Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5To/43/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712010501 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8712010501.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.04.2017 v Prešove takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. f/, ods. 3 Tr. poriadku na podklade odvolania okresného prokurátora z r u š u j e v rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/133/2012 zo dňa 07.04.2016 výrok o ochrannom opatrení a výrok o náhrade škody v časti, ktorou boli poškodení M. M. a Y. W. odkázaní so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/133/2012 zo dňa 07.04.2016 bol obžalovaný W. B. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 4. 7. 2009 v čase okolo 15.10 hod. v Poprade, na Letisku Poprad - Tatry, pri schválenom leteckom podujatí „Aero-moto-víkend 2009“, kde na základe objednávky občianskeho združenia F. B. realizoval pyrotechnické efekty ako držiteľ preukazu odstreľovača ohňostrojov č. XXXX/XX vydaného dňa 16. 11. 1999 Hlavným banským úradom Banská Štiavnica, nedostatočne upevnil kovový mažiar s dĺžkou 260 mm tak, aby nedošlo k jeho uvoľneniu, pričom v dôsledku predchádzajúcich riadených výbuchov sa kovový mažiar uvoľnil, prevrátil a v dôsledku výbuchu efektovej časti doplnenej zápalnou zmesou benzínu a nafty ním upravenej bomby bez výmetnej časti došlo k odhodeniu mažiaru do vzdialenosti asi 150 metrov za ochrannú pásku do priestoru vyhradeného pre verejnosť, kde mažiar zasiahol divákov Y. W. a mal. M. M., nar. XX. XX. XXXX čím poškodenému Y. W. mažiar spôsobil komplexné poranenie kolenného kĺbu zahrňujúce v sebe devastujúce, resp. devastačné poranenie kože pravého predkolenia s jej čiastočným postupným odumieraním - nekróza, postihnutie kostno-väzivového aparátu kolena a to odlomenie vyvýšeniny na pravej píšťale vo vnútri kĺbu, odlomenie hornej časti ihlice, roztrhnutie bočného väzu kolena z vonkajšej strany a roztrhnutie predného kríženého väzu vo vnútri kolena, ktoré si vyžiadalo prvotnú hospitalizáciu na oddelení úrazovej chirurgie Nemocnice Poprad, a. s. od 4.7. 2009 do 10. 7. 2009 a dobu liečenia a práceneschopnosti od 4. 7. 2009 do 2. 9. 2009, ako aj následné hospitalizácie od 21. 2. 2011 do 24. 2. 2011 a od 2. 5. 2011 do 5. 5. 2011 a poškodenému maloletému M. M. spôsobil ľahké poranenie - tržnú ranu pravého predkolenia s dobou liečenia od 4. 7. 2009 do 18. 7. 2009 s obmedzeniami v bežnom spôsobe života menej závažného rozsahu, za čo mu bol podľa § 157 ods. 1, § 38 ods. 2, 3 a § 36 písm. j/, l/, k/ Tr. zákona uložený peňažný trest vo výmere 700,- eur a pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu bol podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov. Podľa § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona bola zhabaná vec - kovový mažiar výšky 260 mm, pretože to vyžaduje bezpečnosť ľudí a majetku. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku boli poškodení Y. W., M. M. a O. a.s., pobočka B. so svojím nárokom na náhradu škodu odkázaní na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku, ktorý bol vyhlásený v prítomnosti obžalovaného, obhajcu a prokurátora, podal odvolanie prokurátor dňa 18.04.2016 proti výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania odvolateľ po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku a dôvodov rozhodnutia súdu vyslovil, že s úvahami a záverom súdu ohľadne preukázania konania obžalovanému a jeho vedomej nedbanlivosti ako formy zavinenia sa stotožnil, pretože tieto