Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18Co/202/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713209309 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713209309.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci žalobkyne P.. B. V., nar. X.X.XXXX, bytom S., X.. Z. XXX/XX, proti žalovanému M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S., R. XXXX/X, zast. JUDr. Milanom Sivým, advokátom, AK Poprad, Námestie sv. Egídia 3006/116, o odškodnenie za ujmu na zdraví s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 13C/79/2013-104 zo dňa 4.5.2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol. O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je uplatnený nárok na náhradu škody. Pre úspešné uplatnenie nároku musia byť preukázané základné atribúty, a to porušenie určitej právnej povinnosti, vznik škody a predovšetkým príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Napriek viacerým výzvam zo strany súdu žalobkyňa nešpecifikovala presne uplatnený nárok na náhradu škody v sume 500.000 eur. Z tohto nároku špecifikovala iba jednu položku, a to zárobok, ktorý podľa jej vyjadrenia mohla dosahovať v Rakúsku za obdobie od marca 1991 do februára 2002, vo výške 60.000 Sk mesačne. Nepredložila pritom žiaden dôkaz o tom, že mala možnosť sa zamestnať v Rakúsku a aký zárobok by mohla dosahovať. Jej tvrdenie nebolo žiadnym spôsobom preukázané a tento nárok nebolo možné považovať za dôvodný. Naviac zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania, takže táto bránila prípadnému priznaniu nároku, keďže právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. V danom prípade posledný mesiac, ktorý sa mal týkať ušlého zárobku, bol február 2002. Návrh na začatie konania bol podaný v roku 2013. Je zrejmé, že aj v prípade, ak by žalobkyňa preukázala dôvodnosť svojho nárok, tento nárok by nemohol byť priznaný vzhľadom na jeho premlčanie. Z vyššie uvedeným nárokom súvisí aj ďalší nárok na dôchodok z Rakúska, a to ktorý ani žalobkyňa dostatočne nešpecifikovala. Keďže nepreukázala reálnu možnosť pracovať v Rakúsku, nebolo možné vychádzať zo skutočnosti, že jej vznikol nárok na dôchodok v Rakúsku. Žalobca v návrhovom konaní musí jednoznačne špecifikovať nároky, ktorých sa domáha, pretože súd je viazaný týmto návrhom. Ďalšie nároky, ktoré pozostávali z titulu vecných nákladov a mali vzniknúť vyšetreniami magnetickej rezonancie, liekmi, cestovného z Popradu do Košíc a späť, k týmto požiadavkám nepredložila jediný dôkaz. Ďalším nárokom, ktorý si žalobkyňa uplatnila, bolo bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý zdravotný následok mal byť diagnostikovaný v roku 2011. V angiologickej ambulancii v Poprade bol u žalobkyne zistený vedľajší nález, vretenovitý nádorový útvar v oblasti svalových úponov stehna. Tento zdravotný následok má príčinu v úraze, ktorý utrpela pri dopravnej nehode zavinenej žalovaným podľa tvrdenia žalobkyne. Nepredložila však na toto tvrdenie žiadne dôkazy. Tvrdenia sú vyvrátené lekárskymi správami MUDr. A. A. a Z.. G. U., kde obaja konštatovali, že z dostupnej zdravotnej dokumentácie nevyplýva jednoznačne fakt, že by takýto zdravotný následok bol spôsobený nejakým úrazom a Z.. U. aj uviedol, že podľa úrovne dnešných medicínskych poznatkov nemožno tento následok spájať s úrazom spred 26 rokov. Naviac od dopravnej nehody do súčasného obdobia žalobkyňa bola účastníčkou dopravnej nehody ešte trikrát, a to buď ako chodkyňa alebo cyklistka. Pri týchto úrazoch utrpela rôzne poškodenia zdravia, ktoré však nešpecifikovala a nebolo možné posúdiť, či zdravotný následok diagnostikovaný v roku 2011 nesúvisí s iným úrazom. Žiadne dôkazy o tomto svojom tvrdení nepredložila a naopak, dôkazy, na ktoré poukázala, spochybňujú jej tvrdenia, preto súd prvej inštancie nemohol pristúpiť ani k vykonaniu znaleckého dokazovania, keďže