KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Prešov25. 9. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoP/4/2017 z 25. 9. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Prešov z 25. septembra 2017, sp. zn. 21CoP/4/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8616201640.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/4/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616201640
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8616201640.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: X.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom R. práce, sociálnych vecí a
rodiny Bardejov, pracovisko Svidník, dieťa rodičov matky F. Q., rod. X., trvale bytom S. XXX/X, XXX XX
L., štátny občan SR, zastúpená JUDr. G. W., advokátom, Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, a otca:
P. Q., bytom Q. XX, XXX XX E., štátny občan SR, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom,
Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, v konaní o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 3P/10/2016- 63 zo dňa 27.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

III. Otec j e p o v i n n ý nahradiť na trovách štátu sumu 65,78 Eur na účet Krajského súdu v Prešove
v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania, argumentácia účastníkov konania

1. Predmetom konania je zmena rozhodnutia Okresného súdu Svidník č. k. 3P/10/2016-63 zo dňa
27.10.2016 vo výroku o výživnom pre mal. X. a to zvýšenie výživného zo strany otca. Matka navrhla
zvýšiť výživné na maloletého syna od 01. 05. 2016. Tvrdiac, že došlo k zmene pomerov na jej strane
pokiaľ ide o jej príjmy, poukazujúc na odôvodnené potreby mal. syna súvisiace s jeho výživou a zmenu
pomerov na strane otca predovšetkým v jeho zárobkových príjmoch.

2. Otec vo svojej vo svojej procesnej obrane uvádzal, že so zvýšením výživného nesúhlasí. Poukazoval
na to, že výživné požadované matkou je vysoké, neuplynula dlhšia doba od poslednej úpravy
výživného, zmena pomerov nastala na strane matky, pretože táto v čase pôvodného rozhodovania o
výživnom nepracovala , v čase podania návrhu pracuje a má príjem.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Svidník rozsudkom č.k 3P/10/2016-63 zo dňa 27.10.2016 rozhodol tak, že: „I. Mení
rozsudok Okresného súdu Svidník pod č. k. 6P/25/2013-39 zo dňa 05.09.2013 v časti týkajúcej sa
výšky výživného tak, že otec maloletého X. Q., nar. XX.XX.XXXX, P. Q. nar. XX.XX.XXXX, je povinný
prispievať na maloletého zvýšeným výživným zo sumy 110 eura na sumu 200,- Eur mesačne počnúc



dňom 01.05.2016 do budúcna vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky pod následkami výkonu
rozhodnutia. II. Nedoplatok na výživnom vo výške 540,- Eur za mesiace máj až október 2016 je otec
maloletého povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 70,- Eur mesačne spolu s bežným výživným od
právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom strany výhody splátok. III. Žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že u otca od
poslednej úpravy výživného došlo k zmene zamestnania, pracuje v Rakúsku v spoločnosti L& B Bau
OG, Hofherr-Schrantz-Gasse 4/22, Viedeň. Jeho priemerný mesačný zárobok za mesiace apríl - jún
2016 podľa predložených dokladov je v čistom vo výške 1.440,24 Eur. V roku 2009 si otec maloletého
kúpil 3-izbový byt v W. -A. P.. Otec má výdaje súvisiace s výživou, platí náklady spojené s užívaním
bytu, náklady na splátky úveru vo výške 646,50 Eur ako splátky hypotekárneho úveru, splátky
spotrebiteľského úveru mesačne 48,83 Eur. Na maloletého syna platí výživné vo výške 110,- Eur. V
spoločnej domácnosti žije s ním jeho priateľka a jej dcéra. Matka poberá mesačne vo výške 200,50
Eur invalidný dôchodok, diéty vo výške 30,- Eur z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov. Od
06.09.2016 ako vyplýva z dokladov bola zaradená matka maloletého F. Q. do evidencie uchádzačov
o zamestnanie Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov. Maloletý navštevuje druhý stupeň
základnej školy a je žiakom 7. ročníka v L., pričom výdavky ktoré matka vynakladá na maloletého syna
sú mesačne na stravu 100,- Eur, oblečenie 50,- Eur mesačne, na lieky a zdravotné pomôcky v súvislosti,
že maloletý nosí dioptrické okuliare a má silnejšie dioptrie mesačne 30,- Eur, hygiena, vreckové a ďalšie
výdavky v sume 20,- Eur mesačne.

5. Prijal právny záver, že od poslednej úpravy výživného, ktoré bolo dohodnuté rodičmi možno mať za
dôvodné splnenie podmienok pre zmenu výživného zo strany otca. Výživné zvýšil od 01.05. 2016.

