Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Co/80/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615200167 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8615200167.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne: Q. J., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX Q., zast. Centrom právnej pomoci, kancelária Svidník, Sov. hrdinov 102, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 3C/10/2015-45 zo dňa 29.09.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. 25/09/14-nR zo dňa 12.12.2014 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným zriaďovateľom Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 44 130 481. 2. Určil, že rozhodcovská zmluva č. 8500017422 zo dňa 09.11.2012 uzatvorená medzi žalobkyňou Q. J., rod. V., nar. XX.XX.XXXX a žalovaným PROFI CREDIT, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 je neplatná. 3. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na súdnom poplatku sumu 99,50 eur na účet Okresného súdu Svidník, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 4. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %. 5. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 39; 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1, 2, 4 písm. r); 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, §§ 1 ods. 2; 9 ods. 1, 2; 11 ods. 1 písm. a) zák. .č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a ako interpretačné pravidlo výkladu spotrebiteľského práva využil i Smernicu Rady č. 93/13/EHS. 6. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na základe rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 44 130 481, sp. zn.: 25/09/14-nR zo dňa 12.12.2014, bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 2 486,82 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,725 % ročne zo sumy 69,12 eura od 11.01.2013 do zo sumy 69,12 eura od 11.06.2013 do 24.06.2013, zo sumy 68,24 eura od 11.08.2013 do zo sumy 67,62 eura od 11.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.05.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 1 728 eura od 29.07.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 290 eura a odo dňa nasledujúce po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 290 eura len 8,15 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2 486,82 eura do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 34,20 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 393,45 eura, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy č. 8500017422 zo dňa 09.11.2012, na základe ktorej žalovaný žalobkyni poskytol úver vo výške 1 290 eura. Žalobkyňa sa v Zmluve zaviazala poskytnutú peňažnú sumu vrátiť v mesačných splátkach vo výške 69,12 eura v celkovom počte 42, t. j. požičala si 1 290 eura a vrátiť mala sumu 2 819,04 eura (rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a sumou, ktorú mala vrátiť predstavuje sumu 1 529,04 eura). Zo Zmluvy ďalej vyplýva, že ročná úroková sadzba revolvingu je 76,21 %. Žalobkyňa uviedla, predmetnú Zmluvu nepripravovala po jednotlivých článkoch, Zmluva už bola žalovaným vopred naformulovaná a žalobkyňa vôbec nemohla ovplyvniť jej obsah. Súčasťou a nevyhnutnou podmienkou uzatvorenia Zmluvy bolo aj uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy č. 8500017422 zo dňa 09.11.2012. Ďalej z rozhodcovského rozsudku vyplynulo, že účastníci konania sa v uvedenej zmluve z 09.11.2012 dohodli, že všetky spory budú riešené mimo iných aj pred rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, pričom právo výberu je na žalujúcej zmluvnej strane. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený žalovaným. V danom prípade si žalobkyňa nevyjednala rozhodcu, pričom uvedené aj žalobkyňa v žalobnej odpovedi uviedla rozhodcovi. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musela žalobkyňa nezvratne podrobiť a tak riešiť jej spor pred rozhodcom, ktorý je pre ňu nepredvídateľným. Čo sa týka platnosti rozhodcovskej doložky, rozhodcovská doložka v samotnej zmluve je súčasťou klasickej formulárovej zmluvy, kde spotrebiteľ nemá možnosť obsah tejto doložky ovplyvniť. Ak teda takáto zmluvná podmienka nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, bráni tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Ide aj o tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania o spore na rozhodcovskom súde, o čom už pojednávali aj rozsudky Európskeho súdneho dvora C 240/98 až C 244/98 a C 243/08. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či na riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania ho „donúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním.“ Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma a práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami. S poukazom na skutočnosť, že dojednanie o spôsobe riešenia sporov nebolo individuálne tak, ako to napr. umožňuje Zákon o platobných službách § 90 ods. 3 a vlastne z existujúceho formulárového dojednania či už v zmluve alebo v dohode o úhrade pohľadávky v splátkach, je voľba pre konanie pre spotrebiteľa len iluzórna a dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach je taktiež štandardným formulárom, ktorý žalovaný využíva bežne, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda za neplatnú. Spotrebiteľská vec je subjektívne, ako aj objektívne nearbitrabilná, a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE/29/2010). Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromno-právneho procesu, nie je v súlade s dobrými mravmi. Rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 12.12.2014 pod sp. zn. 25/09/14-nR. Súd prvej inštancie taktiež zistil, že predmetná zmluva zo dňa 09.11.2012 č. 8500017422 o spotrebiteľskom úvere, neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Preto sa uvedený úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Úroky predstavujú dôležitý údaj pre spotrebiteľa, aby sa vedel zorientovať pri posudzovaní ceny úveru, pričom zákonnú požiadavku uvedenia sumy, počtu a termínu splátok úrokov a poplatkov nespĺňa matematická možnosť ich výpočtu z celkovej splátky, ale musia byť v zmluve výslovne uvedené. Každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami suma (výška), počet a termíny splátok sa viaže ku každej zložke spotrebiteľského úveru, ktorý sa má zaplatiť, teda k istine, k úrokom, prípadne iným poplatkom. Predmetná úverová zmluva má síce písomnú formu, avšak neobsahuje vyššie uvedené zákonné náležitosti, s čím zákon spája právny následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Uvedená zmluva o spotrebiteľom úvere však obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, je nezrozumiteľná, preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. 7. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie v tejto časti taktiež žalobe vyhovel a určil, že predmetná zmluva zo dňa 09.11.2012 je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože svojim obsahom odporuje zákonu, obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. 8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán konania. Konštatoval, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a preto jej priznal nárok na trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP. 9. Výrok o súdnom poplatku odôvodnil súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2 písm. za) tohto zákona od poplatku oslobodená a súd jej žalobe vyhovel. Preto zaviazal neúspešného žalovaného zaplatiť poplatok v sume 99,50 eur na účet Okresného súdu Svidník do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. 11. V odvolaní napadol posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neplatného právneho úkonu a aj samotné rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku. Namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy žiadnu skutočnosť vyplývajúcu z obsahu rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, a teda jeho skutkové závery sú predčasné a neúplné. Závery súdu prvej inštancie nezodpovedajú vykonaným dôkazom. Z rozhodcovskej zmluvy vyplývajú skutočnosti podstatné pre konanie, a to že ide o listinu označenú ako „Rozhodcovská zmluva“, pričom táto obsahuje vysvetlenie, čo je dôsledkom jej uzavretia, že jej uzavretie nie je povinné, a teda ani predpokladom pre získanie úveru a rovnako obsahuje poučenie o možnosti odstúpenia od nej. Súd prvej inštancie sa nimi nezaoberal. Posúdenie súdu, že za individuálne dohodnutú podmienku sa nepovažuje, ak je táto podmienka predformulovaná, pričom spotrebiteľ ju má možnosť len odmietnuť alebo prijať bez toho, aby mohol zmeniť jej obsah, je zjednodušené a nezohľadňuje základný znak zmluvného práva, t. j. návrh na uzavretie zmluvy predkladá jedna strana. Je preto pochopiteľné, že formuláciu rozhodcovskej zmluvy pripraví dodávateľ. Je nezistiteľné, čo žalobkyni bránilo si rozhodcovskú zmluvu preštudovať pri jej uzavretí alebo následne po jej uzavretí. V konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by žalobkyňa nemohla od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní od jej uzavretia. Z rozsudku ani nevyplýva. že by sa súd prvej inštancie zaoberal obsahom rozhodcovskej zmluvy, najmä ustanovením článku 2 alebo článku 7, ktoré výslovne hovoria o tom, že k uzavretiu zmluvy nemusí ani prísť alebo spotrebiteľ od nej môže odstúpiť v lehote 14 dní od uzavretia. Žalovaný hneď v úvode rozhodcovskej zmluvy uviedol, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere a teda poskytnutia úveru. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na to, že pokiaľ veriteľ na základe rozhodcovskej zmluvy uplatní ako prvý svoje nároky v rozhodcovskom konaní a v dôsledku toho spotrebiteľ sa musí podriadiť rozhodcovskému súdu, potom je to nepresné a po právnej stránke nesprávne. Názor súdu prvej inštancie je nesprávny z dvoch dôvodov. Súd prvej inštancie neplatnosť rozhodcovskej zmluvy hodnotí na základe skutočnosti, ktorá nastáva po jej uzavretí, a to momentom podania žaloby rozhodcovskému súdu v rozhodcovskom konaní. Keďže neprijateľnosť znamená absolútnu neplatnosť právneho úkonu, je neprípustné, aby dôvod tejto neplatnosti nastával s okolnosťou, ktorá v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy je neistá. Začatie rozhodcovského konania objektívne nemôže byť dôvodom neplatnosti a neprijateľnosti. Úprava v zákone č. 335/2004 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní výslovne počíta s tým, že rozhodcovské konanie voči spotrebiteľovi začne aj na základe žaloby dodávateľa. Tvrdenie o tzv. geografickej vzdialenosti miesta rozhodcovského konania je zavádzajúce, nakoľko ani platný zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní neurčuje, že sa rozhodcovské konanie má konať v miesta bydliska spotrebiteľa. Súd rozhodol na základe neúčinného zákona, nakoľko od 01.01.2015 je v účinnosti zákon č. 335/2004 Z. z. Z napadnutého rozsudku nevyplýva žiadny dôvod na učenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade so zákonom ani pri svojom závere, v zmysle ktorého úverová zmluva je