Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Cob/63/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216201280 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8216201280.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: A. G., Z. O. A. Č. S. XX, L.: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Lenkou Csikyovou, advokátkou so sídlom Hlavná 137, Prešov, proti žalovanému: B.T.B s.r.o., so sídlom Bezručova 27, Bardejov, IČO: 45 487 928, zastúpenému Advokátska kancelária Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., so sídlom Štúrova 27, Košice, IČO: 36 861 472, o zaplatenie 2.160,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4Cb/29/2016-32 zo dňa 30.5.2016, takto r o z h o d o l : Odmieta odvolanie žalovaného. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bardejov napadnutým rozsudkom, vydaným ako rozsudok pre zmeškanie (ďalej aj len „kontumačný rozsudok“) podľa § 153b Občianskeho súdneho poriadku, t.j. zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov s platnosťou a účinnosťou do 30.6.2016 (ďalej aj len „OSP“), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.160,- eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 2.160,- eur od 6.11.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a nahradiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne žalobcu trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 129,50 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 199,74 eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V dôvodoch rozsudku uviedol, že rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b ods. 2,3 OSP, pričom uviedol i procesné ustanovenia § 114 ods. 2, 3, 4, 5 OSP, § 157 ods. 4 OSP. K rozhodnutiu vo veci samej prvoinštančný súd poukázal na žalobu a listinné dôkazy predložené žalobcom. Uviedol, že z uvedených dôkazov vyplýva, že žalobca pre žalovaného zhotovil dielo na základe platne uzavretej zmluvy o dielo medzi účastníkmi zo dňa 5.1.2015, za ktoré žalovaný nezaplatil dohodnutú odmenu vo výške 2.160,- eur, splatnú dňa 5.11.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu, ktoré boli podložené listinnými dôkazmi, navyše vychádzajúc zo skutkového stavu tvrdeného žalobcom v zmysle § 153b ods. 3 O.s.p., vyhovel žalobcovi v celom rozsahu, vrátane nároku na úroky z omeškania, ktoré si žalobca vyčíslil správne čo do prvého dňa omeškania sa žalovaného s plnením jeho dlhu, rovnako aj čo sa týka zákonnej sadzby vo výške 8,05 % ročne z nezaplatenej ceny diela od prvého dňa omeškania do zaplatenia. Žalobca mal v spore úspech v celom rozsahu, preto mu súd postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške129,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 199,74 eur. Prvoinštančný súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatneným pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 v sume 40,- eur. 3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, pretože má za to, že konajúci prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý bol rozhodujúci pre správne posúdenie právneho nároku žalobcu a v dôsledku tejto skutočnosti došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Zároveň tvrdí, že neboli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko žalobcom tvrdený skutkový stav bol sporný, čím došlo k naplneniu odvolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 202 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal na to, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.160,- eur titulom vykonania maliarskych prác, a to na základe Rámcovej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.1.2015 (ďalej len „zmluva o dielo“). Nakoľko zmluva o dielo mala len rámcový charakter, bez vopred určených objednávok, žalobca mal v zmysle čl. I ods. 2 zmluvy o dielo vykonávať stavebné práce podľa ich špecifikácie v objednávke. Žalobca v predmetnom konaní nepredložil objednávku, na základe ktorej si mal u neho žalovaný objednať žalobcom tvrdené maliarske práce. K spornosti žalobcovho nároku ďalej poukázal na to, že faktúra je len daňovým dokladom