vyplývajú z dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Nestotožnil sa však so záverom súdu o tom, že zo strany obžalovaného nedošlo k takému konaniu, ktorým by porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z povolania a to aj napriek konštatovaniu súdu, že zo strany obžalovaného došlo k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Obč. zákonníka. Skutočnosť, že žiaden predpis neupravuje presný spôsob používania obžalovaným používanej pyrotechniky, musí byť obžalovanému známa, nakoľko sa jedná o osobu, ktorá spĺňa podmienky na výkon tejto činnosti a má aj praktické skúsenosti. A práve z toho dôvodu musí byť obžalovanému zrejmé, že vzhľadom na absenciu právneho predpisu s presnou úpravou postupu, sa o to viac na neho ako osobu odborne spôsobilú na výkon tejto činnosti kladú vyššie nároky pre jej výkon z dôvodu, že práve praktickými skúsenosťami nadobúda veľmi cenné vedomosti, ktoré sú nevyhnutné pre taký výkon jeho činnosti, aby nedochádzalo ku škodlivému následku. Obžalovaný majúc vedomosť o vyššie uvedenom a tým, že v podstate sa rozhodol sám, že bude v tejto oblasti podnikať, berie na seba zodpovednosť za riadny a náležitý výkon tejto činnosti. Preto nie je možné súhlasiť s tým, že obžalovaný urobil všetko pre to, aby mažiar bol dostatočne ukotvený, keďže bolo jednoznačne preukázané (čo nakoniec konštatuje aj súd), že mažiar dostatočne ukotvený nebol. A keďže dostatočné ukotvenie mažiaru je nepochybne jednou z najdôležitejších a základných podmienok riadneho a náležitého výkonu tejto činnosti, vo vzťahu ku ktorej bolo preukázané, že splnená nebola, obžalovaný porušil dôležitú povinnosť, ktorá mu vyplýva z jeho povolania a to tým, že porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Obč. zákonníka. Neobstojí preto spoliehanie sa obžalovaného na to, že mažiar bol ukotvený správne, aj keď ho takto ukotvoval veľakrát, ale je jeho zodpovednosťou ukotviť ho tak, aby v žiadnom prípade nedošlo k jeho uvoľneniu, prevráteniu a odhodeniu až za ochrannú pásku, kde boli ľudia. Obžalovaný vykonávajúc túto činnosť a súc si vedomý všetkých rizík, ktoré môžu vzniknúť pri jej nesprávnom resp. nedostatočnom výkone aj na zdraví alebo živote človeka, musí urobiť všetko preto, aby ku žiadnemu škodlivému následku nedošlo a mať jednoznačne preverené, že pri jeho konkrétnom výkone činnosti k takémuto následku dôjsť nemôže a v prípade pochybností musí nevyhnutne vykonať všetky opatrenia na zamedzenie jeho vzniku. K porušeniu dôležitej povinnosti odvolateľ uviedol, že za takú sa nemôže považovať porušenie každej, ale sa musí jednak o takú, ktorej nesplnením, resp. nedostatočným splnením môže objektívne dôjsť k škodlivému následku na zdraví, majetku a pod. a uvedené je nevyhnutné posudzovať prísne individuálne vo vzťahu ku konkrétnemu konaniu, resp. opomenutiu konkrétnej osoby. Jedná sa teda o takú okolnosť, ktorá vzhľadom ku všetkým konkrétnym okolnostiam prípadu nadobúda zvláštny význam vo vzťahu k súhrnu úloh, ktoré z povolania vyplývajú. Z konania obžalovaného je zrejmé, že nesprávnym ukotvením mažiaru došlo pri odpaľovaní guľovej bomby k jeho uvoľneniu, prevráteniu a v dôsledku výbuchu ďalšej bomby k jeho odhodeniu až do takej vzdialenosti, ktorá presiahla aj vzdialenosť určenú ako bezpečná zóna pre verejnosť a k následnému zasiahnutiu dvoch osôb, ktorým bola spôsobená ujma na zdraví, u jedného z nich ťažká ujma, preto správne a riadne ukotvenie mažiaru je nutné považovať za jednu z podstatných činností, ktorá musí byť vykonaná náležite, pretože jej nenáležitým