Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5CoP/13/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713218537 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713218537.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu vo veci starostlivosti súdu o mal. detí P.: U., P.. XX.XX.XXXX, H., P.. XX.XX.XXXX N. B., P.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov otec G. P., P.. XX.X.XXXX, Y. E., H. X a matka D. P., P.. XX.X.XXXX, Y. E., Ú.-A. XXXX/XX, práv. zast. Advokátska kancelária Hudzík & Partners, s.r.o., Poprad, Mnoheľova 830/15, v konaní začatom na návrh matky o zákaz styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14P/277/2013-162 zo dňa 16.11.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o vylúčení úpravy styku mal. Karolíny na samostatné konanie. O d m i e t a odvolanie matky voči výroku o vylúčení úpravy styku mal. Karolíny na samostatné konanie. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 15P/463/2009-146 zo dňa 07.03.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k. 4CoP/54/2012 zo dňa 13.06.2012, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o úprave styku otca s maloletými deťmi H., U. N. B. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. H. a mal. B. každý párny týždeň v nedeľu od 15.00 hod. do 16.00 hod. bez prítomnosti matky. Styk bude prebiehať v detskom centre nákupného strediska Fórum Poprad, pričom matka pred týmto centrom o 15.00 hod. deti odovzdá otcovi a otec pred týmto centrom o 16.00 hod. deti odovzdá matke. Tento styk môže prebiehať aj za prítomnosti súrodencov. Matka je povinná deti na styk riadne pripraviť. Obaja rodičia sú navzájom povinní oznámiť si deň vopred, pokiaľ by k realizácii styku nemohlo dôjsť. II.Úpravu styku ohľadom mal. U. vylúčil na samostatné konanie. III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. IV.Nariadil obom rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v uložení matke a otcovi povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu na ÚPSVaR Poprad, ktoré bude vykonávať odborný tím na výchovné opatrenia v zložení psychológ a sociálny pracovník a to na dobu minimálne 6 mesiacov. V.Napokon vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 25 ods.1,2,3,4, § 26 a § 37 ods.2 písm.d/ a ods.4 Zákona o rodine. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na strane mal. H. a B. nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o úprave styku. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že maloleté deti majú v súčasnosti sklon odmietať až vytesňovať otca z psychických obsahov, k matke majú pozitívny citový vzťah. Aktuálne majú deti s otcom asociované prevažne nepríjemné zážitky a to v dôsledku napätých rozhovorov medzi rodičmi alebo ich vzájomných fyzických invektív. Preto znalkyňa doporučila realizovať styk otca s maloletými deťmi po psychologickej intervencii u matky, u ktorej pretrvávajú pocity krivdy voči otcovi mal. detí a znalkyňa doporučila taktiež ďalšie kroky, ktorými by mohli byť krátke stretnutia s otcom v neutrálnom prostredí. Súd vzhľadom k uvedeným okolnostiam zmenil rozhodnutie o úprave styku u mal. H. a B. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. H. a mal. B. každý párny týždeň v nedeľu od 15.00 hod. do 16.00 hod. bez prítomnosti matky. Styk bude prebiehať v detskom centre nákupného strediska Fórum Poprad, pričom matka pred týmto centrom o 15.00 hod. deti odovzdá otcovi a otec pred týmto centrom o 16.00 hod. deti odovzdá matke. Tento styk môže prebiehať aj za prítomnosti súrodencov. 4. Pokiaľ sa týka mal. U., otec dieťaťa podal dňa 22.07.2016 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zverenia dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti. Súd tento návrh otca uznesením zo dňa 29.07.2016 zamietol. Voči tomuto podal odvolanie otec a Krajský súd Prešov rozhodnutím zo dňa 24.11.2016 potvrdil uznesenie okresného súdu. Ku dňu vyhlásenia rozsudku o zmene úpravy styku však spis mal. Karolíny pod sp.zn. 14P/191/2016 sa nachádzal na krajskom súde a z týchto dôvodov súd vylúčil konanie o zmenu úpravy styku mal. Karolíny na samostatné konanie. 