a nepreukazuje skutočné vykonanie práce zo strany žalobcu. Navyše podľa čl. IV ods. 3 písm. b) zmluvy o dielo: „Platobné podmienky si zmluvné strany dohodli takto: b) faktúra musí obsahovať základné údaje - označenie objednávateľa, dodávateľa, rozsah a miesto vykonania prác, rozsah hodín, cenu. “ Faktúra predložená žalobcom neobsahuje zmluvne dohodnuté náležitosti a rovnako z jej obsahu vôbec nevyplýva kde žalobca vykonal maliarske práce a v akom rozsahu. Žalovaný určenie štátu (C.), v ktorom málo dôjsť k vykonaniu prác, nepovažuje za dostatočne určené miesto vykonania prác. Ďalej v zmysle ustanovenia čl. VI ods. 3 zmluvy o dielo bol žalobca povinný viesť denník o vykonaných prácach, ktorý mal obsahovať všetky skutočnosti rozhodujúce pre plnenie zmluvy. Podľa čl. VI ods. 5 zmluvy o dielo sa žalobca a žalovaný dohodli, že o odovzdaní a prevzatí diela bude vyhotovený zápis, ktorý obidvaja podpíšu. Žalobca v predmetnom konaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci skutočné vykonanie maliarskych prác a to prinajmenšom v takom rozsahu, aby bolo možné považovať jeho tvrdenie za nesporné. Samotná rámcová zmluva o dielo len vymedzila základné náležitosti zmluvnej spolupráce medzi žalobcom a žalovaným, pričom jednotlivé zákazky mal žalobca vykonať len na základe objednávok zadaných žalovaným. Táto podstatná podmienka pre vznik nároku na strane žalobcu nebola splnená. Žalovaný si u žalobcu žiaden výkon prác neobjednal, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca nepredložil ani objednávku žalovaného, ani denník prác a ani záznam o odovzdaní diela. Rovnako tak, ako už bolo vyššie uvedené, ani samotná faktúra neobsahuje údaj o tom, kde a v akom rozsahu mal žalobca vykonať maliarske práce. V zmysle uvedeného má žalovaný za to, že v danom prípade išlo o spornú vec a teda neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný zdôraznil, že z rámcovej zmluvy o dielo a rovnako ani z faktúry vystavenej žalobcom nevyplýva, že by sa účastníci zmluvy dohodli na odmene vo výške 2.160,- eur, takisto z rámcovej zmluvy o dielo nevyplýva aké dielo mal žalobca vykonať, keďže v ustanovení čl. I ods. 1 je uvedený len zoznam stavebných prác v rozsahu živnostenského oprávnenia žalobcu. 4. Odvolateľ ďalej uviedol, že prvoinštančný súd síce na posúdenie rámcovej zmluvy o dielo správne aplikoval ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka a rovnako tak ich obsah aj správne interpretoval, ale na nesprávne zistený skutkový stav ich nesprávne aplikoval. Nakoľko si žalovaný u žalobcu žiadne vykonanie prác neobjednal a žalobca žiadne práce ani nevykonal, nemohla žalovanému vzniknúť povinnosť zaplatiť cenu za ich vykonanie. Zmluva o dielo, ktorú uzatvoril so žalobcom, bola len rámcová a bez objednávky žalovaného, v ktorej by určil aké práce a v akom rozsahu mal žalobca vykonať, nemohlo počas platnosti tejto zmluvy dôjsť k žiadnemu vykonaniu prác zo strany žalobcu. Pri uvedenom rozsahu zistenia skutkového stavu súdom a pri jeho výklade ad absurdum by zhotoviteľ, len na základe rámcovej zmluvy a bez akejkoľvek objednávky objednávateľa, mohol vystaviť nespočetné množstvo faktúr na ľubovoľnú sumu, bez uvedenia spôsobu jej výpočtu a bez bližšej špecifikácie vykonaného diela a objednávateľ by bol povinný takéto faktúry uhradiť. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že má za to, že pre rozhodnutie o merite veci rozsudkom pre zmeškanie boli splnené všetky zákonné podmienky, čo aj konajúci súd náležite odôvodnil v odôvodnení napadaného rozsudku. K otázke splnenia podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie uviedol, že z uznesenia Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4Cb/29/2016-23 zo dňa 29.3.2016 jasne vyplýva skutočnosť o riadnom vyzvaní žalovaného v súlade s ustanovením § 114 ods. 3 k tomu, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu. Skutočnosť, že si žalovaný v odbernej lehote zásielku s predmetným uznesením nevyzdvihol a tým nesplnil svoju povinnosť podľa § 114 ods. 3 OSP, bolo spôsobené výlučne jeho vedome zavinenou nečinnosťou. K