Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Cob/7/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712206683 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8712206683.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba, v sporovej veci žalobcu: R. R., bývajúci v Y., V.. T.. F. XXXX/XX, zastúpeného Mgr. Marošom Ježíkom, advokát so sídlom v Poprade, Murgašova 86/1, proti žalovanému: KVALITA, spol. s r.o., so sídlom v Poprade, Popradské nábrežie 27/446, IČO: 36 457 272, zastúpenému Mgr. Stanislavom Feketem, advokát so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 29/69, o zaplatenie 860,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/129/2012-277 z 24.10.2016, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia proti žalovanému sumy 860,- eur s prísl.. Určil, že žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. 2. Vychádzal zo zistenia, že medzi sporovými stranami bola uzavretá Zmluva o obchodnom zastúpení z 1.1.2011, ktorej predmetom bolo ponúknutie a predávanie zájazdov žalovaného pri pobyte T. D. O. v A. v období od 15.8.2011 do 24.8.2011 a od 22.8.2011 do 31.8.2011, pričom žalovaný neuhradil v celosti faktúru č. 19/2011 ako odmenu vo výške 750,- eur v lehote splatnosti do 29.7.2011 a pod č. 20/211 vo výške 110,- eur v lehote splatnosti do 30.9.2011. Žalovaný nesúhlasil s uplatnenými nárokmi a uplatnil si započítanie vo výške 860,- eur, pričom prvú faktúru prevzal, avšak druhú vrátil. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/129/2012-215 z 24.2.2014 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 750,- eur s prísl., ako aj sumu 110,- eur s prísl., vrátane trov konania, avšak odvolací súd uznesením č. k. 3Cob/44/2014-239 z 27.1.2015 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pri rozhodovaní vo veci bol súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP a v konaní nebolo preukázané žalobcom, že bol oprávnený z obdŕžaných súm od klientov si časť sumy ponechať a zaplatiť z nej jednotlivým inštruktorom odmenu za poskytnuté služby, pričom takáto dohoda nebola žalobcom preukázaná a žalobca takéto oprávnenie alebo povinnosť nemal v zmysle čl. III. bod 11 Zmluvy o obchodnom zastúpení. V skutočnosti mal ako obchodný zástupca zinkasovať 100 % hodnoty z aktuálnej ceny zájazdu alebo služby a mal ich zaslať na účet žalovaného, pričom žalobca nepredložil všetky zmluvy z uvedeného obdobia, ktoré uzatvoril v mene žalovaného a nie je zrejmá cena zájazdu. Nárok žalobcu je takto nedôvodný a neopodstatnený. V konaní nebola preukázaná existencia dohody ani ústnej, ani písomnej o oprávnení žalobcu vyplatiť plnenia inštruktorov z inkasovaných cien zájazdu a oprávnenie ponechať si 40,- eur za jedného účastníka zájazdu alebo 30,- eur, pričom účastníci zájazdu neboli informovaní o tom, kto vyplácal a mal vyplácať odmenu inštruktorom. Bolo povinnosťou žalobcu vyplatiť všetky finančné prostriedky žalovanému. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nárok žalobcu nie je dôvodný, a preto ho súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP. 3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. 4. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 5. Poukázal na to, že doplnením dokazovania bola preukázaná existencia ústnej dohody medzi žalobcom a konateľom žalovaného o tom, že žalobca bol oprávnený uskutočniť z prijatých odplát za zájazdy vyplatenie inštruktorov, čo aj žalobcom bolo vykonané. Konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 21. odôvodnenia rozsudku je nesprávne, a to pokiaľ ide o záver, že žalobca nepreukázal koľko účastníkov bolo na zájazdoch v období, za ktoré žalobca vystavil pre žalovaného faktúry č. 19/2011 a č. 20/2011. Konateľ žalovaného na pojednávaní pred odvolacím súdom z hľadiska ustálenia výšky nároku žalobcu titulom Zmluvy o obchodnom zastúpení za sprostredkovanie zájazdov zabezpečil klientov v takom počte, ktorý zodpovedá výške uplatnenej pohľadávky, t. j. 86 osôb s výškou provízie 10,- eur za 1 osobu. Konateľ žalovaného na danom pojednávaní uviedol, že do A. vycestovali tí ľudia, ktorí sú v zozname predloženom súdu, a teda žalobca má za to, že v konaní preukázal, že mu vznikol nárok na províziu za zabezpečenie 86 ľudí na zájazdoch. V konaní je podstatné s poukazom na čl. I. bod 3 a čl. III. bod 10 Zmluvy o obchodnom zastúpení tvrdenie žalovaného, že všetky zájazdy najskôr stornoval dňa 15.7.2011 v cene 289,- eur a 299,- eur a až následne na základe žiadosti žalobcu určil konateľ žalovaného nové ceny zájazdov. To uviedol sám konateľ žalovaného v odvolaní voči prvému rozsudku súdu prvej inštancie, teda podľa rozhodnutia žalovaného potom žalobca odovzdal žalovanému 100 % z hodnoty aktuálnej ceny zájazdu. Z tejto ceny mal žalobca nárok na zaplatenie provízie, a to podľa Zmluvy o obchodnom zastúpení až vo výške 30,- eur za dospelú osobu a 20,- eur za dieťa, kde však žalobca si spornými faktúrami uplatnil províziu len vo výške 10,- eur za osobu. 