Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 12Co/82/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710203747 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8710203747.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobkyne: Y. J., Y.. Z., K.. XX.X.XXXX, O. XXX XX V., Š. XXXX/XX, právne zastúpená ustanoveným advokátom Mgr. Adrián Bobko, 058 01 Poprad, Nám. sv. Egídia 78, proti žalovanému: Q. J., K.. X.X.XXXX, O. XXX XX V., Š. X, právne zastúpený JUDr. Tibor Bašista, advokát, 058 01 Poprad, Štefánikova 8, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 9C/64/2010-457 zo dňa 20.11.2015, takto r o z h o d o l : N e v y h o v u j e žiadosti žalobkyne na predĺženie lehoty na doplnenie dôvodov odvolania. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti. Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom takto rozhodol: I. Z vecí, ktoré mali účastníci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, súd prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľky: 1. byt č.XX na X. poschodí bytového domu P., nachádzajúceho sa v V. na ul. Š. XX, číslo popisné XXXX, na pozemku parcely knc č. XXXX/XXX, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. V., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckom podiele na pozemku parc. č. knc XXXX/XXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 1026 m2, spoluvlastnícky podiel 6900/64770; v celkovej hodnote 42.300 eur. II. Navrhovateľka je p o v i n n á doplatiť odporcovi na vyrovnanie podielu sumu 19.035 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. III. Účastníci konania sú p o v i n n í zaplatiť na účet W. V., U..W.., D. vysporiadania finančných transakcií, Oddelenie spracovania agend, Thurzova 1, 04221 Košice, sumu 1.269 eur ako poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z toho navrhovateľka sumu 317 eur a odporca sumu 952 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. O trovách štátu súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania“. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že tamojšiemu súdu bol doručený návrh navrhovateľky (ďalej len „žalobkyne“) na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ktoré zaniklo právoplatnosťou rozvodu ich manželstva ku dňu 14.5.2009. Účastníci sa nedohodli mimosúdne o vyporiadaní BSM, preto žalobkyňa podala návrh o vyporiadanie BSM na súd v zákonnej 3-ročnej lehote od jeho zániku rozvodom. Predmetným návrhom sa žalobkyňa domáhala, aby súd prikázal do jej výlučného vlastníctva X-izbový byt, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu v V., na ul. Š., číslo súpisné XXXX, číslo orientačné XX-XX, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. V.. Ďalej žiadala vyporiadať hnuteľné veci a prikázať do jej vlastníctva kuchynskú linku, chladničku s mrazničkou, automatickú práčku, elektrický šľahač, žehličky, tanierovú súpravu, keramiku, luster, písací stroj, infražiarič, sadu kuchynských riadov, obývaciu stenu, stojanovú lampu, sedaciu súpravu a súpravu kryštáľových pohárov, knihy, jedálenskú obedovú súpravu, ovčie rúno, stoličku orientálnu, obrazy reprodukcie, posteľné prádlo, uteráky, obrusy, prádlové koše a šijací stroj v celkovej hodnote 1.138,99 eur. Do výlučného vlastníctva odporcu (ďalej len „žalovaného“) žiadala prikázať hnuteľné veci - rádiomagnetofón, stôl v kuchyni, sady príborov, ratanový stolík, okrúhlu stoličku, nábytok v detskej izbe, kancelársku stoličku, hifi súpravu Panasonic, prehrávač Aiwa, koberce, toaletné skrinky v kúpeľni, dvojposteľ, vstavané spálňové skrine, stoličky, vysávač, kyvadlové hodiny, vankúše, paplóny a prikrývky v celkovej hodnote 969,69 eur. Zároveň žiadala, pokiaľ sa týka pasív, vyporiadať tieto tak, že žalobkyňa preberá záväzok voči H.. J. J. a I. Z. a na úplné vyporiadanie BSM je povinná zaplatiť žalovanému sumu 1.371,48 eur. 3. Na pojednávaní dňa 18.11.2010 obaja účastníci súhlasili s tým, že nežiadajú vyporiadať hnuteľné veci, tieto ostanú v užívaní tak, ako ich účastníci užívali doposiaľ, a teda pokiaľ sa týka aktív, obaja účastníci sa zhodli na tom, že predmetom vyporiadania BSM bude byt zapísaný na LV č. XXXX k. ú. V.. 4. Žalobkyňa ďalej žiadala vyporiadať pasíva, a to pôžičku vo výške 5.519 eur voči I. Z., ďalšiu pôžičku 1.193,79 eur voči I. Z. a sumu 994,82 eur ako regres z titulu trestného rozkazu pod sp. zn. XT/XXX/XX. Celkovo sa jedná o pasíva žalovaného voči žalobkyni vo výške 7.698,80 eur a tieto finančné prostriedky žiadala navrhovateľka zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie - výsluchom účastníkov, oboznámil sa so svedeckými výpoveďami, s pripojenými listinnými dôkazmi, so znaleckými posudkami, ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 6. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené Okresným súdom Poprad v konaní pod sp. zn. 12C/108/2008 zo dňa 16.4.2009. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.5.2009. 7. Za trvania manželstva účastníci nadobudli do ich BSM hnuteľné veci, ktoré boli bližšie popísané v návrhu na začatie konania, ako aj vo vyjadrení žalobkyne. Na pojednávaní dňa 18.11.2010 obaja účastníci súhlasili s tým, že hnuteľné veci nie je potrebné vyporiadať, hodnota týchto vecí nebude zohľadnená pri vyporiadaní BSM a žalovaný súhlasil s tým, aby tieto hnuteľné veci boli ponechané žalobkyni, ktorá ich aj užíva. Ďalej účastníci konania nadobudli do BSM nehnuteľnosť - X-izbový byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu P. na ulici Š. XX, súpisné číslo XXXX, na pozemku parc. č. KN C XXXX/XXX k. ú. V., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckom podiele na pozemku parc. č. KN C XXXX/ XXX, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. V. v evidencii Okresného úradu V., odbor katastrálny. Tento byt nadobudli do vlastníctva zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 23.10.2006 uzavretou medzi OSBD V. ako prevádzajúcim a Q. U. Y. J. ako nadobúdajúcimi. 8. Dispozíciu účastníkov predmetom konania o vyporiadanie BSM treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len tie veci, resp. majetok patriaci do BSM, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže súd podľa § 153 ods. 2 O.s.p., len pokiaľ ide o výšku (cenu), a to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí, prípadne prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi. Pokiaľ by súd v konaní o vyporiadanie BSM vyporiadal aj veci, resp. majetok, ktorý účastníci neurobili predmetom konania, potom by konal v rozpore s § 153 ods. 2 O.s.p. a išlo by o vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (rozsudok NS ČR z 27.9.2004, sp. zn. 22Cdo/684/2004). Na základe uvedeného, pokiaľ sa týka aktív, účastníci ustálili masu týkajúcu sa BSM, a to konkrétne X-izbový byt. 9. V znaleckom posudku č. XXX/XXXX vypracovanom znalcom z odboru stavebníctva H.. X. G., znalec stanovil všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov k bytu č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, postavenom na pozemku KN C XXXX/XXX a spoluvlastníckeho podielu na pozemku KN C XXXX/XXX zapísaného na LV č. XXXX k. ú. V., ku dňu zániku BSM, ktorého hodnota bola stanovená ku dňu podania znaleckého posudku vo výške 48.300,- eur. 10. Žalobkyňa poukázala na to, že v tomto znaleckom posudku nebol použitý dobrý koeficient na výpočet pri východiskovej cene. Ďalej namietala, že sa jedná o bytový dom, kde je radovo stojaca stavba, do znaleckého posudku neboli zapracované zrealizované nové vstupné dvere bytového domu z južnej a severnej strany, neboli poňaté zrealizované nové vnútorné rozvody kanalizácie z rúr, pvc, rozvody vody z pozinkovaných rúr a rozvody rúr oceľových, znalec nezohľadnil tú skutočnosť, že tento byt neprešiel rekonštrukciou, rekonštrukciu možno vzťahovať len na výmenu plastových okien v r. 2006. Ďalej podľa názoru žalobkyne, je nesprávne posúdená analýza polohy nehnuteľnosti, keďže byt sa nachádza na X. poschodí X+X podlažného vežového panelového objektu, znalec nezhodnotil, že výťah je riešený len po 6. poschodie a prístup k ohodnocovanému bytu na 7. poschodie je riešený schodišťom. Ďalej poukázala na nezrovnalosti posudku a interiéru bytu, niektoré časti svojpomocnej prestavby nie sú v súlade s normou a taktiež murovaná priečka bola odstránená bez súhlasu stavebného úradu. Ohodnocovaný byt je podľa názoru žalobkyne len svojpomocne prestavaný, podlaha je poškodená prirodzenou amortizáciou, ďalej sú tam nezrovnalosti týkajúce sa dlažby, zhodnotenia vybavenia kvality interiéru. Taktiež žalobkyňa nesúhlasila s tým, že vstupné dvere do bytu sú podľa znalca drevené bezpečnostné protipožiarne, pričom dvere sú plné s priezorom, majú cca 20 rokov a v oblasti zámku sú poškodené. Taktiež nebolo zohľadnené, že v kuchyni a komore sú plesne z dôvodu zatekania zo strechy bytovky. Znalec sa nezaoberal ani nefunkčnou ventiláciou. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, že znalec s poukazom na vývoj cien nehnuteľnosti v danom mieste a čase, zvýšil priemernú hodnotu koeficientu polohovej diferenciácie pre danú lokalitu a daný typ nehnuteľnosti z východiskovej hodnoty 0,50 o hodnotu 0,25, t. j. 0,75, čo tiež má podstatný vplyv na hodnotu bytu a žalobkyňa má za to, že koeficient dopytu s ponukou bol umelo dvihnutý. 11. Na základe uvedeného žalobkyňa sama požiadala o vypracovanie nového znaleckého posudku, ktorý pod č. XX/XXXX vypracoval znalec z odboru stavebníctva H.. X. O., a to ku dňu 19.7.2012, pričom v rámci vypracovania znaleckého posudku sa zaoberal aj technickým stavom nehnuteľnosti, východiskovou a technickou polohou, analýzou využitia nehnuteľnosti, analýzou polohovej diferenciácie, analýzou rizík spojených s užívaním nehnuteľnosti. Čo sa týka polohovej diferenciácie, určil hodnotu priemerného koeficientu polohovej diferenciácie na 0,65. Podľa záverov tohto znaleckého posudku, všeobecná hodnota uvedeného bytu a nebytových priestorov činí 41.487,78 eur a hodnota pozemku činí 783,79 eur, spolu 42.271,57 eur, zaokrúhlene 42.300,- eur. 12. Súd prvej inštancie pre účely vyporiadania BSM zobral do úvahy vypracovaný znalecký posudok H.. O., ktorý bol robený podľa aktuálneho stavu, kde boli zohľadnené aj námietky a pripomienky zo strany žalobkyne vo vzťahu k prvému znaleckému posudku, ako aj s poukazom na celkovú kúpnu cenu nehnuteľností všeobecne známu aj z inzertných podaní, realitných kancelárií a podobne. 13. Pokiaľ sa teda týka aktív, súd určil všeobecnú cenu predmetnej nehnuteľnosti v sume 42.300 eur podľa znaleckého posudku H.. O., a to s poukazom aj na tú skutočnosť, že pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet BSM, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny v závislosti od ceny na trhu nehnuteľností v danom mieste a čase, ku ktorému sa BSM vyporiadava (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/113/2000 sp. zn. 25/2001). 14. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva, účastníci konania nemali žiadne dlhy, ktoré by bolo možné zobrať do úvahy, resp. ktoré by bolo potrebné vysporiadať, či už voči tretím osobám, alebo bankám. Svedok I. Z. túto skutočnosť jednoznačne potvrdil aj vo svojej svedeckej výpovedi, keď uviedol, že ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva neexistovali voči jeho osobe žiadne dlhy. Taktiež z vyjadrenia dcéry účastníkov konania J. K. vyplýva, že dlh vo výške 100.000,- Sk je výlučne na dohode medzi ňou a žalovaným, preberá taktiež dlh vo výške 64.000,- Sk vo vzťahu k I. Z., pričom tento postup bol priamo dohodnutý s V.. Z. a obojstranne odsúhlasený. Žalobkyňa a žalovaný o tomto postupe boli informovaní. Čo sa týka uplatneného nároku zo strany žalobkyne voči žalovanému s tým, že vrátila I. Z. počas manželstva dlh, ktorý vo vzťahu k nemu urobil jej manžel, nemožno toto brať ako pasívum, ktorého zostatok by bolo potrebné vyporiadať v rámci BSM; ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva dlh voči I. Z. neexistoval. Taktiež pokiaľ sa týka regresu z titulu trestného rozkazu, tento už ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva neexistoval a bol riadne splatený. 15. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva (s výnimkou dedičstva, darov, vecí slúžiacich osobnej potrebe alebo výkonu povolania niektorých z manželov, vecí vydaných podľa reštitučných predpisov). 