6. Poukázal na ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného sporového poriadku.

Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

8. Proti rozsudku podal odvolanie otec. Podľa jeho názoru súd neuviedol také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali podstatnú zmenu pomerov, ktorá by znamenala zvýšenie výživného takmer o
dvojnásobok. K zvýšeniu príjmu na jeho strane došlo, s čím však súvisí aj zmena a to navýšenie
nákladov na cestovné, stravné, súd prvej inštancie však tieto skutočnosti nezohľadnil. Rozdiel medzi
jeho príjmami a výdajmi je 177,- Eur. Výdavky pritom považuje za nevyhnutné. Podľa jeho názoru je v
schopnostiach a možnostiach matky sa zamestnať. Náklady na výživu maloletého môžu predstavovať
90,- Eur na mesiac, pričom výživné určené súdom je 200,- Eur. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a zvýšil výživné na sumu 135,- Eur mesačne od 01.05.2016 do budúcna. Podaním
zo dňa 16.07.2017 oznámil otec, že ukončil pracovný pomer so zamestnávateľom, pričom dôvodom
ukončenia je príčina na strane zamestnávateľa.

9. K odvolaniu sa vyjadrila matka. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny.

10. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas,
oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
preskúmal napadnuté rozhodnutie , vo veci nariadil pojednávanie, zopakoval dokazovanie výsluchom
matky, otca, doplnil dokazovanie úradným prekladom z nemeckého jazyka listiny - Odhláška - potvrdenie
pre zamestnanca od zamestnávateľa spoločnosti L& B Bau OG, Hofherr-Schrantz-Gasse 4/22, Viedeň,
zo dňa 21.12. 2016, pracovnou zmluvou zo dňa 02.01.2017, výplatnými lístkami za mesiace január 2017
až máj 2017 a prijal záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“) .



12. Otec v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávne zhodnotil zmenu pomerov
pre rozhodnutie o zmene výšky výživného na strane oprávneného maloletého dieťaťa, povinného
rodiča, matky maloletého. V priebehu odvolacieho konania preukázal skončenie pracovného pomeru
so zamestnávateľom spoločnosťou L& B Bau OG, Hofherr-Schrantz-Gasse 4/22, Viedeň, uzatvorenie
pracovného pomeru so spoločnosťou MDD GROUP so sídlom v Komárne od 12.01.2017.

13. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine a ustanovenie
§ 121 zákona č. 161/ 2015 Z.z Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Vychádzajúc
z ustanovenia § 121 CMP je možná zmenu rozsudku o výžive ak sa zmenili pomery, ktoré
sú rozhodujúce pre výšku Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je
upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody
a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci
výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.

14. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou
ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené
potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú
subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané
telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, získanými skúsenosťami.

16. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre
určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či
došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o
výživnom. Správne a citlivo súd pristúpil k porovnávaniu pomerov a vyhodnotil relevantnosť zmeny
preukázaných nových pomerov. Pristúpil k vykonaniu potrebných zistení ohľadne pomerov v čase
pôvodného rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená uzavretá rodičovská dohoda a teda zisťoval
minulý stav.

17. Otec v podanom odvolaní namieta, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu
k jeho pomerom ako povinného rodiča. Má za to, že jeho príjmy síce vzrástli oproti pôvodnému
rozhodovaniu súdu, ale poukazuje na svoje zvýšené výdaje, ktoré považuje za nevyhnutné. Súd
prvej inštancie pri posúdení možnosti otca vychádzal z príjmu, ktorý dosahoval v rozhodnom období
vychádzajúcich zo všetkých dôkazov vzťahujúcich sa k zisteniu jeho príjmu s prihliadnutím na zmenu
výšky jeho príjmu od zámestnávateľa spoločnosti L& B Bau OG, Hofherr-Schrantz-Gasse 4/22, Viedeň.
Súd príjmy otca na účely ustálenia východiskovej sumy pre určovanie rozsahu výživného správne zistil.
K námietke otca, že výdavky, ktoré má je potrebné považovať za nevyhnutné, pretože si musí zabezpečiť
ubytovanie, náklady na auto, benzín, stravné, poistenie, aby mohol pracovať v zahraničí, odvolací súd
udáva, že súd prihliadol na výdaje otca a zistil výšku jeho mesačných nákladov ako povinného rodiča.
Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení je zvyšovať plynule
mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič
zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby



rodiča, alebo potreby iné. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj
pasíva (úvery, pôžičky). Pri ustálení majetkových pomeroch na ne súd neprihliada, navyše v prípade kúpy
nehnuteľnosti, ako je tomu v prejednávanej veci sa majetkový stav nezmenil, pretože otcovi síce pribudla
povinnosť platiť dohodnutý dlh voči peňažnému ústavu na strane druhej jeho majetok sa zhodnotil o
predmetnú nehnuteľnosť.

