Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/176/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200087 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8614200087.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. Q. XXX/X, XXX XX L., štátna občianka L., zastúpená opatrovníkom Y. L., právne zastúpený: JUDr. Jozefom Bujdošom, za účastí Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 1.641,78 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 6C/2/2014-138 zo dňa 20.04.2016 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 434,71 eur na účet jeho právneho zástupcu R. K. U., a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Trovy konania odporkyni nepriznal a vyslovil, že navrhovateľ nemá právo na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.641,78 eur s prísl. Na podporu žalovanej vstúpil do konania ako vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podľa § 93 ods. 2 O.s.p., a to oznámením o vstupe dňa 12.02.2014. Žalobca svoju žalobu podaním zo dňa 29.03.2016 zobral v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd prvej inštancie postupom podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. konanie zastavil po tom, čo bol vyslovený súhlasu opatrovníkom žalovanej a vedľajším účastníkom. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 137 a § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovanej tak priznal náhradu trov konania vo výške 434,71 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za poskytnutie právnych služieb advokátom. Tieto trovy vyčíslil vychádzajúc z tarifnej hodnoty 1.641,78 eur (podľa § 10 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len vyhláška) sa tarifná odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky rovná sume 71,37 eura bez DPH. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky patrí právnemu zástupcovi príslušný režijný paušál za rok 2014 v sume 8,04 eura, za rok 2015 v sume 8,39 eura a za rok 2016 v sume 8,58 eura pri vykonaných úkonoch: prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky) 71,37 eura, režijný paušál 8,04 eura, vyhotovenie vyjadrenia k návrhu zo dňa 5.6.2014 (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky) 71,37 eura, režijný paušál 8,04 eura, účasť na pojednávaní na Okresnom súde Svidník dňa 28.8.2014 (§ 13a ods. 1 písm. b/ vyhlášky) 71,37 eura, režijný paušál 7,81 eura, vyhotovenie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 26.6.2015 (§ 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky) 35,69 eura, režijný paušál 8,39 eura, účasť na pojednávaní na Okresnom súde Svidník dňa 28.1.2016 (§ 13a ods. 1 písm. b/ vyhlášky) 71,37 eura, režijný paušál 8,58 eura. Odmena advokáta tak je spolu ( bez DPH ): 362,26 eura + DPH 20 % (§18 ods. 3 vyhlášky) 72,45 eura. Odmena spolu ( vrátane DPH ) 434,71 eura Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považoval súd za nepochybne účelne vynaložené, vzhľadom na to, že právo na právnu pomoc pred súdmi je ústavným právom každého subjektu práva. Navyše, účasť vedľajšieho účastníka, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov v konaní pred súdmi je žiaduca a je vo všeobecnom záujme, pretože vyvažuje faktickú nerovnosť účastníkov konania. Je potrebné si uvedomiť, že v spotrebiteľských sporových konaniach vystupuje prevažne na strane žalovaného bežný spotrebiteľ, ktorý nie je odborne „vybavený“ tak, aby náležite obhajoval svoje záujmy v konaní a bol rovnocennou protistranou právnickej osobe, ktorá je odborne, personálne a materiálne pripravená viesť množstvo súdnych sporov. Súd mal za to, že boli splnené podmienky pre priznanie odmeny za úkony právnej služby tak, ako je vyššie uvedené. Povinnosť žalobcu prisúdené trovy konania zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka oprel o ust. § 149 ods. 1 O.s.p. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si jej opatrovník žiadne trovy neuplatnil. 3. Proti uvedenému uzneseniu, a to čo do výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 434,71 eur na účet jeho právneho zástupcu R. K. U. v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, podal odvolanie žalobca. 4. Namietal nesprávne právne posúdenie veci pri rozhodovaní o trovách konania a účelnosť vynaložených trov konania. Podľa odvolateľa nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné úkony nadbytočne opakujú bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednanej veci a svojsky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7MCdo/15/2014 zo dňa 24.03.2015 a uznesenie NS SR zo dňa 19.03.2014 sp. zn. 6MCdo/5/2013 so záverom, že vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Tvrdil, že Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, lebo jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporoch v pozícii vedľajšieho účastníka. Samo združenie preto mohlo napĺňať svoje ciele, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Združenie vstupuje do množstva konaní bez znalosti veci, nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Pre vstup združenia nebol žiaden dôvod v tomto konaní, zbytočne sa iba navyšujú trovy konania a navodzuje sa dojem, že účelom nie je ochrana spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Tvrdil tiež, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na tento účel zriadeným subjektom spôsobilým poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a majúc materiálne a personálne vybavenie a odborné kompetencie. Ani nepriznaním náhrady trov konania nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR, čo vyplýva z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/78/03. Považuje preto právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne a navrhuje napadnutý výrok o trovách konania zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 29,22 Eur s DPH. 5. K odvolaniu žalobcu sa vtedajší vedľajší účastník nevyjadril. 6. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ust. Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. (v znení doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musí postupovať a vec posúdiť už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1, 2 C.s.p. s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) do 01.07.2016 ostali zachované. 7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. C.s.p., a bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmet činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkon odporuje úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 2 až 4 O.s.p.). 9. Z obsahu spisu vyplýva, že podaním doručeným súdu 12.02.2014 Občianske združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo svoj vstup do konania na podporu práv žalovaného. Podaním zo dňa doručenia súdu 09.06.2014 sa vyjadril vedľajší účastník k veci a okrem iného vzniesol námietku premlčania nároku v celom rozsahu, navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Súd prvej inštancie konanie vo veci pre späťvzatie žaloby v celom rozsahu zastavil a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 434,71 eura. Súd prvej inštancie preto o trovách konania rozhodol aplikujúc ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a priznal vedľajšiemu účastníkovi podporujúcemu žalovanú nárok na náhradu trov konania vo výške 434,71 eura, ktoré špecifikoval v odôvodnení uznesenia. 10. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom vychádzajúc správne z ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., nakoľko späťvzatím žaloby žalobca zavinil zastavenie konania. Rovnako správne bola vypočítaná výška náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na správne odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie, čo do trov konania vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník, s ktorým sa stotožňuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 11. Iba na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, ktorým spochybňuje prínos vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Už skutočnosť, že žaloba bola v celom rozsahu vzatá späť po tom, čo vedľajší účastník namietal okrem iného aj premlčanie nároku svedčí o tom, že prínos vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní je preukázaný. 12. Nie je možné súhlasiť ani s tvrdením odvolateľa, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie sú účelné. Aj odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považuje za účelné všetky trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, za ktoré bola súdom prvej inštancie priznaná odmena. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca vedľajšieho účastníka aktívne vystupoval v spore, čoho dôsledkom bolo späťvzatie žaloby v celom rozsahu . Nie je preto možné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, že združenie nemalo žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a že nebol žiaden dôvod na jeho vstup do konania. Vstup združenia do konania bol realizovaný v zmysle zákona a jeho prínos vzhľadom na vyššie uvedené je evidentný. 13. Je potrebné uviesť k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu aplikácie ust. § 146 ods. 2, prvá veta O.s.p. v predmetnom konaní, to že nesprávnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, ku ktorému dochádzaj vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanom prípade odvolací súd nezdieľa názor odvolateľa, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci čo do priznaných trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Takúto vadu nie je možné zistiť v napadnutom rozhodnutí. 14. Súd vníma účasť vedľajšieho účastníka v konaní ako naplnenie cieľa primárneho práva Európskej únie, vyplývajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ochrana hospodárskych záujmov spotrebiteľov aj prostredníctvom združení). Prehliadnuť nemožno ani fakt, že medzi základné práva sa zaradilo aj spotrebiteľské právo (politiky štátov zabezpečujú vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa; čl. 38Charty základných práv Európskej únie). 15. Aj keď odvolateľ poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky na priznanie náhrady trov konania za právne zastúpenie vedľajšieho účastníka. V tejto súvislosti poukazuje na rozsiahlu rozhodovaciu prax jednak Krajského súdu v Prešove, ako aj napríklad na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09.08.2012, sp. zn. 15Co/169/2012, zo záverov ktorého vyplýva, že aj vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou založenou na ochranu práv spotrebiteľov, má právo nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou. Ako príklad je potrebné upriamiť pozornosť tiež na uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 28.03.2012, sp. zn. 7Co/34/2012, podľa ktorého Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z toho dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Správnosť záverov napadnutého rozhodnutia potvrdzujú aj závery uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.04.2012, sp. zn. 17Co/87/2012. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd jednoznačne ustálil, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a občianskym združením, ktoré vstúpilo do konania na podporu žalovanej a správne bola vypočítaná aj výška priznaných trov konania. Preto bolo uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdené. 17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a nasl. V odvolacom konaní neúspešný žalobca bol preto zaviazaný na plnú náhradu trov v odvolacom konaní úspešnému občianskemu združeniu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP).