Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21Co/209/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614201751 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8614201751.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s. r. o., IČO: 47 150 513, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: S. Š., V.. Š., J..: XX.XX.XXXX, G. O.. A. XX, XXX XX N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Námestie legionárov 5, 085 01 Prešov, IČO: 42 343 828, právne zastúpeného: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, v konaní o zaplatenie 479,58 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 2C 66/2014-56 zo dňa 23.03.2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku IV.. II. Občianske združenie Pomoc a ochrana spotrebiteľa POS m á voči žalobcovi n á r o k na náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v I. výroku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 60,68- Eur 9,25 % s úrokom z omeškania ročne zo sumy 15,18- Eur od 18.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 17,50 Eur od 18.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 14,- Eur od 18.06.2011 do zaplatenia a 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 14,- Eur od 18.07.2011 do zaplatenia a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V II. výroku súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, výrokom č. III. žalovanej trovy konania nepriznal a vyslovil, že žalobca nemá právo na ich náhradu. Súd prvej inštancie IV. výrokom rozsudku žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 90,98 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 479,58 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 15,18 Eur od 18.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 17,50 Eur od 15.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 14,- Eur od 18.06.2011 do zaplatenia a s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 14,- Eur od 18.07.2011 do zaplatenia a zo sumy 418,90 Eur od 18.08.2011 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., uzavrela so žalovaným podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov Zmluvu o pripojení. Oznámením zo dňa 26.06.2014 vstúpilo do konania Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ na podporu žalovaného ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p.. Vedľajší účastník v písomnom podaní zo dňa 28.07.2014 uviedol, že od konania vstúpil ako vedľajší účastník na strane žalovaného len čo sa týka zmluvnej pokuty vo výške 418,90 Eur. Túto zmluvnú pokutu považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako takú za neplatnú. Navrhol žalobu v časti, v ktorej si žalobca uplatňuje zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 418,90 Eur zamietnuť. 3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol založený záväzkový vzťah a to Zmluvou o poskytovaní služby Magio Sat, ktorej predmetom bolo zriadenie a poskytovanie služby s Magio Sat - Leto 210 s viazanosťou na 24 mesiacov. Taktiež mu bolo zo strany právneho predchodcu žalobcu touto zmluvou poskytnuté do nájmu zariadenie Magio Box bed HDD, za ktoré sa žalovaný zaviazal platiť nájomné vo výške 1,95 Eur s DPH. Za využívanie poskytovaných služieb vystavil právny predchodca žalobcu žalovanému faktúry, ktoré žalovaný neuhradil. Súd preskúmal dôvodnosť uplatnených nárokov žalobcu a dospel k záveru, že nároky sú dôvodné len v rozsahu vyúčtovanom faktúrami č. 5725910793 v sume 15,18 Eur, faktúrou č. 3726918686 v sume 17,50 Eur, č. 0727933601 v sume 14,- Eur a faktúrou č. 4728939442 v sume 14,- Eur. Pokiaľ ide o faktúru č. 4729943011, tak ňou si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zmluvné pokuty v celkovej výške 418,90 Eur vyfakturované jeho právnym predchodcom. Predmetná zmluva obsahuje zmluvné dojednanie ohľadom zmluvnej pokuty v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatého Magio Sat Boxu 126,- Eur s DPH, v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio Sat Boxuv sume 20,- Eur, zmluvnú pokutu za porušenie časového záväzku 24 mesačnej doby viazanosti užívať službu Magio sat vo výške 199,- Eur, pričom predložená zmluva neobsahuje zmluvné dojednanie ohľadom zmluvnej pokuty za kartu a za ostatné príslušenstvo, ktoré boli vyfakturované faktúrou č. 4729943011. Zmluvné dojednanie upravujúce uvedenú zmluvnú pokutu za nedodržania doby viazanosti podľa názoru súdu nezohľadňujú žiadnym spôsobom to, v ktorom období v priebehu viazanosti malo dôjsť k porušeniu zmluvných povinností žalovaným. Súd prvej inštancie pritom poukázal na viackrát judikovanú neprijateľnosť tatko formulovaných dojednaní o zmluvných pokutách a zmluvné pokuty za nedodržanie doby viazanosti nezohľadňujúce dobu, v ktorej došlo k porušeniu povinnosti považuje za neprijateľné a tým za neplatné (§ 53 ods. 5 OZ). Z uvedených dôvodov uplatnené zmluvné pokuty neboli vyúčtované dôvodne. Z uvedených dôvodov preto súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaný sa s plnením svojho záväzku dostal do meškania, keď neuhradil cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti a tak mu vznikla povinnosť okrem dlžnej sumy zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. v sadzbe o 8 percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s platením peňažného dlhu. 4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko bol žalovaný v prevažnej miere úspešný, avšak žiadne preukázateľné trovy konania mu nevznikli, preto súd vyslovil, že trovy konania žalovanému nepriznáva a žalobca nemá právo na ich náhradu. K výroku o trovách vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej, súd prvej inštancie uviedol, že vedľajší účastník vstúpil do konania iba v časti, ktorá sa týka zmluvnej pokuty a v tejto časti bol úspešný, preto v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. mu bola priznaní náhrada trov konania v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Bola priznaná odmena za dva úkony právnej pomoci po 29,87 Eur, a to prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ AT), písomné vyjadrenie zo dňa 28.07.