Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 25Co/29/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217201331 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8217201331.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: Ľ. D., R.. X.X.XXXX, D. C. J. XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, proti žalovanej: W. D., R.. XX.X.XXXX, D. T. XX, XXX XX D., o zaplatenie sumy 24.900,- eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 1C/11/2017-12 zo dňa 24.3.2017, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a súčasne vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 24.2.2017, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť v lehote 3 dní od doručenia neodkladného opatrenia, zložiť peňažnú sumu 24.900,- eur do úschovy na Okresnom súde Bardejov. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že bezprostredne po tom, ako utrpel úraz, bol dňa 3.1.2017 hospitalizovaný v NsP D., kde v čase okolo 20:30 hod došlo k osobnému stretnutiu, na ktoré sa dostavila žalovaná v spoločnosti ich dcéry D. a keďže je podnikateľom, mal pri sebe finančnú hotovosť vo výške 14.900,- eur, ktorú osobne vybral z banky pred vznikom úrazu. Dohodol sa so žalovanou, že žalovaná vezme kabát, v ktorom uvedená suma bola, k sebe domov. Dňa 5.1.2017 bol žalobca operovaný, pričom pred operáciou oznámil žalovanej, že v obchodných priestoroch žalobcu sa nachádza hotovosť vo výške 10.000,- eur s tým, že pre prípad, keby sa žalobcovi počas operácie alebo po nej niečo stalo, aby aj túto hotovosť zobrala k sebe domov. Následne dňa 8.1.2017 bol žalobca prepustený z nemocnice, kde sa od žalovanej dozvedel, že nechce, aby žalobca prišiel k nej domov do domáceho liečenia, nakoľko sú rozvedení a spolu nežijú a ubytoval sa preto v penzióne K.. Žiadal od žalovanej, aby mu vrátila peniaze, ktoré jej dal a tá to odmietla s vysvetlením, že sú to peniaze pre dcéru. 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil tvrdené skutočnosti o existencii nároku, ktorým žiada dočasnú ochranu. Súdu nebol predložený žiaden relevantný dôkaz, ktorý by aspoň osvedčil skutočnosti tvrdené v návrhu. Súd nemal za osvedčenú ani len skutočnosť, že žalobca utrpel úraz, v dôsledku ktorého by bol hospitalizovaný v zdravotníckom zariadení, prípadne existenciu a pôvod finančných prostriedkov vo výške 24.900,- eur a vôbec, že žalovanej svedčí povinnosť tieto finančné prostriedky vydať žalobcovi, teda existenciu zmluvného, či iného vzťahu medzi nimi (napr. zodpovednosť za škodu, bezdôvodné obohatenie a pod.). Uviedol, že takéto závažné skutočnosti nemožno osvedčiť len predložením výzvy na plnenie adresovanej žalovanej, a že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nie je povinný vyvinúť úsilie o doplnenie dokazovania, ani nie je povinný vykonať rozsiahle dokazovanie a poukázal na ust. § 327 CSP (Civilný sporový poriadok, platný a účinný od 1.7.2016, zákon č. 160/2015 Z. z.). Taktiež uviedol, že uvedené skutočnosti budú predmetom ďalšieho dokazovania v rámci prebiehajúceho civilného sporového konania, kde majú strany sporu povinnosť tvrdenia a preukázania svojich tvrdení dôkaznými prostriedkami a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 4. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že v danom prípade v zmysle § 132 CSP, sa v žalobe uvedie okrem všeobecných náležitostí podania, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. K návrhu musí pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Z návrhu žalobcu vo veci samej, ako aj vo veci o nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 23.2.2017 vyplýva, že k predmetnému podaniu boli pripojené len 2 listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva a v danom prípade na neodkladné opatrenia však neplatí sudcovská koncentrácia konania. Uviedol, že rovnako, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, neplatí pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pre súd prioritné osvedčenie tvrdených skutočností, ale len opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, teda zákon nevyžaduje obligatórne označenie, resp. predloženie dôkazov, ako v prípade žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP. Poukázal, že konajúci súd mohol účastníka konania vypočuť, čo v danom prípade vykonané nebolo napriek návrhu žalobcu. V prílohe predložil doklady o výbere sumy v celkovej výške 30.000,- eur v hotovosti zo dňa 23.12.2016, 27.12.2016 a 28.12.2016. Taktiež priložil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, z ktorého je zrejmé, že vychádzky mal povolené až odo dňa 24.2.2017 a predložil súdu aj lekársku prepúšťaciu správu. Má za to, že na účely nariadenia neodkladného opatrenia splnil všetky predpoklady potrebné pre jeho vydanie a za týmto účelom žiada, aby mu súd poskytol ochranu aj v tomto štádiu konania a preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 24.3.2017 sp. zn. 1C/11/2017-12 zrušil. 5. Odvolací súd pred samotným prieskumom napadnutého rozhodnutia doručil označenej žalovanej v zmysle ust. § 329 ods. 1, veta druhá CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie súdu prvej inštancie a odvolanie žalobcu proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, čím umožnil sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v určenej lehote. 6. Žalovaná na túto výzvu súdu, ktorú prevzala dňa 9.5.2017, nereagovala. 7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúce CSP, a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť, pretože odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť: 10. Súd pojednávanie na prejednanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nenariaďuje, rovnako nevykonáva ani výsluch strán a návrh nezasiela na vyjadrenie žalovanému, resp. osobe, proti ktorej návrh smeruje. Všetky rozhodujúce skutočnosti zisťuje súd z návrhu a jeho príloh bez procesnej účasti protistrany, pričom kladie zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť a argumentačnú dostatočnosť návrhu, za obsah ktorého zodpovedá žalobca . 11. Prerokovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (strán sporu), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Takéto neodkladné opatrenie je potom prostriedkom, ktorý zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie vo veci samej mohlo mať vôbec reálny význam. 12. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon ani preto nepredpokladá, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal by súd vykonávať dokazovanie, napr. výsluchom účastníkov a svedkov a podobne, ako je už vyššie uvedené. Musí však vychádzať zo skutočností preukázaných, alebo osvedčených žalobcom. 13. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. 14. V preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že žalobca tieto vyššie uvádzané základné požiadavky pre nariadenie neodkladného opatrenia ani neosvedčil, ani nepreukázal. Žalobca síce dodatočne predložil súdu doklad o výbere finančných prostriedkov v celkovej výške 30.000 eur, ako aj potvrdenie o jeho ústavnom ošetrovaní od 3.1.2017, ale žiadnym iným spôsobom však neosvedčil, že finančné prostriedky v ním uvádzanej výške, aj skutočne odovzdal žalovanej. Jeho tvrdenia sú preto nepresvedčivé a v súčasnej dobe ostávajú iba v rovine jeho konštatovania. Nie je však vylúčené, že v konaní o veci samej, tieto ním tvrdené skutočnosti budú preukázané a žalobca bude mať v konaní úspech. 15. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).