Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Co/262/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210202002 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8210202002.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcov: 1/ E. R., nar. XX.X.XXXX, A.J. 1, XXX XX T., 2/ L. H., nar. X.X.XXXX, J. G. XXXX/XX, XXX XX T., 3/ J. R., nar. X.XX.XXXX, A. J. 1, XXX XX T., všetci právne zastúpení advokátom JUDr. Lukášom Kišeľakom, Jarková 63, 080 01 Prešov, proti žalovanej: E. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX P., právne zastúpená JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom, so sídlom Baštová 5/A, Bardejov, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 2C/71/2010-191 zo dňa 28-09-2015 takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje sa rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch. II. Odmieta sa odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne: „Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 1. rade nemajetkovú ujmu vo výške 21.000,- eur v lehote 4 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 2. rade nemajetkovú ujmu vo výške 21.000,- eur v lehote 4 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 3. rade nemajetkovú ujmu vo výške 24.000,- eur , v lehote 4 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a. O trovách konania účastníkov a trovách štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa čl. 1 ods. 2, čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, čl. 8 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 11 § 13 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. 3. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 30.3.2010 domáhali, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu nemajetkovej ujmy u každého sumou 30.000,- eur a k náhrade trov konania. 4. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že v dôsledku protiprávneho konania žalovanej preukázaným v trestnom konaní došlo dňa 1.4.2007 k usmrteniu manželov R., rodičov žalobcov. Manželia R. zomreli na následky poranení, ktoré utrpeli pri dopravnej nehode, ktorú spôsobila a zavinila žalovaná. Žalovaná bola za uvedené konanie uznaná za vinnú zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4, 5 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. l, písm. c/ Tr. zák. pričom, ako vodič dopravného prostriedku v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky ( s hmotnostnou koncentráciou alkoholu vo vydychovanom vzduchu najmenej 0,76 mg/1 = 1,60 promile alkoholu v krvi), spôsobila dňa 1.4.2007 z nedbanlivosti smrť dvoch osôb. 5. V prvom rade je však nutné konštatovať, že konaním žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv manželov R. a to do ich najzákladnejšieho práva a to práva na život. 6. Následne súd vo vyššie uvedenom protiprávnom konaní žalovanej videl aj existenciu neoprávneného zásahu, ktorý bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení osobnostných práv žalobcov chránených ustanovením § 11 OZ a túto aj preukázateľne aj vyvolal. 7. Vykonaným dokazovaním výpoveďami žalobcov, svedka a objektívne vykonaného znaleckého dokazovania súd zistil existenciu intenzívneho blízkeho príbuzenského vzťahu medzi žalobcami - deťmi a nebohými rodičmi. Tento vzťah vykazoval prvky vysokej intenzity vzťahu medzi rodičmi a deťmi a ich usmrtenie pre nich znamenalo stratu istôt, došlo k zjavnému narušeniu ich citového a rodinného života. U všetkých sú aj po dlhšej dobe prítomné pocity smútku, miernej depresie. Žalobcovia sa doteraz so stratou rodičov nevyrovnali. Úmrtie rodičov a negatívne emócie doposiaľ čiastočne determinuje ich prežívanie, vzťahy a správanie. Aj keď navonok sa snažia pracovať, či žalobkyňa v 2. rade žiť rodinným životom. Kvalita života má však rôzne parametre a jedným z nich je aj schopnosť rozvíjať a udržiavať blízke vzťahy, vedieť sa naplno radovať, cítiť bezpečie primárnych vzťahových osôb v čase vstupu do dospelosti. V tomto zmysle sa kvalita života menovaných oslabila, zmenila k negatívnemu. Boli a sú nútení „budovať“ si svoju dospelosť bez pomoci a emočnej opory rodičov. V rôznom rozsahu a intenzite sú u menovaných prítomné poruchy prispôsobenia s poruchami emotivity v smere