Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17Co/125/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713217451 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713217451.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcov 1/ V. Y., K.. XX.X.XXXX, O. V., XX. U. XXX/XX a 2/ J. G., K.. XX.XX.XXXX, O. B. J., T.. S. XX, obaja zastúpení JUDr. Milanom Štefaňakom, advokátom, Advokátska kancelária Poprad, Bajkalská 2338/4, proti žalovanému Y. Z., K.. X.X.XXXX, O. V., T. XXXX/XX, zast. JUDr. Jozefom Furčákom, advokátom, advokátska kancelária Vranov nad Topľou, Puškinova 856/4, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 20.000,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného Poprad č.k. 20C/210/2013-170 zo dňa 21.3.2016 takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom sumu 20.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 29.10.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 20.000 eur spolu s úrokom z omeškania, pretože so žalovaným uzatvorili kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností - bytu č. XX na X. poschodí bytového domu v Poprade, blok U.B., na T. XX. U. XXX/XX za sumu 31.000 eur s tým, že žalovaný mal žalobcom poskytnúť sumu 11.000 eur na úhradu dlhu vo vzťahu k spoločnosti Ex Credit, a.s. Zvyšnú časť 20.000 eur im nevyplatil. Prvoinštančný súd konštatoval obsah písomného vyjadrenia žalovaného a obsah výsluchov svedkov H.. X. F., P. O. U. Q.Š. Q.. Následne vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 588 Občianskeho zákonníka a § 591 Občianskeho zákonníka a ust. § 101 O.s.p. V právnom odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd opätovne skonštatoval, že sa javí nelogickým tvrdenie, že žalovaný uhradil zvyšok kúpnej ceny pred budovou Správy katastra Poprad, pokiaľ len pár minút pred tým bol s navrhovateľmi osvedčiť ich podpisy na kúpnej zmluve a mohol kúpnu cenu uhradiť k ich rukám pri podpise zmluvy bez potreby zabezpečovať si ochranný sprievod svedka O.. V tomto smere prvoinštančný súd poukázal na skutočnosť, že v uvedený deň, t.j. 28.10.2011 uzavreli žalobcovia ako kupujúci so spoločnosťou Ex Credit, a.s. ako predávajúcim kúpnu zmluvu, ktorou predmetný byt spätne odkúpili do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov za kúpnu cenu 8.222,32 eur s tým, že aj k uvedenej zmluve bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva dňa 28.10.2011, teda úhrade kúpnej ceny muselo dôjsť pred podaním uvedeného návrhu a nemôže byť pravdivým tvrdenie žalovaného a svedka O., že žalobcom žalovaný odovzdal hotovosť vo výške viac ako 30.000 eur. Následne prvoinštančný súd vychádzal z ust. § 120 ods. 1 O.s.p., § 153 ods. 1 O.s.p. a mal za to, že žalovaný vo veci dôkazné bremeno neuniesol, žalovaný nepreukázal odovzdanie hotovosti žalobcom, nenavrhol a nepredložil v tomto smere žiaden dôkaz. Dospel k záveru, že nárok žalobcov je dôvodný, a preto priznal žalobcom aj úroky z omeškania. O trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti konania vo veci samej. 2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal postup prvoinštančného súdu. Prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi, nesprávne rozhodol vo veci a nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Prvoinštančný súd si opätovne osvojil tvrdenia v odôvodnení ktoré neboli nikdy ani vypovedané a ani nijak zdokumentované, a to najmä, že žalovaný počas celého konania nikdy neuviedol, že odovzdal len sumu 20.000 eur, ale vyplatil sumu 31.000 eur s popisom, ako došlo k odovzdaniu peňazí na pojednávaní dňa 1.4.2014. Prvoinštančný súd nesprávne a neúplne cituje svedka O. a nesprávne hodnotí tento dôkaz, keďže tento sa na pojednávaní dňa 1.7.2014 vyjadril a potvrdil odovzdanie peňazí a veľmi podrobne popísal celý proces tejto transakcie. Sudca sa nevysporiadal so spätným odkúpením, resp. vyplatením sumy spoločnosti Ex Credit, nevypočul osobu