námietke spornosti nároku poukázal na to, že žalovaný nárok žalobcu do doručenia predmetného rozsudku vôbec nerozporoval a to aj napriek nepochybnej vedomosti o uplatnenom nároku žalobcom. Záver o nespornosti uplatneného nároku upevňuje aj skutočnosť, že žalovaný nereagoval ani na predžalobnú výzvu, ktorá mu bola riadne doručená k rukám konateľa dňa 25.2.2016. Rovnako žalovaný nenamietal uplatnený nárok žalobcu ani na základe výzvy súdu. Na tomto základe neboli dané pochybnosti o nespornosti uplatneného nároku. Súd svoj názor o nespornosti nároku žalobcu riadne odôvodnil v odôvodnení napádaného rozsudku. Vychádzajúc z takéhoto nesporného nároku uplatneného žalobcom súd potom vec správne právne posúdil, ak rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napádaného rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok pre zmeškanie potvrdil. 6. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žiadna faktúra mu žalobcom doručená nebola, o čom žalobca ani nepredložil žiaden dôkaz a iba sa domnieva, že mu doručená byť mala. Tvrdenie žalobcu o nereagovaní na predžalobnú výzvu neobstojí, keďže pasivita žalovaného vo vzťahu k predžalobnej výzve nezakladá žiaden právny titul k vydaniu platobného rozkazu a nie to ešte k vydaniu rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný sa vo vyjadrení k podanému odvolaniu nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkou spornosti uplatneného nároku, čo do jeho vzniku a dôvodnosti. Žalovaný opätovne zdôraznil, že súdu prvej inštancie nebol predložený jediný dôkaz, ktorý by preukázal jednak objednanie prác zo strany žalovaného a jednak vykonanie prác žalobcom a to v zmysle uzatvorenej rámcovej zmluvy. Napokon z vystavenej faktúry žalobcom ani nevyplýva aké maliarske práce a v akom rozsahu mal žalobca vykonať. Zo skutočností uvedených v odvolaní ako aj v predmetnom vyjadrení má žalovaný za to, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškania a to pre zjavne opodstatnenú spornosť uplatneného nároku žalobcu. Navrhol, aby Krajský súd v Prešove ako odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bardejov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nie je pravdou, aby žalobca nepredložil o doručení predmetnej faktúry žiaden listinný dôkaz. Žalobca predlžil o doručení predmetnej faktúry žalovanému riadne listinné dôkazy, okrem iného aj podací lístok. Okrem uvedeného je z predložených listinných dôkazov a to z obsahu predžalobnej výzvy zo dňa 18.2.2016 a príloh k nej zrejmé, že faktúra č. 1012015 bola žalovanému doručená a to opakovane. Z priloženej doručenky vyplýva, že predžalobná výzva bola žalovanému doručená dňa 25.2.2016. Tvrdenia žalovaného je možné považovať za výlučne účelové. Žalobca zastáva názor, že o nespornosti uplatneného nároku nie sú žiadne pochybnosti. Žalobca svoje tvrdenia podložil listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný vôbec nerozporoval. Je dôvodné sa domnievať, že ak by žalovaný uplatnený nárok neuznával, nebol by ostal v mimosúdnom, ako aj v súdnom konaní pasívny. Opakovane, v súvislosti so skutkovými okolnosťami uvádzanými žalovaným, poukázal na to, že tieto mohol žalovaný na svoju obranu uvádzať práve vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania. Podotkol, že s poukazom na ustanovenie § 202 ods. 1 O.s.p. je možné odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie podať len z dôvodov v tomto ustanovení vymedzených a nie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 OSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4Cb/29/2016 potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov konania. 