16. Podľa § 148 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 17. Podľa § 149 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa jeho vyporiadanie buď dohodou alebo vyporiadanie vykoná na návrh niektorého z manželov súd. Ak do 3 rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo nebol podaný návrh o jeho vyporiadanie na súd, u hnuteľných vecí platí, že sa manželia vyporiadali o nich podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre svoju potrebu, potrebu svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných a nehnuteľných veciach a o ostatných majetkových právach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, v rovnakých podieloch. 18. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadani sa vychádza zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 19. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie v rámci vyporiadania BSM vyporiadaval len nehnuteľnosť - X-izbový byt č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX blok P. ul. Š., vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. č. XXXX/XXX, k. ú. V., zapísaný na LV č. XXXX. Ako bolo vyššie spomenuté, pri určení ceny predmetnej nehnuteľnosti vychádzal zo znaleckého posudku H.. O. vo výške 42.300,- eur. Túto nehnuteľnosť prikázal do vlastníctva žalobkyne s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku. 20. Ideálny podiel každého účastníka na aktívach podľa zásady rovnosti podielov predstavuje sumu 21.150 eur (42.300 : 2). Žalobkyňa by teda mala vyplatiť touto sumou žalovaného. Občiansky zákonník pri vyporiadaní BSM vychádza z toho, že podiely manželov na spoločnom majetku sú rovnaké, dáva však súdom možnosť, aby ich výšku určili aj v inom pomere. Hľadiská, z ktorých majú súdy pri určovaní veľkosti podielu vychádzať, podrobnejšie a vyčerpávajúcim spôsobom nevymedzuje. Preto je vecou úvahy súdov, aby na základe riadne zisteného skutkového stavu v rámci vymedzenom ustanovením § 150 OZ určili výšku týchto podielov. Vychádzajúc zo svedeckej výpovede I. Z. a z predložených čestných predložení mal súd dostatočne preukázané, že žalovaný svojím konaním a správaním nedostatočne zodpovedne pristupoval k spôsobu hospodárenia v domácnosti, túto domácnosť nezveľaďoval, nenavŕšil finančné prostriedky, pričom žalobkyňa musela znášať aj dlhy, ktoré vo vzťahu k jej bratovi spôsobil. Tiež sa žalovaný dopustil trestného činu spáchaného pod vplyvom alkoholu spôsobil škodu a bolo potrebné hradiť regres vo výške 994,82 eur. Súd preto znížil jeho podiel z hodnoty, ktorá mu má byť vyplatená, o 10 % vzhľadom k spôsobu správania sa žalovaného počas manželstva. Len príkladmo súd uvádza, že napríklad, ak by počas manželstva zo strany manžela sa preukázala určitá forma týrania, fyzických útokov, útokov na deti, časté zásahy policajných hliadok, v tomto smere by súd vo väčšej miere zohľadnil uvedený doplatok na vyrovnanie podielu. S poukazom na ľahkovážny prístup žalovaného k vedeniu domácnosti, hospodáreniu, nezveľaďovaniu majetku, požičiavaniu si finančných prostriedkov, súd pokladá mieru 10 % zníženia doplatku na vyrovnanie podielov za primeranú. V tomto smere súd poukazuje aj na Zborník I str. 451, podľa ktorého posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva, sa v súdnom konaní uplatňuje výnimočne, a to spravidla iba v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, najmä keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená a druhý manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu, alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere. Z uvedeného vyplýva, že v tomto smere môže súd zobrať do úvahy aj spôsobenú škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená a druhý manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu, pričom bolo preukázané, že regres z titulu trestného rozkazu uhradila žalobkyňa. Preto súd ponížil ideálny podiel žalovaného, ktorý pri určení výšky 10 % predstavoval sumu 2.115,- eur z jeho podielu. Žalobkyňa je teda povinná vyplatiť na vyrovnanie podielu sumu 19.035,- eur (21.150 - 2.115). 