Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Cob/15/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113236992 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113236992.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: R. I.I. - V., B. M. Ľ. XX, XXX XX M., Y.: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Čorbom, PhD., advokátom, Žižkova 39, 040 01 Košice, proti žalovanému: Obec Malý Slivník, Malý Slivník 48, 082 67 Terňa, IČO: 00327433, o zaplatenie sumy 74.769,36 eur a zmluvných pokút s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/106/2014-854 zo 4.10.2016, zhodou hlasov členov senátu, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Prešov (ďalej aj súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol, že „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 74.769,36 eura, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne, a to zo sumy 19.150,88 eura od 5.4.2013 do zaplatenia a zo sumy 51.753,68 eura od 18.9.2013 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. III. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.“ 2. V dôvodoch rozsudku uviedol, že : 2.1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2013 žalobca žiadal o prisúdenie nárokov dôvodiac, že žalovaný mu nezaplatil vyúčtovanú cenu diela, porušil zmluvne dohodnuté povinnosti pri plnení ceny diela a že v súvislosti s uplatnením pohľadávky mu vznikli náklady, ktorých paušálnu náhradu uplatňuje. 2.2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 17.4.2014 platobný rozkaz, č.k. 19Rob/373/2013-19, proti ktorému bol včas podaný žalovaným odpor s odôvodnením, v dôsledku čoho bol tento zo zákona zrušený. V odpore žalovaný namietal, že podľa žaloby sa nárok žalobcu na zaplatenie sumy s príslušenstvom odvíja od Zmluvy o dielo č. 2/2000 na stavbu „Malý Slivník - vodovod“, a to vrátane jej dodatkov. Žalovaný má za to, že zmluva a jej dodatky nie sú v súlade s platnou právnou úpravou a vyúčtovaná cena nezodpovedá ani rozsahu vykonaných prác na predmetnom diele, a preto ani nemohli byť uhradené faktúry. Do pozornosti dal žalovaný i tú skutočnosť, že dielo bolo realizované v rozpore s príslušnými rozhodnutiami správnych orgánov, ako aj v rozpore so zmluvou o dielo. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania voči uplatneným nárokom, pretože tieto boli vykonávané pred viac ako 4 rokmi pred podaním žaloby. Zároveň poukázal na to, že ide o duplicitné platby vo viacerých smeroch - opakovane sa žiada o preplatenie tých prác, ktoré už boli uhradené. Podľa názoru žalovaného žalobca v rozpore so zmluvou o dielo vystavil faktúru na predmet diela. 2.3. V ďalšej časti odôvodnenia uvádza podrobný obsah prednesov, či podaní procesných strán v konaní, vrátane citácie nimi označených či predkladaných súdnych rozhodnutí a vymenúva dôkazy, ktoré vo veci realizoval, z ktorých zistil, že dňa 27.1.2000 uzavrel žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. 2/2000 na akciu: „Malý Slivník - vodovod“ (ďalej aj „Zmluva o dielo“), podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal, že za podmienok dohodnutých v tejto zmluve pre objednávateľa zrealizuje stavbu: „Malý Slivník - vodovod“, a to podľa spracovanej projektovej dokumentácie. Zhotoviteľ mal zrealizovať dielo podľa projektu na predmetnú stavbu spracovaného Y.. W. Š. - A., W. X, M.. Predmetný projekt v čase podpísania predmetnej zmluvy o dielo nebol ešte vyhotovený. Bol vyhotovený až následne a až po uzavretí zmluvy bol aj odovzdaný zhotoviteľovi. Vyplýva to aj z čl. VII. bod. 1. Zmluvy o dielo: „ Podkladom pre realizáciu diela je PD na predmetnú stavbu, ktorú objednávateľ odovzdá zhotoviteľovi v 2 vyhotoveniach, ako aj situácia staveniska s vyznačením podzemných vedení“. 2.4. V čl. III. Zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ dielo zrealizuje v termíne: začatie: 06/2000 - ukončenie: 12/2001. V tejto súvislosti sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, že investor v uvedenom termíne nebude disponovať dostatočným množstvom finančných prostriedkov potrebných na krytie nákladov stavby v súlade s čl. V. termín ukončenia diela sa môže posunúť po vzájomnej dohode objednávateľa a zhotoviteľa formou dodatku k tejto Zmluve o dielo. Cenu za dielo dohodli zmluvné strany v čl. IV. Zmluvy o dielo vo výške 15.950.000,- Sk (529.443,01 eur) s DPH. Platobné podmienky si zmluvné strany dohodli v čl. V. Zmluvy o dielo tak, že podkladom pre úhradu ceny diela v rozsahu čl. II. Zmluvy o dielo bude faktúra vystavená zhotoviteľom do 15 dní po úspešnom odovzdaní a prevzatí diela bez závad a nedorobkov, ktorú objednávateľ uhradí do 14 dní. Uhradené zálohy podľa dohody zmluvných strán v ods. 2 čl. V. sa vysporiadajú v konečnej faktúre. Pre prípad omeškania s úhradou faktúr sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 0,05% z dohodnutej ceny za každý deň omeškania. Uzavretiu Zmluvy o dielo medzi sporovými stranami predchádzala verejná súťaž - užšia súťaž podľa Zákona o verejnom obstarávaní, vyhlásená objednávateľom, ktorej sa žalobca zúčastnil a ktorú aj vyhral. Podkladom predmetnej verejnej súťaže nebola projektová dokumentácia stavby, ale len štúdia, resp. predmetná súťaž prebehla len na základe zadávacích podmienok. Počas realizácie diela uzatvorili zmluvné strany päť dodatkov k Zmluve o dielo. Dňa 6.2.2001 Dodatok č. 1. Predmetom tohto dodatku bolo rozšírenie predmetu zmluvy, posunutie termínu ukončenia diela na 07/2002, úprava ceny diela z pôvodne dohodnutej ceny diela 15.950.000,- Sk (529.443,01 eur) s DPH na cenu diela s DPH: 19.408.000,- Sk (644.227,58 eur). Dôvodom zvýšenia ceny diela bolo rozšírenie predmetu zmluvy, ako aj to, že sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ uhradí faktúru vystavenú za prieskumné a projektové práce stavby spracovateľovi M. - Y.. Š. - A.. Dňa 17.7.2002 uzatvorili zmluvné strany Dodatok č. 2, dňa 1.12.2006 Dodatok č. 3, dňa 15.11.2007 Dodatok č. 4 a dňa 25.11.2009 Dodatok č. 5. Predmetom všetkých týchto dodatkov bol posun termínu ukončenia diela, pričom dohodnutým konečným termínom ukončenia diela bol 12/2013. Dôvodom posúvania termínu ukončenia diela bol vo všetkých prípadoch nedostatok finančných prostriedkov na strane objednávateľa. Predmetom Dodatku č. 5 bola aj úprava ceny diela na 696.937,09 eur s DPH (585.661,42 bez DPH) v dôsledku zmeny sadzby dane z pridanej hodnoty z 10 % na 19 %. 