8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, podané odvolanie žalovaného odmietol podľa § 386 písm. c) CSP, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 9. K procesnému postupu v odvolacom konaní krajský súd primárne uvádza, že v priebehu odvolacieho konania, s účinnosťou od 01.07.2016, nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok platný a účinný do 30.06.2016 (§ 473 CSP), preto odvolací súd od 01.07.2016 bol povinný postupovať podľa CSP. Vyplýva to z ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Rovnako v procesnej rovine bolo potrebné sa zaoberať najskôr otázkou, či boli splnené podmienky pre konanie odvolacieho súdu, resp. pre vecno-právny prieskum napadnutého rozsudku odvolacím súdom, keďže z obsahu spisového materiálu, napadnutého rozsudku, jeho odôvodnenia i poučenia bolo zrejmé, že okresný súd rozhodol v spore rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b OSP, proti ktorému, až na zákonom vymedzené výnimky, a priori odvolanie prípustné nie je. 11. K vyššie uvedenému odvolací súd poukazuje na relevantnú právnu úpravu platnú a účinnú v čase konania a rozhodnutia okresného súdu (§ 470 ods. 1, 2 CSP). 12. V konaní pred odvolacím súdom z titulu podaného odvolania žalovaným odvolací súd zistil, že vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie pod č.k. 4Cb/29/2016-32 zo dňa 30.5.2016. V poučení bolo uvedené, že proti rozsudku pre zmeškanie nie je odvolanie prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. Podľa ustanovenia § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 14. Podľa ust. § 202 ods. 1 OSP (účinného do 30.6.2016, ďalej len „OSP“) odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 15. Z citovaného zákonného ustanovenia plynie, že proti rozsudku pre zmeškanie zásadne odvolanie nie je prípustné. V súvislosti s odvolaním podaným žalovaným krajský súd skúmal, či boli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozsudku, ako aj, či rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. 16. Podľa ustanovenia § 114 ods. 3 OSP, ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril. 17. Podľa ustanovenia § 114 ods. 4 OSP, podľa odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk. Náhradné doručenie je vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa ustanovenia § 114 ods. 5 OSP, ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú. 19. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že prvoinštančný súd uznesením pod č.k. 4Cb/29/2016-23 zo dňa 29.3.2016 uložil žalovanému, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe a oznámil, či nárok uznáva; pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a v prípade, ak nárok uplatnený v návrhu v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti a na svoju obranu. V rámci tohto uznesenia bol žalovaný poučený, že v prípade, ak si bez závažného dôvodu nesplní povinnosť uloženú mu týmto uznesením, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b, pričom v tomto prípade sa ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a c/ nepoužijú. Predmetné uznesenie bolo doručené žalovanému v zmysle doručenky (pri č.l. 26 spisu) spôsobom podľa ustanovenia § 48 ods. 2 OSP, keď zásielka sa ako nedoručená vrátila okresnému súdu dňa 27.4.2016 a po troch dňoch od vrátenia sa považovala za doručenú. I napriek riadnemu a kvalifikovanému spôsobu doručenia žalovanému postupom podľa ustanovenia § 48 ods. 2 OSP a to tak žaloby, jej príloh, ako i uznesenia Okresného súdu Bardejov č.k. 4Cb/29/2016-23 zo dňa 29.3.2016, zostal žalovaný nečinný, pričom od momentu doručenia dňa 1.5.2016 až do dátumu verejného vyhlásenia rozsudku okresným súdom dňa 30.5.2016 mal žalovaný vytvorený dostatočný časový priestor, aby v zmysle poučenia okresným súdom uplatňoval obranu, označoval dôkazy. I napriek uvedenému svoje právo žalovaný nezrealizoval, pričom bol poučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, a to bez nariadenia pojednávania, pokiaľ sa bez závažného dôvodu nevyjadrí k podanej žalobe a neoznačí žiadne dôkazy a skutočnosti k žalobcovmu nároku. 