chýbala podstatná náležitosť takéhoto dokazovania, a to zdravotnícka dokumentácia z roku 1990, ktorú nemá k dispozícií všeobecný lekár žalobkyne ani žalobkyňa ju nepredložila. Preto nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi zdravotným následkom a dopravnou nehodou, ktorú zavinil žalovaný. Okrem toho vo vzťahu k bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia je potrebné nárok preukázať lekárskym posudkom podľa § 7 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. Toto vydáva posudzujúci lekár a zdravotnícke zariadenie, kde posudzujúci lekár pracuje. Tento lekársky posudok je podstatným dokladom, iba ak vzniknú pochybnosti o správnosti tohto lekárskeho posudku, sú vypracované znalecké posudky. Vzhľadom na absenciu tohto dôkazu rovnako nebolo možné vykonať znalecké dokazovanie. Pokiaľ uplatňovala žalobkyňa aj platenie renty do budúcna vo výške 100 eur mesačne ako rozdiel medzi zárobkom, ktorý dopláca zamestnávateľ zamestnancovi v prípade pracovného úrazu, súd tento nárok posúdil podľa § 447 Občianskeho zákonníka. Náhradou za stratu na zárobku sa nenahrádza samotná strata, čiže zníženie pracovnej spôsobilosti, ale majetková ujma, ktorá sa prejavuje tým, že trvalou stratou, resp. znížením pracovnej spôsobilosti prichádza poškodený úplne, alebo čiastočne o zárobok, ktorý by dosiahol nebyť poškodenia zdravia. Nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodenému vzniká len vtedy, ak nie je schopný pre svoje zdravotné postihnutie, za ktoré zodpovedá škodca, vykonávať doterajšiu prácu, resp. prácu rovnakého druhu s dosiahnutím zárobku, ak bol medzitým uznaný invalidným, alebo čiastočne invalidným. Poškodený má v dobe vzniku škody na zdraví príjem, z ktorého sa náhrada podľa tohto ustanovenia vypočíta. V prípade, ak poškodený v čase skončenia práceneschopnosti nemal príjem, musel by preukázať, že sa chcel stať osobou zárobkovočinnou. Ani tento nárok nebol zo strany žalobkyne preukázaný. Je zrejmé, že v čase úrazu žalobkyňa nikde nepracovala a podľa vlastného vyjadrenia nepracovala od roku 1976. Teda nedosahovala žiaden príjem ani nepreukázala, že mala možnosť vykonávať nejakú zárobkovú činnosť. Preto pre nepreukázanie žiadnych nárokov, ktoré uplatnila v žalobe a s prihliadnutím tiež na námietku premlčania vznesenú žalovaným súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že jediným dôkazom opodstatnenosti nároku na odškodnenie je jej pravdivá výpoveď o skutočnostiach v súvislosti so spáchanou dopravnou nehodou a jej dôsledkami. K trovám konania uviedla, že ak sú právnici presvedčení o tom, že obeť trestného činu je povinná platiť za čokoľvek páchateľovi trestného činu, potencionálnemu vrahovi, v tom prípade toto odvolanie považuje za bezpredmetné. V konaní poukázala na priebeh tejto dopravnej nehody, celé trestné konanie, dĺžku liečenia, mohutnosť reoperácie prevedenej v lekárni v Brne a reálnej možnosti pracovať v zahraničí. Odvolanie je opodstatnené. 4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a hlavne s odôvodnením rozsudku na str. 4 a 5, kde je konštatované, že uplatnený nárok na náhradu škody musí spĺňať základné atribúty, a to porušenie určitej právnej povinnosti, vznik škody a predovšetkým priama príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Rovnako sa stotožnil s odôvodnením a poukázaním na ust. § 120 O.s.p., kde každý účastník konania je povinný označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Pokiaľ ide o nároky na náhradu zárobku, ktorý vypočítala v rozsahu období rokov 1991 až 2002 vo výške 60.000 Sk mesačne, tieto okolnosti nepreukázala, nepracovala ani na Slovensku, ide o pokus o získanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného bez akéhokoľvek platného právneho základu. Rovnako obstojí námietka premlčania vo veci a tiež lekárske správy, ktoré vyvracajú tvrdenia žalobkyne, a to súvislosť dopravnej nehody a zdravotného stavu žalobkyne. V celom rozsahu sa teda stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie a žiadal tento potvrdiť 5. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyne sa žalobkyňa vyjadrila ešte podaním z 3.9.2016, kde je poukázané na to, že došlo k dopravnej nehode, kde osobu motorovým vozidlom žalovaný ako vodič poškodil na zdraví, práve snaha žalobkyňa zamestnať sa v Rakúsku bola zmarená s touto dopravnou nehodou. 6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CPS. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie nároku žalobkyne a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 7. Dňa 2.11.1990 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej navrhovateľka utrpela ujmu na zdraví. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 5T/553/91-94 zo dňa 27.2.1992 bol odporca uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224, ods. 1, 2, Trestného zákona, pretože dňa 2.11.1990 asi o 17.10 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda 105L,N., po ceste číslo 018 od X.a, pričom pri vchádzaní na hlavnú cestu č. XX nedal prednosť v jazde zľava prichádzajúcej cyklistke - navrhovateľke, čím tejto spôsobil dvojnásobnú trieštivú otvorenú zlomeninu pravého predkolenia s posunom úlomkov, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pretože porušil dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona. Poškodenú súd odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych. 8. Navrhovateľka totiž tvrdila, že zdravotný následok, ktorý jej diagnostikoval Z.. A. A., angiologická ambulancia Poprad, má pôvod práve v dopravnej nehode z roku 1990, aj keď nepredložila v tomto smere žiadne dôkazy. Navrhovateľka tvrdila, že táto skutočnosť vyplýva zo znaleckého posudku č. 71/2004 vypracovaného Z.. T. D. v rámci konania vedeného ORPZ v Poprade pod č. ČVS:ORP-160/ DI-PP-2014, ktorý bol vypracovaný v súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 8.10.2014, a kde poškodenou bola opäť navrhovateľka. Z predloženého lekárskeho posudku však tieto skutočnosti nevyplývajú a podľa zadania otázok, ktoré boli položené znalcovi, tak táto otázka ani nebola predmetom znaleckého dokazovania. X. MUDr. A. A. v správe zo dňa 12.4.2016 uviedol, že v jeho ambulancii bola navrhovateľka vyšetrená po prvýkrát. Dňa 28.11.2011, t. j. 21 rokov po predmetnej udalosti, ako vedľajší nález bol zistený vretenovitý nádorový útvar v oblasti svalových úponov stehna, indikoval vyšetrenie magnetickou rezonanciou, ktoré bolo realizované dňa 10.2.2012 a na základe ktorého bolo vyslovené podozrenie na nádor nervového pôvodu. Odporúčal neurochirurgické vyšetrenie a posledné vyšetrenie navrhovateľky v angiologickej ambulancii bolo 13.2.2012. V dostupnej zdravotnej dokumentácii nevyplýva jednoznačný fakt, že by predmetný problém pacientky bol spôsobený nejakým úrazom a táto skutočnosť nebola v jeho dokumentácii nikdy uvedená. Taktiež Z.. T. T. oznámila, že v jej ambulancii bola navrhovateľka vyšetrená prvýkrát 17.2.2012 na odporučenie ortopéda, naposledy bola vyšetrená v novembri 2014 pre zdravotné problémy, ktoré nesúvisia s popisovaným úrazom. Z.. G. U., všeobecný lekár, vo svojich správach uviedol, že navrhovateľka je v jeho zdravotnej starostlivosti od 4.11.2005. V zdravotnej dokumentácii navrhovateľky sa nenachádzajú žiadne správy týkajúce sa predmetného úrazu a liečenia. Pokiaľ ide o pravdepodobne nezhubné nádorové zhrubnutie nervu v úrovni pravej zakolennej jamy zistené USG vyšetrením a potvrdené magnetickou rezonanciou v roku 2012, nemožno ho jednoznačne podľa úrovne dnešných medicínskych poznatkov spájať s úrazom spred 26 rokov. 10. Podľa § 420, ods. 1, Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 11. Podľa § 442, ods. 1, Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 12. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. 13. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval. 14. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. 15. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. 16. Podľa § 447a Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak by do priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok, bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorú fyzická osoba poberala v období rozhodnom pre vymeranie dôchodku. 17. Podľa § 449, ods. 1, Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. 18. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 19. Podľa § 106, ods. 1, Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 20. Podľa § 106, ods. 2, Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 21. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom si vymedzil predmet sporu, ktorý pozostával z náhrady škody na strate na zárobku, úrazovej renty, bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorých základ nároku je dopravná nehoda medzi žalobkyňou a žalovaným v roku 1990. Žalobkyňa poukázala na dôvod, prečo podala žalobu až v roku 2013, a to skutočnosť, že pri vyšetreniach, ktoré súviseli s inou dopravnou nehodou a s jej zdravotným stavom v roku 2011 bola zistená zmena na úponoch v stehennej oblasti dolnej končatiny, ľudovo povedané „nádor“. Táto okolnosť jej mali potvrdiť predložené lekárske správy a tiež vyjadrenia ošetrujúcich lekárov, tak všeobecného lekára ako aj lekárov z odborných ambulancií, ktoré navštívila. 22. Súd prvej inštancie vyhodnotil nároky ako nedôvodné z dvoch dôvodov, jednak z dôvodu nepreukázania základu nároku a tiež z dôvodu premlčania aj v prípade, že by tieto nároky žalobkyňa preukázala. 23. Je možnosť súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že konanie, ktoré prebiehalo, je konaním návrhovým, a je preto dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý svoje nároky musí pred súdom prezentovať. Na túto okolnosť a na túto dôkaznú povinnosť súd prvej inštancie opakovane žalobkyňu upozornil a rovnako vyzval na predloženie dôkazov. Napriek tomu, že žalobkyňa aktívne reagovala na podania a výzvy súdu, zákonnú povinnosť si v súlade s vtedy platným Občianskym súdnym poriadkom nesplnila. Nebol preukázaný ani základ nároku, teda príčinná súvislosť medzi úrazom spred 26 rokov a terajším vedľajším zistením v priebehu vyšetrení na angiografickej ambulancii. Dôkazná povinnosť bola teda na žalobkyni a z toho dôvodu bol správny postup súdu prvej inštancie, keď na základe dostupných dôkazov, ktoré mal k dispozícií, predovšetkým správy od všeobecného lekára a od lekárov odborných ambulancií, kde sa tento základ nepotvrdil a iné dôkazy žalobkyňou predložené neboli, považoval nárok za nedôvodný. Okrem toho, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, aj s touto námietkou žalovaného sa vyporiadal a vecne správne konštatoval, že nebol preukázaný ani základ nároku, ale ani v prípade jeho preukázania by tento nárok nemohol byť už súdom priznaný. 24. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobkyne aj k trovám konania, zatiaľ o týchto rozhodnuté nebolo, súd prvej inštancie odložil toto rozhodnutie až potom, čo sa právoplatne rozhodne o veci samej. Preto vyjadrenia vo vzťahu k tomuto výroku zo strany žalobkyne sú nateraz neopodstatnené. 25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa na to, že napriek úspechu žalovaného vo veci nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania spočívajú v osobných pomeroch žalobkyne, z ktorých vyplýva, že je bez príjmu, resp. jej príjmom je len starobný dôchodok, nebol zistený žiadne majetok väčšej hodnoty ani iné majetkové výhody, ktoré by odôvodňovali to, aby znášala nárok na náhradu trov konania, aj keď je nutné konštatovať, že tento nárok bol od začiatku sčasti nedôvodný. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).