vykonaním objektívne vzniká hrozba vzniku škodlivého následku. Nemožno preto súhlasiť s konštatovaním súdu, že v podstate porušenie dôležitej povinnosti je v danom prípade spájať v prípade, že by obžalovaný bezohľadne manipuloval s pyrotechnikou, ale práve naopak, vzhľadom na rizikovosť predmetnej činnosti, a teda zvýšené nároky na jej výkon, najmä bezpečnosť pri jej samotnej realizácii a o to viac, ak presný postup nie je explicitne upravený žiadnou normou, je nutné kriticky posudzovať každú úlohu, resp. úkon, ktorý je potrebné vykonať, aby táto činnosť bola v konečnom dôsledku vykonaná správne a riadne, s najmenšími resp. s vylúčením objektívneho rizika vzniku škodlivého následku. Preto ako súd správne konštatoval, konaním obžalovaného došlo k porušeniu všeobecnej prevenčnej činnosti podľa § 415 Obč. zák., avšak bolo jednoznačne preukázané, na rozdiel od konštatovania súdu, že tým došlo k porušeniu dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho povolania, postavenia. S poukázaním na vyššie uvedené preto odvolateľ mal za to, že obžalovaný svojím konaním porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho povolania, resp. postavenia, preto svojím konaním naplnil aj zákonné znaky skutkovej podstaty ods. 2 písm. a/ § 157 Tr. zákona. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného M. B. uznal vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukázaním na § 138 písm. h/ Tr. zákona a uložil mu trest v intenciách krajským súdom zrušeného rozsudku v tejto veci zo dňa 12.11.2013. V opačnom prípade navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania prokurátorom ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné, avšak z iných ako namietaných dôvodov. V prvom rade odvolací súd preskúmaval, či procesný postup konajúceho súdu netrpí takými podstatnými chybami, pre ktoré by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Pokiaľ ide o právo na obhajobu, ktoré je základným právom obžalovaného pre plné uplatnenie procesných práv v rámci vedeného trestného stíhania, k tomu je potrebné uviesť, že skutočnosti plynúce z obsahu predloženého spisu jeho porušenie nepreukazujú. Obžalovaný totiž bol poučený o svojich právach, mal možnosť vyjadriť sa ku skutku kladenému mu za vinu, ako aj k dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní, mal možnosť navrhovať dôkazy a predniesť argumentáciu o svojej nevine tak v záverečnej reči, ako aj v poslednom slove, pričom v konaní bol zastúpený obhajcom, v dôsledku čoho mal vytvorené podmienky pre uplatnenie svojich práv. Konajúci súd vykonal dôkazy podľa pravidiel stanovených procesným predpisom, preto o ich obsah mohol opierať svoje skutkové zistenia. Na podklade nich uzavrel skutkový stav uvedený v napadnutom rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožnil a keďže svoje skutkové závery konajúci súd v dostatočnom rozsahu odôvodnil, odvolací súd nepovažuje za potrebné opätovne hodnotiť dokazovanie. Ostatne, odvolateľ skutkové závery ani nenamietal. Odvolacie námietky odvolateľa smerovali voči právnej kvalifikácii skutku, keďže podľa jeho názoru obžalovaný pri pyrotechnickej činnosti porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z jeho postavenia, v dôsledku čoho konanie obžalovaného malo byť právne posúdené podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona. Porušenie dôležitej povinnosti obžalovaným, ako to plynie z dôvodov odvolania, spočíva v porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Obč. zákonníka pre absenciu právneho predpisu s presnou úpravou pri postupe realizovania pyrotechnických efektov, a to konkrétne v nedostatočnom ukotvení mažiara, z ktorého sa odpaľovala guľová bomba kal. 4“ 100 mm. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil. Z pohľadu hodnotenia zistených okolností považuje odvolací súd za potrebné najprv uviesť základné skutkové zistenia, ktoré neboli namietané a ktoré sú bez rozumných pochybností preukázané, a tiež aj právne závery konajúceho súdu. Niet pochýb o tom, že obžalovaný kritického dňa použil pyrotechnický výrobok III. triedy na svetelné efekty požadované objednávateľom. Dodržal pritom návod stanovený dovozcom B.-B. s.r.o. X. nad O. ohľadne podmienok na používanie použitého pyrotechnického výrobku guľovej bomby kal. 4“ 100 mm, keďže túto použil len na dosiahnutie svetelného alebo zvukového efektu pri ohňostrojových prácach, pričom pracoval v priestore, kde bolo možné vytvoriť minimálny bezpečnostný okruh 80 metrov. Obžalovaný vymedzil bezpečnostný okruh do vzdialenosti 140 m, čo je takmer dvojnásobok vymedzenia požadovaného bezpečnostného okruhu podľa návodu pri použití najsilnejšieho pyro- technického výrobku guľovej bomby kal. 4“ 100 mm, s ktorými obžalovaný manipuloval. Na odpálenie upravenej guľovej bomby kal. 4“ 100 mm bol použitý mažiar, ktorý bol oceľový, mal niekoľkonásobne vyššiu pevnosť, a preto zodpovedal stanoveným bezpeč-nostným predpisom, pričom na vytvorenie požadovaného pyrotechnického efektu bola aj dĺžka použitého mažiaru postačujúca, hoci bola kratšia, ako to uvádza návod na použitie, čo vyplýva zo znaleckého dokazovania. Sporným však bola príčina zvalenia a následného odhodenia mažiara, keďže pracovníci Kriminalisticko- expertízneho ústavu Košice (v ďalšom len KEÚ) za najpravdepodobnejšiu príčinu zvalenia a odhodenia mažiara považovali výbuch alebo účinok predchádzajúceho výbuchu, ktorý mažiar naklonil nevhodným spôsobom a výbuchom pyrotechnického efektu v tomto mažiari došlo následne k jeho odhodeniu. Pritom tak došlo pri priamom výbuchu buď z dôvodu, že mažiar bol nedostatočne ukotvený, ale v tom prípade by bol kráter diametrálne odlišný od kráterov, ktoré vznikli pri predchádzajúcich výbuchoch, alebo z dôvodu, že predchádzajúcim výbuchom došlo k nakloneniu mažiara do polohy inej ako zvislej tým, že predchádzajúci výbuch bol silnejší, v dôsledku čoho sa mažiar naklonil. Tento záver bol vyslovený aj na základe vykonaného pokusu za podmienok, že mažiar bol položený vodorovne na zem výmetným otvorom rovnobežne so zemou a odpálený, pričom dolet mažiara bol 134 m a hĺbka krátera bola v mieste výbuchu 4 cm po odpálení guľovej bomby kal. 5“ 125 mm. Pri odpálení guľovej bomby kal. 4“ 100 mm vzdialenosť doletu mažiara bola o cca 20 % nižšia. Za príčinu odhodenia mažiara z miesta jeho ukotvenia konajúci súd považoval jeho nedostatočné ukotvenie v teréne, keďže obžalovaný zvolil spôsob jeho čiastočného zakopania do zeme, pričom tento svoj záver oprel o hĺbku krátera, z ktorej bol mažiar vyhodený, stopy po jeho pohybe, vzdialenosť a smer jeho odhodenia, či jeho hmotnosť a účinok. So záverom konajúceho súdu, že k odhodeniu mažiara z miesta jeho ukotvenia došlo v dôsledku jeho nedostatočného ukotvenia, sa odvolací súd stotožnil, nestotožnil sa však s dôvodmi, ktoré ho k tomu viedli, pretože znalecké závery sa o uvedené skutočnosti neopierali. Na tomto mieste odvolací súd považuje k príčine odhodenia mažiara uviesť, že k jeho nakloneniu došlo v dôsledku predchádzajúcich výbuchov a pri naklonenej polohe mažiara po výbuchu v ňom došlo k jeho odhodeniu, čo vyplýva z