Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18CoE/104/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411203608 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8411203608.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad proti povinnému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. X/XX, XXX XX T., zomr. XX.XX.XXXX, o vymoženie 183,23 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Er/511/2011-18 zo dňa 03.05.2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie. II. Odmieta odvolanie proti výroku o trovách exekúcie. III. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Michalom Brožinom pod sp. zn. Ex 1015/2011 podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného, ktorý zomrel dňa 20.07.2014 s poukazom na výsledky dedičského konania sp.zn. 4D/176/2014 vedenom na Okresnom súdu Kežmarok, ktoré bolo právoplatné zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 200 ods 1 a 5, § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a § 7 ods. 1 a 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách tak, že uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie a to trovy exekútora vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O trovách účastníkov rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Zároveň zamietol návrh na zmenu účastníka konania podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný stratil procesnú spôsobilosť dňom smrti ešte pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok a v danom prípade ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania vzhľadom na výsledky dedičského konania. 2. Proti výroku I. a II. tohto uznesenia, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že súd mal zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda vyhlásením za neprípustnú, keďže smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, preto úmrtie účastníka konania bez právneho nástupcu je dôvodom pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a patri medzi dôvody neprípustnosti exekúcie. Mal zato, že v danom prípade je primárnym dôvodom zastavenia exekúcie smrť povinného a nie skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Posudzovanie majetnosti povinného prichádza do úvahy iba vtedy ak povinný právne existuje, nie v prípade smrti. Rovnako úmrtie povinného nemožno považovať za zavinenie zo strany povinného. Navyše k smrti povinného došlo po troch rokoch od začiatku exekučného konania a preto sa domnieva, že na danú vec nie je možné aplikovať ust. § 203 ods. 1 a ani 2 Exekučného poriadku. Keďže oprávnený nezavinil z procesného hľadiska zastavenie exekúcie, neexistuje účastník, ktorý by mohol byť zaviazaný k náhrade trov súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. 3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý považoval názor oprávneného za nesprávny s poukazom na stanovisko č. 49 Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 3/2012. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie je vecné správne. 5. Smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. V takom prípade je súd povinný posúdiť, či povinnosť z exekučného titulu prešla na právnych nástupcov (dedičov) povinného podľa § 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a §470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 6. V posudzovanom prípade povinný v priebehu exekúcie zomrel. V dôsledku zastavenia dedičského konania uznesením Okresného súdu Kežmarok, č.k. 4D/176/2014-20 zo dňa 09.10.2014, ktoré konanie bolo zastavené pre nemajetnosť podľa § 175h ods. 1 O.s.p., povinnosť z exekučného titulu neprešla na jeho dedičov z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, preto sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko tento bol nemajetný, a preto sa oprávnený v podanom odvolaní nedôvodne domáha použitia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd vyhlási exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 7. Odvolací súd sa s stotožňuje s názorom súdneho exekútora a s jeho poukazom na stanovisko Občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR uverejneným v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 3/2012, podľa ktorého, ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2011, sp. zn. 7MCdo/5/2011). 8. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 9. Rozhodnutie vo výroku o trovách exekúcie napadnuté odvolaním bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Rovnako aj odvolanie súdneho exekútora bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Aj keď odvolací súd rozhoduje o podanom odvolaní po 01.07.2016, t.j. za účinnosti Civilného sporového poriadku, v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p je zrejmé, že právne účinky úkonov realizovaných pred 01.07.2016 ostávajú zachované. Následky, či prípustnosť podaného odvolania je teda nevyhnutné posudzovať podľa zákona účinného v čase jeho podania. 10. Podľa § 470 ods. 1 a 2 C.s.p ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. účinného v čase vydania rozhodnutia na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. 12. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vydania rozhodnutia odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. 13. V zmysle citovaných zákonných ustanovení proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní odvolanie zásadne nebolo prípustné, ak Exekučný poriadok neustanovoval inak. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie bolo prípustné len v tom prípade, ak to Exekučný poriadok vo svojom ustanovení výslovne uvádzal. 14. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného v čase vydania rozhodnutia, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. 15. Novelou Exekučného poriadku účinnou od 1.11.2013 bola z ustanovenia § 58 vypustená možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57. Exekučný poriadok účinný od 1.11.2013 teda už v ustanovení § 58 nepripúšťa možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57. 16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade odvolanie voči výroku uznesenia o trovách exekúcie nebolo prípustné. 17. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 18. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol. 19. Odmietnutie odvolania bráni tomu, aby sa odvolací súd zaoberal jeho vecnou stránkou. 20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p, § 262 ods. 1 C.s.p a § 255 ods. 1 C.s.p.. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).