depresie a poruchy správania v smere nadmernej vzrušivosti a nízkej frustračnej tolerancie, ktoré sťažujú sociálne fungovanie a vyvíjajú sa v priebehu adaptácie na stresovú životnú udalosť. Psychiatrické poruchy neprítomné. Ich život je bez rodičov smutnejší, neistejší, netešia sa Vianociam, či iným sviatkom, ktoré pre nich stratili význam. V čase nehody mali žalobca v 1. rade XX S., žalobkyňa v 2. rade XX rokov. a žalovaný v 3. rade iba XX a pol roka. 8. Nebyť protiprávneho konania žalovanej, nedošlo by k neoprávneným zásahom do práv poškodených ani žalobcov. Ujma, ktorá im vznikla je neodčiniteľná. Preto je namieste priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ, keďže táto je primeraným prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu. 9. Súd pri zohľadnení týchto skutočností považoval za adekvátnu a primeranú nemajetkovú ujmu výške 21.000,- eur pre žalobcov v 1. a 2. rade a vo výške 24.000,- eur pre žalobcu v 3. rade. U žalobcu v 3. rade súd pre priznanie vyššej sumy nemajetkovej ujmy zohľadnil tú skutočnosť, že v čase usmrtenia rodičov bol maloletým a zrazu stratil možnosť vyrastať v úplnej rodine so svojimi rodičmi, pričom rola rodičov v tomto veku je nezameniteľná, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo aj na jeho nepriaznivom vývoji a školských výsledkoch. Pri posudzovaní výšky nemajetkovej ujmy u žalobcov súd teda prihliadal na to, že zadosťučinenie musí byť primerané s prihliadnutím na závažnosť ujmy a zásahu do ich základných práv a zohľadnil okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnostných práva došlo ( spáchaním trestného činu jazdou motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu ). Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že žalovaná nárok žalobcov čo do základu uznala, rovnako vyjadrila ľútosť a nekonala úmyselne. Priznaná výška je adekvátnou výškou náhrady na zmiernenie vzniknutého stavu. Súd však pri určení výšky nemajetkovej ujmy nemohol prihliadať na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej, nakoľko podľa názoru súdu uvedené nie je dôvodom na nepriznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, či jej zníženie. Uvedené konanie sa týka neoprávnených zásahov do práv poškodených manželov R. a ich detí - žalobcov, nie následkov, ktoré vzišli z konania žalovanej. Preto na tieto námietky žalovanej súd neprihliadal. Majetkovú situáciu žalovanej súd zvážil pri určení primeranej lehoty na plnenie nemajetkovej ujmy, pričom ju určil na dobu štyroch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ( nie v lehote 3 dní ). Žalovanej bol poskytnutý časový priestor na zabezpečenie finančných prostriedkov. Poskytnutá lehota na plnenie je primeraná priznanej výške nemajetkovej ujmy, rovnako aj očakávaniu veriteľov, že dlh bude splnený v primeranej lehote. V prevyšujúcej časti bola žaloba, vzhľadom na vyššie uvedené, zamietnutá. 10. Záverom vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p.. 11. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že súd ju zaviazal na nemožné plnenie, a to vzhľadom na jej osobné, rodinné, majetkové pomery. Zaplatenie sumy 64 000 Eur je nereálne, pokiaľ nemajetková ujma nebude krytá povinným zmluvným poistením. Pomery žalovanej jej neumožňujú ani žiadať o pôžičku v takejto sume. Súd mal prihliadnuť aj na moderačné ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka. Výška nemajetkovej ujmy nemôže voči žalovanej pôsobiť devastačne. Žalovaná má právo očakávať, že rozhodnutie súdu bude spravodlivé. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozhodnutie zmenil. Zároveň navrhla, aby súd vyzval ČSOB Poisťovňu, a.s., Vajnorská 100/B, Bratislava na jej vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej a vstup tohto subjektu do konania pripustil. Žalovaná k uvedenému návrhu uviedla, že ČSOB Poisťovňa, a.s. v konaní odmietala vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej napriek tomu, že žalovaná mala uzatvorené povinné zmluvné poistenie v tejto poisťovni, pričom poisťovňa tvrdila, že nemajetková ujma nie je krytá týmto poistením. Od toho času však významným spôsobom napredovala judikatúra v tejto oblasti, preto je opätovne potrebné vyzvať poisťovňu na jej vstup do konania. V tomto smere poukázala na rozhodnutie SD EÚ vo veci Haasová C-22/12. 12. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie pokladajú za správne. Žalovaná v stave stredneťažkej opitosti vedúca osobné motorové vozidlo dňa XX.XX.XXXX privodila smrť oboch rodičov žalobcov. Bolo preukázané, že v dôsledku uvedeného došlo k nezvratnému zásahu do osobných a osobnostných práv žalobcov. Výška priznanej náhrady je primeraná. Argumenty žalovanej týkajúce sa jej majetkových pomerov svedčia o jej neochote žalobcom plniť titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Náhrada nemajetkovej ujmy sa nespravuje ustanoveniami o náhrade škody a žalovaná ani nepreukázala splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 450 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. 13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 v spojení s § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. 14. Odvolací súd konštatuje, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaná vedúca motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu dňa XX.XX.XXXX zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej usmrtila oboch rodičov žalobcov v 1/ až 3/ rade. Týmto spôsobom nezvratne zasiahla do ich osobnostných práv, keďže im znemožnila viesť život v úplnej rodine, v rámci ktorej puto medzi rodičom a dieťaťom možno označiť za najbližšie, najsilnejšie. O tom, že žalobcovia mali s rodičmi nesmierne blízky, dôverný vzťah nemožno mať pochybnosti. Taktiež je zrejmé, že žalobcovia sa ani s odstupom niekoľkých rokov od úmrtia rodičov s ich stratou nevyrovnali, pričom tragická udalosť v rodine v určitej miere ovplyvňuje aj ich terajší súkromný život, citovú oblasť. Žalovaná žalobcom spôsobila nemajetkovú ujmu tým, že neoprávnene zasiahla do ich práva na rodinný súkromný život. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia naraz stratili oboch rodičov, pričom žalobca v 3/ rade bol v čase, kedy k uvedenej udalosti došlo neplnoletý a žalobkyňa ako jeho plnoletá sestra sa oňho následne osobne starala, nemožno považovať výšku náhrady nemajetkovej ujmy priznanú súdom prvej inštancie jednotlivým žalobcom (žalobca 1/ - 21 000 Eur, žalobkyňa 2/ - 21 000 Eur, žalobca 3/ - 24 000 Eur) za neadekvátnu. Súd prvej inštancie náležite zohľadnil všetky relevantné okolnosti spôsobilé ovplyvniť výšku náhrady nemajetkovej ujmy (závažnosť ujmy, okolnosti jej vzniku, okolnosti na strane žalobcov aj žalovanej). 15. Vzhľadom na skutočnosť, že náhrada nemajetkovej ujmy je upravená v § 13 Občianskeho zákonníka, nie je dôvodnou námietka žalovanej, že súd mal pri určovaní výšky nároku žalobcov aplikovať ust. § 450 Občianskeho zákonníka, keďže kritériá určovania výšky náhrady škody, predstavujúcej nemajetkovú ujmu sú upravené v § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré možno považovať za lex specialis vo vzťahu k ust. § 450 Občianskeho zákonníka. 16. Odvolací súd nepopiera, že majetková situácia žalovanej nie je priaznivá, uvedená skutočnosť však neodôvodňuje zníženie náhrady nemajetkovej ujmy. 17. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaná v priebehu konania poukazovala na skutočnosť, že motorové vozidlo, ktoré viedla v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené v spoločnosti ČSOB poisťovňa a.s., pričom obsahom spisu je aj zmluva zo dňa 18.03.2007 o poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (č.l. 85). Vstup ČSOB poisťovne, a.s. do konania na strane žalovanej podnetovali v priebehu konania žalovaná aj žalobcovia (č.l. 168 spisu, č.l. 21 spisu 3C/71/2010). 18. V zmysle vyjadrenia ČSOB poisťovne a.s. zo dňa 25.10.2010 (č.l.26 spisu 3C/71/2010) nároky žalobcov nie sú predmetom rozsahu poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z.. Poisťovňa nesúhlasí so vstupom do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej. 19. V zmysle vyjadrenia ČSOB poisťovne, a.s. zo dňa 08.07.2015 neboli naplnené dôvody § 93 ods. 1 O.s.p., t.j. dispozícia na jej strane právnym záujmom na výsledku tohto konania. Predmetom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je nárok na ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na dátum vzniku poistnej udalosti dňa 01.04.2007 by právo žalovanej na prípadné plnenie proti poisťovni bolo premlčané v zmysle § 104 Občianskeho zákonníka. 