doplneného znaleckého dokazovania v odvolacom konaní. Zistená okolnosť, že niektorý z predchádzajúcich výbuchov vyklonil mažiar z osi jeho ukotvenia, potom svedčí o nedostatočne ukotvenom mažiari. Obžalovaný totiž ako pyrotechnický pracovník mohol predvídať, že niektorá z pyrotechnických zloží môže byť predimenzovaná a účinky jej výbuchu môžu narušiť ukotvenie mažiarov, v čom podľa názoru odvolacieho súdu spočíva zavinenie obžalovaného. Aj napriek odlišným dôvodom je záver konajúceho súdu o príčine odhodenia mažiara z miesta jeho ukotvenia správny. Konajúci súd nedostatočné ukotvenie mažiara neposúdil ako porušenie dôležitej povinnosti, keďže zo strany obžalovaného nedošlo k bezohľadnému manipulovaniu s pyrotechnikou, na ukotvenie mažiarov mal dostatočné skúsenosti, zabezpečil aj ochranu divákov pred možným zranením vytvorením väčšieho bezpečnostného okruhu než upravuje návod na používanie pyrotechniky. S prihliadnutím na možnosť odchýlky zloženia náplne, čo má za následok zmenu intenzity výbuchu, vyvodil napokon záver, že zo strany obžalovaného došlo k porušeniu iba všeobecne definovanej povinnosti v ustan. § 415 Obč. zákonníka, keďže žiaden všeobecne záväzný predpis neupravuje konkrétne povinnosti pri manipulácii s pyrotechnikou. V nadväznosti na konštatovanie, že žiadny predpis neupravuje manipuláciu s pyrotechnikou, odvolací súd uvádza, že na pyrotechnické práce, medzi ktoré je nevyhnutné radiť aj odpálenie guľovej bomby kal. 4“ 100 mm, sa v čase spáchania skutku vzťahoval zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe (v ďalšom len banský zákon). Z neho vyplývajú pre pyrotechnické práce nižšie uvedené povinnosti. Podľa § 36c ods. 1 zák. č. 51/1988 Zb. účinnom v dobe spáchania skutku na zaobchádzanie s pyrotechnickými výrobkami sa primerane vzťahuje § 22 a podľa § 36c ods. 2 tohto zákona sa pyrotechnické výrobky môžu používať len v súlade s návodom na ich používanie. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 51/1988 Zb. každý kto príde do styku s výbušninou, je povinný postupovať s najväčšou opatrnosťou a dodržiavať predpisy a návody na používanie tak, aby neohrozil svoju bezpečnosť a bezpečnosť iných osôb. Zo základných pojmov uvedených v § 36a ods. 1 a 2 banského zákona účinného v čase spáchania skutku vyplýva, že za pyrotechnické výrobky sa považujú výrobky obsahujúce technologicky spracované pyrotechnické zlože, prípadne aj malé množstvo iných druhov výbušnín, určené na technické účely alebo na zábavné a oslavné účely; ohňostrojnými prácami sú práce, pri ktorých sa využívajú svetelné, zvukové, dymové alebo pohybové účinky pyrotechnických výrobkov určených na zábavné a oslavné účely, pričom sa pyrotechnické výrobky spravidla odpaľujú postupne v krátkom časovom slede za sebou, vo vopred určenom poradí a z vopred určeného miesta. Z citovanej zákonnej úpravy je zrejmé, že zákon síce neustanovuje presný postup pri pyrotechnických prácach, ale upravuje minimálne povinnosť nakladať s pyrotechnickými výrobkami tak, aby sa neohrozila bezpečnosť života a zdravia ľudí, a súčasne ukladá povinnosť pyrotechnické výrobky používať iba v súlade s návodom na ich používanie. Konajúci súd skonštatoval, že obžalovaný sa pri svojej činnosti súvisiacej s realizáciou pyrotechnických efektov plne venoval svojím povinnostiam a využíval pritom aj svoje poznatky, skúsenosti z dlhoročnej praxe a informácie vyplývajúce z návodu na používanie pyrotechniky, ako aj skúsenosti získané z praxe iných a nebolo preukázané, aby porušil pritom dôležitú povinnosť. Voči záveru konajúceho