Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 24CoP/5/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713217897 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713217897.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, vo veci starostlivosti o mal. O. - K., Z.. XX.X.XXXX T. T., Z.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov D.. F. O., Z.. XX.X.XXXX, B. K. Š. XXXX T. Ľ. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. X., X. XXXX/XX, práv. zast. Mgr. Maroš Ježík, advokát, Poprad, Nám. sv. Egídia 95, v konaní o zníženie výživného na návrh otca a zvýšenie výživného na návrh matky, o odvolaní matky Ľ. O. proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 15P/270/2013-174 zo dňa 13.09.2016, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje sa rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Predmet konania. 1. Otec mal. detí O. žiadal, aby súd znížil výživné zo sumy 160 Eur na sumu 25 Eur mesačne. 2. Matka mal. detí žiadala zvýšiť výživné zo sumy 160 Eur na sumu 400 Eur mesačne. Obsah napadnutého rozhodnutia 3. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: „I. Mení sa rozsudok Okresného súdu v Poprade č.k. 15P/197/2012-33 zo dňa 28.9.2012, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na maloleté deti tak, že toto výživné sa zo strany otca D.. F. O. znižuje za obdobie od I. 7.2014 do 29.2.2016 u mal. K. zo sumy 160 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne a u mal. T. zo sumy 160 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne a počnúc dňom 1.3.2016 sa toto výživné zvyšuje u mal. K. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne a u mal. T. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. II. Zaostalé výživné od 1.3.2016 do 31.8.2016 v sume 600 eur je otec povinný uhradiť v 50-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. III. V prevyšujúcej časti súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a . IV. Súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a . V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania..“ 4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. 15P/197/2012-33 zo dňa 28.9.2012 bolo manželstvo účastníkov rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého z maloletých detí po 160 eur mesačne. V tom čase bol otec zamestnaný v spoločnosti Gas & Oil a.s., kde dosahoval príjem okolo 1.200 eur mesačne. Z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa nebola otcovi vyplatená mzda za mesiace október 2012 a január až apríl 2013 v celkovej výške 8.344,94 eur. Otec k 30.4.2013 ukončil pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zák. práce. Od 1.5.2013 je evidovaný na UPSVaR Poprad ako nezamestnaný a bola mu priznaná podpora v nezamestnanosti s denným vymeriavacím základom 51,68 eur. Podpora v nezamestnanosti bola otcovi vyplácaná po dobu 6 mesiacov vo výške 780 až 800 eur. Matka v uvedenom čase bola na opatrovateľskom príspevku s poukazom na zdravotný postih mal. T. a tento poberala vo výške 289 eur. K tomu jej bol vyplácaný príspevok na benzín vo výške 32 eur mesačne. Mal. K. navštevoval 8-ročné gymnázium v Poprade a mal. T. navštevoval špeciálnu ZŠ. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z rozhodnutia Okresného súdu Poprad pod sp.zn. 14P/103/2013, čo tvorí pripojený spis. Otec mal. detí v čase podania návrhu bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce od 1.5.2013 do 31.12.2015, od mája do októbra 2013 mu bola vyplácaná podpora v nezamestnanosti vo výške 780 až 800 eur. Vyplýva to z predloženej správy z ÚPSVaR Poprad. Ďalej z tejto správy vyplýva, že otcovi detí boli naposledy vyplácané dávky v hmotnej núdzi do 28.2.2016 vo výške 118 eur mesačne do júna 2014 a následne otec bol zamestnaný na dohodu o vykonaní práce s príjmom 126 eur a preto mu dávka bola krátená na sumu 22 eur mesačne, ktorú poberal do 28.2.2016. V súčasnosti od 1.1.2016 je otec zamestnaný ako správca budovy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v Tatranskej Štrbe. Dohodu má podpísanú na rok 2016 a z toho má príjem 105,22 eur v čistom. Od 15.2.2016 je zamestnaný v Alty Poprad s.r.o., kde pracuje po dobu 5 hodín denne a dohodnutú hrubú mzdu má 260 eur, vykonáva technicko-poradenskú prácu. Keďže si sám našiel zamestnanie, z úradu práce mu je vyplácaný príspevok vo výške 122 eur mesačne, ktorý príspevok mu bude vyplácaný do 31.1.2017. Mzda od bývalého zamestnávateľa mu nebola vyplatená v celej výške, nárok si uplatnil z garančného fondu a bola mu vyplatená suma 2.000 eur. Z predložených správ ďalej vyplýva, že vrámci predchádzajúceho obdobia otcovi detí nebola ponúknutá práca zo strany ÚPSVaR Poprad, keďže pri podaní žiadosti požiadal o sprostredkovanie zamestnania na pracovnú pozíciu stavebný dozor a stavebný projektant s ukončeným vzdelaním stavebná fakulta TU Košice. Úrad práce nedisponoval vhodným pracovným miestom pre menovaného. Otec detí predložil súdu aj žiadosti o zamestnanie na pracovné pozície, ktoré zodpovedajú jeho vzdelaniu. Zároveň sa vyjadril k pracovným miestam, ktoré predložila matka mal. detí ako aj tých pracovných miest, ktoré boli dostupné prostredníctvom ÚPSVaR Poprad. Z jeho výpovede je zrejmé, že na niektoré miesta samotný žiadal o sprostredkovanie zamestnania, pričom mu bolo predložené zamietavé stanovisko. Na ďalšie pracovné pozície nemal potrebné odborné vzdelanie. Otec mesačne spláca 346 eur hypotekárny úver, hradí poplatky za energie - 34 eur elektrina, 12 eur plyn, internet. BSM doposiaľ nie je vyporiadané. Výdavky otec hradí aj za pomoci príbuzných, ktorí mu požičiavajú za týmto účelom finančné prostriedky. Matka mal. detí od apríla 2014 začala pracovať v zahraničí, pričom pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do apríla 2015 a jej príjem predstavoval v hrubom 1.600 eur. Od 21.4.2015 bola v evidencii nezamestnaných v Nemecku. Náklady spojené s bývaním predstavujú 600 eur mesačne. Mal. K. navštevuje 8-ročné gymnázium. Výdavky na cestovné činia 40 eur mesačne, stravné v škole, doučovanie nemeckého jazyka 160 eur mesačne. Okrem toho sú to bežné výdavky na dieťa. V súčasnosti s matkou býva aj mal. T., pri starostlivosti o dieťa vypomáha stará matka mal. dieťaťa. Matka v Nemecku poberá prídavky na obe deti vo výške 320 eur mesačne. Matka začala pracovať vo Švajčiarsku, pričom aj vo svojom vyjadrení uviedla, že je zaťažená daňovým systémom v Nemecku aj vo Švajčiarsku, kde jej je zdravotné poistenie odrátané priamo z platu. Zakúpila nové vozidlo, lízing hradí cca 190 eur mesačne. Na mal. T. má úrazové poistenie, za ktoré hradí 12 eur mesačne. Výdavky na mal. T. predstavujú 20 eur mesačne na školské pomôcky. Ostatné výdavky sú spojené so stravou, ošatením, voľnočasovými aktivitami, športovými potrebami a podobne. Ďalej matka hradí 160 eur mesačne za byt v Poprade. 5. Prijal právny názor, že v súčasnosti nastala zmena pomerov ako na strane otca tak aj na strane matky a zároveň aj na strane maloletých detí. Na strane otca mal. detí došlo k výraznej zmene pomerov, ktorá nie je len prechodná. Otec po dobu 2,5 roka bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. U otca za uvedené obdobie došlo k zníženiu príjmu, ktorý predstavoval jednak podporu v nezamestnanosti, následne dávku v hmotnej núdzi a príjem z dohody o vykonaní práce. Situácia na strane otca sa zmenila v r.2016, kedy sa otec zamestnal ako správca objektu ministerstva pôdohospodárstva v Tatranskej Štrbe, z čoho má príjem 105 eur mesačne a dohodu o vykonaní práce má podpísanú na rok 2016. Od 15.2.2016 sa zamestnal v Alty Poprad s.r.o., pracovný pomer má dohodnutý na neurčito a kde dohodnutá hrubá mzda predstavuje 260 eur mesačne. Z garančného fondu mu bola vyplatená pohľadávka voči bývalému zamestnávateľovi vo výške 2.000 eur. Je teda zrejmé, že