Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 25Co/86/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207471 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8317207471.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: U. M., S., G. XXXX, XXX XX F., V.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Peter Psotka, Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti žalovanej: W. H., T.. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/XX, XXX XX R., právne zastúpená JUDr. Zuzana Katkovčinová, advokátska kancelária, Štefánikova 17, 066 01 Humenné, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k.. 5C/42/2017-28 zo dňa 17.7.2017, takto r o z h o d o l : M e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej „súd prvej inštancie“) nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení: „Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým zakazuje žalovanej nakladať s nehnuteľnosťou bytom č. X, vchod č. XX, na X. poschodí bytového domu so súp. číslom XXXX, ktorý je postavený na parcele CKN, s parcelou č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 568 m2, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v podiele XX/XXXX a spoluvlastníckym podielom k pozemku parcele CKN č. XXXX v podiele XX/XXXX v kat. území R., okres R., zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom R., odbor katastrálny, ktorá je vo vlastníctve žalovanej, a to najmä previesť vlastnícke právo k nej na inú osobu, založiť ju, alebo zriadiť k nej vecné bremeno. Súd nariaďuje žalobcovi, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu na určenie neúčinnosti darovacej zmluvy. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu“. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal na tamojší súd dňa 3.7.2017 návrh na vydanie neodkladného opatrenia vo vyššie uvedenom znení, ktorý odôvodnil tým, že sa stal veriteľom pohľadávky, po postúpení pohľadávky voči dlžníčke V. H. vo výške 1.300,19 eur s prísl., ktorá bola priznaná pôvodnému veriteľovi správcovi konkurznej podstaty úpadcu Y. G., G..M..B.. “. Y., Y. XXXX, G., V.: XXXXXXXX v konaní pred Okresným súdom Humenné rozsudkom č. k. 6C/76/2010-161 zo dňa 7.9.2010, ktorý sa stal právoplatným dňa 14.10.2010. Dlžníčka svoj dlh dobrovoľne nesplnila, preto bolo začaté aj exekučné konanie, ktoré sa vedie pred Okresným súdom Humenné pod sp. zn. XXEr/XXX/ XXXX. Vykonaním exekúcie bol poverený exekútor N.. G. X., exekútorský úrad G., F., ktorý potom, čo vydal upovedomenie o začatí exekúcie, toto upovedomenie dňa 23.5.2011 doručil aj dlžníčke a zároveň vydal upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto neodkladného nariadenia, a to dňa 3.5.2017, ktoré bolo doručené dlžníčke V. H. dňa 15.5.2017 a jej manželovi, keďže išlo o majetok patriaci do BSM, dňa 18.5.2017. Ďalej uviedol, že po obdŕžaní týchto upovedomení, dlžníčka, ako aj jej manžel formou notárskej zápisnice uzavreli darovaciu zmluvu, ktorou previedli nehnuteľnosti na G. S., t. j. odporkyňu W. H.Ú.. Účinky prevodu vlastníckeho práva nastali v súlade s rozhodnutím Okresného úradu R., odbor katastrálny o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech odporkyne v deň, kedy bol vklad vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľnosti povolený a rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť dňa 22.5.2017. Žalobca odôvodnil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tým, že má voči dlžníkovi indikovanú pohľadávku priznanú exekučným titulom a vymáhanú exekúciu, pričom dlžníčka, aj napriek doručenému upovedomeniu o začatí exekúcie, do vlastných rúk a následného doručenia upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva do vlastných rúk, previedla spolu s manželom do vlastníctva žalovanej na základe darovacej zmluvy, nehnuteľnosti, ktoré boli jej majetkom účelovo, čím porušila zákaz súdneho exekútora nakladať s majetkom. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade bola preukázaná dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca preukázal, že je obava, že exekúcia bude ohrozená. Skutočnosťami, ktoré osvedčujú, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorým možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. V súčasnej dobe je vlastníkom nehnuteľnosti dcéra, t. j. žalovaná, treba súhlasiť aj s názorom žalobcu v tom, že v prípade ďalšieho prevodu predmetných nehnuteľností na inú osobu, by sa zmarila možnosť konania o neúčinnosť právneho úkonu, preto je splnený aj druhý predpoklad pri nariadení neodkladného opatrenia, a to, že je na čas konania o neúčinnosť právneho úkonu, potrebné bezodkladne upraviť pomery tak, aby žalovaná nemohla s týmto nehnuteľným majetkom nakladať v rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Keďže išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, žalobu o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy. Keďže návrhu vyhovel, priznal žalobcovi aj trovy konania v rozsahu 100 %, ktorý mal v konaní plný úspech. 3. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že matka žalovanej obdŕžala z Mestského úradu R. možnosť odkúpenia bytu zo dňa 3.10.2016, a ak by tento byt neodkúpila, mohla nastať situácia, že žalovaná spolu s rodičmi prídu o bývanie, keďže v prípade, ak tento byť v lehote na podanie žiadosti, neodkúpia, bolo by ho možné následne odkúpiť za trhovú cenu porovnateľného bytu v danej lokalite, ktorá by niekoľkonásobne presahovala zostatkovú hodnotu. Ich príjmy by si to však nemohli dovoliť. Na vyplatenie zostatkovej hodnoty bytu spolu so všetkými poplatkami v celkovej sume cca 3.000,- eur, si žalovaná bola nútená požiadať o poskytnutie študentskej pôžičky vo výške 6.000,- eur, pričom mesačná splátka tohto úveru predstavuje sumu 114,- eur. Z uvedeného dôvodu sa rodičia žalovanej dohodli previesť nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanej, a to darovacou zmluvou dňa 19.5.2017, keďže rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva v prospech matky a otca žalovanej im bolo doručené začiatkom apríla 2017, kedy došlo aj k formálnemu odovzdaniu a prevzatiu uvedenej nehnuteľnosti. Následne sa však zdravotný stav otca žalovanej zhoršil tak, že bol dlhodobo hospitalizovaný a spísanie a podpísanie darovacej zmluvy bolo možné až v mesiaci máj 2017. V čase podpisu darovacej zmluvy, ako aj prevodu na tomto byte, nebola žiadna ťarcha, ani poznámka o vedenom exekučnom konaní súdnym exekútorom N.. G. X.. Ďalej žalovaná uviedla, že je nezaopatreným dieťaťom, študentkou 4. ročníka G. B. Š. D. R., pričom v septembri by mala nastúpiť do 5. ročníka a je pochopiteľné, že nemá žiadny príjem. Všetky náklady v súvislosti spojené s užívaním bytu, sú pokrývané iba z príjmov matky žalovanej, ktorá poberá opatrovateľský príspevok 245,- eur mesačne, nakoľko sa stará o manžela, t. j. otca žalovanej, ktorý prekonal mozgovú príhodu. Žalovaná a jej rodičia sa ocitli na hranici chudoby, preto je vylúčené, aby žalovaná mohla mať v úmysle prevod tohto majetku na ďalšie iné osoby. Poukázala, že medzi základné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu, patrí okrem ďalších, aj úmysel ukrátiť veriteľa ako subjektívna stránka odporovateľnosti, pričom pod týmto pojmom sa rozumie priamy úmysel, t. j. vedomie dlžníka, že svojím právnym úkonom ukracuje veriteľovu požiadavku a jeho vôľa tak urobiť. Poukázala, že matka žalovanej tento úmysel nemala, a rovnako aj zo strany žalovanej je vylúčený tento úmysel, pretože o existencii nejakého prebiehajúceho exekučného konania voči jej matke vedomosť nemala a v dobrej viere, s vedomím, že nadobudla do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť, na ktorej neviazne žiadna ťarcha spočívajúca v prebiehajúcom exekučnom konaní, uzavrela so svojimi rodičmi darovaciu zmluvu. Taktiež poukázala na skutočnosť, že vedené exekučné konanie č. J. XXX/XX Exekútorským úradom N.. G. X., súdny exekútor, síce bolo začaté v roku 2011, od tej doby sa matka žalovanej snažila splatiť dlh v mesačných splátkach vo výške 5,- eur, nakoľko ich majetkové pomery im neumožňovali splatiť dlh jednorázovo. Nestotožňuje sa ani s argumentáciou žalobcu, že dlžníčka prevodom danej nehnuteľnosti, zmarila možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu, pretože ak by aj k uvedenému prevodu nehnuteľnosti nedošlo, v zmysle § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, by súdny exekútor exekúciu predajom nehnuteľnosti vykonať nemohol, pretože pohľadávka oprávneného bez príslušenstva, predstavuje sumu 1.300,19 eur. 4. Žiadala preto, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Humenné zrušil v celom rozsahu a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100,- eur. 5. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že zo skutočností uvedených žalovanou v jej odvolaní, nie je úplne zrejmé, na základe akého titulu mala nadobudnúť predmetný byt. Uvedené dôvody tým, že žalovaná vo svojom odvolaní uvádza, že bola nútená si na kúpu bytu zobrať pôžičku, následne z ktorej došlo k zaplateniu kúpnej ceny za byt, pričom z toho dôvodu jej bol prevedený byt. Ak teda žalovaná tvrdí, že jej bol prevedený byt z dôvodu zaplatenia kúpnej ceny za predmetný byt, tak potom takéto tvrdenie žalovanej smeruje k takému záveru, že titulom nadobudnutia bytu zo strany žalovanej mala byť kúpna zmluva, a nie darovacia, ktorá je v tomto prípade reálnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu. Uvedené však, podľa názoru žalobcu, nezodpovedá skutkovému stavu, medzi žalovanou a jej rodičmi došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, predmetná darovacia zmluva bola uzatvorená písomne a bola dokonca vyhotovená formou notárskej zápisnici notárkou. Podľa názoru žalobcu, titulom nadobudnutia bytu zo strany žalovanej bola darovacia zmluva a potom akékoľvek dohody účastníkov predmetnej zmluvy pred jej uzavretím, nemajú akúkoľvek právnu relevanciu pri posudzovaní titulu nadobudnutia darovacej zmluvy. Je možné uvažovať, že medzi účastníkmi darovacej zmluvy mohla okamihom zaplatenia kúpnej zmluvy za byt Mestu vzniknúť nová zmluva o pôžičke, prípadne zmluva o darovaní, avšak tento právny vzťah nemôže mať akýkoľvek právny vplyv na samotnú darovaciu zmluvu, na podklade ktorej bol byt prevedený do výlučného vlastníctva žalovanej. Dôvody, ktoré viedli žalovanú, ako aj jej rodičov, k uzavretiu darovacej zmluvy, v tomto konaní sú bez akejkoľvek právnej relevancie. Taktiež poukázal, že s vlastníctvom nehnuteľností je bežne spojená povinnosť za takéto vlastníctvo platiť nejaké úhrady, a to či už z pohľadu dane, ako aj nákladov spojených s udržiavaním nehnuteľností a žalovaná nedisponuje vo vzťahu k plateniu úhrad spojených s užívaním bytu, žiadnymi finančnými prostriedkami, tak potom nie je úplne zrejmé, že z akého dôvodu bol predmetný byt na ňu vlastne prevedený a logickým záverom je potom len ten záver, že tento prevod sa udial len s cieľom znížiť pravdepodobnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu, nakoľko účastníci darovacej zmluvy nemohli mať pri zohľadnení vyššie uvedenej skutočnosti, reálne iný dôvod k vykonaniu prevodu vlastníckeho práva k bytu. Taktiež uviedol, že je vysoko pravdepodobné, že predmetný úver na zaplatenie kúpnej ceny bytu, si musela zobrať žalovaná z dôvodu, že jej rodičom by banky úver neschválili, nakoľko sa voči matke žalovanej viedlo exekučné konanie, a to všetko odôvodňuje potom aj fakt, že ak by rodičom žalovanej umožnili zobrať si úver, tak by si ho s najväčšou pravdepodobnosťou aj zobrali, nakoľko žalovaná nemá zatiaľ stály príjem. Žalovaná nemá teda stály príjem a je vysoko pravdepodobné, že splátky úveru uhrádzajú jej rodičia. Uviedol, že žalovaná musela mať vedomosť o zlej finančnej situácii svojich rodičov, ako aj o tom, že sa voči nim vedie exekučné konanie, pretože už v samotnej darovacej zmluve je uvedené, že darujúci prehlasujú, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená, ani iné dlhy, okrem záložného práva k bytu, ktorá vznikla zo zákona v prospech vlastníkov bytov v bytovom dome č. súp. XXXX - exekučné záložné právo na nehnuteľnosť J. XXX/XXXX od J. Ú.M. R. G. J. N.. Ľ. K. v prospech I..B..T.. Q. G..M..B.., Ž. X, R. T. U. na byt č. X na druhom poschodí, vchod č. XX v bytovom dome č. súp. XXXX a pre parc. CKN XXXX a na podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemkov vo veľkosti XX/ XXXX. Tu je potom názor žalobcu, že žalovaná musela vedieť o prebiehajúcej exekúcii svojej matky z dôvodu obavy, aby nedošlo k prípadnému predaju bytu, bolo na ňu prevedené vlastnícke právo k bytu. Taktiež uviedol, že aj keď vymáhaná suma istiny nedosahuje sumu 2.000,- eur, nedokázal by súdny exekútor pri vykonaní exekúcie zriadiť exekučné záložné práva, oprávnený by získal poradie pri prípadnom výkone exekučného záložného práva zo strany iného prípadného veriteľa a následnom prípadnom rozvrhu z vykonanej dražby, čím by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho vymáhateľnej pohľadávky. V prípade, ak by oprávnený nemal na nehnuteľnosť zriadené exekučné záložné právo, tak by potom nebol pri rozvrhu výťažku z predaja nehnuteľnosti uspokojený a predmetný prevod bytu teda zmaril potencionálne uspokojenie žalobcu ako veriteľa pohľadávky, nakoľko si už nemôže prostredníctvom súdneho exekútora na byte zriadiť exekučné záložné právo. Súčasne zriadenie exekučného záložného práva pôsobí v rámci exekúcie na povinného aj nepriamo, a to tým, že ak je na nehnuteľnosť, ktorú by chcel povinný predať, zriadené exekučné záložné právo, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľnosti, tak potenciálny kupujúci si pozrie list vlastníctva a nájde tam zápis o exekučnom záložnom práve, a tak s vysokou pravdepodobnosťou takúto nehnuteľnosť nekúpi. Nakoľko však došlo k prevodu bytu na žalovanú ešte predtým, ako mohlo dôjsť k zápisu exekučného záložného práva na byt do katastra nehnuteľnosti, tak podstatným spôsobom sa znížila pravdepodobnosť vymoženia pohľadávky žalobcu v exekučnom konaní, a žalobca má za to, že uvedeným konaním tak matka žalovanej, ako aj žalovaná spôsobila to, že došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhanej pohľadávky žalobcu v exekučnom konaní. Žiadal preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil. 6. Toto vyjadrenie bolo zaslané žalovanej, ku ktorému sa už nevyjadrila. 