súdu, že obžalovaný dodržal návod na použitie guľovej bomby kal. 4“ 100 mm, odvolací súd nemal výhrady. Aj napriek tomuto záveru bolo potrebné konanie obžalovaného posúdiť ako zavinené konanie s trestnoprávnym základom, ktoré napĺňa znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný totiž aj keď dodržal návod na použitie pyrotechnického výrobku a vymedzil i dostatočný bezpečnostný okruh 140 m, t. j. o 60 m väčší ako ho určoval návod, zodpovedá za spôsobenie ujmy na zdraví poškodeným S. M. a L. W., pretože pri realizácii viacnásobných pyrotechnických efektov, ktoré sa vykonali odpalom v krátkej dobe za sebou, mohol so zreteľom na jeho odborné a praktické skúsenosti, jeho vzdelanie a odbornú kvalifikáciu, predpokladať, že v dôsledku jednotlivých výbuchov guľových bômb, u ktorých sa pripúšťa odchýlka zloženia náplne, môže dôjsť k uvoľneniu niektorého z ďalších mažiarov, kde sa výbuch ešte nerealizoval. Takúto okolnosť obžalovaný nielen mohol predvídať, ale mal aj povinnosť ju predvídať. Z uvedeného tak možno usudzovať na nedbanlivostné zavinenie obžalovaného v zmysle § 16 písm. b/ Tr. zákona vo vzťahu k okolnosti nedostatočného ukotvenia mažiara. Medzi konaním obžalovaného a spôsobeným následkom je príčinná súvislosť. Aj keď konajúci súd vyložil pojem porušenie dôležitej povinnosti v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolací súd na tomto mieste považuje za potrebné opakovane uviesť, že za porušenie dôležitej povinnosti teória i súdna prax považuje porušenie niektorých z množstva možných dôležitých povinností, ktoré majú vzťah k ochrane zdravia ľudí. Zákon pritom neustanovuje a ani nevysvetľuje, ktorú povinnosť pokladá za dôležitú a ponecháva tak na úvahu súdu, aby v každom jednotlivom prípade po zhodnotení všetkých okolností posúdil, či povinnosť, ktorú páchateľ porušil svojím protiprávnym konaním, je porušením dôležitej povinnosti. Nie je možné za porušenie dôležitej povinnosti považovať každé porušenie povinnosti, ale len také, ktorej porušenie má za danej situácie spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie, keď v dôsledku takého porušenia môže ľahko dôjsť k takému následku, t. j. k vážnemu život ohrozujúcemu nebezpečenstvu, (primerane rozhodnutie NS sp. zn. 1Tz/36/1963). Podstatné pre posúdenie toho, či ide o porušenie dôležitej povinnosti je to, či sa jedná o výkon takej činnosti, pri ktorej nesplnenie stanovenej konkrétnej povinnosti je spojené so vznikom vážnych následkov v podobe vážneho ublíženia na zdraví alebo smrti iných osôb. Pokiaľ Trestný zákon hovorí o dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, v praxi sa tým rozumie nielen povinnosť priamo uložená zákonom, ale aj povinnosť uložená na základe zákona iným právnym predpisom alebo i konkrétny príkaz vydaný na základe zákona a spôsobom tam uvedeným. Vo vzťahu k tejto okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby postačuje nedbanlivostné zavinenie. Niet sporu o tom, že v posudzovanom prípade za porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z postavenia obžalovaného možno považovať iba porušenie takých povinností, ktoré súvisia s predmetom jeho činnosti pri výkone živnostenského oprávnenia, t. j. pri ohňostrojových prácach a ktoré mu vyplývali predovšetkým z banského zákona. Banský zákon ukladal pri ohňostrojových prácach, vrátane pyrotechnických, všeobecnú povinnosť postupovať s čo najväčšou opatrnosťou a dodržiavať predpisy a návody na používanie tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť ľudí. Návod na použitie pyrotechnického