za obdobie evidencie otca na úrade práce sa jeho príjem znížil, nebolo v možnostiach a schopnostiach otca vykonávať riadne prácu na pozícii, ktorá by zodpovedala jeho dosiahnutému vzdelaniu. Takáto práca mu ani zo strany ÚPSVaR ponúknutá nebola a z ponúknutých prác uvedených na internete sa otec zaujímal o niektoré pracovné miesta, boli mu predložené zamietavé stanoviská. Preto mu súd znížil výživné za obdobie od 1.7.2014 (aj s poukazom na vydané predbežné opatrenie pod sp.zn. 15P/270/2013-38 zo dňa 17.7.2014) do 29.2.2016, nakoľko od 15.2.2016 sa otec riadne zamestnal a taktiež vykonáva prácu na dohodu. Súd znížil výživné za toto obdobie na sumu 100 eur na každé z maloletých detí, ktorá v tom čase zodpovedala možnostiam a schopnostiam na strane otca. Následne súd toto výživné zvýšil od 1.3.2016, t.j. od doby, kedy na strane otca došlo k zvýšeniu príjmu, otec sa riadne zamestnal a zároveň má príjem z dohody o vykonaní práce a boli mu vyplatené finančné prostriedky z garančného fondu. Vzhľadom k zvýšeniu príjmu na strane otca súd toto výživné zvýšil u mal. K. na sumu 150 eur a u mal. T. na sumu 150 eur mesačne, ktoré výživné v súčasnosti zodpovedá možnostiam a schopnostiam zo strany otca. Taktiež je potrebné poukázať aj na zmenu pomerov na strane matky, ktorá sa riadne zamestnala a jej príjem činí 1.240 švajčiarskych frankov oproti predchádzajúcemu konaniu, kedy jej príjem činil len opatrovateľský príspevok vo výške 316 eur. Výdavky na mal. deti sú čiastočne pokryté aj formou rodinných prídavkov, ktoré matka poberá v Nemecku. Súd poukazuje, že zo strany oboch rodičov mohol byť zvýšený príjem, pokiaľ by otec prenajal chatu, v ktorej v súčasnosti býva a bývanie by si zabezpečil iným spôsobom, čo však je možné aj na strane matky, ktorá hradí náklady za byt v Poprade, pričom tento byt neužíva. S poukazom na takto zistený skutkový stav súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Zaostalé výživné predstavuje sumu 600 eur (6 mesiacov po 100 eur) a súd túto povolil otcovi hradiť v 50-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Zároveň súd v prevyšujúcej časti zamietol návrh otca na zníženie výživného, keďže otec žiadal znížiť výživné od 1.11.2013 zo sumy 165 eur na sumu 25 eur, nakoľko takáto suma nezodpovedá ani minimálnemu výživnému. Taktiež súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného, keďže ani po získaní práce na strane otca nie je v jeho možnostiach zvýšiť výživné na maloleté deti na sumu 400 eur mesačne na každé z nich od 1.12.2014. 6. Poukázal na ust. 62, ods. 2,4,5, § 75, ods. 1, § 78, ods. 1,3 Zákona o rodine. 7. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Obsah odvolaní, vyjadrení k odvolaniu. 8. Proti výrokom I., II a IV. rozsudku podala odvolanie matka mal. detí. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil a zaviazal otca mal. detí prispievať na ich výživu sumou 400 Eur na každé dieťa. V odvolaní uviedla, že súd pri skúmaní možností a schopností povinného rodiča neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutne potrebné vynaložiť. Matka za takýto výdaj považuje splátku hypotekárneho úveru vo výške 346,- eur, kde suma tejto splátky predstavuje viac ako výživné určené v pôvodnom rozhodnutí súdu (rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 15P/197/2013-33 z 28.09.2012 ) a už len z tohto dôvodu mal byť návrh otca na zníženie výživného zamietnutý. Otec je vysokoškolsky vzdelaný človek, ktorý do 30.04.2013 vykonával podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba, z výkonu ktorej dosahoval slušný zárobok. Tento jeho príjem bol aj základom pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom v rozsahu po 160,- eur na každé z maloletých detí. Otec sa výkonu tejto svojej podnikateľskej činnosti vzdal bez akéhokoľvek právne relevantného dôvodu z hľadiska povinnosti platiť vyživovaciu povinnosť voči deťom. Vzdanie sa výkonu podnikania nemôže byť na ťarchu detí z hľadiska povinnosti otca platiť deťom výživné a plniť si vyživovaciu povinnosť. Otec užíva časť majetku patriaceho do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva matky a otca - rekreačnú chatu s pozemkom v k.