6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že z výsluchu svedkov v rámci doplneného dokazovania nevyplýva žalobcom tvrdená skutočnosť, že medzi sporovými stranami existovala ústna dohoda, v zmysle ktorej mal byť žalobca oprávnený z prijatých odplát za zájazdy vyplatiť inštruktorov. Aj keby takáto dohoda v ústnej forme bola preukázaná, bola by neplatná pre nedostatok písomnej formy v zmysle čl. VII. ods. 2 Zmluvy o obchodnom zastúpení. Žalobca nevedel zdokladovať uzavretie všetkých zmlúv o obstaraní zájazdu uzavretých v mene žalovaného s klientmi. V zmysle čl. III. bod 11 Zmluvy o obchodnom zastúpení žalobca ako obchodný zástupca zodpovedá za inkasovanie aktuálnej ceny zájazdu, ktorá bola v konaní preukázaná najmä doloženými zmluvami o obstaraní zájazdu s klientmi, ako aj skutkovými tvrdeniami samotného žalobcu, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení z 10.12.2012 uviedol, že z ceny 299,- eur za pobyt Salsa na osobu bola vyplatená inštruktorovi T. a tanečnej škole T. A. suma 40,- eur a z ceny za pobyt O. bola vyplatená suma 30,- eur na osobu inštruktorke. Toto skutkové tvrdenie medzi sporovými stranami nebolo sporné. Žalobca potvrdil, že uvedené sumy inkasoval v uvedenej výške a bol povinný ich žalovanému poukázať. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil. 7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl. a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia v prejednávanej veci súdom prvej inštancie, ktorý bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v skoršom rozhodnutí v odvolacom konaní. 9. Podľa § 652 ods. 1, 4 Obchodného zákonníka zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. Zmluva musí mať písomnú formu. 10. Podľa § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov. 11. Podľa § 660 ods. 2 Obchodného zákonníka nárok na províziu vzniká najneskôr v okamihu, keď tretia osoba splnila svoju časť záväzku alebo bola povinná ju splniť, ak zastúpený splnil svoju časť. Ak však tretia osoba má splniť svoj záväzok až po uplynutí viac ako šiestich mesiacov po uzavretí obchodu, obchodnému zástupcovi vzniká nárok na províziu po uzavretí obchodu. 12. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o obchodnom zastúpení z 1.1.2011, ktorej predmetom bolo ponúkanie a predávanie zájazdov žalovaného pri pobyte, ktoré boli označené ako T. a O. v A. v mesiaci august 2011. V zmysle záverov odvolacieho súdu uvedených v uznesení č. k. 3Cob/44/2014-239 z 27.1.2015 bolo úlohou žalobcu preukázať konkrétnymi zmluvami skutočný počet účastníkov zájazdov, ktorých zabezpečil a takýmto spôsobom preukázať opodstatnenosť svojho nároku. V tomto smere treba konštatovať, že na základe doplneného dokazovania súdom prvej inštancie žalobca neuniesol dôkazné bremeno a tieto závery odvolacieho súdu pri dokazovaní na súde prvej inštancie nenaplnil. V tejto súvislosti nestačí len všeobecný odkaz na to, že do A. cestovalo XX účastníkov zájazdu (ktorých mal žalobca zabezpečiť), pretože takéto tvrdenie nie je podložené konkrétnymi dôkazmi v zmysle predchádzajúcich požiadaviek odvolacieho súdu vyslovených v uvedenom uznesení. Nemožno urobiť záver, že žalovaný (jeho konateľ) na odvolacom pojednávaní tieto okolnosti v prospech žalobcu potvrdil, pretože takéto okolnosti z výpovede žalovaného alebo z jeho vyjadrení nevyplývajú a v rámci odvolacieho pojednávania konateľ žalovaného potvrdil len to, že do A. skutočne cestoval daný počet ľudí uvedený v zoznamoch, ktoré boli oboznámené, avšak nemožno konštatovať, že by pripustil, že tieto osoby zabezpečil žalobca. Ako bolo naznačené, preukázanie tejto okolnosti bolo úlohou a dôkazným bremenom žalobcu v tomto konaní, čo však tento nenaplnil. 13. Treba súhlasiť s tým, že (taktiež v zmysle záverov odvolacieho súdu v uvedenom uznesení z 27.1.2015) bolo preukázané, že žalobca neoprávnene poberal isté platby od účastníkov zájazdu alebo vyplácal inštruktorov, hoci na to nemal oprávnenie a dohodu v tomto smere, ktorá by ho oprávňovala na takéto kroky a narábanie s finančnými prostriedkami nepreukázal. Nemožno súhlasiť ani s odvolacou námietkou žalobcu uvedenou v písomnej forme jeho odvolania, že dokazovanie doplnené na súde prvej inštancie v podobe výsluchu svedkov potvrdilo takéto oprávnenie žalobcu, pretože nemožno konštatovať, žeby takýto záver o existencii dohody medzi žalobcom a žalovaným oprávňujúcej uskutočniť žalobcu z prijatých odplát vyplácanie určitých súm (napr. v prospech inštruktorov) bezpečne vyplynulo z výpovedí týchto svedkov, ktorí naviac nie sú kompetentnými osobami, aby túto okolnosť vyhodnotili. Rozhodujúce v tomto smere je konkrétne preukázanie, že takáto dohoda existovala, čo sa však žalobcovi nepodarilo. 14. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, a preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). 15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).