prítomnú pri spätnom odovzdaní a vyplácaní dlhu, nevykonal navrhovaný dôkaz. Nebral do úvahy rozpory v tvrdeniach žalobcov a zástupcov spoločnosti Ex Credit, nevysporiadal sa s ďalšími okolnosťami, vôbec náležitým spôsobom nevyhodnotil výsluch H.. Y. zo dňa 18.11.2015, súd vôbec sa nevysporiadal so svedeckou výpoveďou H.. F., a opätovné konštatovanie súdu o nelogickom tvrdení o žalovanom uhradení zvyšku pred budovou správy katastra a celé zdôvodnenie súdu je nelogické a ničím nepodložené. Žalovaný dokonca riadne preukázal disponibilitu finančných prostriedkov, svoje tvrdenia riadne preukázal, mal záujem na objasnení veci. Prvoinštančný súd sa však neriadil zrušujúcim rozsudkom odvolacieho súdu. Prvoinštančný súd sa nevysporiadal ani s tým, že rozsudok je odlišný od návrhu, a keďže došlo k úhrade finančnej čiastky zo strany žalovaného žalobcom, je dôvod, aby odvolací súd zmenil prvoinštančný rozsudok a žalobu zamietol. 3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že svedok P. O. v priestoroch pri budove Katastrálneho úradu v Poprade dňa 28.10.2011 vôbec nebol, žalobcovia nevedia stotožniť túto osobu s osobou, ktorá na uvedenom mieste bola a preto nie je možné dať návrh na vykonanie takéhoto dôkazu. Žiadali rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť. 4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne a je potrebné ho podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Prvoinštančný súd vo veci konal v čase, keď základným procesným predpisom pre konanie pred súdmi bol Občiansky súdny poriadok. Občiansky súdny poriadok bol zrušený a od 1.7.2016 bol nahradený novým procesným predpisom, a to Civilným sporovým poriadkom, účinným od 1.7.2016. Podľa § 470 ods. 1 CSP platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Citované zákonné ustanovenia udávajú základné princípy, ktorými je potrebné sa v medziobdobí medzi platnosťou a účinnosťou starého a nového procesného predpisu riadiť. Zásadne platí princíp okamžitej aplikability nového procesného predpisu. Platí však aj princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý princíp znamená, že procesné úkony subjektu ( strán sporu aj súdu) civilného súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Teda všetky procesné úkony vykonané prvoinštančným súdom vrátane písomného vyhotovenia rozsudku je potrebné posudzovať podľa procesného predpisu platného v čase konania a rozhodovania prvoinštančného súdu. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd skúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu a zistil, že v priebehu konania prvoinštančného súdu po tom, čo už raz odvolací súd prvoinštančnému súdu rozsudok zrušil, zo strany žalobcov došlo podanie, ktoré sa nachádza na čl. 163 súdneho spisu, kde žalobcovia nielenže oznamujú zmenu priezviska na strane žalobkyne v 2/ rade, ale aj svojim procesným návrhom žiadajú pripustiť zmenu návrhu na začatie konania v časti petitu, pretože medzi žalobcami došlo k rozvodu manželstva a uplatňovaný nárok chcú, aby im bol priznaný každému samostatne v polovici, vrátane úrokov z omeškania. Zástupca žalobcov na túto situáciu dokonca prvoinštančný súd upozorňoval aj na pojednávaní dňa 4.3.2016. Prvoinštančný súd však bez ďalšieho vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcov nezaujal žiadne procesné stanovisko, o zmene návrhu v rozsahu uplatneného petitu žiadnym spôsobom nerozhodol, čím sa dopustil pochybenia, ktoré má za následok odňatie práva konať sporovým stranám a porušenie ich práva na spravodlivý súdny proces. Prvoinštančný súd nemôže ani za aktuálneho procesného predpisu, ale ani v minulosti podľa O.s.p. konať o uplatnenom nároku tak, že je priznaný nárok žalobcom spôsobom a v rozsahu, ktorý žalobcovia nežiadajú. Tým prvoinštančný súd prekročil uplatnené nároky žalobcov a uvedený dôvod je jedným z dôvodov pre zrušenie rozsudku prvoinštančného súdu (konanie ultra petit). 