18. Pri určovaní rozsahu výživného správne súd prihliadol na skutočnosť, že otec žije v spoločnej
domácnosti s priateľkou a jej dcérou. Na skutkovú okolnosť, že povinný rodič žije v spoločnej domácnosti
s priateľkou a podieľa sa aj ona na uspokojovaní potrieb domácnosti nie je možné neprihliadať. V
tejto súvislosti je možné poukázať na závery prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky
II. ÚS 1619/07, kde ústavný súd vyslovil, že povinný rodič nežije v akomsi vákuu ohraničenom len
jeho príjmami, ale že existuje ďalšia množina skutočností, ktoré viac či mennej ovplyvňujú jeho celkovú
životnú úroveň. Medzi také skutočnosti možno zahrnúť najmä spolužitie v manželstve alebo v podobnom
zväzku.

19. Vo vzťahu k námietke otca, že výživné vo výške určenej súdom prvej inštancie považuje na potreby
mal. syna za neadekvátne a nadštandardné je potrebné uviesť nasledovne. Pri určení výšky výživného
sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli
uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Samozrejme s prihliadnutím na
predpoklady na strane rodičov. Rozsah a charakter potrieb mal. detí bol matkou tvrdený a preukázaný.
Výdaje na mal. X. zodpovedajú jeho veku a potrebám ktoré prináša súčasná doba. Súd starostlivosti
o maloleté deti správne vyhodnotil oprávnenosť a odôvodnenosť potrieb í v čase rozhodovania a
priznal im správnu relevantnosť pri posudzovaní kritérií rozhodných pre zmenu výživného. Základnou
podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na
pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické
potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej
dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa
pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé,
alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. V prejednávanej veci tomu tak nie
je . Vo vzťahu k neprimeranej výške zvýšeného výživného súd dodáva , že podľa zaužívanej súdnej
praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo
predstavovať 20 až 30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti
každého konkrétneho prípadu. Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť . V tejto súvislosti ešte prichodí
poznamenať, že pri skúmaní oprávnených potrieb maloletého dieťaťa je potrebné a nutné vziať do
úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy,
napríklad v dobe letných prázdnin. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce
bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa
nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky
výživného. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle
tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom
sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda
zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa
dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom
povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62
ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam,
u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a
potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletých
detí.

20. Ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej
povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v
spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov
podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1 ZoR.

21. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Súd správne prihliadol na to, že matka sa osobne o maloleté ho stará, zabezpečuje



mu bývanie, stará sa o spoločnú domácnosť. Pretože plnením výživného je aj osobná starostlivosť,
poskytovanie bývania. Maloletý je ešte vo veku, ktorý vyžaduje ešte podiel osobnej starostlivosti matky,
na čo sa musí prihliadnuť v rámci plnenia vyživovacej povinnosti zo strany matky. Matka teda svoju
vyživovaciu povinnosť plní aj formou osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti možno konštatovať, že
zmena na strane matky predstavujúca príjem z pracovného vzťahu okrem invalidného dôchodku, na
ktorú odvolateľ poukazuje neznamená zmenu, ktorá má vplyv na rozhodovanie o rozsahu výživného pre
mal.syna. Príjem matky nie je ani po zrátaní s dôchodkom natoľko zvýšený oproti stavu rozhodovania
súdu prvej inštancie, ktorý na pomery matky prihliadol.

