Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Co/38/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220175 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115220175.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne: V.. D. S., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, XXX XX W., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šofrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24C 89/2015 - 47 zo dňa 09.06.2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby. N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : I. Obsah napadnutého rozhodnutia 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012 v znení: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, respektíve revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/ revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu po a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,49 Eur a po b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 167,04 Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby“, je neprijateľnou podmienkou. Žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 541,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 541,66 Eur odo dňa 14.08.2015 do zaplatenia a zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 341,98 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v časti príslušenstva presahujúceho 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 541,66 Eur od 14.08.2015 do zaplatenia zamietol.. 2. V odôvodnení rozhodnutia citoval zákonné ustanovenia § 3 ods. 1, § 39, § 52, ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 2, § 107 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456, 458 ods. 1, 517 ods. 1, 2, § 563 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § a príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Uviedol, že posudzovaný právny vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným a žalobkyňou zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012 je spotrebiteľským právnym vzťahom. Na základe žiadosti žalobkyne jej bola poskytnutá čiastka úverového limitu 1.500 Eur so splatnosťou 48/15, s mesačnou splátkou vo výške 77,05 Eur, s celkovou čiastkou vo výške 3.698,40 Eur, s predpokladanou RPMN za úver vo výške 70,01 %, s ročnou úrokovou sadzbou úveru vo výške 70,01 %, s priemernou RPMN za úver vo výške 45,66 %, poskytnutá čiastka v revolvingu bola vyčíslená na 628,73 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí žalobkyňa zaplatiť bola vyčíslená na 1.849,20 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 64,19 %, pri ročnej úrokovej sadzbe revolvingu vo výške 80,98 %. Z bodu 6. predmetnej žiadosti vyplýva, že žalovaný schválil revolvingový úver s poskytnutou čiastkou 1.500 Eur so splatnosťou úveru 48 mesačných splátok s výškou mesačnej splátky vrátane úrokov 77,05 Eur, s celkovou čiastkou, ktorú musí žalobkyňa zaplatiť 3.698,40 Eur, pri RPMN 66,71%, s ročnou úrokovou sadzbou úveru vo výške 70,01%, s priemernou RPMN za úver vo výške 45,66%, s poskytnutou čiastkou revolvingu 628,73 Eur, s celkovou čiastkou pri revolvingu, ktorú musí žalobca zaplatiť, to je revolving plus úroky za celú dobu čerpania revolvingu 1.849,20 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 60,19%, pri ročnej úrokovej sadzbe revolvingu vo výške 80,98 %, pri ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania vo výške 9 %. Súčasťou žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere je aj bod 8. označený ako Dohoda o poskytnutí služby. Text dohody nie je odlíšený ani nijako oddelený od textu zmluvy a plynule nadväzuje na jej text. Následne je uvedené miesto a dátum žiadosti/zmluvy a podpisy účastníkov. Žalovaná si okamžite po poskytnutí úveru započítala poplatok vo výške 367,49 Eur. Uvedený poplatok vyplýval zo služby, ktorou je možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí služby. Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si ho aktivovať, ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 367,49 Eur. Mesačná splátka je vo výške 77,05 Eur, pričom, žalovaný nastavil zmluvu tak, že za odklad troch splátok, to je vo výške 231,15 Eur, má spotrebiteľ zaplatiť poplatok, ktorý je o 136,34 Eur vyšší ako súčet troch prípadných odložených splátok. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je preto nepochybná. Sporný poplatok nepredstavuje celé číslo a nepochybne ide o určité percento z poskytnutého úveru, takže poplatok musel byť do zmluvy dopísaný až po schválení úveru, a teda rozhodne nemohol byť odsúhlasený žalobkyňou. Súd preto dospel k záveru, že sporná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Súd pritom zdôrazňuje, že platí prezumpcia práve o tom, že neprijateľná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, ako to vyplýva z § 53 ods. 3 OZ. Dôkazné bremeno o opaku je na žalovanom, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol. 3. Súd mal za to, že zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru žalovaný vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom žalobkyni aj iný úkon než len ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Tak ako vyplýva z predtlačeného textu zmluvy žalobkyňa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísala aj tú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o poskytnutí služby, pričom žalovaný nepreukázal, že žalobkyňu náležite oboznámil o zabezpečovacom inštitúte - Dohode o poskytnutí služby a o následkoch tohto inštitútu. Žalovaný túto pluralitu právnych úkonov vôbec nezvýraznil, ale naopak vyvolal dojem, ako keby so žalobkyňou uzatvoril len jeden právny úkon. Takéto konanie žalovaného odporuje bežnej praxi a zvyklostiam, preto je v rozpore s dobrými mravmi a dôvodom neplatnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zmluva o revolvingovom úvere, ako aj Dohoda o poskytnutí služby je napísaná veľmi malými písmenami, v rozpore s ust. § 37 Občianskeho zákonníka. 