výrobku je tak záväzným pre osoby, vykonávajúce ohňostrojové práce. Zanedbanie niektorej z povinností pri pyrotechnických prácach, ktoré sú nesporne veľmi rizikové pre život a zdravie ľudí, by vo všeobecnosti bolo potrebné hodnotiť ako nesplnenie dôležitej povinnosti. V posudzovanom prípade však bolo dokázané, že obžalovaný rovnako ukotvil všetky mažiare, v ktorých boli odpalované guľové bomby, dodržal aj ostatné predpísané podmienky v návode a zvýšil pre bezpečnosť ochrany osôb z vlastnej iniciatívy bezpečnostný okruh o 60 m, hoci podmienky na jeho zväčšenie neboli dané, ktoré okolnosti viedli aj odvolací súd k posúdeniu, že obžalovaný konal čo najopatrnejšie, teda tak, ako mu to ukladá zákon. Jediným pochybením obžalovaného bolo to, že v dostatočnej miere nepredvídal, že niektorá guľová bomba, ktoré používal pri pyrotechnických prácach, môže byť predimenzovaná, hoci so zreteľom na svoje odborné a praktické skúsenosti o tom vedieť mal a mohol. Táto okolnosť však sama osebe nemôže zakladať porušenie dôležitej povinnosti. Odvolací súd preskúmaval aj zákonnosť a správnosť výroku o treste. Po preskúmaní poľahčujúcich okolností, ktoré boli obžalovanému priznané v zmysle § 36 písm. j/, k/, l/ Tr. zákona, bolo zistené, že obžalovaný sa nepriznal v celom rozsahu k spáchaniu trestného činu, aj keď svoje konanie oľutoval. Toto zistenie síce zakladá nápravu výroku o treste a to nepriznaním poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l/ Tr. zákona, ale vzhľadom k tomu, že aj po nepriznaní uvedenej poľahčujúcej okolnosti by sa postavenie obžalovaného podstatným spôsobom nezmenilo, túto zistenú chybu odvolací súd nenaprával. Ostatne, ani konajúci súd v dôvodoch napadnutého rozsudku neobjasnil priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti. Konajúci súd uložil obžalovanému samostatný peňažný trest vo výmere 700,- eur a to s prihliadnutím nielen na existenciu poľahčujúcich okolností a neexistenciu priťažujúcich okolností, ale aj so zreteľom na spôsob spáchania skutku, na zavinenie obžalovaného a tiež na dobu takmer 7 rokov, ktorá uplynula od spáchania skutku do dňa vyhlásenia rozsudku nezávisle od správania sa obžalovaného. Uložený trest považoval odvolací súd za primeraný a zodpovedajúci všetkým okolnostiam prípadu a tiež osobe obžalovaného, ktorý do spáchania prerokúvaného skutku sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania a naďalej vykonáva ohňostrojové práce bez akýchkoľvek pochybení. Obligatórne uloženie náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov zodpovedá podmienkam ustanoveným v § 57 ods. 3 Tr. poriadku. Pokiaľ ide o uloženie trestu zákazu činnosti vykonávať ohňostrojové práce, vzhľadom najmä na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku, počas ktorej obžalovaný túto činnosť sústavne vykonával ako svoje hlavné zamestnanie, podľa názoru odvolacieho súdu by tento bol neprimeraným a neadekvátnym. Je nelogickým, aby trest zákazu činnosti bol uložený po uplynutí dlhšej doby, počas ktorej obžalovaný viedol riadny život a sústavné vykonával činnosť, ktorá mu má byť zakázaná. Uloženie tohto trestu po dlhšej dobe stratilo svoj význam. V rámci preskúmavania všetkých výrokov odvolací súd zistil, že došlo k pochybeniu pri rozhodovaní o ochrannom opatrení a náhrade škody. Konajúci súd totiž podľa § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona rozhodol o zhabaní veci - kovového mažiaru, ktoré rozhodnutie odôvodnil tým, že použitý kovový mažiar pre pyrotechnické efekty je pre bežný život a akúkoľvek inú činnosť