2.5. Počas realizácie diela zhotoviteľ objednávateľovi podľa dohodnutých platobných podmienok priebežne účtoval zálohy na úhradu ceny za dielo. Realizovalo sa to formou riadnych faktúr. Tie boli vystavované tak, že sa nimi účtovali zálohy na úhradu ceny za dielo, avšak len za práce už skutočne zrealizované. Prílohou každej takejto faktúry, ktorú podpísali obe zmluvné strany, boli súpisy prác (skutočne vykonaných prác), ktoré boli potvrdené oboma zmluvnými stranami. Po konečnom odovzdaní a prevzatí diela zhotoviteľ vystavil žalobcovi tzv. konečnú faktúru, v ktorej uviedol všetky dovtedy vystavené zálohové faktúry vo forme riadnych faktúr, zohľadnil nimi fakturovanú cenu za dielo a doúčtoval zostatok ceny za dielo, a to za skutočne zrealizované práce. Aj prílohou konečnej faktúry bol súpis vykonaných prác, a to celkový súpis všetkých vykonaných prác. 2.6. Dielo zhotoviteľ odovzdal objednávateľovi dňa 20.8.2013, o čom bol spísaný Zápis o odovzdaní a prevzatí, podpísaný oboma zmluvnými stranami, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že dielo bolo odovzdané bez vád. V súvislosti s odovzdaním diela boli objednávateľovi zo strany zhotoviteľa odovzdané aj doklady o čom bol spísaný Zoznam odovzdaných dokladov, taktiež podpísaný oboma zmluvnými stranami. 2.7. Predmetom tohto konania je : 2.7.1. Nárok žalobcu vyplývajúci z faktúry č. F 130023 zo dňa 14.3.2013, splatnej dňa 4.4.2013, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému podľa Zmluvy o dielo odplatu za práce - zachytenie prameňov. Jedná sa o jednu zo zálohových faktúr vo forme riadnej faktúry, tak ako je to uvedené vyššie. Prílohou tejto faktúry, ktorú žalovaná obec prevzala, bol súpis vykonaných prác. Táto faktúra bola zohľadnená v tzv. konečnej faktúre č. F 130111 zo dňa 3.9.2013, splatnej dňa 17.9.2013. Faktúru č. F 130023 žalovaný žalobcovi doposiaľ ani čiastočne neuhradil. 2.7.2. Nárok žalobcu podľa konečnej faktúry č. F 130111, ktorou žalobca žalovanému doúčtoval cenu za dielo vo výške 51.753,68 eur s DPH. Doúčtovaný zostatok ceny za dielo vo výške 51.753,68 eur žalovaný žalobcovi ani čiastočne neuhradil. Faktúra č. 130111 je splatná dňa 17.9.2013. V zmysle Zmluvy o dielo žalobca konečnou faktúrou zúčtoval celú cenu diela, ktorá bola zúčtovaná v celkovej konečnej výške 559.814,80 eur bez DPH, oproti dohodnutej celkovej cene 585.661,42 eur bez DPH v zmysle posledného Dodatku č. 5 k Zmluve o dielo. 2.7.3. nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú vyúčtoval žalovanému faktúrou č. F 130022 vo výške 3.864,80 eur v zmysle súpisu zmluvnej pokuty, ktorý tvorí prílohu tejto faktúry, a to v zmysle čl. V. bod 3. Zmluvy o dielo, za oneskorenú úhradu faktúry č. 120069, jedná sa jednu zo zálohových faktúr v zmysle čl. V. bod. 2. Zmluvy o dielo. Túto vyúčtovanú zmluvnú pokutu žalobca žalovanému doposiaľ neuhradil. V zmysle čl. V. bod 3. Zmluvy o dielo si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty aj za omeškanie s úhradou faktúry č. F 130023 a faktúry č. F 130111, a to konkrétne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne, a to zo sumy 19.150,88 eur od 5.4.2013 do zaplatenia a zo sumy 51.753,68 eur od 18.9.2013 do zaplatenia. Takto uplatnené zmluvné pokuty žalovaná obec žalobcovi doposiaľ neuhradila. 2.8. Po citácii ust. § 536 ods. 1, 2, 3,§ 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, 6, § 560 ods. 1, § 562 ods. 1, 2 ,3, § 428 ods. 2 Obch. zák., § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 387 ods. 1, 2 § 388 ods. 1 § 397, § 402, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, súd prvej inštancie právne uzavrel, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o dielo, keď žalobcovi doposiaľ nedoplatil časť ceny za dielo v celkovej výške 70.904,56 eur. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 70.904,56 eur titulom ceny diela vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu. Žalobcovi vznikli voči žalovanému aj nároky na zaplatenie zmluvných pokút za oneskorenú úhradu faktúry č. 120069 a za omeškanie s úhradou faktúry č. F 130023 a faktúry č. F 130111. Súd preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie kapitalizovanej zmluvnej pokuty vo výške 3.864,80 eur a nekapitalizovanej zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne, a to zo sumy 19.150,88 eur od 5.4.2013 do zaplatenia a zo sumy 51.753,68 eur od 18.9.2013 do zaplatenia, v prospech žalobcu. Tieto nároky boli uplatnené v súlade so zmluvnými dojednaniami zmluvných strán (čl. V bod. 3. Zmluvy o dielo.) Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške vo výške 40,- eur v prospech žalobcu. 2.9. Žalovaný počas konania, v rámci obrany, vzniesol viacero námietok, a to námietku premlčania uplatnených nárokov, námietku „res iudicata“, ďalej namietal aj neplatnosť Zmluvy o dielo z dôvodu, že nebola schválená obecným zastupiteľstvom žalovanej obce. Zo strany žalovanej obce bol namietaný aj obsah a rozsah vykonaných prác, ako aj námietka v tom smere, že dielo bolo v celom rozsahu dokončené už v roku 2006. Námietka smerovala aj k tomu, že došlo k zmene projektu bez vedomia žalovanej obce. K týmto všetkým námietkam sa podrobne vyjadrovala aj strana žalobcu. S jej argumentáciou sa súd stotožnil a v súvislosti s námietkami žalovanej strany pre úplnosť uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že drobné zmeny a odchýlky od projektovej dokumentácie, ktorých potreba vznikla počas realizácie diela, boli konzultované a odsúhlasené projektantom stavby. Na podklade žalovaným doručenej projektovej dokumentácie a projektantom odsúhlasených drobných zmien a odchýlok od PD, žalobca zhotovil dielo, ktoré žalovaný „Zápisom o odovzdaní a prevzatí diela“ zo dňa 20.8.2013 prevzal bez nedorobkov a vád, čo je v rozpore s tvrdením žalovaného, že majú za to, že zmluva a jej dodatky nie sú v súlade s platnou právnou úpravou a nezodpovedajú ani rozsahu prác a ani vykonaným prácam. Opakované námietky o „obsahu a rozsahu“ vykonaných prác sú nedôvodné. Pokiaľ žalovaný namieta, že žalobca nevykonal dielo resp. stavebné práce na diele v dohodnutom rozsahu a s dohodnutým obsahom, a že dielo má vady, vytknúť tieto vady mal žalovaný bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil, mal zistiť, alebo mohol zistiť. Žalovaný užíva dielo už niekoľko rokov a doposiaľ žiadne vady diela nenamietal. Naopak pri prevzatí diela dňa 20.08.2013 žalovaný výslovne v Zápise o odovzdaní a prevzatí diela uviedol, že stavbu preberá bez závad a bez pripomienok. Z uvedených dôvodov žalobca vzniesol námietku premlčania voči prípadným nárokom z vád diela, ktoré si, súdiac podľa obsahu vyjadrenia žalovaného, mieni žalovaný uplatniť. Na túto námietku žalobcu súd musel prihliadnuť. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že predmetom zmeny PD stavby z roku 2004 bol vodojem o objeme 2 x 25 m3, ktorý bol aj takto žalobcom zrealizovaný a žalovaným Zápisom o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 20.8.2013 aj prevzatý. Uvedenú zmenu projektu stavby inicioval žalovaný, nie žalobca, čo vyplýva z Technickej správy k zmene projektu stavby vypracovanej projektantom Y.. B. v máji 2004, ktorá je súčasťou spisu, kde sa v samotnom Úvode na str. 2 uvádza, že „k prepracovaniu pôvodného projektu došlo na základe požiadavky investora z dôvodu výhľadového napojenia obce na tulčiansko - terniansky vodovod“. Fakturovaný obsah a rozsah vykonaných prác je v súlade so zhotoveným predmetným dielom, ktoré 20.8.2013 Zápisom o odovzdaní prevzatí diela prevzal. Žalovaný dielo zrealizované žalobcom podľa zmluvy prevzal a ani v Zápise o odovzdaní a prevzatí diela nemal výhrady k spôsobu zrealizovania tohto diela. 2.10. Žalobou uplatňované nároky sú odvádzané z faktúry č. F130023 zo dňa 14.3.2013, faktúry č. F130022 zo dňa 14.3.2013 a faktúry č. F130111 zo dňa 4.9.2013, a teda ak tieto nároky boli uplatnené na súde dňa 19.12.2013, je nepochybné, že boli uplatnené pred uplynutím zákonnej štvorročnej premlčacej doby. Žalovaný neuviedol, ktoré konkrétne výkony vyúčtované predmetnými faktúrami , boli vykonávané pred viac ako 4 rokmi pred podaním žaloby a taktiež neuviedol, o ktoré (podľa jeho názoru) duplicitné platby ide, ktoré žalobca opakovane žiada preplatiť. Pokiaľ však ide o nároky, ktoré sú predmetom tohto konania, tak faktúra č. F130111 na sumu 51.753,68 eur sa stala splatnou dňa 17.9.2013, takže premlčacia lehota na uplatnenie tohto nároku uplynie 17.9.2017. Okrem toho si žalobca v tomto konaní uplatňuje zaplatenie faktúry č. F130023, ktorou vyúčtoval žalobca zálohovú platbu za zhotovenie časti diela - objekt SO 01 Zachytenie prameňov vo výške 19.150,88 eur, ktorá faktúra sa stala splatnou 4.4.2013, takže premlčacia lehota na uplatnenie tohto nároku neuplynula pred uplatnením tohto nároku na súde zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu za oneskorenú úhradu faktúry č. 120069, ktorú vyúčtoval žalobca žalovanému vo faktúre č. 130022 splatnej dňa 28.3.2013, premlčacia doba tu uplynie 28.3.2017. Aj keby súd, podobne ako žalobca, pripustil námietku žalovaného o neplatnosti Zmluvy o dielo (ktorú však súd tiež odmieta), žalobcovi by patril nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré by žalovaný získal na základe neplatnej zmluvy, keďže žalobca reálne dohodnuté dielo pre žalovaného zhotovil. Premlčacia doba pre uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia by v takomto prípade začala plynúť deň potom, čo sa žalovaný bezdôvodne obohatil, teda deň nasledujúci po dni odovzdania diela žalovanému. Premlčacia lehota by v takomto prípade začala plynúť 21.8.2013, takže aj prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil žalobca včas. Námietka premlčania vznesená žalovaným je teda nedôvodná. 2.11. Námietku „res iudicata“ vo vzťahu ku konaniu pred Okresným súdom Prešov sp. zn. XCb/XX/ XXXX súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V označenom konaní síce vystupovali rovnakí účastníci konania a dokonca aj v rovnakom procesnom postavení ako v tomto konaní, avšak v žiadnom prípade nešlo o totožný predmet konania. V konaní sp. zn. XCb/XX/XXXX sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 21.119,54 eur, pričom v časti o zaplatenie sumy 19.406,35 eur išlo o zaplatenie časti zálohovej platby za zhotovenie časti diela „Malý Slivník - vodovod“ vyúčtovanej vo faktúre č. F 270323 zo dňa 31.12.2007, konkrétne zásobný rad - vodovod, príp. PS 01-ÚV+chlór+ELI a v časti o zaplatenie 1.713,19 eur išlo o výmenu čerpadla WILO TVU, teda nešlo o práce na zhotovovaní diela „Malý Slivník - vodovod“. Okrem toho, z faktúry č. F 130111, ktorá je predmetom tohto konania jednoznačne vyplýva, že do fakturovanej sumy nie je zahrnutá zálohová platba vo výške 22.153,52 eur osobitne fakturovaná faktúrou č. F 270323, z ktorej ostala nezaplatená časť vo výške 19.406,35 eur. Vzhľadom na rozdielnosť predmetu tohto konania od predmetu konania na Okresnom súde v Prešove, sp. zn. XCb/XX/XXXX námietka res indicata je nedôvodná. 2.12. Aj námietka absencie súhlasu obecného zastupiteľstva so zmluvou a s jej dodatkami a s tým spojenou neplatnosťou Zmluvy o dielo vyhodnotil súd za nedôvodnú. V zmysle § 9 ods. 2 Zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2001 schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy: a) zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku, b) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom, c) nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote, d) aukčný predaj vecí podľa osobitných predpisov. Pri uzavretí zmluvy o dielo na výstavbu obecného vodovodu nešlo o prevod ani hnuteľného ani nehnuteľného majetku obce ani o nakladanie s majetkovými právami obce a už vôbec nie a aukčný predaj vecí. Zákon explicitne súhlas obecného zastupiteľstva na uzavretie Zmluvy o dielo nevyžadoval ani nevyžaduje. V danom konkrétnom prípade však bol daný súhlas obecného zastupiteľstva na uzavretie Zmluvy o dielo. Potvrdil to vo svojej svedeckej výpovedi bývalý starosta žalovanej obce T. D.. To, že žalovaná obec nemôže alebo nechce predložiť zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z obdobia uzatvorenia Zmluvy o dielo a jej Dodatkov, nemôže byť na ťarchu žalobcu. 2.13. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil úspechom žalobcu v konaní a aplikáciou ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. 3. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a to s poukazom na ust. § 365 CSP z nasledovných právnych a skutkových dôvodov: 3.1. V zmysle rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR i Európskeho súdu pre ľudské práva (Označené viaceré nálezy ÚS SR, rozhodnutia NS SR i ESĽP) súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o základných ľudských právach a slobodách (ďalej len „Dohovor“) je právo na odôvodnenie rozhodnutia súdu, a to na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Pre spravodlivé súdne rozhodnutie je nevyhnutné, aby reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania, a aby v ňom súd dal účastníkovi konania jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 O.s.p, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Nerešpektovaním vyššie uvedených princípov a porušením povinnosti odôvodniť svoje rozhodnutie súd prvého stupňa porušil základné právo účastníka konania žalovaného na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p.. Žalovanému vôbec nie je zrejmé, ako a akým spôsobom je napísaný samotný rozsudok - na prvých 27 stranách sa doslova opisujú vyjadrenia a stanoviská žalobcu a žalovaného, a to dokonca v prvom páde, a teda vôbec nie je možné zistiť, čo je konštatovanie súdu a čo samotné vyjadrenie účastníkov konania. Rovnako tak treba poukázať - odhliadnuc od 27 strán - že tento „text“ je selektívny a účelovo vybratý, bez akýchkoľvek súvislostí. Rovnako tak na zvyšných 6 stranách odôvodnenia nie sú uvedené relevantne vznesené námietky a procesné návrhy a na to ako sa s nimi súd vysporiadal. Rozhodnutie postráda akékoľvek logické usporiadanie a prehľadnosť a v tomto zmysle je úplne nezrozumiteľné. 3.2. S odkazom na aplikáciu čl. 1 ods. 1 čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a na Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL.ÚS 18/06 poukazuje na to, že základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu, čo znamená, že k tomu, čo je právom (t.j. čo je významom právneho predpisu - právnou normou) sa dopracovávame procesom argumentácie, v ktorom súperia rôzne argumenty a najlepší a najpresvedčivejší z týchto argumentov nakoniec určí výsledok. Súd musí prihliadať k vzájomným vzťahom jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade vyvážiť s ohľadom na špecifikum danej kauzy, a nie tieto kritériá iba mechanicky aplikovať. Takýto prístup je zároveň prístupom modernej judikatúry, ktorá postupne nahrádza formálne legalistický pohľad na právo pohľadom, ktorým sa sudca usiluje poskytnúť najlepšie vyargumentovanú odpoveď na právne a skutkové otázky, ktoré pred neho strany sporu predložia. Odvolateľ namieta, že okresný súd na početných miestach odmieta citovanú judikatúru súdov a v týchto intenciách sa ani nevyporiadal s argumentáciou žalovaného. Poukázal na dlhodobo jednotnú judikatúru súdov k prejavom vôle v oblasti samosprávy a tiež k spôsobom týchto prejavov. Už len týmto postupom došlo k porušeniu základných princípov právneho štátu (cituje z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/281/2005). S poukazom na zásadu „iura novit curia“ nenavrhujeme žiadne dôkazy, na podporu argumentácie uvádza, že postup všeobecného súdu. ktorý aplikuje určité ustanovenie zákona bez relevantných dôvodov v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou, treba považovať za postup arbitrárny. Takýto postup je zároveň aj zásahom do princípu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vytýka súdu prvej inštancie, že argumentuje, že zo zápisníc z rokovania obecného zastupiteľstva vyplýva, že obecné zastupiteľstvo bolo pravidelne informované o priebehu prác na vodovode a že teda s takýmto postupom súhlasilo. A teda súhlasilo so zmluvou o dielo, čo potvrdil bývalý starosta obce . Dáva do pozornosti, že v danej veci bola síce zmluva ale aj množstvo dodatkov a predmetom tohto konania je uplatňovanie nárokov v súvislosti s jednotlivými dodatkami. Súd sa však vôbec nevenoval a neuviedol , kedy a ako boli schvaľované jednotlivé dodatky k zmluve (argumentácia, že ak bola schválená zmluva, musia byť schválené aj dodatky je nelogická a v rozpore s právom). V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Rovnako tak formuláciu súdu „to, že žalovaná nemôže alebo nechce predložiť zápisnice zo zasadnutia OZ“ označuje za ničím nepodloženým tvrdením a zjavnou neznalosťou právnej úpravy - ak totiž nedisponujeme takýmto dokladom nemôže byť predložený. Je vecou žalobcu aby uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že to bolo schválené (nielen pôvodná zmluva ale aj jej všetky dodatky). Dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, na ktorú poukazoval - že v danom prípade muselo byť realizované verejné obstarávanie a teda nepostačuje ani samotné rozhodnutie obecného zastupiteľstva - k tomu sme rovnako uviedli, že na obci neexistuje žiadna dokumentácia. To zjavne svedčí o tom, že bývalý starosta obce po dohode so žalobcom účelovo „obchádzal“ obecné zastupiteľstvo a nerešpektoval ho (za nerešpektovanie obecného zastupiteľstva a zbavenie funkcie poslancov bol aj právoplatne odsúdený) a taktiež zákonné režimy spojené so zákazkami. Treba pritom dôsledne rozlišovať o niečom rokovať na strane jednej a súhlasiť s tým na strane druhej. V prípade obce nie je právne relevantné o čom obecné zastupiteľstvo rokovalo (to sa premietne v zápisnici z rokovania obecného zastupiteľstva) ale je potrebné preukázať, čo obecné zastupiteľstvo schválilo kvalifikovanou formou - v našom prípade by to museli byť samostatné uznesenia obecného zastupiteľstva s konkrétnym obsahom. Opakovane konštatujeme, že obecné zastupiteľstvo neschválilo zmluvu o dielo a ani jej jednotlivé dodatky. To znamená, že všetky dodatky k zmluve predstavujú absolútne neplatný právny úkon, a to dokonca podľa judikatúry bez ohľadu na to, kto ho spôsobil. Okresný súd argumentuje skutkovými dôvodmi - ďalšími prácami (tie ale vôbec nesúviseli s touto stavbou, pretože žalobca vykonával v obci množstvo ďalších prác) a rovnako tak argumentuje PD stavby a prevzatím diela. Právnym skutočnostiam sa vôbec nevenoval a to napriek našej podrobnej právnej argumentácii v jednotlivých vyjadreniach. Opakovane poukazujeme na ustálenú súdnu prax a judikatúru súdov (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo/284/2006). Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone), ako aj z hľadiska meritórnych náležitosti, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil ten starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky. 3.3. Poukazuje i na nesprávnosť dôvodov, ktorými sa súd vyporiadal s uplatnenou námietkou res iudicata“ - kde súd len konštatoval, že nejde o tento prípad, ale dôvody skutkové a právne úplne absentujú. alebo sú nepreskúmateľné. Okresný súd zrejme opomenul, že celé dielo bolo dohodnuté pôvodne ako dielo za fixne dohodnutú a neprekročiteľnú sumu. V tomto zmysle je rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné, pretože účelovo poukazuje len na niektoré dôkazy a iné úplne opomína a už len z tohto dôvodu je nezákonné. 3.4. Opakovane poukazuje na judikatúru súdov, podľa ktorej obce sú verejnoprávnymi korporáciami a pokiaľ konajú vo veciach práva súkromného, nie je možné tvorenie a prejavy ich vôle mechanicky posudzovať rovnako, ako by išlo napr. o obchodné spoločnosti. A pretože už od dôb starých Rimanov platí, že „Ignorantia iuris non excusat“, je v bytostnom právnom záujme tretích osôb, aby si overili, že pri danom právnom úkone bola splnená jedna zo zákonom stanovených podmienok jeho vzniku (Nález Ústavného súdu CR, sp. zn. III. US 721/2000). Preto bolo povinnosťou súdu vyporiadať sa so samotnou zmluvou ale i jej dodatkami so zjavne účelovými číslami a tiež s rôznymi dátumami podpísania. Tomuto súd nevenoval žiadnu pozornosť a preto je aj v tejto časti rozsudok nepreskúmateľný - a to o to viac, že týmito „dodatkami“ dochádzalo k zásadným zmenám vo vzťahoch účastníkov konania. 3.5. V ostatnom odvolateľ poukazuje na jednotlivé vyjadrenia vo veci samej, s ktorými sa okresný súd buď nedostatočne alebo vôbec nevyporiadal. S poukazom na uvedené dôvody a citovanú právnu úpravu má odvolateľa za to, že odvolanie je dôvodné, a preto navrhuje odvolaciemu orgánu, aby rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol. 4. Žalobca vo vyjadrení ku podanému odvolaniu uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie v predmetnej veci za vecne správny a plne sa s ním stotožňuje. Odvolanie žalovaného považuje za účelové a nedôvodné, a to z dôvodov: 4.1. Námietka žalovaného, že mu rozsudok bol doručený až viac ako 5 mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia, nie je odvolacím dôvodom, preto táto jeho námietka nemá žiadnu relevanciu. 4.2. Odvolacie námietky o tom, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces vzhľadom na arbitrárnosť rozsudku, označil žalobca za príliš všeobecné a nekonkrétne (napokon ako všetky vyjadrenia a námietky žalovaného prezentované v tomto konaní), a navyše je odporujúce písomnému vyhotoveniu rozsudku. Podľa žalobcu súd prvej inštancie v predmetnom rozsudku veľmi podrobne uviedol, aké dôkazy v konaní vykonal, aké skutočnosti z nich mal za preukázané, ktoré tvrdenia strán sporu neboli v konaní preukázané, podrobne vysvetlil ako vyhodnotil dôkazy a ako vec právne posúdil. Na rozdiel od žalovaného žalobca tvrdí, že súd sa v rozsudku vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného, aj keď to bolo v niektorých prípadoch vzhľadom na ich neurčitosť a vágnosť veľmi náročné. Napokon práve v dôsledku precízneho odôvodnenia rozsudku má písomné vyhotovenie rozsudku nadštandardný rozsah až 33 strán. 4.3. Žalobca upozorňuje i na to, že v konaní súd a aj samotný žalobca viackrát vyzýval žalovaného, aby predložil alebo aspoň konkrétne označil dôkazy, na ktoré sa pri svojich ústnych prednesoch na pojednávaniach odvolával, ale žalovaný v súdom stanovených lehotách dôkazy nepredkladal a neoznačoval, a ak aj predložil nejaké dôkazy, tak bez toho, aby mali priamu súvislosť s predmetom konania a meritom veci. Žalovaný prevažnú časť dokazovania chcel zamerať na to, že žalobca údajne nezhotovil dielo, ohľadne ktorého sa v konaní domáhal zaplatenia časti diela v súlade s projektovou dokumentáciou, čo však bolo absolútne irelevantné vzhľadom na to, že žalovaný po prevzatí diela nenamietal žiadne jeho vady. Žalobca vzniesol námietku premlčania voči nárokom žalovaného z vád diela, a preto súd správne vyhodnotil, že dokazovanie smerujúce k posúdeniu otázky, či bolo dielo vykonané riadne alebo nie, by nemalo pre rozhodnutie o žalobe na zaplatenie časti ceny diela žiaden význam, čo aj náležité súd vysvetlil a odargumentoval v písomnom vyhotovení rozsudku. Základná námietka žalovaného spočívala v tom, že žalovaný tvrdil, že zmluva o dielo a jej následné dodatky, z ktorých žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie ceny diela, nebola schválená obecným zastupiteľstvom žalovaného a z toho titulu je absolútne neplatná. Nie je pravdou, ako tvrdí žalovaný, že by sa súd s touto námietkou nevysporiadal. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol minimálne tri argumenty, pre ktoré táto námietka žalovaného nebola dôvodná. Poukázal na to, že Zmluva o dielo nie je takým právnym úkonom, pre ktorý by zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vyžadoval súhlas obecného zastupiteľstva s jej uzavretím ako podmienku jej platnosti. Konštatoval i to, že existencia súhlasu obecného zastupiteľstva s uzavretím zmluvy o dielo a jej následných dodatkov bola preukázaná výpoveďou svedka T. D. na pojednávaní dňa 24.5.2016, pričom ak tento dôkaz hodnotíme v súvislosti s ďalšími dôkazmi (jednotlivými zápisnicami zo zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré predložil žalobca a ktoré boli získané od žalovaného na základe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám), tak možno uzavrieť, že výpoveď svedka Terpáka bola minimálne sčasti objektivizovaná ďalšími listinnými dôkazmi. V zmysle čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Účastníci sporového konania sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Žalobca v konaní tvrdil, že jeho nárok vyplýva zo zmluvy o dielo a následných jej dodatkov. Toto tvrdenie podporil predložením listinných dôkazov (Zmluvy o dielo č. 2/2000 a jej následných dodatkov), čím uniesol dôkazné bremeno ohľadne existencie zmluvy. Žalovaný spochybnil platnosť zmluvy tvrdením o absencii súhlasu obecného zastupiteľstva, preto bolo jeho úlohou v konaní toto svoje tvrdenie podoprieť dôkazmi. Dôkazné bremeno svojho tvrdenia mohol žalovaný uniesť, ak by predložil všetky zápisnice z rokovania obecného zastupiteľstva z rozhodného obdobia, teda z rokov, v ktorých bola uzavieraná zmluva a jednotlivé dodatky. Ak by v týchto zápisniciach absentovalo uznesenie o schválení návrhu zmluvy resp. jednotlivých dodatkov, potom by žalovaný dôkazné bremeno uniesol. Bolo pritom jeho povinnosťou túto dokumentáciu uchovávať. Žalovaný sa však vyhováral, že predmetnou dokumentáciou nedisponuje, a na žiadosť žalobcu v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám predložil iba niektoré zápisnice z rozhodného obdobia, pričom sa žalobca domnieva, že účelovo nepredložil tie zápisnice, ktorá sa týkajú zasadnutí, na ktorých obecné zastupiteľstvo žalovaného schvaľovalo Zmluvu o dielo a jej dodatky. 