5. Matka mal. detí žiadala v návrhu, ktorý opätovne upravila vo svojom písomnom podaní, zákaz styku otca s mal. deťmi. V tejto časti súd návrh matky ako nedôvodný zamietol s poukazom na vyhotovenie znaleckého posudku a jeho závery ako aj na výpoveď znalkyne a možnosť riešenia danej situácie aj formou výchovného opatrenia. 6. Taktiež s poukazom na závery znaleckého posudku a výpoveď znalkyne v danej veci súd v zmysle § 37 Zákona o rodine nariadil výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti oboch rodičov podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a odbornému poradenstvu na príslušnom Úrade práce, soc. vecí a rodiny v Poprade, ktoré bude viesť a vykonávať odborný tím na výchovné opatrenia v zložení psychológ a sociálny pracovník a to na dobu minimálne 6 mesiacov. Tak ako uviedla znalkyňa, problémom je komunikácia oboch rodičov, ich vzájomný vzťah, ktorý má dopad aj na maloleté deti, či už tie, ktoré sú v starostlivosti otca, tak aj tie, ktoré sú v starostlivosti matky. Preto je potrebné, aby rodičia spolupracovali a zároveň odstránili všetky komunikačné problémy vo vzťahu, ktoré takto negatívne pôsobia zároveň aj na maloleté deti. 7. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP). 8. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie matka maloletých detí. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok zmenil s tým, že trvá na zákaze styku otca s mal. H. a B.. Zároveň žiada zamietnuť aj výrok II. a IV. Uviedla, že otec sústavne ničí psychiku detí a psychicky ničí aj matku. Priložila znovu trestné oznámenie zo dňa 30.12.2016 a 01.01.2017 z dôvodu marenia výkonu s tým, že opakovane, znovu nevrátil U. matke. Dňa 30.12.2016 prišiel do bytu matky, kde vyvolal znovu incident, začal ich ponižovať, že je s deťmi troska a že sú chodiace mŕtvoly. Začal aj ju spolu s deťmi 30 minút natáčať na mobil. Toto kurátori nevidia ako ich psychicky ničí. H. dostala vplyvom otca arytmiu srdca a otec sa jej smial, že je chodiaca mŕtvola. To tiež súd nevidí. H. sa vyjadrila v lete 2016 kurátorovi, ktorý ju vypočúval bez prítomnosti matky, že nechce chodiť k otcovi. On pre ňu otec nie je. Otca sa bojí a nechce ísť k nemu ani na hodinu. Nechce ani darčeky od otca, hodila mu ich, že nechce nič. Dostala arytmiu z otca, naublížoval sa už dosť, teda matka nebude H. ťahať k otcovi. B. vidí čo otec stvára, bojí sa ho, taktiež kurátorkám povedal, že nechce chodiť k otcovi. Kurátorky nevidia čo otec robí. Na súde nič nepovedia. Pri styku nemá byť matka. Deti chcú, aby bola pri nich v izbe. Otca sa boja. Žiadala, aby vec bola vrátená späť do Popradu a súd, aby konečne vypočul 13-ročnú H., aby povedala aký otec je, nech sa vyjadrí, že nechce ísť k nemu ani na hodinu. Matka chodí k psychologičke, táto nevidí v nej chybu. Naopak už počula z iných zdrojov čo robí otec. Aj psychologička vraví, že zákaz styku mal byť už dávno. Otec ich sústavne ničí. Nesúhlasí ani so štvrtým výrokom, pretože chodí k psychologičke J. a mala mať kľud. U lekárky má papier, že má mať pokoj a nie neustále behanie po psychológoch a potrebuje kľud aj od kurátoriek. Nevidia, že už toho má dosť. Odborný tím na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade nie je. Matka im nedôveruje, písala už 40 sťažnosti. Podľa psychologičky tým, že ju neustále niekde posielajú, tak je pod neustálym stresom. Zároveň prosí zamietnuť aj výrok II. Otec ich psychicky ničí a za 10 rokov je toho dosť. K ďalším podaniam doložila matka k odvolaniu list dcéry H., kde sa chcela sama vyjadriť, že nechce sa stretávať s otcom. Zároveň pripojila ďalšie podanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s tým, aby mali sociálny dohľad, pretože kurátori sú iba úradníci, žiadni psychológovia. Mali by vedieť, že chodí k psychologičke J. pre dospelých, ktorá vidí, že otec jej robí stále stresy. Keď povedala deťom, že rozsudkom bola určená hodina s otcom, H. hneď povedala, že nikde s ním nepôjde a B. začal plakať, že on nepôjde tiež k takému zlému otcovi. Boja sa, až sa triasli a na druhý deň neišiel B. do školy, čo zo stresu mu bolo zle. Kurátorky radšej nič nevidia. Žijú už v strese 10 rokov. Je pravda, že otec príde so všetkými deťmi len vtedy, keď má byť súd, aby ukázal, že deti chodia. Nechodia ani O. tu nechce pustiť a tej je smutno za mamou, aj plače. Nemá rada frajerku, to len otec im vsugeruje, aby ju mali radi. 9. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad. Uviedol, že matka detí komunikuje s oddelením písomne a podáva informácie o problémoch vyskytujúcich sa pri realizácií styku otca, resp. jeho návštevách v domácnosti matky, kedy osobne odovzdáva výživné a zároveň využíva možnosť kontaktovať deti, ktoré má zverené matka. V prípade potreby matka dôležité skutočnosti nahlási kolíznemu opatrovníkovi a orgánom činným v trestnom konaní. Na požiadanie matka umožní vykonať pohovor s maloletými deťmi, avšak iba v domácom prostredí. Otec komunikuje s opatrovníkom osobne a podáva informácie o problémoch vyskytujúcich sa pri realizácií styku. V prípade potreby otec dôležité skutočnosti nahlási opatrovníkovi a sám zabezpečí prítomnosť maloletého dieťaťa so žiadosťou o vykonanie pohovoru s maloletým dieťaťom. Z rozsudku Okresného súdu Poprad sp.zn. 5T/58/2013 zo dňa 03.03.2014 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4To/26/2014 zo dňa 30.10.2014 matke vyplýva viacero povinnosti, ktoré podľa jej vyjadrenia musí realizovať popri bežnej starostlivosti o domácnosť a výchove maloletých detí, a preto všetky návštevy zo strany úradu vníma ako záťaž, ktorá podľa jej vyjadrenia trvá neprimerane dlho a negatívne sa prejavuje na jej zdravotnom stave a na zdraví maloletých detí. Zároveň kolízny opatrovník dal do pozornosti súdu, že vzhľadom na časovo rozsiahle dokazovania a následné odvolania rodičov aj v iných konania je situácia na strane maloletých detí dlhodobo napätá a rodičmi vnímaná ako nevyriešená. Z uvedených dôvodov považuje kolízny opatrovník vypracovanie znaleckého posudku ako nevyhnutné riešenie a so závermi znalca sa stotožňuje. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že posúdil potreby maloletých detí na základe znaleckého posudku a pri úprave styku vychádzal zo záverov a odporučení znalca, ktorý posúdil možnosti a schopnosti maloletých detí a rodičov realizovať styk v uvedenom rozsahu a zohľadnil potrebu výchovného opatrenia pre oboch rodičov na uľahčenie realizácie styku detí s otcom a na zvládnutie vzájomne pretrvávajúcich negatívnych vzťahov medzi sebou. Preto navrhol rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. 10. K odvolaniu matky sa vyjadril aj otec. Uviedol, že ona dobre vie, že mu na deťoch veľmi záleží, že ich má rád a tým pádom mu cez detí dokáže veľmi ublížiť tým, že mu zamedzí stretávať sa s nimi. Je to len pomsta smerovaná voči nemu samému za to, že ju opustil a že sa s ňou rozviedol. Deťom, ktoré sú u nej pravidelne vštepuje nenávisť, že ich otec je zlý človek, zlý otec a že za všetko, čo sa stalo môže iba on, že im sústavne ubližuje, jednoducho sú vedené k nenávisti voči nemu. Je to klasický syndróm zatracovaného rodiča. H. mu prednedávnom povedala, že ho nenávidí a pritom sa dá povedať, že s ním nemá absolútne nijakú zlú skúsenosť, lebo neboli spolu nikde mimo H. domov približne 9 rokov. S ním sa nerozpráva, ani ho nezdraví, tvári sa ako keby bol pre ňu vzduch. Je to všetko výsledok vplyvu bývalej manželky. B., ktorý má 7 rokov ešte nie je tak poznačený vplyvom matky, ale tiež u ňho začína pozorovať negatívny postoj voči svojej osobe. Je mu z toho jednoducho smutno, že sa bývalá manželka nevysporiadala s rozchodom a stále prenáša veci, ktoré sú medzi ňou, otcom a deťmi a vedie ich k nenávisti voči otcovej osobe. S deťmi, ktoré žijú u matky je U. jediná, ktorá chodí k otcovi na víkendy. Je u ňho každý druhý víkend aj napriek tomu, že to U. matka stále zakazuje. U. chce odísť od matky a chce bývať s otcom a s deťmi, ktoré sú pri ňom, lebo sa u ňho cíti oveľa lepšie. Cíti, že je medzi ľuďmi, ktorí ju majú veľmi radi. Nemá však odvahu povedať to svojej mame, lebo tá by po U. kričala a vyhrážala sa jej, že zje tabletky tak ako naposledy. V