7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia (§ 379 CSP) a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne nerozhodol, ak vydal návrh na vydanie neodkladného opatrenia. 8. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 9. Odvolací súd poukazuje, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia, okrem osvedčenia návrhu, je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu a obava, že by vznikol priestor tomu, aby bol vykonávaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel, a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. 10. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok, a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pri dokazovaní. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne s neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. 11. Z uvedeného potom vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana prerušených, alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd taktiež pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu, sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovností strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako konanie vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania, súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom, a prípadne niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. V prípade niektorých procesných prostriedkov dokonca z ich povahy a účelu vyplýva presný opak princípu rovnosti zbraní, ako je tomu v prípade rovností zbraní, pretože záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrany práv žalobcu, má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného je však daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania, a navyše zodpovednosťou žalobcu za prípadnú ujmu. 12. V prvom rade preto odvolací súd poukazuje, že žalobca neosvedčil, že bez jeho vydania prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený, a že nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia bezprostredne a reálne hrozí. Neosvedčil to, že žalovaná vyvíja nejakú konkrétnu činnosť k tomu, aby takýto prípadný výkon rozhodnutia bol bezprostredne ohrozený, pretože nepredložil súdu žiadnu listinu jeho nárok osvedčujúcu. 13. Nesprávny je aj výrok uznesenia súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcu podať žalobu na určenie neúčinnosti darovacej zmluvy v určenej lehote, a to pre absenciu všetkých náležitosti vyplývajúcich z ustanovenia § 336 ods. 2 CSP. Pri ukladaní povinnosti v zmysle uvedeného je súd povinný identifikovať sporové strany a predmet konania vo veci samej. Navrhovateľovi neodkladného opatrenia musí byť zo súdneho rozhodnutia zrejmé, akú žalobu má podať, čoho a proti komu sa má domáhať, aby okrem iného, predišiel zrušeniu neodkladného opatrenia podľa § 336 ods. 3 CSP. 14. Odvolací súd pre úplnosť poukazuje na ustanovenie § 324 ods. 3 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť pred neodkladným opatrením, a ak dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. V preskúmavanej veci sa však súd prvej inštancie tejto otázke vôbec nevenoval, avšak odvolací súd nezistil dôvody pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 15. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov na strane žalovanej. Nebola osvedčená ani okolnosť, že by prípadná exekúcia voči žalovanej bola ohrozená, naviac, keď sa javí, že žalovaná ani nie je nositeľkou povinnosti tvrdenej pohľadávky. Súčasne je potrebné už v tomto štádiu konania, nepriamo prihliadnuť aj na skutočnosť, že vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti nie je v súčasnej dobe možné, pretože dlh matky žalovanej nepresahuje sumu 2.000 eur ,čo vyplýva z § 63 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok), a čo potvrdzuje vo svojom vyjadrení k odvolaniu aj samotný žalobca. 16. Z týchto, odvolacím súdom uvádzaných dôvodov, bolo potrebné uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť, pretože odvolací súd nezistil zákonné dôvody pre jeho nariadenie. 17. V konaní mala úspech žalovaná, ktorá žiadala priznať nárok na náhradu trov konania. Žalovaný bol v konaní neúspešný. Odvolací súd preto žalovanej v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. 18. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súd prvej inštancie, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).