Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Sa/7/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200213 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8017200213.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Evou Slávikovu, v právnej veci žalobkyne J. X., bytom W. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Janou Šepeľovou, advokátku so sídlom Štefánikova 17, Humenné, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. januára 2017, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že dňa 29.03.2016 bola so žalobkyňou spísaná žiadosť o priznanie invalidného dôchodku s dátumom uplatnenia nároku 04.03.2016, ktorá bola Sociálnej poisťovni, ústredie doručená dňa 01.04.2016. Na základe tejto žiadosti bol posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkový lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka F., výsledkom ktorého je Lekárska správa - odborný posudok o invalidite zo dňa 29.03.2016, v ktorom posudkový lekár sociálneho poistenia po zhodnotení odborných lekárskych vyšetrení a nálezov konštatoval, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 2. Na podklade vyššie uvedeného posudku o invalidite zo dňa 29.03.2016 rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.07.2016 podľa § 70 ods. 1 a podľa § 293ax zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákona“) a podľa článku 52 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia tak, že žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zamietla. Rozhodnutie odôvodnila tým, že počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred dňom, od ktorého bol opätovne podľa § 293ax ods. 2 zákona v znení zákona č. 449/2008 Z. z. určený vznik invalidity po 31. decembri 2009, u poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Pred vznikom invalidity opätovne určenej po 31. decembri 2009 spolu s dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov Českej republiky získala žalobkyňa 4 663 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona považujú. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Poukázala na § 60 ods. 9 zákona, podľa ktorého rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia z čoho vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity získala žalobkyňa 12 rokov a 283 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, v ktorom namietala svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý jej nedovoľuje vykonávať žiadnu pracovnú činnosť a preto žiadala o prehodnotenie jej nároku na invalidný dôchodok, ako aj posúdenie zdravotného stavu. II. 4. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.01.2017, ktorým podľa § 215 ods. 4 zákona zmenil napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že rozhodol, že podľa § 70 ods. 1, § 293ax, § 112 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona sa žalobkyni od 04.03.2013 priznáva invalidný dôchodok v sume 40,70 eur mesačne. Invalidný dôchodok sa priznáva podľa článku 52 ods. 1 písm. b) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Ďalej podľa § 82 zákona, § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty sa invalidný dôchodok od 01. januára 2014 zvyšuje na sumu 42, 90 eur mesačne, podľa § 82 zákona a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, sa invalidný dôchodok od 01. januára 2015 zvyšuje na sumu 44,20 eur mesačne, podľa § 82 zákona a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 285/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, sa invalidný dôchodok od 01. januára 2016 zvyšuje na sumu 44,70 eur mesačne a podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona sa invalidný dôchodok od 01. januára 2017 zvyšuje na sumu 46,70 eur mesačne. 5. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový správny orgán rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.07.2016 tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 293ax zákona zamietla žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol lekársky odborný posudok o invalidite vyhotovený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka F. zo dňa 29.03.2016, podľa ktorého žalobkyňa je od 01.05.2015 invalidná, pretože má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % s porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 75 %. Žiadosť žalobkyne bola zamietnutá z dôvodu, že ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 01.05.2015 nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia uvedený ustanovením § 72 ods. 1 písm. f) zákona. 6. Konštatoval, že ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné zmeniť. 7. Citoval ustanovenie § 153 ods. 5, § 70 ods. 1, § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, a 9 zákona a dôvodil tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky F. dňa 05.11.2016, ktorý zotrval na tom, že jej zdravotný stav bol posúdený komplexne a pretože k odvolaniu neboli priložené žiadne nové dôkazné prostriedky predložil komplexný spisový materiál na posúdenie posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v X.. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 14.12.2016, výsledkom ktorého je lekárska správa a odborný posudok, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa je dlhodobo sledovaná a liečená kardiológom pre vysoký krvný tlak. V roku 2002 prekonala cievnu mozgovú príhodu s následnou veľmi ľahkou obrnou pravostranných končatín. V apríli 2015 bola hospitalizovaná vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v X. za účelom renálnej denervácie s cieľom následnej úpravy hodnôt krvného tlaku. Po prechodnom zlepšení došlo u nej opäť k zvýšeniu hodnôt vysokého krvného tlaku, ktoré pretrvávajú napriek osemkombinácii antihypertenzív. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím vysoký krvný tlak III. štádia s orgánovými komplikáciami s dátum vzniku invalidity od 1. januára 2010, tak ako žalobkyňa žiada, pretože je to medicínsky opodstatnené. Na základe toho, ako rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil choroby obehovej sústavy - rezistentná arteriálna hypertenzia III. štádium, stav po cievnej mozgovej príhode zaradený do kapitoly IX, oddiel A, položka 10, písmeno c/ prílohy č. 4 k zákonu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Ostatné ochorenia - dorzalgia a zmiešaná úzkostne depresívna porucha podľa názoru posudkového lekára neodôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 8. Žalovaný ďalej citoval ustanovenie § 293ax ods. 1, § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a argumentoval, že žalobkyňa si uplatnila nárok na priznane invalidného dôchodku od 04.03.2016 žiadosťou spísanou dňa 29.03.2016, pričom invalidný dôchodok žiadala priznať od 01.01.2010. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred dňom, od ktorého bol opätovne podľa § 293ax ods. 2 zákona v znení zákona č. 449/2008 Z. z. určený vznik invalidity po 31. decembri 2009, poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov. Pretože na základe obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky v počte 1 276 dní žalobkyni nárok na invalidný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky nevznikol, v súlade s čl. 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 sa na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok zohľadnilo obdobie poistenia v počte 3 387 dní, ktoré získala podľa právnych predpisov Českej republiky. Pred vznikom invalidity opätovne určenej po 31.decembri 2009 spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov Českej republiky žalobkyňa získala 4 663 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a obdobia poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky potvrdené príslušnou inštitúciou (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a obdobia poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 10 zákona rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity získala 12 rokov a 283 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku invalidity splnila aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím jej vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a § 293ax ods. 1 zákona od 1. januára 2010. Suma invalidného dôchodku sa podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 určí ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovým obdobím poistenia získaným aj podľa právnych predpisov Českej republiky. Teoretická suma invalidného dôchodku je pritom suma invalidného dôchodku, ktorá by patrila, ak by sa aj obdobie poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky považovalo za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Teoretická suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 1 zákona v znení zákona č. 600/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokoch 1984 až 2009 žalobkyňa na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískala aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 293ax ods. 4 a § 63 ods. 7 zákona a v súlade s čl. 56 ods. 1 písm. c) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. Týchto dvadsaťdva kalendárnych rokov nezískala ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1. januárom 1984, priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa § 63 ods. 8 druhej vety zákona vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3. Pretože žalobkyňa získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v kalendárnom roku 1999 80 dní, v kalendárnom roku 2002 136 dní, v kalendárnom roku 2003 211 dní, patrí jej za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 0,8661. V rozhodujúcom období žalobkyňa úhrnom získala 910 dní dôchodkového poistenia, to znamená 2,4932 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,3474. Podľa § 63 ods. 4 písm. a) zákona sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta v roku 2013 17 % z rozdielu medzi hodnotu 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,4584. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 1. januáru 2010, žalobkyňa spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov Českej republiky získala 4 663 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 dosiahne žalobkyňa dovŕšením 62 rokov veku, 19. mája 2027. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku získala 6 347 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 11 010 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 30,1644 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 4. marcu 2013 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 437/2012 Z. z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2013, 10,0098 EUR. Teoretická suma invalidného dôchodku je 138,40911773 EUR mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky spolu s obdobím zistenia získaným podľa právnych predpisov Českej republiky spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,4584 x 30,1644 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,0098 = 138,40911773 EUR mesačne. Suma invalidného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky 37,90 EUR mesačne je určená ako súčin teoretickej sumy invalidného dôchodku 138,40911773 EUR mesačne a koeficientu 0,27364309 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky 3,4959 rokov a úhrnu obdobia poistenia zhodnoteného na teoretickú sumu invalidného dôchodku 12,7754 rokov. Pretože suma invalidného dôchodku bola určená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine podľa príslušného nariadenia Európskej únie, zvýši sa suma dôchodku odo dňa priznania podľa § 82 ods. 13 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z. z. o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky. Pevná suma zvýšenia invalidného dôchodku podľa § 82 a § 293ce zákona bola ustanovená v § 1 písm. e) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z., a je 10,10 EUR mesačne. Suma zvýšenia 2,80 EUR mesačne je určená ako súčin pevnej sumy zvýšenia invalidného dôchodku 10,10 EUR mesačne a koeficientu 0,27364309, ktorý predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Suma invalidného dôchodku spolu so sumou zvýšenia je 40,70 EUR mesačne. Pevná suma zvýšenia invalidného dôchodku podľa § 82 zákona od 1. januára 2014 bola ustanovená v § 1 písm. e) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z., a je 7,80 EUR mesačne. Suma zvýšenia 2,20 EUR mesačne je určená ako súčin pevnej sumy zvýšenia invalidného dôchodku 7,80 EUR mesačne a koeficientu 0,27364309, ktorý predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Suma invalidného dôchodku spolu so sumou zvýšenia je 42,90 EUR mesačne. Pevná suma zvýšenia invalidného dôchodku podľa §82 zákona od 1. januára 2015 bola ustanovená v § 1 písm. e) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., a je 4,60 EUR mesačne. Suma zvýšenia 1,30 EUR mesačne je určená ako súčin pevnej sumy zvýšenia invalidného dôchodku 4,60 EUR mesačne a koeficientu 0,27364309, ktorý predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Suma invalidného dôchodku spolu so sumou zvýšenia je 44,20 EUR mesačne. Pevná suma zvýšenia invalidného dôchodku podľa § 82 zákona od 1. januára 2016 bola ustanovená v § 1 písm. e) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z., a je 1,70 EUR mesačne. Suma zvýšenia 0,50 EUR mesačne je určená ako súčin pevnej sumy zvýšenia invalidného dôchodku 1,70 EUR mesačne a koeficientu 0,27364309. ktorý predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Suma invalidného dôchodku spolu so sumou zvýšenia je 44,70 EUR mesačne. Pevná suma zvýšenia invalidného dôchodku podľa § 82, § 293 dq a § 293 dr ods. 1 písm. e) od 1. januára 2017 je 7,10 EUR mesačne. Suma zvýšenia 2,00 EUR mesačne je určená ako súčin pevnej sumy zvýšenia invalidného dôchodku 7,10 EUR mesačne a koeficientu 0,27364309, ktorý predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Suma invalidného dôchodku spolu so sumou zvýšenia je 46,70 EUR mesačne. Dodatočná zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 71 % do 100 % nebude mať za následok zvýšenie alebo zníženie sumy invalidného dôchodku. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku (zvýraznené tučným písmom), sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Podľa §196 ods. 7 zákona generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne vyhodnotil všetky dôkazy z obsahu administratívneho spisu účastníčky konania podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníčky konania je dôvodné. III. 9. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorej namietala, že rozhodnutie žalovaného nie je správne, pretože podľa zákona č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení účinnom do 31.12.2000 pre účely dôchodkového poistenia bolo možné hodnotiť dobu nezamestnanosti náhradnou dobou, ktorú podľa jej názoru bolo potrebné do doby dôchodkového poistenia zarátať. Dostatočným spôsobom preukázala, že v období ktoré vyhodnotila za rozhodujúce, t.j. v období od roku1984 do 2009 bola väčšinou nezamestnaná vedená na úrade práce. Táto skutočnosť vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia, ktoré tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia a z ktorej vyplýva, že roky 1984 až 2000 jej neboli započítané do doby dôchodkového poistenia žiadne dni rozhodujúceho obdobia. Je toho názoru, že jej patrí invalidný dôchodok od začiatku invalidity, t.j. od 20.06.2003 a nie až od 04.03.2013, tak ako to uvádza žalovaný. IV. 10. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 24.05.2017, v ktorom vo vzťahu k námietkam žalobkyne uviedol, že žiadosťou zo dňa 29.03.2016 žalobkyňa požiadala o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 01.01.2010. Prvýkrát žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 25.08.2003, požiadala žalobkyňa o invalidný dôchodok s tým, že posudkový lekár sociálneho poistenia ju uznal za invalidnú podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení od 01.06.2003, avšak rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 15.4.2004 jej bola žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá, pretože v posledných 10 rokoch pred vznikom invalidity nezískala aspoň 5 rokov doby poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, čím nesplnila podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Posudkový lekár žalovaného uznal žalobkyňu podľa § 71ods. 1 zákona o sociálnom poistení za invalidnú od 1. januára 2010 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poukázal na ustanovenie § 293ax ods. 1, § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie. 11. Vo vzťahu k námietke žalobkyne k obdobiu dôchodkového poistenia resp. k rozhodujúcemu obdobiu dôchodkového poistenia žalovaný uviedol, že nepovažuje jej námietky za dôvodné, pretože doby vedenia žalobkyne v evidencii nezamestnaných občanov v rokoch 1999 - 2000 bolo v nároku na invalidný dôchodok a v jeho sume zhodnotené a ďalšie namietané obdobie dôchodkového poistenia v období rokov 1984 - 2000 je obdobím zamestnania v cudzine a nie je za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení považované, pretože nejde o obdobie povinného dôchodkového poistenia, ani obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a nebolo za toto obdobie okrem období uvedených v § 140 zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa toho zákona navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 16. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 17. Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v § 199 a nasledujúcich ustanoveniach S.s.p.. Podľa § 199 ods. 1 S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie okrem iného aj rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 18. V tomto konaní je podmetom preskúmania rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.07.2016 a o nároku žalobkyne na invalidný dôchodok. Je preto nesporné, že ide o rozhodovanie o žalobe v sociálnych veciach. 19. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 20. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. 21. Podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 22. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je nesporné, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a to na podklade odborných posudkov o invalidite vyhotovených posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka F. zo dňa 23.03.2016 a posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 14.12.2016. 23. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V prípade žalobkyne bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozsahu 75 % podľa rozhodujúceho zdravotného postihnutia, choroby obehovej sústavy - nezistená arteriálna hypertenzia III. štádium, stav po cievnej mozgovej príhode zaradený do kapitoly IX, oddiel A, položka 10, písmeno c/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Dátum vzniku invalidity bol posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie ustálený od 01.01.2010 podľa žiadosti žalobkyne. 24. Správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobkyne, že jej patrí invalidný dôchodok od začiatku invalidity, t.j. od 20.06.2003 a nie až od 04.03.2013. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného síce vyplýva, že o nároku žalobkyne na invalidný dôchodok rozhodovala Sociálna poisťovňa, ústredie skorším rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 15.04.2004, kde je konštatované, že žalobkyňa sa stala invalidnou dňa 20.06.2003. Invalidný dôchodok žalobkyne však nebol priznaný z dôvodu, že nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona č. 100/1988 Zb. a preto nemá nárok na dôchodok. Priznanie nároku na invalidný dôchodok od 04.03.2013 bolo v súlade s ustanovením § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí, alebo vypláca v nižšej sume, ako patrí, alebo sa odoprela neprávom, alebo priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. Priznanie nároku na invalidný dôchodok od 20.06.2003 by bolo pre žalobkyňu nepriaznivé aj z hľadiska výpočtu obdobia dôchodkového poistenia, pretože podľa citovaného § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. 25. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že sú nedôvodné námietky žalobkyne, že žalovaný postupoval nesprávne, pretože podľa zákona č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení účinnom do 31.12.2000 pre účely dôchodkového poistenia bolo možné hodnotiť dobu nezamestnanosti náhradnou dobou, ktorú podľa jej názoru bolo potrebné do doby dôchodkového poistenia zarátať. Žalobkyňa žiadala zarátať obdobie od roku 1984 do roku 2000. 26. Zo žiadosti o priznanie invalidného dôchodku podanej žalobkyňou, správny súd zistil, že v období od 01.09.1980 do 31.10.1987 bola žalobkyňa zamestnaná v Y. U. M., Q.. A.-J., A. N.. Od 01.11.1987 do 15.05.1988 starostlivosť o dieťa, od 16.05.1988 do 05.01.1997 nezamestnaná, neevidovaná, nepracovala. Od 06.01.1997 do 20.03.1997 zamestnaná v D., N. Y., I. XX, F., A. N. od 23.01.1997 do 30.06.1997 pracovná neschopnosť A. N., od 01.07.1997 do 12.10.1999 nezamestnaná, neevidovaná, nepracovala. Od 13.10.1999 do 31.05.2002 nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny F.. 27. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa požiadala aj Českú správu sociálneho zabezpečenia o priznanie nároku na invalidný dôchodok a o tejto žiadosti bolo rozhodnuté Českou správou sociálneho zabezpečení rozhodnutím č. N.