Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17Co/15/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201818 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115201818.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: X. A., J.. XX.X.XXXX, G. XXX XX I. XXX, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10C/30/2015-92 zo dňa 08.11.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanej. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úver zo zmluvy o úvere č. 802001631 z 15.01.2013 uzavretej medzi účastníkmi konania je bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b), § 9 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 3 ods. 1, § 52, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou na súde 26.1.2015 žiadal žalobca určiť, že úver, ktorý mu poskytol žalovaný dňa 15.1.2013 je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neprimeraného administratívneho poplatku, neprimerane vysokej RPMN ako aj skutočnosti, že úverová zmluva neobsahuje základné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd prvej inštancie konštatoval, že účastníci konania uzavreli dňa 15.1.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 300 eur, ktorý sa zaviazal žalobca splatiť spolu so zvýšeným poplatkom vo výške 264 eur, teda celkovo 564 eur, a to jednou splátkou. Túto sumu mal zaplatiť do 23.1.2014. Hodnota RPMN bola v tejto zmluve uvedená vo výške 88 %. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný z časti zaplatil dlžnú sumu. V ten istý deň bola podpísaná Dohoda o plnení v splátkach, kde však už bolo uvedené, že celkovú čiastku vo výške 564 eur je dlžník povinný splatiť v 12 mesačných splátkach po 47 eur (dlžník svojim podpisom tejto dohody mal zároveň potvrdiť prevzatie 12 kusov vkladových lístkov), pričom RPMN bola už uvedená vo výške 263,64 %. Čo sa týka poplatku vo výške 264 eur je potrebné uviesť, že tento poplatok je neúmerne vysoký, a to vo vzťahu k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť. Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké činnosti ide, pričom poplatok za vypracovanie a uzavretie zmluvy je 264 Eur teda 88 % z úveru, čo je neúmerné v porovnaní s praktikami bánk, ktoré požadujú 1-2 %-tá za spracovanie úveru. Poplatok je neúmerne vysoký a ako taký, je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Takéto ustanovenie zmluvy o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal a naviac nevyjadruje skutočné náklady úverovej spoločnosti s poskytnutím úveru. Takto zadefinovaný poplatok je neúmerne vysoký. V konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ s jeho podstatou bol oboznámený, keďže bol súčasťou formulárových Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného. Poplatok nie je ani náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Naviac nejde o cenu za poskytnutie úveru, pretože túto odráža úrok za úver. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký. Súd tiež považoval za nekalé konanie žalovaného, ktorým v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádza hodnotu RPMN 88 % za situácie, keď je zmluva uzatváraná so žalovanou, s tým že úver, ktorý požaduje zaplatí v splátkach, pričom v ten istý deň prakticky rovnaký čas žalovaný uzatvorí Dohodu o plnení v splátkach, kde sa vo vzťahu k výške úveru a sume, ktorú má žalobkyňa zaplatiť nič nezmení, avšak je tam uvedená RPMN 263,64 %. Ide o skutočnú sumu RPMN za podmienok že poskytnutý úver je zaplatený v dvanástich splátkach. Súd mal za to, že takéto konanie žalovanej je neprípustné, smeruje k zavádzaniu spotrebiteľa v tom zmysle, že v samotnej zmluve je uvedená hodnota RPMN, ktorá je trojnásobne nižšia, pričom tak ako bolo uvedené, žalobkyňa od začiatku mala záujem o splácanie úveru v splátkach, žalovaný teda nemal žiadny dôvod vypočítavať RPMN z iných vstupných údajov, než z tých, ktoré sú uvedené v dohode o plnení splátkach. Dôvod takéhoto konania žalovaného je oklamanie spotrebiteľa v tom zmysle, že celkové jeho ročné náklady sú oveľa nižšie. Teda aj tu súd videl nekalosť konania žalovaného a vychádzal z toho, že v zmluve bola uvedená nesprávna výška RPMN, čo taktiež spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP. 2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti tak, ako sú uvedené v obchodnom zákonníku. Podstatou zmluvy je platobná povinnosť žalobcu v podobe jedinej splátky so splatnosťou do 23.01.2014, ak nie je dohodnuté inak, pričom výška RPMN je 39,15 %. Účastníci konania sa však dohodli inak a uzavreli samostatné zmluvné dojednanie zachytené na samostatnej listine. Dohoda má povahu osobitného dojednania, ktorého podstatou je umožniť žalobcovi miesto splatenia úveru jednou splátkou postupné splácanie úveru v jednotlivých pravidelných (menších) splátkach. V prípade Dohody je výška RPMN stanovená 263,64 %. Údaj RPMN uvedený v dohode je pre daný prípad irelevantný. Podľa bodu 3 Dohody totiž neuhradením ktorejkoľvek splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 3 mesiace Dodatok zaniká od počiatku. Žalobca prvých 6 splátok splnil, avšak splátku splatnú dňa 21.12.2013 do dnešného dňa neuhradil, v dôsledku čoho privodil splnenie rozväzovacej podmienky. Slovenská právna úprava v oblasti spotrebiteľských úverov účtovaniu poplatku výslovne nebráni. Zákon o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne spomína niektoré poplatky. Obchodný zákonník podľa ust. § 499 v prípade zmluvy o úvere okrem platenia samotných úrokov umožňuje aj dojednanie tzv. poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov. Žalovaný zároveň upriamil pozornosť na novelizované znenie čl. 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný. Výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Podstatnou náležitosťou je len záväzok dlžníka popri istine zaplatiť úroky. V čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška poplatku za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ust. § 53 ods. 6 OZ. Dôkazné bremeno v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca. Pokiaľ sa žalobca dovoláva údajov bánk, koná tak v priamom rozpore s ust. § 53 ods. 6 OZ. Správne by sa malo prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Naviac je možné prevýšenie takejto odplaty a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného. Žalovaný nesúhlasí ani s priznanou náhradou trov konania, namieta, že rozhodnutie bolo vydané predčasne a nesprávne. Vo veci nebolo vydané právoplatné rozhodnutie. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úkonu použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec prácne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie spĺňa kritériá podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že prvoinštančné rozhodnutie je aj v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Za porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že prvoinštančný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného. 6. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len ZoSÚ), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 7. Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 15.01.2013 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere zároveň predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu spisu možno vyvodiť záver, že v prípade namietanej zmluvy ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalobca ovplyvniť nemohol. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Z uvedeného dôvodu zmluvné dojednania podliehajú prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Správne preto súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o vadnosti právneho úkonu ako aj podľa ustanovení o súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Podľa zmluvy o úvere poplatok vo výške 264 Eur je tvorený dohodnutým úrokom (39,15 % ročne, t.j. 117,45 Eur) a zvyšok vo výške 146,55 Eur zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Administratívny poplatok predstavuje takmer polovicu zo sumy istiny. Odvolací súd zastáva názor, že požadovanie úhrady administratívneho poplatku v takejto neprimeranej výške je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ požaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a nie je v jeho záujme. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Okolnosť, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore so zákonom, resp. v rozpore so zásadou dobrých mravov, súd skúma aj bez námietky účastníka a v prípade ich zistenia nepriznáva plnenia z nich požadované. Samotná skutočnosť, že právna úprava explicitne nelimituje výšku poplatku neznamená, že žalovaný je oprávnený požadovať jeho zaplatenie v ľubovoľnej výške. Dojednanie o poplatku podlieha prieskumu vo svetle princípu dobrých mravov, civilnoprávnej úžery a v neposlednom rade prieskumu v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Poplatok vo výške dosahujúcej takmer polovicu sumy poskytnutého úveru nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať výdavky spojené s administratívnou činnosťou. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 15.01.2013 - dojednanie administratívneho poplatku vo výške 146,55 eur nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná, a teda neplatná. Vo vzťahu k výške úrokovej sadzby (39,15 % ročne, čo predstavuje úrok 146,55 Eur) odvolací súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Za v rozpore s dobrými mravmi je potrebné považovať úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v čase uzavretia zmluvy, t.j. 01/2013 - 11,97 % ročne v zmysle údajov zverejnených NBS o priemerných úrokových sadzbách pre úvery s dobou fixácie úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ je dojednanie o výške odplaty neplatné v celom rozsahu, nemožno ju ďalej ani moderovať. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úroku ako absolútne neplatnú. Žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba úrokov v danom prípade prevyšujúca 3 násobok priemerných úrokových sadzbieb nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti. 8. Pokiaľ ide o údaj o RPMN, ktorý je v zmysle ZoSÚ obligatórnou náležitosťou zmluvy, odvolací súd konštatuje, že tým, že žalovaný uviedol inú hodnotu RPMN v samotnej zmluve o úvere a inú v dohode o splátkach uzatvorenej so žalobcom v ten istý deň ako zmluva o úvere, znemožnil spotrebiteľovi získať objektívne informácie o podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje. Takýto postup žalovaného pôsobí vo vzťahu k spotrebiteľovi zavádzajúco, mätúco. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že nedodržaním splátkového kalendára sa dohoda od počiatku zrušila, a teda nie je možné na ňu prihliadať, k tomuto odvolací súd uvádza, že dohodu nemožno nebrať do úvahy, keďže ide o dokument obsahujúci údaje, ktoré boli žalobcovi poskytnuté v čase vstupu do zmluvného vzťahu so žalovaným, ide teda o listinu, ktorú je potrebné vzhľadom na jeho spätosť so zmluvou zohľadniť v súvislosti s vyhodnocovaním dodržania podmienok v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ. Žalovanému nič nebránilo premietnuť obsah dohody do samotnej zmluvy o úvere, keďže je zrejmé, že zmluvné strany prejavili záujem dohodnúť sa na vrátení istiny spolu s odplatou v 12 mesačných splátkach, nie jednorazovo, už pri vstupe do zmluvného vzťahu. Správne tak mal byť už v samotnej zmluve o úvere uvedený údaj RPMN 263,64 %, nie 88 %, ktorý je zjavne niekoľkonásobne nižší. Nesprávne uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké následky, ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec, čo zákonodarca v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ spája so sankciou v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že záver súdu o vyhodnotení úveru ako bezúročného a bez poplatkov je správny. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania v plne zodpovedá ust. § 262 ods. 1 CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie predstavuje rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, pričom na moment nadobudnutia právoplatnosti rozsudku je viazané až rozhodnutie o konkrétnej výške trov konania (§ 262 ods. 2 CSP). Napadnutý výrok o trovách konania tak zodpovedá danému štádiu konania. Za tohto stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Trovy konania žalobcu znáša neúspešný žalovaný. O ich výške rozhodne prvoinštančný súd (§ 262 ods. 2 CSP). 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.