Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Cob/14/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516201284 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8516201284.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Mareka Košča a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcu: JANEC TIBOR, s.r.o., so sídlom Rudina 67, IČO: 36 428 272, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Májová 1582, Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: NES BAU, s.r.o., so sídlom Levočská 29, Stará Ľubovňa, IČO: 36 466 221, právne zastúpenému JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, o zaplatenie 5.476,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3Cb/52/2016-173 zo dňa 3.3.2017, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.476,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 5.476,32 eur od 20.2.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti jeho rozhodnutia. Zároveň rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 6.4.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 5.476,32 eur s príslušenstvom a trovy konania titulom neuhradenia splatnej faktúry za vykonané zatepľovacie práce na požiarnej zbrojnici A., ktorú žalovaný žalobcovi neuhradil. Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že medzi stranami sporu, ako podnikateľmi, vznikol obchodno-záväzkový vzťah uzatvorením zmluvy o dielo v zmysle objednávky služby č. XXXXXXXX/1 zo dňa 24.11.2014. Na základe predmetnej zmluvy sa žalovaný, ako objednávateľ, a žalobca, ako zhotoviteľ, dohodli na rekonštrukčných prácach požiarnej zbrojnice A. spočívajúcich v zateplení fasády v cene 10,- eur bez DPH za m2 v termíne od 24.11.2014 do ukončenia výstavby. Spôsob fakturácie bol dohodnutý 1 x mesačne so splatnosťou faktúry 30 dní od jej doručenia do sídla spoločnosti s potvrdenou objednávkou a súpisom prác podpísaným žalovaným. Spôsob dodávky a dodacie podmienky zabezpečoval dodávateľ. Zmluvné strany si zároveň v zmluve upravili možnosť započítania všetkých pohľadávok objednávateľa (žalovaný) voči pohľadávkam zhotoviteľa (žalobca). V mesiacoch november až december 2014 vykonal žalobca pre žalovaného zatepľovacie práce v rozsahu 456,36 m2, ktoré si následne vyúčtoval faktúrou XXXXXXXXXX zo dňa 20.1.2015, splatnou dňa 19.2.2015, na sumu 5.476,32 eur. Vznik samotnej zmluvy o dielo medzi stranami sporu sporný nebol. Rovnako tak medzi stranami sporu nebolo sporné ani to, že žalobca vyúčtované práce v rozsahu 456,36 m2 a cene 5.476,32 eur v období november až december 2014 vykonal. Skutočnosť existencie pohľadávky žalobcu voči žalovanému potvrdzuje aj fakt, že žalovaný si túto pohľadávku jednostranným zápočtom č. XXZPXXX v rámci sprievodného listu zo dňa 4.8.2015 adresovaného žalobcovi započítal. Sporné medzi stranami ostalo to, či sa žalobca dopytoval u žalovaného za účelom oznámenia termínu na nástup dokončenia prác, resp. či na telefonické výzvy zo strany žalovaného na dokončenie zatepľovacích prác žalobca nereagoval a práce dokončiť odmietol, čo v konečnom dôsledku viedlo žalovaného k objednaniu zatepľovacích prác u iných živnostníkov a jednostrannému započítaniu takto vzniknutých nákladov na zaplatenie ceny týmto živnostníkom proti pohľadávke žalobcu uplatňovanej v tomto konaní. Tvrdenia o realizovaných telefonických hovoroch sa strany sporu snažili preukázať výpisom hovorov na telefónne číslo žalovaného resp. žalobcu. Z takto poskytnutého výpisu hovorov však súdu nie je zrejmý ich presný obsah tak, aby ich mohol posúdiť ako výzvy, či