v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z.. Žiadny platný a účinný zákon v čase uzavretia predmetnej zmluvy a ani v súčasnosti nevyžadoval a nevyžaduje údaj o rozčlenení splátok na časť istina, úrok a iné poplatky. Zmluva obsahuje údaj o počte, výške a termínoch splatnosti splátok tak, že stanovuje aká je výška splátky, aký je počet splátok a termíny splatnosti splátok. Dátum splatnosti prvej splátky a dátum splatnosti poslednej splátky je v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy). Výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. ako to prezentuje súd prvej inštancie predstavuje v podstate požiadavku, aby sa v zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka. Záver súdu nie je v súlade so zákonom ani v súvislosti s náležitosťou v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. 12. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia pred súdom prvej inštancie a trovy odvolacieho konania za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní. 13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. 14. Vo vyjadrení uviedla, že považuje odvolanie žalovaného za absolútne nedôvodné. Žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie, kde exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobkyňa mohla v rozhodcovskom konaní podať žalobnú odpoveď, žalobkyňa tak učinila, avšak rozhodcovský súd jej argumenty absolútne nebral do úvahy. Napadnutý rozsudok sa ničím nelíši od rozsudkov vydávaných v spotrebiteľských veciach v období pred prijatím Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Tento rozhodcovský rozsudok je v absolútnom rozpore s právnymi normami ako aj inými rozhodnutiami iných (nerozhodcovských) súdov v obdobných veciach. Pokiaľ žalovaný uviedol, že žalobkyňa sa mohla písomne vyjadriť, že s rozhodcovským súdom nesúhlasí, zákon č. 335/2004 Z. z. ukladá dodávateľovi - žalobcovi, aby vyzval žalovaného na vyjadrenie sa, či súhlasí s rozhodcovským konaním vo veci samej. Uvedený zákon však ráta s tým, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná platne, čo v tomto prípade neplatí, a teda rozhodcovská zmluva č. 8500017422 je absolútne neplatná. Žalobkyňa sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku, má za to, že je dostatočné, zrozumiteľné a súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vyporiadal s relevantnými skutočnosťami a zároveň bola súdom prvej inštancie aplikovaná správna právna norma. 15. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal jej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % a v prípade, že by odvolací súd zistil vadu napadnutého rozsudku a zmení ho pre žalobkyňu nepriaznivým spôsobom, žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania vzhľadom na osobné a majetkové postavenie žalobkyne, ktorej bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v tejto veci. 16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 05.12.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 17. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistené skutkové zistenia, o ktorý omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. 18. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 19. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 20. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 21. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 22. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 23. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 24. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 25. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 26. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 27. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, 28. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1. 29. Odvolací súd zo spisu zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 09.11.2012 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500017422. Z bodu 6. Zmluvy - Údaje o schválenom revolvingovom úvere v eur vyplýva, že poskytnutá čiastka úveru bola 1.290,- eur, splatnosť úveru (počet splátok/deň v mesiaci: 42/10), mesačná splátka (vrátane úrokov) 69,12 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 2.903,04 eur, RPMN za úver (v %) 69,93, ročná úroková sadzba úveru (v %) 70,02, priemerná RPMN za úver (v %) 45,60, poskytnutá čiastka revolvingu 680,14 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.658,88 eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu (v %) 70,02, ročná úroková sadzba revolvingu (v %) 76,21, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania (v %) 8,75. 30. Dňa 09.11.2012 bola medzi stranami sporu uzatvorená rozhodcovská zmluva č. 8500017422 a toho istého dňa vydal žalovaný Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500017422. 31. Zo žaloby žalobkyne vyplýva, že zmluva bola žalovaným vopred pripravená a žalobkyňa nemohla jej obsah ovplyvniť. Súčasťou a nevyhnutnou podmienkou uzatvorenia zmluvy bolo aj uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy č. 8500017422 zo dňa 09.11.2012. Po uzatvorení zmluvy podal žalovaný dňa 10.09.2014 na rozhodcovský súd žalobu o zaplatenie 2.486,82 eur s príslušenstvom. Rozhodcovský súd následne doručil žalobkyni výzvu, aby podala tzv. žalobnú odpoveď, ktorá bola žalobkyňou riadne a včas rozhodcovskému súdu doručená. V žalobnej odpovedi žalobkyňa namietala právomoc rozhodcovského súdu konať v tejto veci, avšak rozhodcovský súd na jej námietky neprihliadal a dňa 19.12.2014 jej doručil rozhodcovský rozsudok sp. zn. 25/09/14-nR. Aj keď sa v rozhodcovskej zmluve uvádza, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o úvere, uvedené sa nezakladá na pravde. Žalobkyňa nemala absolútne na výber (na túto skutočnosť ju zástupca žalovaného pri podpise zmluvy vôbec neupozornil), nakoľko ak chcela uzatvoriť zmluvu a aj reálne dostať plnenie zo zmluvy, musela podpísať všetky listiny, ktoré jej boli predložené zástupcom žalovaného. V prípade žalobkyne nedošlo k osobitnému vyjednaniu rozhodcu. Rozhodcovská zmluva bola vopred naformulovaná žalovaným. Aj miesto rozhodcovského konania jednostranne stanovil žalovaný a pre žalobkyňu je neprijateľné a odradzujúce. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá žalovaný, čo sa aj stalo, žalobkyňa sa musí podrobiť a riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre žalobkyňu nepredvídateľný a vzbudzuje v nej reálne obavy a pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti. Rozhodcovská zmluva je vo svojich dôsledkoch nemorálna. Rozhodcovskú zmluvu si žalobkyňa osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými dokumentmi, ktoré musela podpísať, ak chcela, aby jej bol poskytnutý úver. Rozhodcovská zmluva bola tiež podpísaná v ten istý deň ako zmluva, kedy žalobkyňa ešte nemohla vedieť, že sa dostane do omeškania so splácaním splátok úveru. Rozhodcovskou zmluvou došlo k zhoršeniu postavenia žalobkyne a o zjavnú nerovnováhu medzi stranami sporu. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a pravidiel, ktoré neboli žalobkyni známe, nebola o ich obsahu informovaná. V procese tohto sporu absentuje ústavná zásada „ústnosti“. Konanie prebehlo na základe písomností predložených žalovaným, ako silnejšou zmluvnou stranou. Rozhodcovský súd porušil spotrebiteľské práva žalobkyne a rozhodcovský rozsudok je ničotným exekučným titulom. 32. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. 25/09/14-nR zo dňa 12.12.2014, určil že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná a aby súd prvej inštancie uložil žalovanému nahradiť žalobkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia. 33. Na základe takto zisteného skutkového stavu vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd konštatuje: 34. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými. Aj keď súd prvej inštancie uviedol nesprávne číslo zákona o rozhodcovskom konaní, keď miesto zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uviedol predchádzajúci právny predpis, a to zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je jeho rozhodnutie vecne správne. 35. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, za neprijateľnú podmienku sa považuje taká, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a je (musí byť) v neprospech spotrebiteľa. 36. Takéto podmienky skúmal prvoinštančný súd, ktorý v súlade so zákonom posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku z dôvodu, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, a to aj napriek možnosti voľby medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom. Inak povedané, o rozhodcovskú zmluvu (doložku), ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má právo vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy (doložky) začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. 37. Spotrebiteľ pri predmetnej doložke nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva štátny súd. 38. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - žalobkyni predložená, je skôr o nevhodnom predložení zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým dodávateľ - žalovaný sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. V čase rozhodovania odvolacieho súdu žalovaný nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si žalobkyňa vymieňovala rozhodcovské konanie (§ 53 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). 39. Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom Smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2). Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že žalovaný preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých obchodných praktikách“, články 5 a nasl. 40. Javí sa nanajvýš nevierohodné, že zrazu by si spotrebiteľ - žalobkyňa v tomto konaní, osobitne vyjednávala rozhodcu, o pravidlách postupu ktorého, ako to aj namietala, nemá vedomosti. Nie je treba aplikovať ani nepriamy účinok Smernice na to, aby bolo možné skonštatovať, že žalovaný ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície (porov. rozsudok súdneho dvora MOSTAZA CLARO , bod. 25), by rovnako nemali byť žiadne pochybnosti. Z uvedeného (aj zo Smernice) teda vyplýva, že na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj v predmetnej právnej veci. 41. Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany prvoinštančného súdu a platí to aj pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci. Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Súd prvej inštancie sa s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva. 42. K odvolacej námietke žalovaného, že žalovaná mala možnosť do 14 dní od uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy od tejto odstúpiť, odvolací súd konštatuje, že odstúpiť možno len od platnej zmluvy. 43. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že tvrdenie o tzv. geografickej vzdialenosti miesta rozhodcovského konania je zavádzajúce, nakoľko ani platný Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní neurčuje, že sa rozhodcovské konanie má konať v miesta bydliska spotrebiteľa, odvolací súd má za to, že aj napriek tomu, že zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní výslovne neurčuje, že rozhodcovské konanie má prebehnúť v mieste bydliska spotrebiteľa, je v záujme ochrany spotrebiteľa, aby vzdialenosť miesta rozhodcovského konania bola primeraná k bydlisku spotrebiteľa. V prospech uvedeného svedčí judikatúra súdov SR a tiež Súdneho dvora EÚ (C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom). 44. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol na základe nesprávneho právneho predpisu, a to zákona č. 244/2002 Z. z., pričom mal aplikovať zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, odvolací súd konštatuje, že je síce pravdou, že v danom prípade mal súd prvej inštancie aplikovať už zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinný od 01.01.2015, avšak k uvedenému je potrebné poukázať na skutočnosť, že tak Zákon o rozhodcovskom konaní ako aj Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zakladajú totožné dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ide o totožné dôvody uvedené v ustanovení § 40 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v ustanovení § 45 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom v zmysle ustanovenia § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na základný zmysel a účel odvolania, ktorým je dosiahnuť preskúmanie rozhodnutia vtedy, keď to zákon umožňuje a v prípade, že v procese jeho preskúmania sa zistia zákonom stanovené dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, dosiahnuť tiež zrušenie rozhodnutia, proti ktorému bol podaný opravný prostriedok. Zrušenie rozhodnutia napadnutého odvolaním nesmie byť však nikdy samoúčelné a vždy musí viesť k vytvoreniu stavu, v ktorom bude možné odstrániť nesprávnosť procesného alebo hmotnoprávneho charakteru, ktorá bola dôvodom pre kasačné rozhodnutie odvolacieho súdu a nahradiť zrušené (nesprávne, nezákonné) rozhodnutie novým, zodpovedajúcim zákonu. Pokiaľ je však už pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia zrejmé, že (napríklad v dôsledku zmeny v právnom poriadku, ku ktorej medzičasom došlo) bude súd, ktorému sa vec po zrušení jeho rozhodnutia má vrátiť na ďalšie konanie, musieť rozhodnúť rovnako ako v zrušovanom rozhodnutí, lebo iné rozhodnutie mu platný právny stav ani neumožní (t.j. ak súd po vrátení veci nebude môcť postupovať alebo rozhodnúť inak, ako pred zrušením jeho rozhodnutia), nemá kasačné rozhodnutie odvolacieho súdu opodstatnenie. V prejednávanej veci je zrejmé, že ak by odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súde prvej inštancie z dôvodu, že súd prvej inštancie miesto zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v odôvodnení rozhodnutia uviedol predchádzajúci zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a vec mu len z tohto dôvodu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, musel by prvoinštančný postupovať podľa ustanovenia § 45 zákona č. 335/2014 Z. .z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a bol by povinný skúmať, či sú tu dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na právnu úpravu ustanovenia § 45 zák. č. 335/2014 Z. z. a ustanovenia § 40 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. je zrejmé, že podľa oboch zákonných predpisov sú dané dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku a súdu prvej inštancie, vzhľadom na vyslovenie správneho záveru, že rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok je neplatná, by neostalo nič iné, než rozhodnúť tak, ako rozhodol v napadnutom rozsudku. Preto aj keď odvolacia námietka žalovaného o uvedení nesprávneho predpisu obstojí, odvolací súd má za to, že aplikácia nesprávneho zákona v danom prípade nemá za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3MCdo/14/2014). 45. K odvolacej námietke žalovaného, že zákon č. 129/2010 Z., z. účinný v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval a ani nevyžaduje členenie splátky na časť istinu, úrok a iné poplatky a že súd prvej inštancie v podstate vyžaduje amortizačnú tabuľku, odvolací súd konštatuje, že aj táto odvolacia námietka je nedôvodná. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluva o revolvingovom úvere (09.11.2012), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 46. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že v danom prípade absentuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd konštatuje, že už zo samotného znenia zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 350/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok a vyslovenia ich neplatnosti. Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobu sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa v súčasnosti nachádza, pretože deklarovaním vyslovením neplatnosti predmetnej zmluvy môže sa následne tiež brániť v exekučnom konaní, ktoré sa už podľa žalobkyne začalo na podklade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. 47. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne. Preto odvolací súd s doplnením správneho právneho predpisu v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Odvolací súd odmieta argumenty žalovaného, že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle ust. § 53 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. 48. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní boli priznané trovy odvolacieho konania vo vzťahu k neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods.2). 49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).