Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18Co/230/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316200090 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316200090.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci navrhovateľa: J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, XXX XX V., zast. JUDr. Ľudmilou Kavuličovou, advokátkou so sídlom 26. novembra 1510/3, 066 01 Humenné, proti odporcovi: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, XXX XX V., zastúpeného JUDr. Ing. Zuzanou Lodovou Amrichovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Humenné, Nám. slobody 25, v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21C/2/2016-40 z 1.4.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Navrhovateľ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 80,- Eur mesačne s účinnosťou od 8.1.2016, pričom výživné je odporca povinný platiť k rukám navrhovateľa vopred vždy do 25. Dňa toho ktorého mesiaca. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal. 2/ Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh zo strany navrhovateľa je dôvodný, nie však v takej výške, ako požadoval v návrhu. V čase podania návrhu aj v čase rozhodovania vo veci bol navrhovateľ žiakom 4. ročníka Strednej zdravotníckej školy v T.. Pripravoval sa na budúce povolanie a tak vyživovacia povinnosť rodiča trvá až do času, kedy nie je schopné samo sa živiť. Je povinnosťou rodiča prispievať na výživu a potreby dieťaťa. Vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľ je študent, požadoval výživné v sume 100,- Eur a preukázal svoje výdavky. Odporca je poberateľ starobného dôchodku v celkovej sume 345,23 Eur, býva však mimo spoločného bydliska s manželkou, s ktorou bol v tom čase v rozvodovom konaní, čiže musí si uhrádzať poplatky za bývanie a stravu a ďalšie náklady, preto považoval súd prvej inštancie za primerané výživné vo výške 80,- eur za situácie, kedy aj matka navrhovateľa je starobnou dôchodkyňou a zhruba touto sumou prispieva na výživu syna. 3/ Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Poukázal na to, že rozhodnutie postráda dostatočné zhodnotenie všeobecných podmienok pre určenie výživného. Príjem odporcu predstavuje 345,- Eur, musí si hľadať nové bývanie, za ktoré platí 150,- Eur mesačne a spláca splátku úveru vo výške 53,34 Eur a vo výške 99,30 Eur, ktorými pôžičkami si musel zabezpečiť finančné prostriedky na živobytie. Až do odchodu zo spoločnej domácnosti, teda 25.2.2016 žil navrhovateľ v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý mu zabezpečoval potrebné živobytie, stravu, pranie a tiež splátku za tablet, za mobilného operátora, o čom však doklady nemá k dispozícii. Zároveň je tiež potrebné vychádzať z toho, že samotný navrhovateľ uviedol, že do konca februára 2016 zabezpečoval odporca starostlivosť o jeho osobu a v mesiaci marec zaslal 50,- Eur, rovnako je aj preukázané, že aj 50,- Eur poslal odporca v mesiaci apríl 2016, preto nie je dôvodné upraviť výživné už od 8.1.2016. Ďalej namietal, že je potrebné vychádzať aj z odôvodnených potrieb navrhovateľa, čo zhruba predstavuje sumu 130,- Eur, ktoré uviedol v rozhodnutí súd prvej inštancie, no z výpovede samotného navrhovateľa vyplynulo, že je to zhruba 107,- Eur. Preto je nepochopiteľné, prečo by mal uhrádzať odporca až 80,- Eur mesačne, keď s tou istou povinnosťou, pokiaľ ju má matka vo výške 80,- Eur mesačne, tak spolu je to 160,- Eur na rozdiel od skutočných potrieb. Pokiaľ si uhradí odporca svoje náklady, ostáva mu 33,- Eur mesačne. Pokiaľ má vedomosť, v máji zmaturoval navrhovateľ a nemá záujem pokračovať v štúdiu, preto stratil štatút nezaopatreného dieťaťa. Preto navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že bude zaviazaný na úhradu výživného v sume 27,13 Eur mesačne, a to od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti žiadal návrh zamietnuť a náhradu trov konania nepriznať. 4/ K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý poukázal na to, že odporca v minulosti bývalej manželke uhrádzal zo starobného dôchodku 150,- Eur mesačne synovi. Čo sa týka splátky na tablet a uvádzanú pôžičku, tieto splácal však iba pár mesiacov po nútenom odchode jeho bývalej manželky zo spoločnej domácnosti, inak všetky náklady na dom platila jeho bývalá manželka, ktorej dom patrí do výlučného vlastníctva. Zobral všetky preplatky za vyúčtovanie médií za rok 2015, kachľovú pec zakúpil pre svoju potrebu a túto si zobral vrátane palivového dreva a pravdepodobne predal. Nie je ani pravdivé tvrdenie, že býva v ubytovni, bol vylúčený z užívania rodinného domu, manželstvo odporcu s teraz už bývalou manželkou bolo rozvedené a býva u kamarátov. Bývalá manželka