už za účelom dokončenia prác alebo dopytovania sa na termín ich nástupu. Frekvencia hovorov tej ktorej strany sporu by taktiež bez ich skutočného obsahu nebola relevantným dôkazom. Započítanie pohľadávok (kompenzácia) je jedným zo spôsobov zániku záväzkov zmluvných strán, ktoré sú navzájom vo vzťahu veriteľa i dlžníka, ktorým je im umožnené vyhnúť sa plneniu vzájomných dlhov, ak jeden z nich urobí voči tomu druhému prejav smerujúci k započítaniu. Podmienkou kompenzácie je preto vzájomnosť pohľadávok (dva záväzky tých istých strán), rovnaký druh plnenia (napr. peňažné pohľadávky, pohľadávky na vecné plnenie), spôsobilosť na započítanie (splatnosť, nepremlčateľnosť, žalovateľnosť) a úkon smerujúci k započítaniu. Žalovaný sa v konaní bránil, okrem tvrdenia o opakovaných telefonických výzvach na nastúpenie prác žalobcu, aj tým, že v dôsledku nedokončenia zatepľovacích prác bol pod hrozbou neodovzdania rekonštrukcie stavby, a tým aj hrozby zmluvnej pokuty zo strany investora. Preto bol nútený práce dokončiť prostredníctvom skupinky živnostníkov. Títo živnostníci si práce vyúčtovali formou súdu predložených faktúr, čo v konečnom dôsledku viedlo k jednostrannému započítaniu takto vzniknutých nákladov proti pohľadávke žalobcu. Obe vzájomné pohľadávky boli v sume 5.476,32 eur. Na platné započítanie pohľadávok podľa súdu prvej inštancie je potrebné, aby išlo o pohľadávky rovnakého druhu (peňažné alebo nepeňažné). Poukázal pritom na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 580 a § 581 Obč. zák. i ust. § 358 - § 364 Obch. zák.. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že v uvedenom prípade sa síce v rámci oboch pohľadávok jedna o peňažné plnenia (5.476,32 eur), avšak je potrebné zaoberať sa aj ich konkrétnym druhom, t.j. za aké práce boli pohľadávky účtované tak, aby voči peňažnej pohľadávke žalovaného za vykonaný druh práce došlo k započítaniu pohľadávky voči žalobcovi za rovnaký druh vykonanej práce tak, ako boli tieto predmetom dohody v zmluve o dielo, a teda zateplenie fasády. Žalovaný v konaní tvrdil, že faktúry, ktoré súdu predložil, predstavujú dokončenie zatepľovacích prác vykonaných skupinkou živnostníkov. Po preskúmaní týchto faktúr prvoinštančný súd zistil, že z ich obsahu nie je zrejmé, akých prác sa to ktoré vyúčtovanie týka. Faktúry obsahujú označenie prác formou ,,stavebné práce“, ,,prevedené stavebné práce“ prípadne ,,dokončovacie stavebné práce“. V prípade faktúry č. 2015005 a č. 201503 ide o označenie ,,murárske práce“. Dôkaz vo forme súpisu vykonaných prác skupinky živnostníkov mal žalovaný súdu predložiť tak, ako to uviedol na pojednávaní zo dňa 18.10.2016, avšak súdu boli opätovne predložené tie isté faktúry ako v podanom odpore. Súd mal za to, že žalovaný v časti namietaného jednostranného započítania pohľadávok spolu v sume 5.476,32 eur neuniesol dôkazné bremeno, t.j. nesie procesnú zodpovednosť za to, že počas konania nebola preukázaná skutočnosť významná z hľadiska práva hmotného. Ak teda žalovaný v zmysle svojich podaní tvrdil, že skupinka živnostníkov vykonala dokončenie zatepľovacích prác, bolo jeho povinnosťou preukázať súdu ich súpis nevzbudzujúci pochybnosti o tom, že sa o takéto práce aj v skutočnosti jednalo. V prejednávanej veci preto prvoinštančný súd uzavrel, že žalovaný v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Pretože žalovaný si svoj záväzok voči žalobcovi vyplývajúci mu zo zmluvy o dielo v časti zaplatenia ceny za vykonané zatepľovacie práce na požiarnej zbrojnici v A. v sume 5.476,32 eur riadne a včas nesplnil, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd prvej inštancie pritom nevylúčil, že by zatepľovacie práce žalovaný prostredníctvom skupiny živnostníkov realizoval, avšak bez relevantného dôkazu k takému záveru dospieť nemožno. 