20. V priebehu prvoinštančného konania ČSOB poisťovňa, a.s. do konania ako vedľajší účastník nevstúpila. ČSOB Poisťovňa, a.s. na návrh žalovanej na vstup do konania obsiahnutý v odvolaní proti prvoinštančnému rozsudku, ktorý bol poisťovni doručený odvolacím súdom dňa 03.02.2017 do rozhodovania odvolacieho súdu nereagovala. Poisťovňa tak v priebehu konania nenadobudla procesné postavenie vedľajšieho účastníka (§ 93 O.s.p.) ani intervenienta (§ 87 CSP), na konaní sa nezúčastnila. 21. Pre účely tohto zákona treba pojem škoda vykladať extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým (po blízkej osobe, usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla) z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv, spočívajúci v zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život. Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej správy k zodpovednostnému zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia (rozsudok NS SR sp. zn. 6 MCdo 1/2016 zo dňa 31.07.2016). 22. V dôvodovej správe k českej novej právnej úprave zákonom č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník v platnom znení autori novely zdôrazňujú upustenie od inštitútu náhrady škody v duchu primitívneho materializmu, podľa ktorého sa poškodenému hradí výlučne škoda majetková, čo je nesporne aj prelomenie roky trvajúceho aplikačného problému, na ktorý poukázal Ústavný súd ČR v často referovanom náleze zo 4. 5. 2005, sp. zn. Pl ÚS 16/04, že totiž z legislatívneho hľadiska je potrebné opustiť poňatie škody ako majetkovej ujmy a považovať za škodu aj ujmu, ktorá vznikla pôsobením na telesnú a duševnú integritu poškodeného. (porovnaj JUDr. Andrea Erdősová, PhD. „Krátke“ pojednanie o škodách, ujmách a ich náhradách vo svetle judikatúry súdov vnútroštátnych, českých, Súdneho dvora EÚ i Európskeho súdu pre ľudské práva Bulletin advokácie 1-2 2015). 23. V prípade, že vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená nemajetková ujma bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., náhrada nemajetkovej ujmy je krytá predmetným poistením a je plne opodstatnené požadovať jej splnenie zo strany príslušnej poisťovne. Pokiaľ bola v súdnom konaní osoba zodpovedná za spôsobenú nemajetkovú ujmu právoplatne zaviazaná na jej náhradu, momentom právoplatnosti súdneho rozhodnutia jej vzniká nárok požadovať splnenie jej dlhu poisťovňou. Za stavu, že poisťovňa odmieta poskytnúť plnenie, poskytnutia poistného plnenia sa osoba zodpovedná za vznik ujmy môže domáhať súdnou cestou. 24. Pokiaľ ČSOB poisťovňa, a.s. mala v úmysle namietať prípadné premlčanie, resp. vzniesť iné námietky a argumenty vo veci samej (či už vo vzťahu k žalobcom alebo žalovanej), nič jej nebránilo vstúpiť do konania a zabezpečiť tým, aby súd pri rozhodovaní zohľadnil aj prostriedky procesnej obrany poisťovne. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovia aj žalovaná majú za to, že poisťovňa je subjektom, ktorý mal a má právny záujem na výsledku sporu s poukazom na skutočnosť, že nárok uplatnený v predmetnom konaní je krytý povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V kontexte dobrých mravov sa námietka premlčania nejaví v predmetnej veci ako korektná. 25. Podľa § 87 ods. 2 CSP ak ten, komu bol spor oznámený, do konania ako intervenient nevstúpi, nemôže strane namietať, že právoplatne skončený spor bol nesprávne rozhodnutý. 26. Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 27. Vo vzťahu k odvolaniu voči výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolací súd uvádza, že rozhodnutie v tejto časti bolo vydané v prospech žalovanej. Žalovaná preto nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti predmetnému výroku rozsudku (§ 359 CSP). Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalovanej proti zamietavému výroku rozsudku súdu prvej inštancie postupom podľa § 386 písm. b) CSP odmietol. 28. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie si vyhradil právo rozhodnúť o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci sa samej, rozhodne zároveň aj o trovách tohto odvolacieho konania. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).