4.4. Pokiaľ by aj Zmluva o dielo mala byť neplatná, nebolo v konaní medzi stranami sporu sporné, že dielo žalobca pre žalovaného vykonal, a z toho dôvodu by mal žalobca voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý si žalobca alternatívne uplatnil, pre prípad, že by súd dospel k záveru o neplatnosti Zmluvy o dielo. Žalovaná suma by tak patrila žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný vo svojom odvolaní tvrdí, že bývalý starosta žalovaného po dohode so žalobcom účelovo „obchádzal“ obecné zastupiteľstvo a nerešpektoval ho, za čo vraj mal byť právoplatne odsúdený. Žalobca sa kategoricky ohradzuje voči tvrdeniam, že by sa s predchádzajúcim starostom dohadoval na nejakom „obchádzaní“ obecného zastupiteľstva a nemá ani žiadnu vedomosť o tom, že by mal byť z tohto dôvodu bývalý starosta odsúdený, o čom žalovaný neprodukoval v konaní žiadny dôkaz. 4.5. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku vysporiadal aj s vágne vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného, pričom žalovaný nijako nešpecifikoval, kedy a prečo mala podľa neho začať plynúť premlčacia lehota a kedy mala uplynúť, teda nijako svoju námietku premlčania neodôvodnil. Rovnako sa súd vysporiadal s úplne nezmyselne vznesenou námietkou res iudicata, keď jasne odôvodnil, že predmetom konania pred Okresným súdom Prešov v konaní sp. zn. XCb/XX/XXXX bolo zaplatenie inej časti ceny diela, vyúčtovanej vo faktúre, ktorá nebola vôbec predmetom konania v konaní sp.zn. XXCb/ XXX/XXXX, a teda vzhľadom na rozdielny predmet konania nemohla táto námietka obstáť. 4.6. Pre žalobcu je nezrozumiteľným podané odvolanie v časti, v ktorej odvolateľ tvrdí, že sa súd prvej inštancie po právnej stránke nevysporiadal s nimi vznesenými námietkami, pretože z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že sa súd všetkými námietkami žalovaného zodpovedne zaoberal a zreteľne po právnej stránke vysvetlil, prečo tú ktorú námietku nepovažoval za dôvodnú. Taktiež nie je pravdou, že by súd prvej inštancie účelovo poukazoval len na niektoré dôkazy a iné dôkazy úplne opomínal, pretože súd poukazoval najmä na tie dôkazy, ktoré mali význam pre rozhodnutie vo veci samej a v rozsudku vysvetlil, že sa dôkazmi, ktorými sa mal preukazovať spôsob realizácie diela alebo rozsah prác a výkonov zahrnutých do jednotlivých čiastkových faktúr vystavených žalobcom nezaoberal, pretože by nemali žiaden vplyv na rozhodnutie v merite veci. Vplyv na meritórne rozhodnutie by tieto žalovaným navrhované dôkazy nemali práve preto, že žalobca neuplatnil včas prípadné svoje nároky z vád diela, ako aj preto, že cena diela bola stanovená pevnou cenou a nie na základe rozpočtu, pričom žalobca sa celkovo domáhal zaplatenia dokonca nižšej sumy, než bola pevne dohodnutá cena diela. Žalobca je presvedčený, že pokiaľ by súd nevyužil možnosť sudcovskej koncentrácie konania, na ktorú žalovaný nijako nezareagoval, žalovaný by bol neustále navrhoval ďalšie a ďalšie dôkazy, ktoré by síce nemali žiaden význam pre rozhodnutie vo veci, ale poslúžili by účelu, ktorý žalovaný po celý čas sledoval, a to čo najviac oddialiť rozhodnutie súdu vo veci. Tomuto účelu zrejme podriadil žalovaný aj využitie svojho práva podať odvolanie, keďže je oslobodený od povinnosti platiť súdne poplatky, a keďže svoje odvolanie odôvodnil iba príliš všeobecnými a abstraktnými dôvodmi. 4.7. Žalobca preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/106/2014-854 zo dňa 4.10.2016 a priznal mu voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 5. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že vo vyjadrení sa nenachádzajú žiadne nové skutočnosti alebo okolnosti, ku ktorým by sa už nevyjadrili. Preto v plnom rozsahu zotrváva na dôvodoch a tiež právnej argumentácii uvedenej v odvolaní voči rozsudku v tejto právnej veci. Na doplnenie a zvýraznenie ešte uvádza, že samotný žalobca plne podporuje argumentáciu o neexistencii platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, keď poukazuje na zápisnice a výpoveď svedka D.. To, že sa o niečom na rokovaní obecného zastupiteľstva rokovalo, resp. o niečom informovalo ešte neznamená, že bolo schválené kvalifikované rozhodnutie - v tomto prípade uznesenie obecného zastupiteľstva. Uznesenie vo verejnej správe nemá povahu aktu prijímaného v procesnom režime správneho konania, ale predstavuje inú formu činnosti verejnej správy. Jedná sa spravidla o tzv. interný akt kolegiálneho orgánu verejnej správy, ktorým sa prijíma „rozhodnutie“, obsahujúce vymedzenie úloh k zaisteniu ďalšieho chodu verejnej správy. Uznesenie je forma rozhodnutia, ktorým obecné zastupiteľstvo realizuje svoju právomoc vymedzenú v § 11 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I.ÚS 354/08). Za vôľu obce sa pokladá, ak nie je preukázaný opak, to, čo bolo vyjadrené v uznesení príslušného orgánu obce podľa o tom spísaného záznamu. (Nález Najvyššieho správneho súdu ČSR č. 15315/36 zo dňa 15.10.1936). Podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. PL.ÚS 24/1998: Uznesenie obecného zastupiteľstva je prijaté, ak s ním súhlasila nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Pod jazykovým výrazom „uznesenie obecného zastupiteľstva“ treba teda rozumieť všetky uznesenia obecného zastupiteľstva, ktoré vznikli jeho uznášaním sa a ich vonkajšia forma má podobu „uznesenia“, s výnimkou uznesenia obecného zastupiteľstva, ktorého vonkajšia forma má podobu „všeobecne záväzného nariadenia obce“. Hoci oba druhy právnych aktov vznikajú v procese hlasovania, t.j. uznášania sa obecného zastupiteľstva, z výsledného hľadiska však vznikajú dva odlišné právne akty. Uznesenia obecného zastupiteľstva sú výsledkom rozhodovacej činnosti obce (mestskej časti, mesta), a to aj v oblasti výkonu územnej samosprávy a charakter tejto činnosti vykonávanej vo verejnom záujme je nepopierateľný (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. S 2/00). Ak žalobca vo vyjadrení poukazuje na povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení tak zrejme účelovo prekrúca skutočnosti. Nie obec, ale žalobca musí preukazovať existenciu splnenia zákonných podmienok hlasovania obecného zastupiteľstva (obec nemôže preukazovať to čo neexistuje) a pokiaľ ide o to, že súd nerešpektuje dlhodobo ustálenú rozhodovaciu činnosť - tak v tomto prípade poukazuje na zásadu „iura novit curia“. 