20. Odvolací súd konštatuje, že boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, a to v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3, 4, 5 OSP v spojení s ustanovením § 153b ods. 2 písm. b/, ods. 3 OSP, § 157 ods. 4 OSP, keď žalovaný sa písomne nevyjadril k doručenej žalobe a prílohám, neuviedol obranu a neoznačil dôkazy k žalobcovmu nároku, pričom bol poučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, za súčasného doručenia uznesenia Okresného súdu Bardejov č.k. 4Cb/29/2016-23 zo dňa 29.3.2016, a to postupom podľa § 48 ods. 2 OSP. 21. Pre úplnosť vo všeobecnej rovine odvolací súd uvádza, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia; ide o následok procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom súdnom konaní. Procesná pasivita žalovaného v konaní sa prejavuje tým, že si neplní základné povinnosti účastníka konania. Vyjadrenie k žalobe predstavuje právo, ale aj základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, pričom absencia vyjadrenia - povinnosti tvrdenia žalovaného, predstavuje porušenie zákonom vyžadovanej súčinnosti súdu a účastníkov konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým). Uvedená zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj účastník civilného (občianskeho) súdneho konania sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ohrozovaniu a poškodzovaniu a predpokladá, že účastník musí využiť prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv (obdobne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16.01.2013, sp. zn. I. ÚS 25/2013). Odvolací súd tiež zdôrazňuje úpravu v ust. § 101 ods. 1, 2 OSP, z ktorej vyplývalo, že účastníci boli okrem iného povinní dbať na pokyny súdu, pričom súd pokračoval v konaní, aj keď boli účastníci nečinní. Bola to práve nečinnosť žalovaného v rozhodnom štádiu prvoinštančného konania, ktorá viedla k rozhodnutiu v sporovej veci rozsudkom pre zmeškanie, pričom odvolací súd všetky podmienky pre jeho vydanie okresným súdom považoval za súčasne splnené. 22. K odvolacej námietke, a to, že napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci vo väzbe na okolnosť nedoloženia faktúry č. 1012015 je potrebné uviesť, že v zmysle § 153b ods. 3 OSP skutkovým základom rozsudku pre zmeškanie bol žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho (okresný) súd považoval za nesporný. Okolnosť, že okresný súd vydal vo veci kontumačný rozsudok, svedčí o tom, že skutkový základ kontumačného rozsudku, ktorým podľa § 153b OSP bol žalobcom tvrdený skutkový stav, považoval okresný súd za nesporný. Odvolací súd sa oboznámil aj s obsahom žaloby, v ktorej žalobca skutkovo i právne kvalifikoval a vymedzil nárok uplatnený voči žalovanému (žaloba na č.l. 1-2 spisu); k žalobe doložil listinné dôkazy (č.l. 3 - 15 spisu). Účinky doručenia žaloby i s prílohami žalovanému nastali dňom 1.5.2016 a od tohto dátumu žalovaný okresnému súdu nedal žiadnym spôsobom najavo námietky s takto uplatneným nárokom žalobcu, hoci pre produkovanie svojej obrany mal vytvorený dostatočný časový priestor. Námietky v odvolaní sa však vo svojej podstate týkali skutkového a dôkazného stavu v konaní, z ktorého žalovaný odvíjal nesprávnosť následného právneho vyhodnotenia predmetu celého konania, to však prekročilo rámec prípustnosti odvolacieho dôvodu v zmysle § 202 ods. 1 OSP o nesprávnom právnom posúdení veci. 23. V danom prípade pri posudzovaní odvolania žalovaného bolo relevantné vyššie citované ustanovenie § 202 ods. 1 OSP, z ktorého vyplýva, že odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 24. Z obsahu podaného odvolania žalovaného bolo zistené, že odvolanie proti predmetnému kontumačnému rozsudku bolo podané tak z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ako aj z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Naplnenie týchto odvolacích dôvodov z vyššie uvedeného nevyplýva. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť pre jeho neprípustnosť (§ 386 písm. c/ CSP). 25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 per analogiam, § 262 ods. 1 CSP. Odmietnutie odvolania zavinil žalovaný, keď jeho odvolanie bolo vyhodnotené ako neprípustné, preto z procesného hľadiska je zavinenie za skončenie odvolacieho konania na jeho strane a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania vzniknuté na strane žalobcu. Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodol, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie. Vyplýva to z ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).