3. Prvoinštančný súd ďalej v dôvodoch rozsudku uviedol, že mal v predmetom konaní za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou ceny za dielo odo dňa 20.2.2015 (t. j. deň nasledujúci odo dňa splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.1.2015). Úroky z omeškania neboli stranami sporu osobitne dojednané, preto má žalobca nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. V čase, od kedy žalobca žiada priznať mu úroky z omeškania, t.j. od 20.2.2015 bola základná úroková sadzba ECB pre hlavné refinančné operácie 0,05 %, a teda žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne (9,00 % + 0,05 %) z neuhradenej ceny diela od 20.2.2015 do jej zaplatenia. Toto posúdil s odkazom na ust. § 365, § 369 ods. 1, 2 Obch. zák. a § 1 ods. 2 Nar. vl. č. 21/2013 Z.z..Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi v predmetnom konaní vznikli náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo forme administratívnych interných monitorovacích nákladov pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov, súd prvej inštancie žalovaného zaviazal na ich náhradu žalobcovi v zákonom stanovenej výške 40,- eur s právnou kvalifikáciou podľa § 369c ods. 1 Obch. zák. a § 2 Nar. vl. SR č. 21/2013 Z.z.. 4. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Konštatoval, že žalovaný bol v spore v plnom rozsahu neúspešný, teda je povinný žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). 5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalovaný v časti namietaného jednostranného započítania pohľadávok v sume 5.476,32 eur neuniesol dôkazné bremeno, pretože ak v zmysle svojich podaní tvrdil, že skupina živnostníkov vykonala dokončenie zatepľovacích prác, bolo jeho povinnosťou preukázať súdu ich súpis nevzbudzujúci pochybnosti o tom, že sa o takéto práce aj v skutočnosti jednalo. V tejto súvislosti poukázal na jeho vyjadrenie z 20.12.2016, v ktorom uviedol, že odmena živnostníkov súvisela s počtom odpracovaných hodín a nedokladovala sa súpisom vykonaných prác. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil súdu smenovky, z ktorých vyplývalo, ktorý živnostník koľko hodín odpracoval. Zároveň žalovaný predložil výpočet množstva zateplených m2 toho-ktorého živnostníka na základe fakturovanej sumy za vykonané práce, pričom poukázal na skutočnosť, že jednotliví živnostníci vykonávali zateplenie fasády v cene 14,06 eur za 1 m2. Žalovaný na podporu svojich tvrdení zabezpečil na pojednávanie dňa 31.1.2017 účasť jedného zo živnostníkov B. C., súd však v zmysle § 181 ods. 2 CSP uviedol stranám predbežné posúdenie predmetu sporu a uviedol, že nevidí dôvod vykonať dôkazy navrhnuté žalovaným. Preto následné odôvodnenie rozsudku, v ktorom prvoinštančný súd tvrdí, že žalovaný neuniesol v časti namietaného jednostranného započítania dôkazné bremeno, považuje za nedôvodné a nelogické. Taktiež nesúhlasí s odôvodnením súdu, že jednostranný zápočet je nedôvodný vzhľadom na skutočnosť, že pri preskúmaní faktúr súd zistil, že z ich obsahu nie je zrejmé, akých prác sa to- ktoré vyúčtovanie týka, faktúry obsahujú označenie prác formou „stavebné práce“, „prevedené stavebné práce“, prípadne „dokončovacie stavebné práce“ a „murárske práce“. Tvrdí, že zateplenie fasády je typom prác, ktoré možno subsumovať tak pod stavebné, dokončovacie stavebné práce ako aj murárske práce. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje jednostranný zápočet, ktorým žalovaný jednostranne započítal záväzok žalovaného voči žalobcovi vo výške 5.476,32 eur, (vyfakturovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX) s pohľadávkou žalovaného vo výške 5.476,32 eur, (vyfakturovanú faktúrou č. XXXXXXX) za opodstatnený. Predmetný jednostranný zápočet zo strany žalobcu nikdy nebol namietaný. S poukazom na uvedené zastáva názor, že pohľadávka žalobcu, uplatnená žalobou o zaplatenie sumy 5.476,32 eur s príslušenstvom, zanikla doručením oznámenia o zápočte žalobcovi, t.j. dňa 5.8.2015. Žiada preto odvolací súd, aby rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného primárne poukázal na skutočnosť, že z jeho strany bol jednoznačne preukázaný rozsah diela, ktorý jeho pracovníci vykonávali na podklade objednávky so žalovaným, ktorá objednávka bola podpísaná dňa 24.11.2014, pričom v zmysle predmetnej objednávky mali vykonať zateplenie fasády v cene 10,- eur bez DPH za m2, čiže boli platení od toho, koľko m2 vykonajú. Nikde v predmetnej objednávke nebol uvedený zazmluvnený rozsah prác. Práce boli reálne vykonané, tieto boli odsúhlasené e-mailom a podľa skutočného stavu, ktorý bol e-mailom zo strany žalovaného potvrdený, aj žalobca vystavil faktúru, ktorej zaplatenia sa musí domáhať súdnou cestou, keďže k dobrovoľnému plneniu zo strany žalovaného nedošlo. Čo sa týka jednostranných zápočtov a argumentácie žalovaného, že na predmetné dielo nenastúpili a následne on musel predmetné dielo dorobiť svojimi kapacitami, tak tieto sú účelové a zavádzajúce. V tejto súvislosti v podrobnostiach poukázal na svoje predošlé vyjadrenia. Žalobca zastáva názor, že obrana žalovaného je v plnej miere neadekvátna, pretože on sa domáha iba plnenia, ktoré mu naozaj patrí, a to plnenia za vykonanú prácu. Z tohto dôvodu nie je dôvod ani čo rozporovať, pretože samotný žalovaný a jeho zástupcovia na pojednávaní potvrdili, že práce, ktoré žiada faktúrou zaplatiť, aj reálne vykonané boli. Na základe uvedeného má za to, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a správne a preto žiada, aby odvolací súd toto rozhodnutie ako skutkové a právne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalovaným v zmysle ustanovení 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP). 8. Pred vecným prejednaním podaného odvolania odvolací súd vyzval podľa § 382 CSP sporové strany, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy písomne vyjadrili k možnej aplikácii: - ustanovenia § 564 Obch. zák. v nadväznosti na ust §§ 436 až 441 Obch. zák., podľa ktorých má objednávateľ, ak má vykonané dielo, ktorého predmet nemožno vzhľadom k jeho povahe vrátiť zhotoviteľovi, vady, ktorými je porušená zmluva o dielo podstatným spôsobom, právo žiadať, podľa okolností, odstránenie nedorobkov, odstránenie právnych vád, odstránenie vád opravou, primeranú zľavu z ceny diela alebo právo odstúpiť od zmluvy. Ak má vykonané dielo, ktorého predmet nemožno vzhľadom k jeho povahe vrátiť zhotoviteľovi, vady, ktorými je porušená zmluva o dielo nepodstatným spôsobom, má rovnaké práva s výnimkou práva na odstúpenie od zmluvy. Objednávateľ teda nemá zo zákona právo odstrániť vady sám alebo ich nechať odstrániť a domáhať sa na zhotoviteľovi náhrady takého odstránenia, pokiaľ nebol taký spôsob vyporiadania práv zo zodpovednosti za vady dohodnutý v zmluve. (podobné závery vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR), - ustanovenia § 440 ods. 2 Obch. zák. podľa ktorého nemožno uspokojenie, ktorého možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád diela podľa § 436 a § 437 Obch. zák., dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. 