Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21Co/110/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417201201 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8417201201.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcov 1. C. R., nar. XX.XX.XXXX, J. L. XXXX/XX, D. - G., štátny občan SR, 2. C. A., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/X, D., štátny občan SR, 3. B.. Q. A., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/X, D., štátny občan SR, 4. G.. K. W., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/ X, D., štátny občan SR, 5. C. D., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, D., štátny občan SR, právne zastúpených: JUDr. Ľuba Berezňaninová, advokátka so sídlom Hlavná 45, Prešov, proti žalovanému: Urbárske a komposesorátne pozemkové spoločenstvo Osturňa, so sídlom Osturňa 295, IČO: 17 085 829, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov v 1. až 5. rade proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 8C/5/2017 - 107 zo dňa 11.07.2017, takto jednohlasne r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e sa uznesenie. II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Predmet konania 1. Žalobcovia v 1. až 5. rade sa podaným návrhom domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil zákaz žalovanému nakladať (najmä dať do nájmu), užívať, požívať akékoľvek plody a úžitky z nehnuteľných vecí, najmä v rozsahu ťažby a odvozu dreva z lesných pozemkov alebo poverovania tretích osôb na vykonávanie ťažby a odvozu dreva na v ňom uvedených pozemkoch, s výnimkou náhodnej ťažby podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch za účelom ochrany lesa alebo odstraňovania škodlivých činiteľov v lese, a to až do konania najbližšieho valného zhromaždenia žalovaného, ktoré bude uznášania schopné. Návrh okrem iného odôvodnili tým, že od konania valného zhromaždenia dňa 07.02.2016, na ktorom boli prijaté uznesenia, ktorých platnosť je napadnutá žalobou v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/63/2016 na Okresnom súde Kežmarok, dochádza u žalovaného k podozrivým praktikám, najmä pokiaľ ide o nakladanie s majetkom. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“ ) napadnutým uznesením návrh zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 3. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia osvedčili existenciu vzťahu medzi nimi a žalovaným upraveného právom, čím preukázali splnenie základnej podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia vystupujú vo vzťahu k žalovanému v právnom postavení podielnikov, čo bolo osvedčené výpismi z LV č. XXXX, XXXX k. ú. O. a Zmluvou o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti z 22.06.2014. Súd v ďalšom skúmal splnenie podmienky potrebnosti dočasnej úpravy pomerov žalovaného. Konštatoval, že právom žalobcov o. i. je, aby žalovaný vykonával správu a obhospodarovanie spoločných pozemkov špecifikovaných v časti I návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhované neodkladné opatrenie nesmeruje priamo k zabráneniu znehodnotenia spoločného majetku podielnikov, ani zmenšenia jeho rozsahu. Nemožno považovať za primerané a je prekročením podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa zákonných ustanovení v danom prípade navrhnutý zákaz nakladania, užívania a požívania plodov a úžitkov zo spoločných nehnuteľných vecí do okamihu, o ktorom nie je isté, či vôbec v budúcnosti nastane (uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia). Prijal záver, že tak závažný zásah do práv žalovaného nie je odôvodnený osvedčeným porušením práv žalobcov a návrh žalobcov v tomto rozsahu nie je dôvodný. Nariadením neodkladného opatrenia tak, ako to žiadali žalobcovia by došlo k nevyváženému zásahu do právnych vzťahov nielen sporových strán, ale i tretích osôb (ostatných podielnikov). V danom prípade nedošlo k osvedčeniu takého stavu právnych (nielen faktických) vzťahov sporových strán, ktorý by vyžadoval neodkladnú úpravu pomerov medzi nimi, a návrh zamietol. 4. Poukázal na ustanovenia ust. §§ 324 ods. 1, 325 ods. 1 a 326 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“) . 5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli jeho žalobcovia neúspešní a keďže žalovanému trovy konania nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal Obsah odvolania 6. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobcovia v 1. až 5. rade. Namietali, že súd síce sa pomerne podrobne vysporiadal s účelom a zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia, avšak svoje právne úvahy už dôslednejšie neaplikoval na skutkové tvrdenia a listinné dôkazy priložené žalobcami k návrhu na neodkladné opatrenie. Obmedzil sa iba na ich výpočet. K argumentu súdu prvej inštancie, že žalobcovia neosvedčili dôvodnosť a primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia uviedli, že žalobcovia ako vlastníci pozemkov spravovaných žalovaným, majú v prvom rade právo na riadnu správu a obhospodarovanie ich pozemkov. Ak výkon správy pozemkov je nehospodárny, neefektívny a dokonca v rozpore s relevantnými predpismi týkajúcimi sa podmienok hospodárenia na lesných pozemkoch, nemôže sa jednať o riadny výkon správy pozemkov podielnikov. Žalobcovia v návrhu predložili dôkazy, pre ktoré existuje pochybnosť o riadnom výkone správy týchto pozemkov zo strany žalovaného. Súd sa však opätovne nevyporiadal so skutkovými tvrdeniami a dôkazmi predloženými žalobcami. Pokiaľ súd pri konštatovaní neprimeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia poukázal len na dôvod uvedený v návrhu žalobcov, a to že súdne konanie o žalobe na určenie neplatnosti uznesení prijatých na VZ žalovaného, ktoré sa konalo dňa 07.02.2016 môže trvať ešte niekoľko rokov, tak k tomu žalobcovia uvádzajú, že tento argument pritom nie zďaleka jediným a hlavným dôvodom, pre návrh žalobcov. Neefektívne a v konečnom dôsledku aj protizákonné hospodárenie žalovaného je dostatočným dôvodom, aby súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej namietali, že súd sa nevyporiadal so skutočnosťou vytknutou odvolacím súdom v bode 14. uznesenia č.k. 21Co/59/2017-101 zo dňa 12.06.2017, tykajúcou sa začatia správneho konania o uložení pokuty žalovanému z dôvodu nesplnenia zalesňovacieho plánu. Toto správne konanie sa na prvom stupni skončilo tak, že žalovanému bola uložená pokuta. Žalovaný sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal a odvolací organ zatiaľ o odvolaní nerozhodol. Touto skutočnosťou, ako aj ďalšími skutočnosťami sa súd nezaoberal, iba vymenoval skutkové okolnosti, ktoré žalobcovia uviedli v návrhu. Žalobcovia môžu iba dedukovať, že ich súd nepovažuje za významné, nevedno však prečo. V tomto rozsahu sa javí rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné a arbitrárne. Navyše tým bolo porušené ustanovenie C.s.p. o záväznosti právneho názoru odvolacieho súdu pre súd prvej inštancie. Pokiaľ súd uviedol, že trvanie neodkladného opatrenia nie je možné viazať na uznášaniaschopnosť VZ žalovaného, t.j. na skutočnosť o ktorej nie je isté kedy, a či vôbec, v budúcnosti nastane, tak k tomu žalobcovia uvádzajú, že to ako žalovaný v súčasnosti vykonáva správu pozemkov, môžu podielnici čiastočne ovplyvniť práve (ne)účasťou a (ne)hlasovaním na valných zhromaždeniach žalovaného. Za súčasného stavu u žalovaného, je jedinou možnosťou pre žalobcov a ostaných podielnikov, ktorá by reálne prispela aspoň k obmedzeniu škôd na pozemkoch a ostatných majetkoch, ku ktorým dochádza v dôsledku neefektívneho hospodárenia a neplnenia povinnosti žalovaným, poskytnutie takejto dočasnej ochrany ich vlastníckym právam, ktorá zabraní žalovanému v ďalšom nakladaní s týmito pozemkami. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že nariadi neodkladné opatrenie v znení uvedenom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.02.2017. Hodnotenie odvolacieho súdu 7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. 8. Účelom neodkladného opatrenia je zaistiť pomery v prípadoch, ktoré neznesú odklad (§ 325 ods. 1 C.s.p. „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená“.) Ide o prostriedok rýchlej a účinnej reakcie na situáciu, ktorá si žiada okamžité riešenie prostredníctvom súdnej ochrany. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 10. Z charakteru neodkladného opatrenia ako prostriedku rýchlej úpravy pomerov medzi stranami sporu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky okolnosti, ktoré sú potrebné pre vykonanie meritórneho rozhodnutia a neodkladné opatrenie môže nariadiť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podmienkou pre jeho nariadenie je však osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Je preto nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosť, že reálne a bezprostredne hrozí vznik škody. Reálnosť a bezprostrednosť znamená, že žalobca musí osvedčiť už také konkrétne správanie žalovaného, ktorým spôsobuje žalobcovi škodu a to nenahraditeľnú. 11. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Jeho návrh teda musí obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie preto nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 12. Žalobcovia sa návrhom zo dňa 15.02.2017 domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému zakázať nakladať(najmä dať do nájmu), užívať a používať akékoľvek plody a úžitky z nehnuteľných veci, najmä v rozsahu ťažby a odvozu dreva z lesných pozemkov alebo poverovania tretích osôb na vykonávanie ťažby a odvozu dreva na týchto pozemkoch, s výnimkou náhodnej ťažby podľa § 22 ods. 2 písm.c) zákona č, 326/2005 Z.z. o lesoch, za účelom ochrany v lese, a to až do konania najbližšieho valného zhromaždenia žalovaného, ktoré bude uznášaniaschopné. Zákaz sa týka nehnuteľností- lesných pozemkov presne špecifikovaných v návrhu. 13. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia nejakého relevantného právneho vzťahu medzi stranami sporu. Odvolací súd sa stotožňuje zo záverom súd prvej inštancie, že žalobcovia osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi nimi a žalovaným vychádzajúc zo Zmluvy o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou vlastníkov podielov zo dňa 22.06.2014, ktorou bolo založené Urbárske a komposesorátne pozemkové spoločenstvo O. združujúce vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti - urbárskych a komposesorátnych lesov nachádzajúcich sa v katastrálnom území O., zapísaných na LV č. XXXX a na LV. XXXX, ako aj z výpisov z LV č. XXXX a LV č. XXXX. 14. Neodkladným opatrením podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) C.s.p. sa u konkrétnej osoby obmedzuje dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitej veci alebo právu, prípadne viacerým veciam alebo právam. Zásah do právnej sféry povinnej osoby musí byť legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenie povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. 15. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa citovaného ustanovenia treba venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu nakladať s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych ako aj do iných práv strany sporu nad nevyhnutnú mieru, prípadne až k znemožneniu uspokojenia osobných potrieb povinnej strany ako aj plnenia povinnosti voči protistrane, ktorá podala návrh na neodkladné opatrenie alebo voči tretím osobám. 16. Žalobcovia sú členmi žalovaného pozemkového spoločenstva a teda vlastníkmi konkrétnych podielov v spoločných nehnuteľnostiach, na ktorých žalovaný vykonáva činnosti, uloženia zákazu ktorých sa domáhajú žalobcovia. Žalovaný je pozemkovým spoločenstvom v súlade so zákonom č. 97/ 20013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 97/ 2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až 10, § 10 ods. 4 a § 15 ods. 2 až 4 neustanovujú inak. Podľa § 9 ods. 1až 4 cit. zákona, členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva člena spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa § 10 ods. 1 a 2, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a), b), d), h) a i). Členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti. Nadobúdateľ vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu a je povinný do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva pristúpiť k zmluve o spoločenstve. Nadobúdateľ vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu a je povinný do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva pristúpiť k zmluve o spoločenstve. Pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti. Podľa § 12 ods. 2 cit . zákona vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti podľa odseku 1 prenecháva túto nehnuteľnosť do správy spoločenstva s cieľom spoločného obhospodarovania a užívania na účely podľa § 19, pričom spoločná nehnuteľnosť ani spoluvlastníctvo nehnuteľnosti nevzniká. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona Každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní o právach a povinnostiach taký počet hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností podľa § 9 ods. 1. Podľa § 14 ods. 4 cit zákona do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva. 17. Správa, hospodárenie spoločenstva s majetkom tvoriacim spoločnú nehnuteľnosť spadá do pôsobnosti valného zhromaždenia, do rozhodovacej právomoci všetkých členov spoločenstva. Žalobcovia navrhujú uloženie zákazu žalovanému nakladať so spoločnými nehnuteľnosťami najmä v rozsahu ťažby a odvozu dreva s výnimkou náhodnej ťažby s poukazom na nespôsobilosť nového vedenia žalovaného na výkon riadnej správy, ktorá ohrozuje ich právo na riadne hospodárenie so spoločnými nehnuteľnosťami, znižuje ich majetok. 18. Odvolací súd má za to, že i napriek tvrdeniam žalobcov o nehospodárnom konaní žalovaného v vzťahu k spoločným nehnuteľnostiam by navrhované opatrenie vo svojom dôsledku znamenalo takmer úplné obmedzenie činnosti žalovaného, prípadne vytvorenie nutnosti vykonávať len minimálnu činnosť na spoločných nehnuteľnostiach ďalších členov žalovaného tvoriacich väčšinu spoločenstva, ktorí navrhované opatrenie nepožadujú. Uvedené dôsledky navrhovaného opatrenia nie sú v súlade s charakterom neodkladného opatrenia a zákonnými podmienkami pre jeho nariadenie podľa príslušných ustanovení C.s.p. Požadovaný zásah do práv ostatných členov žalovaného nie je primeraný. Správny bol záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k neprimeranosti a neproporcionalite zásahu. Princíp primeranosti medzi tvrdeným právom, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením a ujmou, ktorú spôsobí tomu, komu sa ukladá povinnosť, musí byť súdom preskúmaný a zohľadnený pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 19. Odvolatelia poukazujú na nezákonný postup pri ťažbe dreva. Podľa zákona o lesoch č. 326/2005 Z.z., ako i podľa vyhlášky č. 232/2006 Z.z. o vyznačovaní ťažby dreva a označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva, je