6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - ďalej aj Civilný sporový poriadok - CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Riadil sa pritom aplikáciou ust. § 385 ods. 1 CSP. Mal za to, že nariadenie pojednávania si nevyžadovala potreba zopakovania, alebo doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad daných aplikáciou ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1, 2 CSP. Bol viazaný rozsahom i uplatnenými odvolacími dôvodmi, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať. Výnimkou sú len prípadné vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok, na ktoré by bol povinný odvolací súd prihliadať aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). Po takomto prieskume napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. 7. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom prisúdil žalobcovi uplatňovaný nárok na zaplatenie ceny diela podľa faktúry F130023, na zaplatenie zostatku ceny diela podľa fa č. F130111 zo dňa 3.9.2013, dohodnutú sankciu za omeškanie povinnosti zaplatiť cenu diela a aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. V zásade treba konštatovať, že prvoinštančný súd pred vyvodením skutkového i právneho záveru v prejednávanej veci vykonal dokazovanie podľa návrhov sporových strán, teda rešpektujúc v zásade ich prostriedky procesného útoku i procesnej obrany. Neboli vykonané úkony týkajúce sa overenia správnosti rozpočtov duplicity krycích listov, či súladu vykonaného diela s projektovou dokumentáciou. Odvolacie dôvody, ktorými je súd viazaný, neobsahujú však výhradu založenú na tom, že by súd nevykonal odvolateľom navrhované dokazovanie, ktoré by bolo spôsobilé privodiť zmenu skutkových zistení. Súdom prvej inštancie zistený skutkový stav má pri aplikácii ust. § 215 ods.1,2 CSP oporu v realizovanom procesnom postupe podľa sporovými stranami využitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Súhrn skutkových zistení, ku ktorým dospel prvoinštančný súd v priebehu konania je skutkovým základom predmetného súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie aj keď „neštadardným spôsobom“ venoval v dôvodoch svojho rozhodnutia zvýšenú pozornosť „opisu“ jednotlivých podaní, či prednesov procesných strán, v konečnom dôsledku z vykonaného dokazovania správne uzavrel pre potreby rozhodnutia o podanej žalobe skutočnosti o uzavretej zmluve o dielo, o uzatváraných dodatkoch ku zmluve a o nárokoch z tejto zmluvy pre jej účastníkov plynúce. 8. Z listinných dôkazov (zmluva jej dodatky) vyplýva, že zmluva sa menila dodatkami k tejto zmluve a podľa posledného dodatku, ktorý bol k zmluve robený sa upravil termín dokončenia tohto diela s tým, že podľa zmluvy o dielo sa upravilo aj to, že kedy sa môže vystaviť konečná faktúra po odovzdaní realizovaného diela. Obrana žalovaného, použitá i v podanom odvolaní bola založená na tom, že zmluva a jej dodatky je neplatná pretože nebola schválená obecným zastupiteľstvom. V prospech argumentácie žalobcu bol v konaní realizovaný dôkaz výsluchom svedka D., ktorý vo svojej výpovedí jednoznačne potvrdil, že zmluva a jej dodatky boli na obecnom zastupiteľstve schválené. Ak žalovaný v podanom odvolaní poukazuje i na to, že na právny vzťah sa mali aplikovať i normy o verejnom obstarávaní, tak aj v nadväznosti nato treba uviesť, že obsahom rozsiahleho spisového materiálu je i zmluva č. 8554708U01 o poskytnutí dotácie z environmentálnemu fondu (čl. 408 a nasl. spisu), v ktorej sa konštatuje okrem iného termín realizácie diela 04/2001 - 12/2013, údaj o celkových nákladoch i účel dotácie, ale i odkaz na predmetnú zmluvu o dielo a dodatky 1-5. Aj zmluva z 25.8.2005 č. 3972808U01 obsahuje podobne ako zmluva č. 8554708U01 údaj o dodávateľovi tejto stavby a za takéhoto stavu aj tieto listinné dôkazy podporujú pravdivosť dôkazu, ktorý bol realizovaný výsluchom svedka D.X.. A dotácie boli uplatňované v nadväznosti na uzavreté zmluvy o dielo, bolo by nelogickým, aby tieto listiny, ktoré žalovaná obec predložila vo vzťahu k poskytovaniu dotácií, neboli schvaľované aj obecným zastupiteľstvom. Bez platnej zmluvy o dielo a jej dodatkov nebol priestor na poskytovanie dotácii z environmentálneho fondu. Toto významným spôsobom spochybňuje obranu žalovaného namietajúcu neplatnosť zmluvy pre jej údajné neschválenie obecným zastupiteľstvom. Treba preto súhlasiť s tým, že ak obec s takouto obranou namietala uplatnený nárok, pri realizovaných dôkazoch spomenutým svedkom a uvedenými listinami, bolo na žalovanej obci, aby svoje tvrdenie o neschválení zmluvy obecným zastupiteľstvom preukázala, a ak nereagovala na požiadavky na predloženie úplnej dokumentácie z konaní zastupiteľstiev (aj keď tomu nebránil podľa názoru súdu objektívny ospravedlniteľný dôvod), pravdivosť svojho tvrdenia o neschválení zmluvy obecným zastupiteľstvom nepreukázala. Od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby príslušné uznesenie zastupiteľstva predložil on. Odvolacia námietka založená na tom, že z vykonaného dokazovania nebolo možné uzavrieť, že zmluva nebola schválená zastupiteľstvom je zjavne nedôvodná. Tento dôvod označený žalovaným ako dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu žalovaná obec v konaní nepreukázala. Skutkové zistenia o obsahu uzavretej zmluvy a jej dodatkoch v podanom odvolaní žalovaný v inom nespochybňuje a pri viazanosti podanými odvolacími dôvodmi niet pre odvolací súd oprávnenia ani povinnosti tieto skutkové zistenia preskúmavať. Treba preto v ďalšom vychádzať z obsahu zmluvy, jej dodatkov, upravujúcich predmet plnenia, cenu diela, termíny odovzdania a prevzatia diela i splatnosť účtovaných cien. 9. Odvolací súd je toho názoru, že v nadväznosti na obsah zmluvy o dielo a jej dodatky súd prvej inštancie sa zaoberal ďalšími námietkami, ktoré žalovaný v priebehu konania proti uplatneným nárokom uplatňoval. Vyporiadal sa s námietkami týkajúcimi sa rozsahu poskytnutých výkonov, kvalitou plnenia i tým, že žalovaný vo vzťahu k