9. Žalobca vo vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že s argumentáciou odvolacieho súdu súhlasí a táto korešponduje s jeho vyjadreniami, pričom poukázal na skutočnosť, že zo strany žalovaného neboli vady žiadnym spôsobom notifikované a poprel, že by nejaké vady na diele vznikli. Z jeho strany došlo k vyfakturovaniu tých prác, ktoré boli reálne vykonané a ktoré boli odsúhlasené zo strany žalovaného. Žalovaný ďalej netrval na ďalšom vykonávaní prác. Takéto argumentácie korešpondujú aj s tým, že žalovaný riadnym spôsobom odsúhlasil vyfakturovanú plochu. Je teda nesporné, že žalovaným uplatnený jednostranný zápočet, ako aj práce v tomto zápočte uvedené, ktoré mal vykonávať údajne vlastnými kapacitami, sú absolútne nereálne a žalobca ich rozporuje, pretože na takýto jednostranný zápočet žalovaný nemal vôbec žiaden nárok. Na základe uvedeného s právnou argumentáciou Krajského súdu v Prešove súhlasí a má za to, že ním uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný. 10. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu nereagoval. 11. Odvolací súd zodpovedajúco ust. § 219 ods. 3, § 378 ods. 1 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku uverejnil na úradnej tabuli súdu i na webovej stránke súdu. 12. Po prieskume napadnutého rozsudku v zmysle vyššie uvedených zásad dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej je vecne správne. Provinštančný súd pre účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal dôkazy potrebné pre rozhodnutie o podanej žalobe a z realizovaných dôkazov vyvodil aj správne skutkové závery a napokon aj vec vo vzťahu k priznanému nároku na zaplatenie ceny diela správne posúdil. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie poučil účastníkov konania o tom, že sa konanie vedie podľa ustanovení Civilného sporového poriadku a poučil ich aj náležite o možnostiach využitia prostriedkov procesného útoku i procesnej obrany. 15. Vo veci z dokazovania realizovaného súdom prvej inštancie niet pochybnosti o tom, že žalovaný si písomnou objednávkou č. XXXXXXXX/X. zo dňa 24.11.2014 objednal u žalobcu realizáciu plnenia označeného ako zateplenie fasády na stavbe „Rekonštrukcia požiarnej zbrojnice A.“. V tejto objednávke (č.l. 8 spisu) je uvedený termín dodávky „od 24.11.2014 do ukončenia výstavby“, ale i cena zateplenia fasády vo výške 10,- eur bez DPH/m2. Medzi stranami nebolo v konaní sporným ani to, že zodpovedajúco súpisu prác za obdobie november až december 2014 (č.l. 9 spisu) žalobca poskytol v uvedenom období žalovanému plnenie na zateplení v celkovom rozsahu plochy 456,36 m2. Za toto plnenie vyúčtoval žalobca žalovanému cenu v zmysle dohody uvedenej v písomnej objednávke faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.1.2015 vo výške 5.476,32 eur. Ďalšie práce na zateplení fasády už žalobca pre žalovaného nerealizoval. Žalovaný tvrdí, že dal dokončiť práce na zateplení stavby iným dodávateľom. V konaní netvrdil a ani nepreukázal to, že by investorovi plnil z dôvodu prípadného omeškania so zatepľovacími prácami zmluvné pokuty. Je treba považovať za samozrejmé to, že keby bol plnenie na ďalšom rozsahu zatepľovacích prác na predmetnej stavbe realizoval žalobca, vznikol by mu len ďalší nárok na zaplatenie v odsúhlasenej objednávke uvedenej ceny (10,- eur bez DPH/m2). Ak žalovaný