má rovnaký príjem, z toho hradí celý náklad za dom, úhrada pôžičky, stravu, ošatenie pre dvoch ľudí a synovi pritom hradí ešte 80,- Eur mesačne. Znášala tiež všetky náklady súvisiace s ukončením strednej školy a prijímacím konaním na školu vysokú. Navrhovateľ si hľadal aj brigády, aby odbremenil svojich rodičov. Následne doplnil navrhovateľ svoje vyjadrenie tým, že napriek tomu, že bol prijatý na vysokoškolské štúdium, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sa však rozhodol, že nebude navštevovať vysokú školu. Podľa potvrdenia navrhovateľa pracuje ako pomocná sila s príjmom 2,5 Eur/hod., maximálne 32 hodín mesačne od 29.11.2016. Od 1.9.2016 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. 5/ Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „odvolací súd a ďalej len „CSP“) prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 1, § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu právnemu záveru. Na týchto okolnostiach tak po skutkovej ako aj právnej stránke sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 6/ Podľa ustanovenia § 62 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 7/ Podľa ustanovenia § 62 odsek 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 8/ Podľa ustanovenia § 62 odsek 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 9/ Podľa ustanovenia § 65 odsek 3 zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. 10/ Podľa ustanovenia § 75 odsek 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 11/ Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ pochádza z rodičov Y. P. a Y. P., rod. K.. V súčasnej dobe manželstvo rodičov už je rozvedené. Navrhovateľ bol študentom Strednej zdravotníckej školy v T. v školskom roku 2015/2014 vo štvrtom ročníku. Matka navrhovateľa poberá starobný dôchodok vo výške 364,60 Eur. Otec poberá starobný dôchodok vo výške 345,23 Eur. Do februára 2016 navrhovateľ žil v spoločnej domácnosti s odporcom. Následne odporca bol vylúčený z užívania rodinného domu a opustil spoločnú domácnosť. Náklady na prevádzkovanie rodinného domu sú plyn 133,- Eur, voda 39,5 Eur, elektrická energia 10,- Eur mesačne. U navrhovateľa výdavky spojené so štúdiom boli 45,- Eur mesačne za internát, 22,- Eur mesačne obedy v škole. Výdavky na cestu do T. a späť 10,- Eur, ďalšie výdavky na stravu 20,- Eur, telefón 10,- Eur, náklady na stužkovú 250,- Eur. V marci a apríli navrhovateľovi odporca uhradil 50,- Eur mesačne. Odporca prispieval bývalej manželke ešte v čase manželského zväzku na účet 150,- Eur, ktoré podľa vyjadrenia matky navrhovateľa boli určené ako výživné na dieťa. Podľa vyjadrenia odporcu boli to príspevok na náklady spojené s bývaním a užívaním domu a sčasti aj výživné na dieťa. 12/ Výživné je zákonnou povinnosťou na čas, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že táto podmienka v čase, kedy rozhodoval súd prvej inštancie bola splnená, keďže bol študentom strednej školy s maturitou a s týmto štúdiom sa pripravoval na svoje budúce povolanie. Táto okolnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Sporná bola len výška výživného, ktorú požadoval navrhovateľ. Tejto v celom rozsahu súd prvej inštancie nevyhovel a prihliadal na odôvodnené potreby dieťaťa ale aj schopnosti a možnosti oboch rodičov, aj keď konanie sa viedlo len vo vzťahu k otcovi navrhovateľa, keďže matka žije s navrhovateľom v spoločnej domácnosti, stará sa a uhrádza všetky potrebné náklady. Je možné súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že zárobkové možnosti a schopnosti u oboch rodičov sú totožné a sú limitované tým, že dosiahli vek, kedy obaja poberajú starobný dôchodok zhruba v rovnakej výške. Je zrejmé, že matka sa starala o syna a zároveň mu aj prispievala 80,- Eur na jeho výživu. Túto istú sumu stanovil súd prvej inštancie aj vo vzťahu ku odporcovi, ktorý je otcom navrhovateľa. Výživné zahŕňa náklady spojené s výchovou a výživou dieťaťa a okrem pravidelných mesačných úhrad spojených so štúdiom na strednej škole sú to aj výdavky spojené s kultúrnym a spoločenským vyžitím navrhovateľa, čo určite vzhľadom na porovnateľné pomery oboch rodičov, pokiaľ ide o mesačný príjem, sú aj porovnateľné záväzky, ktoré vyústia v určenie výživného. Preto výživné vo výške 80,- Eur mesačne považoval za primerané, zodpovedajúce tak potrebám navrhovateľa ako aj možnostiam odporcu. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP. 13/ O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. §§ 57 a 58 CMP. Navrhovateľ navrhol priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý nárok odvolací súd priznal v celom rozsahu, keďže navrhovateľ mal úspech v odvolacom konaní. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).