21. Súd prvej inštancie zaviazal účastníkov konania (strany sporu) zaplatiť poplatok za vyporiadanie BSM v sume 1.269,- eur podľa ust. § 7 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov o súdnych poplatkoch, ako aj o položku č. 6 písm. b) uvedeného zákona. Tento poplatok predstavuje 3 % z predmetu konania. Keďže majetok účastníkov činil celkovú hodnotu 42.300,- eur, z toho 3 % predstavujú sumu 1.269,- eur. Každý z účastníkov by mal teda uhradiť sumu 634,50 eur. Uznesením OS Poprad zo dňa 4.7.2013 bolo žalobkyni priznané 50 % oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalobkyňa teda bola zaviazaná uhradiť 50 % z jej časti (634,50 : 2), čo predstavuje 317,- eur. V tomto prípade odporcovi ostáva doplatiť sumu 952,- eur. 22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom, alebo sčasti priznať. V konaní o vyporiadani BSM nemožno uplatniť zásadu úspešnosti, jedná sa o vyporiadanie celej masy BSM a je spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal svoje trovy sám. Postoje oboch účastníkov v konaní boli rovnaké, ich vzájomné vyjadrenia neviedli k možnosti uzavretia mimosúdnej dohody. Súd v zmysle ust. § 150 O.s.p. (aj podľa Zborníka IV strana 64) prihliadal aj na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoja v konaní. S poukazom na uvedené súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania. 23. O trovách štátu vyslovil, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 24. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že podáva odvolanie proti všetkým výrokom, pričom ich nesprávnosť vidí v dôvodoch obsiahnutých v ustanovení § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Uviedla, že súd prvej inštancie síce správne dospel k záveru, že v danom prípade poukazuje na uvedené skutkové skutočnosti, dôvod, priznať žalobkyni väčší podiel pri vyporiadaní BSM, avšak podľa žalobkyne zníženie doplatku na vyrovnanie o 10 % nemožno považovať za primerané. Zvýhodnenie žalobkyne o sumu 2.115,- eur nemožno považovať za primerané zvýhodnenie. Dlhy, ktoré žalovaný za trvania manželstva spôsobil a ktoré sa zo spoločného majetku uhrádzali, boli mnohonásobne vyššie, ako suma, o ktorú bola žalobkyňa pri vyporiadaní zvýhodnená. Ďalej je potrebné prihliadať aj na náklady domácnosti, na ktoré žalovaný dlhodobo prispieval. Tieto sú podstatne vyššie, ako súdom priznané zvýhodnenie. Ďalej uviedla, že s poukazom na uvedené posúdenie mierné zníženie doplatku na vyrovnanie podielov, považuje za nesprávne, keďže súdom prvej inštancie určené 10 %-né zníženie doplatku vzhľadom na zistený skutkový stav, nemožno považovať za dostatočný. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 20.11.2016 zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne žiadala z dôvodu, že od 14.1.2016 došlo k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, a nie je v jej silách v zákonom 15-dňovej lehote uviesť všetky dôvody odvolania, ktorými napáda predmetný rozsudok súdu prvej inštancie, žiadala o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku. 25. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s dôvodmi odvolania nesúhlasí, považuje ich v celom rozsahu za nedôvodné, napadnutý rozsudok považuje za správny a stotožňuje sa s jeho dôvodmi. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne na odpustenie zmeškania lehoty uviedol, že žalobkyňa je právne zastúpená advokátom, ktorému bol rozsudok súdu riadne doručený a je oprávnený zastupovať svoju klientku, podávať v jej mene návrhy a konať na základe jej pokynov, a aj v jej záujme v zákonmi stanovených lehotách. Právny zástupca žalobkyne bol jej zástupcom po dlhší čas v konaní a má za to, že bol oboznámený s jej pokynmi a predstavami vo veci v intenciách, ktorých mohol konať. Podľa jeho názoru, zdravotné problémy, ktoré mala žalobkyňa, nemali tak závažný vplyv, aby nebola schopná adresovať svojmu právnemu zástupcovi pokyny, na základe ktorých by mohol konať skôr. 26. Žalobkyňa k uvedenému len uviedla, že jej žiadosť smerovala o odpustenie zmeškania lehoty iba k doplneniu odvolania, ktoré pre zlý zdravotný stav a liečbu nebolo v jej silách v zákonnej 15-dňovej lehote uviesť všetky dôvody odvolania, ktorým napáda predmetný rozsudok súdu prvej inštancie. Pre zhoršený zdravotný stav nebolo možné v zákonnej 15-dňovej lehote vykonať poradu so žalobkyňou a konzultovať všetky dôvody odvolania. Uviedla, že trvá na podanom odvolaní a žiadala, aby súd odvolaniu vyhovel. Taktiež doručila súdu doplnenie odvolania zo dňa 5.6.2017 podaním doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 7.6.2017. 