Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Co/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616200802 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8616200802.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobkyne S. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, D., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 96, Bratislava, zastúpenému JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 26.9.2016 rozhodol r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka z 12.7.2013 k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 12.7.2013 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %a uložil mu taktiež povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že nárok žalobkyne je dôvodný. Vec právne posúdil v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola síce uzatvorená vo vzťahu medzi stranami sporu vo forme osobitnej listiny, avšak nebolo zistení, aby žalobkyňa ako spotrebiteľka bola poučená o následkoch jej uzatvorenia, a aby mala možnosť túto dohodu odmietnuť. Uvedené vyplynulo z výpovede žalobkyne v konaní pred súdom. Aj napriek tomu, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená pred 1.5.2014, kedy nadobudla účinnosť novela Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorú do tohto zákona zaviedlo ust. § 5a súd prvej inštancie zdôraznil, že toto ustanovenie časovo pôsobí aj na právne vzťahy pred jeho účinnosťou. Zároveň zistil, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je ako právny úkon určitá. Dohoda podľa znenia má síce zabezpečovať pohľadávky zo zmluvy, ktorou je poskytovanie revolvingového úveru vo výške 1.300,- eur, avšak tieto pohľadávky majú byť tvorené úverom vrátane prípadných revolvingových úverov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne aj uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Dohodou o zrážkach zo mzdy má byť zabezpečovaná pohľadávka, ktorú tvoria aj nároky, ktoré nie sú v čase uzatvárania tejto dohody jasné a určité. Spotrebiteľ v čase uzatvárania tejto dohody nemôže vedieť, čo presne je predmetom prípadných zrážok z jeho mzdy a nemá možnosť sa proti takto uplatnený nárokom brániť. Takéto znenie svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa a navyše spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu pre jeho neurčitosť aj v zmysle § 37 ods. 1 OZ. V znení predmetnej dohody oprávňuje žalovaného na zrážky zo mzdy aj vo vzťahu k ďalším nárokom, ktoré dokonca ku dňu uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy nie sú určité. Dohoda oprávňuje vykonať zrážky zo mzdy aj vo vzťahu k príslušenstvu úveru, zmluvným pokutám, nešpecifikovaným nákladom vzniknutým v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a prípadným ďalším vopred neurčitým nárokom, ktoré dokonca môžu vzniknúť až v budúcnosti z prípadných dodatkov k zmluve. Pri tak neurčitom rozsahu nárokov nie je absolútne možné vylúčiť, že by žalovaný mohol jednostranne vyžadovať od zamestnávateľa žalobkyne vykonať aj zrážky zo mzdy ohľadom nárokov plynúcich z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a tým sa vyhnúť súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel, o trovách konania strán rozhodol podľa § 262 ods. 2 C.s.p. a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Vytýka súdu prvej inštancie, že tento neuviedol žiadnu právnu normu, podľa ktorej o veci rozhodol, a teda uložil povinnosť žalovanému, ktorá nemá oporu v hmotnom práve. Napáda postup súdu, ktorý na posudzovanie otázky platnosti použil ust. § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.. Zdôrazňuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená 12.7.2013, a preto je potrebné vychádzať zo skutkového a právneho stavu platného v čase uzavretia zmluvy. Spomínané ust. § 5a citovaného zákona nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2014 a zdôrazňuje, že ústavne konformná interpretácia (zásada zákazu retroaktivity) z každej normy robí normy pôsobiacu iba do budúcnosti. Pokiaľ zákonodarca chce, aby norma pôsobila aj na vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, musí tak učiniť dostatočne jasným spôsobom, ideálne zavedením nového režimu a mechanizmu uplatnenia týchto práv. Preto pokiaľ pre dotknuté zákonné ustanovenie chýba takáto úprava časovej pôsobnosti, má žalovaný zato, že dané ustanovenie sa použije iba na právne vzťahy, ktoré vznikli najskôr 1.5.2014. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, kedy vymedzenie zabezpečenej pohľadávky má byť neurčité vzhľadom na časť znenia „ďalšie prípadné pohľadávky“. Ani tento dôvod nie v súlade s hmotným právom, pretože okrem záverov o neurčitosti súd neuvádza žiadne dôvody, na základe ktorých k nim dospel a ktorú právnu normu použil pre záver, že právny úkon je neurčitý. Je nezrozumiteľné prečo súd selektívne vyberá časti ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy, a túto hodnotí bez zohľadnenia toho, v akom ustanovení je táto časť zahrnutá a čo vyjadruje. Má za to, že z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že sa ňou zabezpečuje pohľadávka vyplývajúca a súvisiaca s konkrétnym zmluvným vzťahom. Žiadna právna norma nezakazuje zabezpečiť aj budúcu pohľadávku, vymedzenie budúcej pohľadávky ako prípadne ďalšie pohľadávky, ktoré vyplývajú z konkrétnej úverovej zmluvy je prípustným a nevyvoláva pochybnosť o tom, o pohľadávku z akého právneho vzťahu môže ísť. Žiadna právna norma neustanovuje ako náležitosť dohody o zrážkach zo mzdy vymedzenie zabezpečenej pohľadávky jej číselným vyjadrením. Takáto požiadavka nevplýva ani z § 551 Občianskeho zákonníka, ktoré súd neprípustne vo veci použil. V zmysle týchto dôvodov žalovaný navrhol podanému odvolaniu vyhovieť. 4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila. 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 378, § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie. 6. K odvolacím námietkam žalovaného je potrebné zdôrazniť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje aj keď len potencionálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. 7. Do úvahy tak prichádza ochrana spotrebiteľa (§ 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy, vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 298 C.s.p.). V poradí druhá forma ochrany prichádza do úvahy pri úžernom právnom úkone ako absolútne v demokratickej spoločnosti neakceptovateľnom (neplatnom) úkone pre rozpor s verejným poriadkom, medzi ktoré pri 70 % úrokovej sadzbe patria aj predmetné úvery. 8. V danom prípade nebolo sporné, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 12.7.2013 predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kde žalobkyňa vystupuje v postavení spotrebiteľa. 9. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená (do pozor. uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo 9/2012). 10. Žalobkyňa sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Ide pritom okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený iba konaniu a rozhodovaniu veriteľa. 11. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje tak obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí súd brať ohľad. 12. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. 13. Súd prvej inštancie v konaní správne postupoval, pokiaľ dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.7.2013 uzavretú medzi stranami sporu považoval za neplatnú. Podľa čl. I. takejto dohody žalovanému vznikne pohľadávka voči žalobkyni vo výške poskytnutého úveru v sume 1.300,- eur s tým, že takáto pohľadávka bude zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy, vrátane príslušenstva, ako aj zmluvných pokút a nákladov, ktoré žalovanému vzniknú v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ako aj ďalšími pohľadávkami, ktoré vzniknú žalovanému podľa čl. III., sa majú zrážky zo mzdy vykonávať až do doby pokiaľ žalovaný písomne neoznámi zamestnávateľovi, že všetky jeho pohľadávky sú splatené. Vychádzajúc z obsahu čl. V. dohody, dlžník nemá právo takúto dohodu vypovedať, odstúpiť, príp. inak ukončiť a takéto ustanovenia dohody zakladajú nerovnováhu v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, ktorá v tomto právnom vzťahu vystupuje v pozícii slabšej strany. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bola formulárovým znením žalovaného, v dôsledku čoho ju nemožno považovať za individuálne dojednanú (§ 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka). 14. S poukazom na všetky uvedené závery odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v dôsledku neplatnosti tejto dohody. Takýto úkon bol v rozpore so zákonom a obsahoval neprijateľné podmienky. 15. Odvolací súd potvrdil rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny. 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá nárok na náhradu trov a žalobkyni v tomto štádiu konania trovy nevznikli. 17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov :0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).