plnil iným dodávateľom za zateplenie, plnil len v takom rozsahu, aký by bol plnil i samotnému žalobcovi. Plnenie poskytnuté žalovaným týmto iným dodávateľom za zateplenie preto nemôže mať relevantný vplyv na splnenie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu za ním skutočne realizované plnenie. Tak, ako je už zdôraznené vyššie a ako to aj konštatoval súd prvej inštancie, žalobca predmetnou faktúrou vyúčtoval žalovanému len cenu za ním skutočne realizované plnenie. Neúčtoval cenu za celý rozsah zatepľovacích prác potrebných na stavbe požiarnej zbrojnice v A.. Žalovaný v konaní netvrdil, ani nepreukazoval to, že by vo vzťahu k poskytnutému rozsahu plnenia na zatepľovacích prácach realizovaných žalobcom uplatnil proti žalobcovi nároky súvisiace s prípadnou zodpovednosťou za kvalitatívne nedostatky tohto plnenia. Netvrdila sa v konaní notifikácia takýchto vád. Žalovaný nežiadal od žalobcu odstraňovanie vád, ani zľavu z vyúčtovanej ceny. V konaní žiadna zo sporových strán ani len netvrdila, že by pri alternatíve nesplnenia záväzku zhotoviteľa diela poskytnúť úplnú dodávku zateplenia na stavbe požiarnej zbrojnice v A., bolo medzi stranami dohodnuté oprávnenie objednávateľa dať dokončiť dielo inému zhotoviteľovi spojené s nárokom objednávateľa na náhradu ceny takéhoto plnenia proti pôvodnému zhotoviteľovi. 16. Je nesporným to, že žalobcovi za realizované plnenie na zateplení vznikol nárok na zaplatenie ceny diela. V konečnom dôsledku takýto nárok, ktorý žalobcovi z uzavretej zmluvy o dielo vyplynul a zodpovedá ust. § 546 ods. 1 Obch. zák. žalovaný ani nikdy nespochybňoval. V zmysle ust. § 324 ods. 1 Obch. zák. záväzok zanikne, ak je veriteľovi splnený riadne a včas. Právo z občianskoprávneho, či obchodného záväzkového vzťahu zaniká okrem iného i spôsobom predvídaným v ustanovení § 580 Obč. zák. a v ust. § 358 a nasl. Obch. zák., t.j. ak sa uplatňuje proti vymáhanej pohľadávke pohľadávka na započítanie, ktorá je na započítanie vhodná. Z dikcie ust. § 580 Obč. zák. tiež vyplýva, že na započítanie sú spôsobilé len skutočne existujúce pohľadávky, preto súd musí najskôr riešiť v konaní v prípade uplatnenej námietky započítania aj záver o tom, či na započítanie bola uplatnená skutočne existujúca pohľadávka. 17. Podľa § 489 Obč. zák., záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 18. Žalovaný uplatnil proti žalobcovi započítaciu námietku podľa ním realizovaného oznámenia o zápočte č. XXZPXXX. Pre účely takéhoto započítania žalovaný vystavil faktúru č. XXXXXXX, ktorú vystavil v nadväznosti na jemu vystavené faktúry od jeho dodávateľov B. C., Q. W., B. Z., O. Š., M. V. (faktúry vo fotokópii tak, ako v spise sú na č.l. 31 až 34). 19. Ak by bolo skutočnosťou to, že žalobca so žalovaným mal uzavretú zmluvu o dielu na poskytnutie úplnej dodávky zateplenia na predmetnej stavbe, potom pri aplikácii ust. § 564 Obch. zák. v nadväznosti na ust. §§ 436 až 441 Obch. zák. (na ktorých aplikáciu upozornil odvolací súd vo výzve podľa § 382 CSP) by prichádzalo do úvahy v prípade nedokončenia diela zhotoviteľom len to, čo vyplýva z označených ustanovení v nadväznosti na uplatňované nároky zo zodpovednosti za vady plnenia vrátane jeho nedokončenia. Objednávateľ by mal nárok na odstránenie týchto vád spôsobom, že si ich dá odstrániť niekým iným na náklady pôvodného zhotoviteľa len v takom prípade, ak by takýto spôsob vyporiadania práv zo zodpovednosti za vady bol v zmluve dohodnutý. Tak ako je už uvedené vyššie, takéto tvrdenie žiadna zo sporových strán v prostriedkoch procesného útoku, či procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie ani len nespomínala. 