27. K uvedenému sa žalovaný už ďalej nevyjadril. 28. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku o základe veci, vecne správne. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP. 29. Podľa ustanovení § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 30. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné: 31. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 32. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálnu aj na konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky realizovaných úkonov predo dňom účinnosti zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie. 33. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p., ktoré súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania, i prijatými skutkovými závermi aplikoval. 34. Ďalej odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 212 ods. 1 O.s.p. (zákona platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie i podaného odvolania), v zmysle ktorého odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., na vady konania prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 35. V § 205 O.s.p. sú vymenované náležitosti, ktoré musí obsahovať každé odvolanie, bez ohľadu na to, v akej forme je urobené. Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti predpísané pre každý procesnoprávny úkon (§ 42 ods. 3 O.s.p.), okrem nich ešte osobitné náležitosti, ktoré sú typické pre odvolanie. V zmysle uvedeného potom odvolanie má obsahovať náležitosti, a to označenie súdu, ktorému je určené, kto ho podáva, označenie veci, ktorej sa týka, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu, t. j. uvedenie dôvodov, čoho sa odvolateľ domáha, podpis a dátum. Dôvody odvolania a rozsah odvolania môže odvolateľ rozšíriť však len do uplynutia odvolacej lehoty (§ 205 ods. 3 O.s.p.). 36. Odvolací súd uvádza, že preto musel pri prieskume rozhodnutia súdu prvej inštancie vychádzať zásadne vychádzať z tých odvolacích dôvodov, ktoré aplikovala v odvolacej lehote odvolateľka a na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Odvolací súd tak môže preskúmať rozhodnutie len v napadnutom rozsahu. Odvolací súd preto tak aj urobil, preskúmal napadnutý rozsudok a s prijatými závermi súdu prvej inštancie sa stotožnil. Z týchto dôvodov preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Súčasne odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody uvádzané odvolateľkou nie sú relevantné a nemôžu pre ňu priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 37. Odvolací súd súčasne nevyhovel žiadosti žalobkyne na predĺženie lehoty na doplnenie dôvodov odvolania. K tomuto uvádza, že nejde o žiadosť žalobkyne o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania, pretože odvolanie podala včas a aj ho zdôvodnila. Ako je už vyššie uvedené, podľa § 205 ods. 3 O.s.p., dôvody možno rozšíriť len do uplynutia odvolacej lehoty. Po jej uplynutí už uvádzanie nových dôvodov zákon nepripúšťa. Rozsudok bol žalobkyni doručený 21.3.2016, odvolanie proti rozsudku podala dňa 6.4.2016 a doplnenie odvolania došlo odvolaciemu súdu 7.6.2016. Odvolací súd preto na toto doplnenie preto prihliadať nemohol. 38. Žalobkyňa bola v konaní zastúpená advokátom, ktorý jej bol ustanovený a ktorý realizuje v jej mene všetky procesné práva, a preto aj v prípade, že by išlo o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania, by tejto žiadosti vyhovieť nebolo možné. Odvolací súd opätovne konštatuje, že je viazaný dôvodmi a rozsahom iba včas podaného odvolania. 39. Ďalej odvolací súd pre úplnosť poukazuje, že čo sa týka výroku o trovách štátu, tento výrok nebol napadnutý odvolaním, a preto nemohol o ňom odvolací súd ani rozhodovať. Za správny považuje výrok o trovách strán sporu (účastníkov konania), keď poukázal na dôvody hodné osobitého zreteľa. 40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu obidve strany sporu rovnako zavinili vznik a priebeh sporu a preto ani jednej z nich náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 41. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).