6. Rozhodnutie prvoinštančného súdu tak, ako bolo písomne vyhotovené, je rozhodnutie, ktoré je v odvolacom konaní nepreskúmateľné. Odvolací súd je totiž zisteným skutkovým stavom prvoinštančného súdu viazaný (§ 383 CSP). Z obsahu rozsudku súdu prvého stupňa však nie je jasne zistený skutkový stav. Skutkový stav v rozsudku sa zisťuje tak, že prvoinštančný súd najskôr musí uviesť, ktoré skutkové tvrdenia na základe vykonaných dôkazov považuje za nesporné, ktoré skutkové tvrdenia sú sporné a ktoré zo sporných skutkových tvrdení sú rozhodné pre spravodlivé rozhodnutie v prejednávanej veci. Uvedie, aké dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutkových okolností boli vykonané a ako tieto dôkazy vyhodnotil. Následne tieto čiastkové skutkové zistenia prvoinštančný súd zhrnie do celkového skutkového stavu, ktorý skutkový stav má predstavovať skutkovú situáciu predvídanú v hypotéze aplikovateľnej právnej normy. Pri zisťovaní skutkového stavu prvoinštančný súd musí vo vzájomnej súvislosti a jednotlivo vyhodnotiť všetky dôkazy, ktoré v prejednávanej veci vykonal a nie tak, ako to správne namietal žalovaný vo svojom odvolaní, že prvoinštančný súd si vybral len niektoré svedecké výpovede a len niektoré časti zo svedeckých výpovedí. Prvoinštančný súd vyhodnotí všetky dôkazy, ktoré vo veci vykonal s tým, že dôkazy, z ktorých skutkové zistenia nemajú vplyv na správnosť zisteného skutkového stavu, označí v odôvodnení, s tým, že uvedie, že tieto skutkové zistenia sú pre rozhodnutie v prejednávanej veci nevýznamné. Ďalej prvoinštančný súd musí uviesť, prečo niektoré dôkazy, ktoré žiadali vykonať strany sporu vo veci nevykonal, ktoré dôkazy vo veci vykonal a ktoré skutkové tvrdenia strán boli týmito dôkazmi potvrdené alebo vyvrátené. Je potrebné tak, ako to odvolací súd už v minulosti niekoľkokrát vo svojich rozhodnutiach konštatoval, aby prvoinštančný súd neopisoval obsah dôkazov. Hodnotenie dôkazov sa nevykonáva opisovaním obsahu dôkazu, ale vyhodnotením dôkazu a opísaním úvahy súdu o tom, ktorý dôkaz považuje za hodnoverný a ktorý nie a aké zistenia z jednotlivých dôkazov vyvodil. Prvoinštančný súd pri hodnotení dôkazov nemôže vychádzať z predpokladaných udalostí, ktoré ani neboli v priebehu prvoinštančného konania zistené. Prvoinštančný súd nemôže dokonca ani svoje rozhodnutie odôvodniť dohadmi, ktoré sa jemu javia logické, pokiaľ na tieto konštatovania nemá vykonané žiadne dôkazy a pokiaľ tieto konštatovania vôbec nevyplývajú z obsahu dôkazov. Prvoinštančný súd sa musí vyvarovať neopodstatnenému výberu dôkazov smerujúcich k jednostranným záverom. Keďže prvoinštančné rozhodnutie nemá základnú časť rozhodnutia spočívajúcu v náležitom zistení skutkového stavu, rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné. Naviac, prvoinštančný súd aplikoval pri svojej rozhodovacej činnosti hmotnoprávne zákonné ustanovenia, ktorých aplikáciu vôbec vo svojom rozhodnutí ani neodôvodnil, ba dokonca niektoré zákonné ustanovenia sa na danú situáciu vôbec nevzťahujú. Vzhľadom na uvedené okolnosti odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom bude náležitým spôsobom sa vysporiadať s procesným úkonom žalobcov z čl. 163 súdneho spisu, prvoinštančné rozhodnutie zákonným spôsobom náležitým spôsobom odôvodniť tak, aby bolo jednoznačne zistené, čoho sa sporové strany domáhajú, aké sú ich vzájomné vyjadrenia, aký je skutkový stav, na základe čoho prvoinštančný súd dospel k skutkovému stavu, prvoinštančný súd zákonným spôsobom vyhodnotí všetky dôkazy, ktoré v prejednávanej veci vykonal, či súvisia alebo nesúvisia s prejednávanou vecou, na základe zisteného skutkového stavu prvoinštančný súd správne bude aplikovať hmotnoprávnu normu a až potom bude môcť prvoinštančný súd zákonne a spravodlivo rozhodnúť. Prvoinštančný súd v svojom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. 8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.