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ AT), režijný paušál 2 x 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 AT) a 20 % DPH v sume 15,16 Eur. Celkom boli priznané trovy konania v sume 90,98 Eur a povinnosť žalobcu prisúdené trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka určil súd prvej inštancie v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p.. 5. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozsudku, a to v jeho časti proti IV. výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, odvolanie žalobca. Mal za to, že súd prvej inštancie nerozhodol správne a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že právo na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nevzniká, nakoľko trovy konania neboli rozsudkom priznané ani účastníkovi konania, ktorého vedľajší účastník v konaní podporuje. Poukázal na ustanovenie § 142 O.s.p. a zdôraznil, že nevyhnutné sú iba tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony, ako napr. na zaplatenie súdnych poplatkov, či hotových výdavkov. Trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania, a ktoré si uplatňuje vedľajší účastník neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Žalobca nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky, a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu (čo sa týka vstupu do konania). Namietal neúčelnosť trov právneho zastúpenia s tým, že vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom vyjadrení, ako aj v mnohých iných konaniach žiadal návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku, bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Poukázal na absenciu súhlasu žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a v tomto smere poukázal na novú právnu úpravu. Vzhľadom na uvedené dôvody navrhol, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, aby vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada vzniknutých trov. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. 6. Vedľajší účastník podaným vyjadrením zo dňa 04.09.2015 k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si zároveň náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 28,22- Eur. Uviedol, že žalobca opomenul skutočnosť, ktorá bola príčinou toho, že súd prvej inštancie žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalovanej právo na náhradu trov konania nebolo priznané z toho dôvodu, že jej žiadne trovy konania nevznikli. Sám súd v rozhodnutí uviedol, že jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto vyslovil, že trovy konania žalovanej nepriznáva. Vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník v konaní podporoval procesnú stranu, ktorá mala v konaní prevažný úspech, je rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní práva na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi správne. Do 01.01.2015 zákon nevyžadoval súhlas účastníka konania so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho podporu, keďže vedľajší účastník do konania vstúpil oznámením zo dňa 14.03.2013, označil túto námietku žalobcu za irelevantnú. 7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného do 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Podľa § 137 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovanie súdu prvej inštancie, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 9. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči uzneseniu rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p už v režime C.s.p. Pokiaľ však ide posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania vedľajšieho účastníka a samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže C.s.p s takýmto subjektom neráta), tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania. Na potvrdenie uvedeného odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2016 sp. zn. 6Cdo/181/2015: „Na procesných právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho v konaní (spore) ako vedľajší účastník nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení Občianskeho súdneho poriadku a v nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od 1. júla 2016.“ 10. Vo vzťahu k odvolacím námietkam o neúčelnosti úkonov právnej služby, odvolací súd poznamenáva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že strana konania, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má, zásadne, právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. 11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. 12. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešnou stranou v spore. Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či bránenie práv stranami konania. Súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. 13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že občianske združenie Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ vstúpilo do konania v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník na podporu žalovanej podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.06.2014. Z obsahu spisu naďalej nepochybne vyplýva, že v podaní zo dňa 28.07.2014, doručenom súdu prvej inštancie dňa 29.07.2014 vedľajší účastník uviedol, že do konania vstúpil len vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 418,90 Eur. Poukázal na spotrebiteľský charakter sporu a neprijateľnosť zmluvného dojednania o zmluvných pokutách. Navrhol, aby súd žalobu v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 418,91 Eur zamietol. Zároveň si uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie zároveň svojím právoplatným rozhodnutím zo dňa 14.10.2014 pripustil vstup združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. 14. Vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p.. Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba - občianske združenie, nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa. 15. Žalobca argumentuje predmetom činnosti vedľajšieho účastníka inter alia jeho vedľajšími intervenciami na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Tým má byť podľa žalobcu vedľajší účastník spôsobilý sám vystupovať v konaní a zastúpenie advokátom len navyšuje trovy. 16. Táto argumentácia je nepresvedčivá a naráža aj na základné princípy občianskeho súdneho konania. Predovšetkým žalobca neuviedol jediný rozumný dôvod, prečo práve tento typ právnickej osoby má byť vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory v žiadnom ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu. Poskytnutie právnej ochrany právnickej osobe podporuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09). 17. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní. Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní. 18. Pri posudzovaní účelnosti trov je potrebné prihliadnuť aj na to, že vedľajší účastník poskytol žalovanému kvalifikovanú ochranu. Aktivity vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa. 19. Strana sporu musí počítať s tým, že v súdnom konaní môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je náhrada trov konania protistrane, ale aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupuje na jej podporu. Niet dôvodu na výnimku u profesionálnych právnických osôb zaoberajúcich sa vymáhaním pohľadávok. 20. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36). Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania a jeho sankčná funkcia (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil“, tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu“). 21. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. účinný v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. 22. V prejednávanej veci vedľajší účastník na strane žalovaného sa k veci vyjadril a súd prvej inštancie, rovnako i odvolací súd v intenciách ust. § 93 ods. 4 O.s.p. posúdil a dospel po zvážení všetkých okolností prípadu k záveru, že úkony vedľajšieho účastníka sú v záujme žalovaného. Odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia bola súdom prvej inštancie správne priznaná vedľajšiemu účastníkovi ako za úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne nevyhnutné v záujme ďalšieho účelného bránenia práv žalovaného v občianskom súdnom konaní. Námietka zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky vznesená vedľajším účastníkom v časti nároku žalobcu vo výške 418,90 Eur sa v konečnom dôsledku ukázala ako opodstatnená, keďže sud prvej inštancie zamietol žalobu v uvedenej časti, teda išlo o úkon, ktorý nepochybne bol spôsobilý privodiť pre žalovaného priaznivé rozhodnutie vo veci. Realizované úkony vedľajšieho účastníka, za ktoré súd prvej inštancie priznal odmenu, je treba považovať za úkony účelne vynaložené, pretože viedli k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ činnosť vedľajšieho účastníka viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd z úradnej moci je povinný prihliadať na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok či premlčanie nároku. 23. Vo svetle princípu vychádzajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je plne opodstatnené priznať združeniu náhradu nákladov za úspešné presadenie spotrebiteľského práva. 24. Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne. Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej smernice. 25. Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 v prejudiciálnom konaní vedenom pod C-470/12, POHOTOVOSŤ/Vašuta uvádza cit. ,,Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka v exekučnom súdnom konaní.“ 26. Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv spotrebiteľov a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov podľa smernice Rady 93/13 EHS vrátane čl. 7 ods. 1. 27. Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie 1. Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 28. K ďalšej odvolacej námietke žalobcu odvolací súd uvádza, že súd nie je povinný zisťovať stanovisko účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, a to už od okamihu vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Z ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že vedľajší účastník (vrátane právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu) môže do konania vstúpiť z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Vedľajší účastník je v tomto kontexte procesne samostatný, čo vyplýva z § 93 ods. 4 O.s.p. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania sa subjekt stáva vedľajším účastníkom momentom oznámenia svojho vstupu do konania na podporu niektorého z účastníkov, pričom výslovný súhlas účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať sa nevyžaduje. Súhlas účastníka sa predpokladá. Ak účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, vyjadrí nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania alebo s ďalším trvaním pôsobenia vedľajšieho účastníka, ide o návrh na vyriešenie prípustnosti vedľajšieho účastníctva, ktorým sa súd zaoberá po podaní takéhoto návrhu. V predmetnej veci žalovaná doposiaľ nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania žiadnym spôsobom nevyjadrila. 29. Účinky procesných úkonov súdu i účastníkov, ktoré s nimi spájala či nespájala predchádzajúca práva úprava zostávajú zachované (srov. např. Bureš, J., Drápal, L., Krčmář, Z., Mazanec, M.: Občanský soudní řád, komentář, II. díl, 6. vydání, C.H. Beck, Praha, 2003, str. 1053). 30. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p.. 31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách odvolacieho konania bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol vedľajší účastník Združenie Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ úspešný v celom rozsahu a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).