nepoužiteľným, ale v záujme bezpečnosti ľudí a majetku je potrebné ho odstrániť z dosahu ľudí pri akejkoľvek činnosti. S uložením ochranného opatrenia a jeho dôvodmi sa odvolací súd nestotožnil a považuje ho za vecne nesprávny, pretože neboli splnené podmienky na jeho uloženie. Podľa § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona účinného od 01.01.2016 ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v § 60 ods. 1, súd uloží zhabanie veci, ak ide o tovar bez kontrolných známok alebo bez iných kontrolných technických opatrení vyžadovaných všeobecne záväzným predpisom na jeho označenie na daňové účely. Z tohto citovaného ustanovenia je zrejmé, že na uvedený prípad ho nemožno aplikovať. Podľa názoru odvolacieho súdu pozornosti konajúceho súdu ušla skutočnosť, že došlo k zmene tohto ustanovenia, pretože do 01.01.2016 podmienky ustanovené pre zhabanie veci uvedené pod písm. e/ (po zmene zákona označené ako písm. g/) spočívali v tom, že to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem. V tejto súvislosti odvolací súd ešte poznamenáva, že ochranné opatrenia sa ukladajú podľa zákona účinného v čase, keď sa o nich rozhoduje (§2 ods. 3 Tr. zákona). Aj napriek tejto zistenej formálnej chybe pri ukladaní ochranného opatrenia odvolací súd konštatuje, že kovový mažiar nie je vecou, ktorá vo všeobecnosti ohrozuje bezpečnosť ľudí alebo majetku, preto neboli splnené zákonné podmienky pre jej zhabanie podľa § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona. Aj keď ide o vec, ktorá patrí páchateľovi, čo vyplynulo z jeho výpovede, a bola použitá pri spáchaní trestného činu, podľa názoru odvolacieho súdu nie sú splnené podmienky ani na uloženie trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a to s prihliadnutím jednak na nedbanlivostné zavinenie obžalovaného, ako aj na skutočnosť, že obžalovaný aj naďalej vykonáva pyrotechnickú činnosť, pri ktorej bežne používa kovové mažiare, ktoré nie sú sami osebe nebezpečné pre život a zdravie ľudí. Výrok o náhrade škody trpel chybou, ktorá spočívala v zistení, že poškodený S. M. a L. W. na začiatku hlavného pojednávania prehlásili, že si neuplatňujú žiadny nárok na náhradu škodu. V dôsledku tohto ich prehlásenia potom konajúci súd nemal zákonný podklad pre rozhodnutie podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, ktorým odkázal oboch poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie (správne civilný proces). Pokiaľ ide odkázanie poškodenej strany O. a.s., pobočka B. s jej nárokom na náhradu škody, v tejto časti odvolací súd považuje výrok o náhrade škody za správny, pretože poškodená strana si v prípravnom konaní písomným podaním z 25.04.2012 uplatnila včas nárok na náhradu škody vo výške 1 314,90 eur, vynaložené náklady na liečenie L. W. sú v príčinnej súvislosti so spôsobením ujmy na zdraví, avšak poškodená strana nešpecifikovala jednotlivé položky v rozsahu potrebnom na preskúmanie ňou uplatňovaného nároku. S poukázaním na vyššie uvedené zistenia a z nich plynúce právne úvahy odvolací súd na podklade odvolania prokurátora zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/, f/, ods. 3 Tr. poriadku v napadnutom rozsudku výrok o ochrannom liečení a čiastočne výrok o náhrade škody, ktoré nemali svoj zákonný základ. V ostatných výrokoch napadnutý rozsudok nechal nedotknutým, pretože tieto sú vecne správne a zodpovedajú zákonu. To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd nevyhovel odvolaniu prokurátora v namietanom rozsahu. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.