odovzdanému a prevzatému dielu (zápis o odovzdaní a prevzatí diela z 20.8.2013) nesplnil prípadnú notifikačnú povinnosť bez zbytočného meškania oznámiť prípadné vady diela. Správne na túto situáciu súd prvej inštancie cituje a aplikuje ust. § 562 ods. 1, 2 Obch. zák.. Odvolateľ v zásade podaným odvolaním tieto skutkové zistenia súdu prvej inštancie nespochybňuje. Neuvádzal pred súdom prvej inštancie a ani v podanom odvolaní aké konkrétne zistené vady zhotoviteľovi diela oznámila kedy, a aké nároky zo zodpovednosti za vady diela ako objednávateľ diela uplatnil. Obsah podaného odvolania je v tomto podstate v polohe abstraktnej, nekonkrétnej. Odvolanie sa nevenuje v konkretizovanej podobe ani rozsahu účtovanej ceny, opodstatnenosti fakturovaných výkonov (vo význame prípadnej ich nerealizácie), a treba povedať, že ak žalovaná obec pred súdom prvej inštancie sa bránila aj skutočnosťami, ktoré súviseli s prípadným dodatočným oznamovaním nejakých prekážok kvalitatívneho plnenia, od týchto námietok žalovaný v podstate podľa obsahu odvolania upustil a nešpecifikuje ich tak, aby sa odvolací súd pri viazanosti dôvodmi podaného dovolania mal nimi zaoberať. 10. Žalobca ako zhotoviteľ diela podľa uzavretej zmluvy o dielo v prospech objednávateľa - žalovanej obce poskytol plnenie, ktorého cenu správne, zodpovedajúco realizovanému plneniu vyúčtoval fa č. 130023 zo dňa 14.3.2013 (za vo faktúre uvedené plnenie - práce na stavbe „Malý Slivník - vodovod“, objekt SO 01 Zachytenie prameňov - podľa súpisu vykonaných prác) a tiež tzv. konečnou faktúrou F 130111 zo dňa 3.9.2013. Žalobcovi patrí táto cena diela s právnou kvalifikáciou uvedenou súdom prvej inštancie (najmä § 536 ods. 1, 3, § 546 ods. 1, 2 Obch. zák.). 11. Súd prvej inštancie sa správne vypriadal i s uplatnenou námietkou premlčania. Treba mať na zreteli úpravu realizovanú v samotnej zmluve i tie ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré hovoria o splatnosti nároku na zaplatenie ceny diela a v nadväznosti na to aj na plynutie premlčacej všeobecnej 4-ročnej lehoty, akú má na mysli Obchodný zákonník, s čím sa súd prvej inštancie správne vyporiadal. Správne prihliadal na skutočnosti, ktoré vyplynuli zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, z úpravy v zmluve o dielo i v jej dodatkoch o možnosti konečnej fakturácie ceny diela. Za takéhoto stavu aj odvolací súd dospel k záveru, že vyhoveniu žalobe v časti o zaplatenie ceny diela nebránila uplatnená námietka premlčania. 12. Tak, ako je už uvedené vyššie, okrem zaplatenia ceny diela, boli predmetom prisúdeného nároku aj dohodnuté zmluvné pokuty i nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením práva. Odvolateľ vo vzťahu k týmto záverom súdu prvej inštancie namietal neplatnosť zmluvy, od ktorej sa tieto nároky odvíjajú. Ďalšie skutkové a právne námietky proti týmto záverom bližšie nekonkretizuje. Vo vzťahu ku ním dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie obsahujú skutkové zistenia o omeškaní s plnení ceny diela, právne posúdenie týchto nárokov a ak odvolateľ konkretizáciu ďalších výhrad voči týmto záverom neuviedol, odvolací súd k tejto časti môže urobiť odkaz na správne skutkové zistenia i správne právne posúdenie. 13. Žalovaný uplatnil námietku res iudicata s poukazom na konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 9Cb/23/2013. V ňom bola predmetom konania úhrada fa č. 270323, ktorej hodnota je v tzv. konečnej faktúre F 130111 celkom odpočítaná, a teda nie je predmetom uplatňovaného nároku v tomto konaní. Nejde o totožnú vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Teda námietka res iudicatea ako procesná prekážka tohto konania nebola dôvodná a správne sa s ňou aj súd prvej inštancie vyporiadal (§ 230 CSP). 14. Žiada sa dodať, že odvolacie dôvody sú v podstate v polohe abstraktnej, nekonkrétnej, nevenujú sa rozsahu účtovanej ceny, potrebám, ani opodstatnenosti fakturovaných výkonov vo význame prípadnej nerealizácie, a treba povedať, že ak žalovaná obec pred súdom prvej inštancie sa bránila aj skutočnosťami, ktoré súviseli s prípadným dodatočným oznamovaním nejakých prekážok kvalitatívneho plnenia, od týchto námietok žalovaný v podstate podľa obsahu odvolania upustil a nekonkretizuje ich (neuvádza v podanom odvolaní výhrady ku súpisu vykonaných prác, ku kryciemu rozpočtu, ani iné, ktoré by mohli byť relevantné pre toto konanie) do takejto podoby, aby odvolací súd, viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi, mal dôvod túto problematiku nejakým spôsobom otvárať, či riešiť vo svojom rozhodnutí. 15. K námietke o nepreskúmateľnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie súvisiacej s rozsiahlosťou a s tým spojenou neprehľadnosťou, nedávajúcou odpoveď na tie otázky, ktoré súviseli s obranou žalovaného pred súdom prvej inštancie možno len čiastočne súhlasiť pretože rozsudok je rozsiahly, „prepisujúci skutočne obsah prednesov, či podaní strán“, ale v zásade záverečné časti dôvodov tohto rozsudku (aj keď obsahovo rozsiahleho), na námietky žalovaného dávajú odpoveď tak z hľadiska skutkových zistení i právneho posúdenia. Aj keď písomné vyhotovenie trpí uvedenými nedostatkami, v závere dôvodov rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedajúco ust. § 220 ods. 2 veta druhá CSP vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Obsah dôvodov rozhodnutia nezakladá dôvod na záver o tom, že žalovanému bolo odňaté právo na spravodlivý proces, či odňatá možnosť konať pred súdom. 16. Odvolacie dôvody neobsahujú osobitnú výhradu voči výroku o náhrade trov konania. Žalobca úspešný v konaní má nárok na náhradu trov konania s aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP. Správne proti žalobcovi bola súdom prvej inštancie prisúdená náhrada trov prvoinštančného konania. 17. Za takéhoto stavu dospel odvolací súd k záveru, že boli splnené podmienky pre postup podľa § 387 ods. 1 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 18. V odvolacom konaní mal úspech žalobca. Preto odvolací súd mu podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím ust. § 255 ods. 1 CSP priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Rozhodnutie bolo prijaté po neverejnej porade senátu s výsledkom hlasovania 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. a ust. § 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).