22. Odvolací súd po oboznámení sa s novými skutočnosťami, ktoré nastali na strane otca , ktorý ukončil
pracovnoprávny vzťah so zamestnávateľom spoločnosťou L& B Bau OG, Hofherr-Schrantz-Gasse
4/22, Viedeň sa zaoberal posúdením zmeny, ktorá nastala na strane otca s tým, či túto zmenu možno
považovať za majúcu vplyv na určený rozsah výživného súdom prvej inštancie. Otec súdu predložil
dôkaz na preukázanie tejto skutočnosti. Vychádzajúc z dôkazu (č.l. 89-90) je zrejmé, že otec skončil
pracovný pomer s týmto zahraničným zamestnávateľom ku dnu 20.12. 2016, k skončeniu pracovného
pomeru došlo dohodou. Otec vo svojej výpovedí pred odvolacím súdom uviedol, že pracovný pomer bol
skončený zamestnávateľom z dôvodu, že nemal pre neho a ďalších zamestnancov s ktorými pracoval
už prácu. Skončenie pracovného pomeru takouto formou bolo bežné už predtým, vždy keď práce neboli
skončil s nimi pracovný pomer dohodou a následne po určitom čase opäť ich zamestnal, keďže zákazky
už mal. V roku 20107 už k tomu nedošlo s tým, že zamestnávateľ už pre nich práce ani po uplynutí
určitého času nemal. Podporu v nezamestnanosti v zahraničí - Rakúsku nepoberá, pretože mu na ňu
nárok nevznikol z dôvodu, že nemal v Rakúsku aspoň prechodný pobyt. Zamestnal sa v spoločnosti
MDD Group, s.r.o so sídlom v Komárne ako pracovník na armovacie práce s miestom výkonu práce
podľa potrieb na stavbách v rámci SR (č.l. 101). Jeho príjem predstavuje v čistom 365,36 Eur.
Brigádnicky si privyrobí asi vo výške 200,- Eur mesačne. Pracuje prevažne v Bratislave a teda nemá
nárok na cestovné náhrady. Odvolací súd sa vyrovnal so zmenou príjmu otca v dôsledku skončenia
pracovného pomeru. Ku skončeniu pracovného pomeru vychádzajúc z listinného dôkazu došlo
dohodou oboch strán. Na údaj uvedený v listinnom dôkaze, ktorý preukazuje skončenie pracovného
pomeru dohodou nie je možné neprihliadať. Podľa zákona o rodine sa uplatňuje pri rozhodovaní
súdu o výživnom princíp potencionality príjmov, ktorý výrazne ochraňuje záujmy oprávneného. Záujem
zákonodarcu siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré
sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v
existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému aby svojím konaním znižoval jeho
rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa zamestnania , zárobku a majetkového prospechu
(porovnaj Komentár Zákona o rodine E. Horvath - Erik Varga Wolters Kluwer str. 409). Za situácie, že
neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia otca, že došlo k skončeniu pracovného
pomeru z dôvodu na strane zamestnávateľa dohodou odvolací súd vychádzal z preukázaného stavu,
že ku skončeniu došlo dohodou zo strany zamestnanca a zamestnávateľa. Takýto postup hodnotí ako
vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania. Teda aj napriek tomu, že otec dosahuje nižší príjem v dôsledku
zmeny zamestnania odvolací súd vychádzal z jeho príjmu pred zmenou zamestnania.

23. Správny bol postup súdu prvej inštancie pokiaľ považoval zmenu pomerov za relevantnú, vzhľadom
na zistený skutočný stav. Prijatý právny záver o preukázateľnej zmene pomerov, ktorá spôsobuje zmenu
rozsahu vyživovacej povinnosti je správny.

24. Súd umožnil otcovi zaplatiť dlžné výživné v mesačných splátkach. Pri takto stanovenej možnosti
prihliadol súd na možnosti, schopnosti majetkové a osobné pomery povinného rodiča. Neohrozí to výživu
otca, plnenie jeho nevyhnutných výdajov.

25. Odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd
napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

26. Na záver odvolací súd udáva, že v priebehu konania bolo zistené, že otec sa so synom nestretáva.
Podľa tvrdenia otca on záujem má, ale k stretnutiam nedochádza. Matka uviedla, že synovi nebráni,
ale syn sa musí rozhodnúť sám. Je potrebné, aby si obaja rodičia uvedomili, že úloha oboch rodičov
je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v
predmetnej právnej veci. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť
oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon



zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu
výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli
k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je - dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej
starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával, resp. stretával vo
veľmi obmedzenom rozsahu. Možnosť byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného
života vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(porov. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Bronda vs. Taliansko). Je tak na oboch rodičoch
aby vzhľadom na vek dieťaťa sa snažili obaja o obnovenie stretávania sa otca so synom.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 a §57
zákona č. 161/ 2015 Z. z Civilný mimosporový poriadok , podľa ktorého sa o trovách konania rozhoduje
len na návrh. Návrh zo strany účastníkov konania na priznanie trov konania nebol podaný. Žiadnemu z
účastníkov tak nepriznal odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 8616201640)

  1. 27. 10. 2016Rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 3P/10/2016 z 27. 10. 2016potvrdené
  2. 25. 9. 2017Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoP/4/2017 z 25. 9. 2017 (toto rozhodnutie)