ú. V., obec V., okres X., kde hodnota týchto nehnuteľností v rámci súdneho konania vo veci vyporiadania zaniknutého BSM matky a otca bola ustálená na sumu viac ako 136.000,- eur. Tieto majetky boli nadobudnuté počas trvania manželstva v súvislosti s príjmom otca z výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Otec v konaní tvrdil, že v čase, keď po skončení poskytovania podpory v nezamestnanosti mu poskytovali finančnú pomoc jeho rodičia mesačne sumou 601 až 700 eur, čo však nikdy nebolo preukázané a je aj ťažko uveriteľné, aby rodičia otca, ktorých príjem je tvorený starobným dôchodkom, mu boli schopní poskytnúť takúto finančnú výpomoc každý mesiac. Všetky tieto skutočnosti preukazujú, že otec má aj iný nezdokladovaný príjem, ktorý používa na hradenie svojich životných potrieb a preto je v možnostiach a schopnostiach otca platiť minimálne výživné vo výške určenej rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. 15P/197/2012-33 z 28.09.2012. Od daného času do dnešného dňa však došlo už len z ohľadom na zvýšenie veku deti k nárastu ich potrieb a preto by bolo dôvodné dané výživné aj zvýšiť a nie ho znižovať. Matka svoj príjem v zahraničí riadne zdokladovala. 9. Proti výrokom I., II a III. rozsudku podal odvolanie otec mal. detí. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie V odvolaní uviedol, že jeho preukázateľný príjem je 433,12 Eur a súd ho zaviazal platiť výživné na mal. K. sumou 150 Eur mesačne, na mal. T. sumou 150 Eur mesačne, zaostalé výživné 50 Eur mesačne. Na živobytie mu zostane 83 Eur, čo nie je ani dávka v hmotnej núdzi. Poukázal na príjem matky detí a na skutočnosť, že poberá prídavky na deti v Nemecku. 10. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniam poukázal na osobnú starostlivosť matky o deti, ako aj na skutočnosť, že otec je vysokoškolsky vzdelaný a nemá mimoriadne závažné zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali v zapojení sa do pracovného procesu, je predpoklad, že je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si vhodné zamestnanie, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom s ohľadom na ich vek a odôvodnené potreby, pretože doposiaľ stanovená výška výživného nezodpovedá potrebám dieťaťa, ktorého vek je blízky dospelosti (starší syn) a potrebám dieťaťa, ktoré je zdravotne postihnuté - autistické a vyžaduje si 24-hodinovú starostlivosť (mladší syn). Hodnotenie odvolacieho súdu 11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnutý rozsudok postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387, ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z. z Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) . 12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.). Súd pri rozhodovaní o návrhu otca zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného prihliadol na zmenu pomerov na strane povinného rodiča, na zmenu pomerov na strane maloletých detí ako aj na strane matky, potreby maloletých detí, osobnú starostlivosť matky, možnosti a schopnosti povinného rodiča. 13. Matka namieta záver súdu o existencii zákonných podmienok pre zmenu rozhodnutia o výživnom. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 228 C.s.p. i ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Civilný sporový poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Civilný mimosporový poriadok však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 121 C.m.p.). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých, ak sa zmenili pomery. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Podľa tohto ustanovenia rozsudky o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o zmene výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. 14. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zmenu výživného. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 15. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. 16. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal. dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. 17. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy, napríklad v dobe letných prázdnin. V prípade dieťaťa so zdravotným postihnutím je nevyhnutné prihliadnuť potreby súvisiace s jeho zdravotným poškodením. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletých detí, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí. 18. Za preukázaného skutkového stavu bolo dôvodné dospieť k záveru, že u maloletých detí došlo k podstatnej zmene pomerov spojených so zvýšením odôvodnených potrieb spojených predovšetkým s ich vekom, fyzickým vývojom, školským vzdelávaním, s potrebami súvisiacimi s jej záujmami tak, ako správne skonštatoval i súd prvej inštancie. V súvislosti so zmenou obvyklého pobytu maloletých nepochybne došlo k zvýšeným výdavkom v súvislosti s jazykovou prípravou mal. K. na štúdium v zahraničí. Na strane matky taktiež došlo k zmene pomerov spočívajúcej v jej príjme. V tejto súvislosti je však nutné poukázať na zvýšené výdavky, ktoré má matka v zahraničí v súvislosti so zabezpečením základných potrieb detí a bývania. Na strane otca ako povinného rodiča došlo k zmene pomerov, ktorá spočíva v znížení príjmu. Súd náležitým spôsobom venoval pozornosť skúmaniu, či v období, kedy bol otec nezamestnaný mal možnosť zamestnať sa a dosahovať príjem, pričom v konaní nebolo preukázané, že by zo strany otca nebola vyvíjaná snaha sa zamestnať, alebo že by odmietol ponuky práce sprostredkované úradom práce. Dôvodom, prečo otec skončil pracovný pomer bolo nevyplatenie mzdy zo strany zamestnávateľa, čo v žiadnom prípade nie je možné pripísať na ťarchu otca. 19. Matka v odvolaní namieta, že otec v čase rozhodovania súdu podnikal, pričom v podnikaní dosahoval ekonomický úspech a podnikanie ukončil bez náležitého dôvodu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec, ktorý ukončil podnikanie k 30.11.2013 sa zamestnal v spoločnosti GasOil engineering, a.s., kde dosahoval príjem 1200 Eur mesačne. Takýto príjem je adekvátny jeho vzdelaniu a nie je možné skutočnosť, že sa otec zamestnal na takejto pracovnej pozícii a ukončil podnikanie považovať za vzdanie sa príjmu na úkor výživného. Matka poukazuje na majetkové pomery otca, ktorý užíva majetok patriaci do BSM oboch účastníkov konania. Je zrejmé, že otec si bývaním v tejto nehnuteľnosti zabezpečuje svoje bytové potreby. Jedná sa o majetok, ktorý je v spoluvlastníctve oboch rodičov. Vzhľadom k tomu, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami, súd skutočnosť, že otec platí hypotéku na predmetnú nehnuteľnosť nezobral pri určení výšky výživného do úvahy. 20. Otec vo svojom odvolaní namieta, že výška súdom určeného výživného nezodpovedá príjmu, ktorý dosahuje. Súd pri určení výšky výživného zohľadnil aj výdavky otca ako povinného rodiča. Otec okrem vyživovacej povinnosti voči mal. K. a T. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, jeho zdravotný stav je dobrý, má zabezpečené bývanie a určením výživného nedôjde o ohrozeniu jeho základných životných potrieb. Otec poukazuje na príjem matky maloletých detí a na skutočnosť, že poberá prídavky. Túto okolnosť zobral súd do úvahy pri stanovení výšky výživného. 21. Ani ďalšie odvolacie námietky nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd napadnutý rozsudok podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 57 CMP, podľa ktorého sa o trovách konania rozhoduje len na návrh. Návrh zo strany účastníkov konania na priznanie trov konania nebol podaný. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).