postup pri ťažbe dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva podrobne upravený. Zo Zákona o lesoch jednoznačne vyplýva, že sa nejedná o svojvoľný postup, ale o postup podrobne zákonom predpísaný. Každá ťažba dreva musí byť písomne na predpísanom tlačive odsúhlasená na to určenou osobou, ktorou je odborný lesný hospodár. Podľa § 22 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, (ďalej len „zákon“) ťažba na účely tohto zákona je proces zahrňujúci vyznačovanie stromov určených na výrub (ďalej len „vyznačenie ťažby“), technologickú prípravu pracoviska, výrub stromov a sústreďovanie dreva na odvozné miesto. Podľa § 23 ods. 1 zákona ťažba sa môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu odborného lesného hospodára. Vyznačenie ťažby sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov. Podľa § 23 ods. 2 zákona vykonávateľ ťažby je povinný na vyzvanie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, člena lesnej stráže alebo príslušníka policajného zboru predložiť súhlas podľa odseku 1. Podľa § 23 ods. 4 zákona vyťažené drevo je obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva povinný najneskôr pred odvozom a z odvozného miesta označiť čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením, ktoré vopred zaregistroval orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Z ust. § 24 ods. 4 zákona o lesoch jednoznačne vyplýva, že právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prepravujú, skladujú alebo spracovávajú drevo alebo sú nákupcami dreva, sú povinné na vyzvanie preukázať orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, členovi lesnej stráže, alebo príslušníkovi policajného zboru pôvod prepravovaného dreva alebo skladovaného dreva dokladmi podľa § 66 písm. d/ zákona a tieto doklady uchovávať najmenej 10 rokov. Ďalej podľa § 48 ods. 2 zákona je povinnosťou hospodára upozorňovať obhospodarovateľa lesa, orgán štátnej správy lesného hospodárstva na každú činnosť, ktorá je v rozpore s právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva, zabezpečiť a kontrolovať vyznačenie ťažby a vydávať písomný súhlas na vykonanie ťažby, vykonávať odbornú správu lesov na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. V nadväznosti na uvedené krajský súd konštatuje, že Zákonom o lesoch zákonodarca stanovil nielen zásady ochrany lesných pozemkov a ochrany lesa ako takého, ale i určil jasné pravidlá pri ťažbe, sústreďovaní, preprave a uskladňovaní dreva. Ustanovil osoby, ktoré sa na tomto procese svojou rozhodovacou činnosťou priamo spolupodieľajú a osoby, ktoré dodržiavanie zásad stanovených zákonom kontrolujú. 20. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie a zakázať vykonávať ťažbu, ani nakladať s drevnou hmotou, túto žalovaný v zmysle zákona nemôže vykonávať svojvoľne, ale až po predchádzajúcom súhlase odborného lesného hospodára. Ak koná protiprávne, je to vec orgánov činných v trestnom konaní, ktoré môžu v súčinnosti s odborným lesným hospodárom, lesnou strážou a príslušným lesným úradom zakročiť. 21. Pokiaľ žalobcovia považujú postup vedenia žalovaného za svojvoľný, nezodpovedný , zmenšujúci majetok, je potrebné poukázať na to, že zriadená dozorná rada ako orgán žalovaného, kontroluje činnosť spoločenstva a prerokúva sťažnosti jeho členov. Dozorná rada má právo zvolať zhromaždenie, ak dochádza alebo už došlo k bezdôvodnému zníženiu majetku spoločenstva alebo ak je podozrenie, že došlo k porušeniu zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, alebo k porušeniu zmluvy o spoločenstve alebo stanov. 22. Pokiaľ konkrétne orgány žalovaného konajú protiprávne, nehospodárne, neodborne, nie tým dotknuté právo žalobcov ako členov žalovaného domáhať sa náhrady prípadnej škody vzniknutej v dôsledku takéhoto konania. 23. Žalobcovia v podanom odvolaní tiež poukazujú na to, že súd prvej inštancie sa nevyrovnal so skutočnosťou, že žalovanému bola uložená pokuta za nesplnenie zalesňovacieho plánu v správnom konaní. Predmetná skutočnosť však nepostačuje pre prijatie iného záver súdu, než toho, že nariadením neodkladného opatrenia by mohol nastať stav, kedy by pozemkové spoločenstvo nebolo schopné vykonávať svoju činnosť po dlhšiu dobu, čím by mohlo dôjsť k nezvratnému narušeniu chodu žalovaného. 24. Pokiaľ sa žalobcovia ďalej domáhali uloženia zákazu žalovanému uzatvárať nájomné zmluvy (dať do nájmu), v návrhu neuviedli skutočnosti reálne osvedčujúce, že by žalovaný vykonával činnosť k týmto úkonom smerujúcu, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a jej rozsah. Nepopísal okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že takéto konanie i reálne hrozí. 25. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 C.s.p. 26. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa §255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní neboli odvolatelia úspešní, žalovanému trovy konania nevznikli, odvolací súd tak nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).