4. V zmluve o revolvingovom úvere absentuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, preto s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. žalovaný nemá nárok na úrok. Nepochybne ide o úžernícky úver a ako taký je neplatný. Dohoda o ročnej úrokovej sadzbe v predmetnej zmluve je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Priemerná úroková mieru nových obchodov pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov v januári 2012 bola vo výške 12,11%. Vzhľadom k tomu, že ide o absolútne neplatnú dohodu, nie je možné ju modifikovať, a preto má súd vzhľadom na uvedené skutočnosti za to, že sa spotrebiteľský úver s poukazom na ust. § 11 ods.1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. 5. Jedným z dôvodov vzniku bezdôvodného obohatenia je aj plnenie z neplatného právneho úkonu. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná ex tunc (od začiatku), čo znamená, že nemohla byť relevantným dôvodom plnenia. Žalobkyňa preukázala, že suma 367,49 Eur jej vyplatená nebola ale že bola započítaná na neexistujúcu pohľadávku žalovaného. Žalovaný jej skutočne poskytol úver vo výške 565,62 Eur, pričom schválená výška bola 1.500 Eur. Žalovanému uhradila 1.107,28 Eur. V súvislosti s neprijateľným poplatkom, úžernou odplatou úveru a tým, že je úver bezúročný a bez poplatkov, vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vo výške 541,66 Eur. Žalovaný sa teda na úkor žalobkyne neoprávnene obohatil a je teda povinný toto obohatenie žalobkyni vrátiť. 6. Vzhľadom na to, že záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol až po 01.02.2013, na výšku úrokov z omeškania aplikoval súd § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od tohto dátumu. Základná úroková sadzba ECB k začiatku omeškania je vo výške 0,05 % ročne a výška úrokov z omeškania tak je 5,05 % ročne, preto súd žalobu v časti príslušenstva prevyšujúceho zákonný 5,05 % ročný úrok z omeškania zamietol. 7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a ich plnú náhradu priznal v konaní žalobkyni, ktorá mala neúspech len v nepatrnej časti. II. Obsah odvolania žalovanej 1. V zákonom stanovenej lehote podala voči rozsudku odvolanie žalovaná. Namietala, že závery súdu týkajúce sa dohody o poskytnutí služby nie sú odôvodnené žiadnymi skutkovými závermi, ktoré boli zistené na základe dokazovania. Súd sa nezaoberal dohodou o poskytnutí služby ako celkom. V rozsudku sa totiž neuviedlo, ako a či súd vôbec vyhodnotil obsah čl. 8 ods. 8.6 dohody o poskytnutí služby, ktorá nevzniká podpisom zmluvy o revolvingovom úvere, ale samostatným podpisom, nachádzajúcim sa za čl. 8, ods. 8.6. Uzavretie dohody bolo dobrovoľné a teda jej neuzavretie nemá vplyv na vznik úverovej zmluvy. Žalobkyňa nebola nútená k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, ani k dohode o poskytnutí služby. Súd prekročil rozsah svojej kompetencie, keď prijal záver, že dohoda o poskytnutí služby je súčasťou samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, pretože do jeho kompetencie nepatrí to, aby menil alebo nahrádzal vôľu účastníkov. Namietala, že neprijateľnosť označených ustanovení dohody o poskytnutí služby nebola vôbec dokázaná. Ďalej uviedla, že údaj o splatnosti poslednej splátky vyplýva zo splátkového kalendára, ale aj Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zmluva obsahuje teda ja údaj dobe jej trvania, v dôsledku čoho spĺňa náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá medzi sporovými stranami dňa 26.01.2012. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. a účinné od 01.04.2015. Na uzavretú zmluvu sa preto môžu použiť len tie predpisy z Občianskeho zákonníka, ktoré v roku 2007 osobitne upravili otázky, neregulované Obchodným zákonníkom. Pokiaľ zákonodarca chce, aby norma pôsobila aj na vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, musí tak učiniť dostatočne jasným spôsobom, ideálne zavedením nového režimu a mechanizmu uplatnenia týchto práv. Pokiaľ pre dotknuté ustanovenie chýba takáto úprava časovej pôsobnosti, má žalovaná za to, že uvedené ustanovenie sa použije iba na právne vzťahy, ktoré vznikli najskôr 01. apríla 2015. Otázka platnosti dojednania o úrokoch sa spravuje ust. § 502 Obchodného zákonníka, ktorý v otázke, čo je maximálna výška úrokov odkazuje na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Ak by súd postupoval podľa príslušných ustanovení zákona, nemohol dospieť k záveru o neplatnosti celého ustanovenia o úrokoch a súčasne by pri dodržaní zákona nebol oprávnený ani porovnávať úrokovú sadzbu s priemernou úrokovou sadzbou bánk. Ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka určilo ako porovnávacie kritérium „obvyklú odplatu na finančnom trhu“, čo nie je totožné s priemernou úrokovou sadzbou bánk. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a žalobu zamietnuť, alternatívne, vrátiť vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. 2. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila. III. Hodnotenie odvolacieho súdu 1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 2. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 3. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi sporovými stranami došlo dňa 26.01.2012 k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná vystupovala v postavení dodávateľa, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Okrem aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách sa na predmetný vzťah budú aplikovať aj ďalšie právne predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľov. 4. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že úroková sadzba bola v danom prípade dohodnutá vo výške 70,01 % ročne. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (ustanovenie § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovanými bankami pri poskytovaní pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne však nie viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri nových úveroch s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov v januári roku 2012, v sadzbe 13,08 %. Úroková sadzba predmetného úveru je viac ako 5 - násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (V zmysle ustanovenia § 39 v spojení s ustanovením § 53 odsek 5 ). 5. Odvolací súd ďalej poukazuje na článok 6 odsek 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného článku vyplýva, že vnútroštátne súdy sú povinné neuplatniť nekalú podmienku, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne keď určil, že v zmluve uvedená ročná úroková sadzba vo výške 70,01 % je v rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu je neplatná. 6. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, presne definuje, aké náležitosti musí zmluva obsahovať. Konkrétne v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať konečnú splatnosť úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Základné, zákonom predpísané náležitosti zmluvy o úvere, aj o revolvingovom úvere (ako suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov...) teda musia byť priamo obsahom takejto zmluvy (a nie iba vyvodzované z ďalších k zmluve pridružených dokumentov), pričom priamo v zmluve musia byť uvedené tak jasne, zrozumiteľne a jednoznačne, aby nebola žiadna a akákoľvek pochybnosť o tom, o ktorú obsahovú náležitosť zmluvy o úvere má ísť. Uvedený nedostatok nemožno obhájiť ani tým, že v zmysle uvedeného Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, v čl. 7 ods. 7.1, obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Za daného stavu je preto nevyhnutné úver považovať, v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, za bezúročný a bez poplatkov. 7. V ďalšom rozsahu odvolací súd uvádza, že žalovaná zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 26.01.2012, vnútila žalobkyni aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu, a to dohodu o poskytnutí služby uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Teda ak chcela žalobkyňa získať úver, čo bolo primárne jej pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalovanou, nemala na výber a musela podpísať predloženú predtlač listiny obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať o nedostatku vôle konajúcej osoby spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovanou ako bolo primárne vo sfére jej záujmu. 8. Zmluva vypracovaná žalovanou a predložená žalobkyni na podpis vzbudzuje zdanie ako keby jej obsahom bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia. Až v strede predtlače formulára zmluvy je pod bodom 8 spomenutá ďalšia zmluva, a to „dohoda o poskytnutí služby“. V prípade dvoch alebo viacerých právnych úkonov obsiahnutých v jednej listine by preto malo byť bežnou praxou a zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu právnych úkonov zvýrazniť. Žalovaná túto pluralitu právnych úkonov nezvýraznila dostatočným spôsobom, naopak vyvolal dojem ako keby so žalobkyňou uzatvorila len jeden právny úkon. Takéto konanie žalovanej v bežnej praxi a zvyklostiam odporuje, a preto je v rozpore s dobrými mravmi. 9. Tak, ako žalobkyňa tvrdila v priebehu konania a žalovaná tvrdenie žalobkyne ani nepopierala, žalovaná si stiahla pri vyplatení sumy úveru žalobkyni odplatu vo výške 367,49 Eur za službu v zmysle článku 8 ods. 8.1 dohody o poskytnutí služby. Touto službou žalovaná „nanútila“ žalobkyni možnosť požiadať o odklad troch splátok. Žalovaná si odplatu vyúčtovala už v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či žalobkyňa bude mať o takúto „službu“ záujem, alebo nie. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovanú na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby, splatnosť tejto odplaty ihneď po poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov, považuje odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Zároveň je táto zmluvná odmena neprimerane vysoká, keďže jej suma dosahuje sumu vyššiu ako je 4 a pol násobok výšky splátky, pričom odložené môžu byť 3 splátky. Žalovaná nemala právo na takúto odplatu a preto aj neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítala na pohľadávku žalobkyne na poskytnutie úveru. Žalovaná je povinná vydať túto započítanú pohľadávku vo výške 367,49 Eur ako neoprávnené obohatenie na úkor žalobkyne. 10. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôvod o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkovo- právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznávaných dôvodov. 11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je dôvodné prijať záver, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Žalovaná poskytla žalobkyni čiastku 565,62 Eur, pričom žalobkyňa zaplatila súhrne sumu 1.107.28 Eur. Je zrejmé, že žalobkyňa preplatila poskytnutý úver o sumu 541,66 Eur, čím došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu vo výške 541,66 Eur, v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka ako plnenie prijaté bez právneho dôvodu. 12. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne. 13. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 15. V zmysle citovaných zákonných ustanovení vznikol nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovanej v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy nevznikli, preto jej odvolací súd náhradu trov konania nepriznal. 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).