20. Plnenie, ktoré žalovaný poskytol iným svojím dodávateľom nemá vplyv na splnenie povinnosti žalovaného zaplatiť cenu diela za žalobcom skutočne poskytnuté plnenie. Ak im žalovaný plnil len to, čo by bol v prípade plnenia realizovaného žalobcom plnil žalobcovi, nemožno to považovať za ujmu na jeho majetkovej situácii, teda na znížení jeho majetkového stavu, ktorý by mohol byť posudzovaný ako škoda. Okrem toho, aj v tomto prípade treba zdôrazniť, že ak bolo možné dosiahnuť uspokojenie nárokov objednávateľa diela dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád diela podľa §§ 436 až 437 Obch. zák., nemožno uspokojenie iného nároku z iného právneho dôvodu v zmysle ust. § 440 ods. 2 Obch. zák. dosiahnuť. Za stavu, keď nebola preukázaná ujma v právnom ponímaní ako škoda, neprichádzal do úvahy ani nárok žalovaného na náhradu škody proti žalobcovi v zmysle ust. § 373 a nasl. Obch. zák.. 21. Ak pri alternatíve, že práce v určitom rozsahu boli zhotoviteľom poskytnuté (časť práce na diele spočívajúcom v zateplení žalobca ako zhotoviteľ skutočne realizoval) a následne by sa akceptovalo, že obe strany v konaní na ďalšom plnení zhotoviteľom nemali záujem, prichádzala by do úvahy aj úprava o nárokoch z odstúpenia od zmluvy. Aj v takomto prípade pri aplikácii ust. § 351 ods. 1, 2 Obch. zák. by mal žalobca nárok na zaplatenie ceny v jednotkových cenách určených v zmluve o dielo podľa skutočne poskytnutých výkonov. Vrátenie tohto plnenia, ktoré realizoval žalobca ako zhotoviteľ totižto už nie je možné. Relutárna náhrada má byť ekvivalentom hodnoty výkonu poskytnutého zhotoviteľom v čase platnosti zmluvy o dielo a tento ekvivalent by aj v zmysle judikatúry súdu mal zodpovedať hodnote výkonov ocenených spôsobom dohodnutých v zmluve. Za takéhoto stavu za plnenie, ktoré žalobca žalovanému ako objednávateľovi diela poskytol, mu každopádne patrí náhrada vyúčtovaná predmetnou faktúrou. Splnenie povinnosti zaplatiť cenu diela nebolo realizované a zánik tohto záväzku nenastal ani uplatnenou započítacou námietkou, pretože započítacia námietka sa netýkala skutočne existujúcej pohľadávky žalovaného proti žalobcovi. 22. Z týchto dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne, ak žalobe uplatňujúcej nárok na zaplatenie ceny diela bolo vyhovené. 23. Ak žalovaný v odvolacích dôvodoch namieta nerealizáciu dôkazu výsluchom svedka Jána C., vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď nie je relevantným to, či tento živnostník poskytol plnenie žalovanému, pretože toto nemá vplyv na splnenie povinností žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu diela, nemá táto námietka opodstatnenie. 24. Iné dôvody voči nároku vo veci samej, okrem uplatnenej námietky započítania, žalovaný v odvolaní neuplatnil. Nenamieta teda ani záver súdu prvej inštancie o priznaných úrokoch z omeškania, ani závery o priznaných nárokoch na náhradu trov konania. Pri absencii takýchto dôvodov a pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania odvolací súd aj v týchto výrokoch rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 25. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný. Neúspešný žalovaný má tak povinnosť žalobcovi nahradiť trovy odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol o priznaní tohto nároku ( § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). O výške týchto trov rozhodne uznesením súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).