-X.X.XXXX-XXX/XXX XXX XXXX zo dňa 07.09.2016, ktorým pre nesplnenie podmienok ustanovení § 38 písm. a) zákona č. 155/1995 Zb. o důchodovem pojištění v znení neskorších predpisov a s prihliadnutím na článok 40 až 45 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 sa jej žiadosť zamieta. Podľa prílohy k tomuto rozhodnutiu žalobkyňa mala započítanú dobu poistenia v Českej republike od 01.09.1980 až do 31.12.1997 v Českej republike a od 13.10.1999 do 26.11.2006 na území Slovenskej republiky. Od 01.11.1987 do 14.05.1989 bolo započítané obdobie starostlivosti o dieťa, od 11.09.1991 do 28.09.1991 bolo obdobie nezamestnanosti ako náhradná doba poistenia, ďalšia náhradná doba poistenia bola v období od 21.03.1997 do 31.12.1997. Od 13.10. do 31.12.1999 podľa osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia bola ako náhradná doba žalobkyni započítané toto obdobie vrátane roku 2000 od 01.01. do 31.12.. Žalobkyňa bola nezamestnaná a evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, F. v období od 26.05.2004 do 31.01.2005, od 01.01.2006 do 28.06.2006 a od 01.06.2009 do teraz. 28. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj v období pred 01. januárom 2001 doba vedenia v evidencii nezamestnaných a v období od 01. januára 2001 do 31.12.2003 doba vyplácania podpory v nezamestnanosti (§ 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.). Pretože vyššie uvedené obdobie trvalo v období po 31.12.2000 a počas neho nebola žalobkyni vyplácaná podpora v nezamestnanosti, toto obdobie nebolo považované za náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia. 29. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak (prvá veta). S prihliadnutím na citované ustanovenie § 60 zákona o sociálnom poistení zo strany žalovaného nebolo hodnotené ani obdobie vedenia žalobkyne v evidencii nezamestnaných od 26.05.2004 do 31.01.2005, od 01.01.2006 do 28.06.2006 a od 01.06.2009 do 31.04.2014. 30. Po posúdení vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že zhodnotenie náhradnej doby v prípade žalobkyne bolo správne a v súlade so zákonom. 31. Žalobkyňa v konaní pred správnym orgánom ani pred súdom nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili postup žalovaného pri rozhodovaní vo veci. Na nariadenom pojednávaní predložila súdu Dohodu o pracovnej činnosti, ktorá preukazovala, že vykonávala v Stavebnom bytovom družstve F. práce od roku 1990, do kedy tieto práce na základe Dohody o pracovnej činnosti u tohto zamestnávateľa vykonávala však nevedela preukázať. Podľa jej tvrdenia to malo byť do roku 1998. Podľa potvrdenia z Českej správy sociálneho zabezpečenia jej však toto obdobie, ako obdobie zamestnania nebolo zhodnotené. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok vydaného Českou správou sociálneho zabezpečenia ani proti obdobiam dôchodkového poistenia, ktoré tvorili prílohu tohto rozhodnutia, žalobkyňa nepodala odvolanie a nenamietala, že jej neboli zhodnotené aj ďalšie obdobia dôchodkového poistenia v Českej republike. 32. Žalovaný postupoval v súlade s ustanovením § 293ax ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia (doby zamestnania) a ktorý nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok sa nárok na invalidný dôchodok opätovne na základe žiadosti posúdi v súlade s ustanovením § 70 ods. 1 zákona. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak po posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu po 31. decembri 2009 je poistenec uznaný invalidný, vznik invalidity sa znovu určí najskôr od 1. januára 2010. 33. Ak teda posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v odbornom posudku o invalidite ustálili dátum vzniku invalidity u žalobkyne od 01.10.2010 tento postup bol v súlade s ustanovením § 293ax zákona o sociálnom poistení. 34. Podľa článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: - teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku; - príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov. 35. Žalovaný postupoval v súlade s citovaným článkom 52 ods. 1 písm. b) nariadenia, ak vypočítal teoretickú sumu invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a následne určil sumu invalidného dôchodku, ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovým obdobím poistenia získaným aj podľa právnych predpisov Českej republiky. Teoretická suma invalidného dôchodku je pritom suma invalidného dôchodku, ktorá by patrila, ak by sa aj obdobie poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky považovalo za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa predpisov Slovenskej republiky. Žalobkyňa získala na území Slovenskej republiky obdobie dôchodkového poistenia v počte 1276 dní a na území Českej republiky v počte 3387 dní. Teda ku dňu vzniku invalidity získala 12 rokov a 283 dní obdobia dôchodkového poistenia a tým splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. 36. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnuté rozhodnutia dospel k záveru, že postup žalovaného pri určení sumy invalidného dôchodku bol v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov podľa § 190 S.s.p. žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. 37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 a § 168 S.s.p.. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé zaviazať žalobkyňu na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.