lete v roku 2016 chcela U. bývať s otcom, ale po urgentných návštevách matky, ktorá chodila za dcérou do školy dokázala matka U. presvedčiť, aby zostala u nich bývať. U. je u matky nešťastná aj teraz, keď píše toto odvolanie je u ňho a veľmi ho prosí, aby napísal, aby jej bolo umožnené bývať s ockom v H. H.. Otec má za to, že matka si drží deti pri sebe len kvôli tomu, že na nich dostáva výživné od otca. Spolu s deťmi aj matka žije z tohto výživného, pretože si nezháňa prácu. Dokonca povedala, že do práce už nepôjde. Hoci jej zohnali nejaké ponuky na prácu, ona vôbec nereagovala a razantne každú ponuku na prácu odmietla. Neplatí ani za spoločný byt, v ktorom býva, kde dlh už je cez 4.500,- Eur a už je schválené Spoločenstvom vlastníkov bytov, aby išiel do dražby. Matka sa chová absolútne nezodpovedne a nerieši kde bude bývať, keď sa potom byt predá v dražbe a matka skončí spolu s deťmi na ulicu. Je aj v podmienke, lebo ubližovala a týrala staršie deti, ktoré už od nej odišli. Tie má v súčasnosti v opatere otec. Takisto deti fyzicky a psychicky týrala. Myslí si, že toto zlé výchovné prostredie u matky stále pretrváva a žijú v ňom detí, ktoré má matka zverené. Pokiaľ sa týka dcéry O., bola u matky, tak spolu s matkou sa naťahovali o zverenie maloletej do výchovy. Akonáhle však bola O. a ostatné deti zverené otcovi, tak o ne vôbec matka nejaví záujem. Matka si bola detí vyzdvihnúť len jedenkrát podľa rozsudku na víkend a to má určené za tých niekoľko rokov. Deti, ktoré sú u otca chodia navštevovať ostatných súrodencov, ktorí sú u matky sporadicky, lebo na otcove výzvy vtedy, keď odnáša bývalej manželke výživné na deti, ktoré sú u nej. Tu ide skôr o to, aby bývalá manželka začala navštevovať psychológa, ktorý by jej vysvetlil, že deti, ktoré sú u nej majú takisto právo stretávať sa s otcom ako žijú pri svojej matke. Preto navrhol zamietnuť zákaz styku, aby jeho stretávanie s deťmi H., U. N. B. prebiehalo v každý druhý párny víkend v piatok od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod. tak, že žiada, aby bolo deťom umožnené byť s ním jeden mesiac počas letných prázdnin. 11. Následne matka zaslala odvolaciemu súdu podanie, v ktorom uviedla, že sa objavili nové skutočnosti ohľadom otca detí, že sa bude sťahovať do P.. Tam sú ohrozené deti, že by ich pri styku vzal a nevrátil, lebo už sa vyhráža otcova družka, že deti u otca už nikdy neuvidia súrodencov. Matka nesúhlasí, aby dcéra U. bola prejednávaná v ďalšom konaní. Trvá na zákaze styku otca s deťmi. On je človek, ktorý bez prítomnosti matky zoberie deti a odvedie ich preč. Ak by súd určil predsa len styk na jednu hodinu s otcom, potom v prítomnosti matky, ale deti odmietajú ísť aj na hodinu k otcovi. U. má strach ísť k otcovi, lebo vie, že ju nevráti, čo u viackrát spravil a otec ju len nasilu berie a prehovára a súrodenci u otca tiež málo čo prídu k matke. Naozaj prosí, aby odvolací súd ukončil toto trápenie a nech dá zákaz styku s otcom na všetky tri deti, lebo potrebuje matka s deťmi pokoj a chcú tiež žiť. 12. Odvolací súd na základe podaného odvolania po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, ďalej C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm.d/ C.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti v zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p. a ust.§ 62 a § 65 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ust.§ 385 ods.1 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 21.08.2017 a zistil, že odvolanie matky nie je dôvodné. 13. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, okrem výroku o vylúčení úpravy styku mal. U.Í. na samostatné konanie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam matky uvádza. 14. Podľa ust.§ 25 ods.1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 15. Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 16. Podľa ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. 17. Podľa ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 18. Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 19. I odvolací súd má za to, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že na strane mal. H. a mal. B. nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o úprave styku. Zo záverov znaleckého posudku skutočne vyplýva, že maloleté deti majú v súčasnosti sklon odmietať až vytesňovať otca z psychických obsahov, k matke majú pozitívny citový vzťah. Aktuálne majú deti s otcom asociované prevažne nepríjemné zážitky a to v dôsledku nepätých rozhovorov medzi rodičmi alebo ich vzájomných fyzických invektív. Znalkyňa preto odporučila realizovať styk otca s maloletými deťmi po psychologickej intervencií u matky, u ktorej pretrvávajú pocity krivdy voči otcovi maloletých detí. Zároveň znalkyňa odporučila ďalšie kroky, ktoré by mohli byť krátke stretnutia s otcom v neutrálnom prostredí. Pravidlám formálnej logiky preto zodpovedá záver súdu prvej inštancie, keď zmenil rozhodnutie o úprave styku mal. H. a B. tak, že otec je oprávnený stýkať s mal. H. a mal. B. každý párny týždeň v nedeľu od 15,00 hod. do 16,00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že styk sa bude realizovať na neutrálnej pôde, teda v detskom centre nákupného strediska Fórum Poprad. Zároveň správny je i záver súdu prvej inštancie, keď uviedol, že styk môže prebiehať aj za prítomnosti súrodencov. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, keď návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi ako nedôvodný zamietol s poukazom na znalecký posudok a jeho závery, ako aj na výpoveď znalkyne a možnosť riešenia danej situácie aj formou výchovného opatrenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výpoveď znalkyne na pojednávaní, ktorá jednoznačne uviedla, že problémom je komunikácia rodičov, ktorá môže traumatizovať maloleté deti, keďže bývajú svedkom ostrejšej výmeny názorov a hádok rodičov. Detí v súčasnosti vnímajú otca práve z tohto uhla pohľadu. Zaujali stanovisko vernosti matke a vytesňujú mentálne potrebu prítomnosti otca. Je to naučená forma správania, ktorú je možné meniť len pomalými krokmi, tzv. dobrou novou skúsenosťou. Túto novú skúsenosť by mohla umožniť prítomnosť profesionála, ktorý by postrážil neutrálne správanie rodičov v prítomnosti detí. Matka priamo nezakazuje deťom chodievať za otcom, avšak tieto si pripomínajú tzv. nebezpečné správanie otca, na tomto sa táto predstava fixuje a deti unikajú z tejto alternatívy preč. Psychologicky je takýto problém riešiteľný cestou malých krokov, napríklad hodinku v neutrálnom prostredí, ďalším krokom by boli dve hodinky, keby sa prešlo z teritória matky do teritória otca. Teda zo začiatku by sa jednalo o kratšiu dobu styku, a potom by sa dalo očakávať, že aj bez dohľadu tretej osoby a bez zbytočných emócií môžu byť detí aj u otca. 20. Podľa ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd uloží dieťaťu a rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. 21. Podľa ust. § 37 ods. 4 Zákona o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia môže rodičom dieťaťa uložiť povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom alebo b) inú povinnosť. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považuje za správne i rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti oboch rodičov podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a odbornému poradenstvu na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, ktoré bude viesť a vykonávať odborný tím na výchovné opatrenia v zložení psychológ a sociálny pracovník a to na dobu minimálne 6 mesiacov. V tejto súvislosti i odvolací súd odkazuje na konštatovanie znalkyne čo do problému komunikácie oboch rodičov, ich vzájomný vzťah, ktorý má dopad aj na maloleté deti. Odvolací súd však apeluje aj na otca, ktorý by mal pochopiť súčasný postoj matky v danej situácie, tak ako to uviedla znalkyňa na pojednávaní tak, aby prekonala frustráciu zo zničeného vzťahu, zo svojej ťažkej ekonomickej situácie a na základe toho, aby mohla poskytnúť všetko aj ostatným deťom ako matka. I odvolací súd má za to, že na tom je potrebné pracovať zo strany oboch rodičov. 23. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok okrem výroku o vylúčení úpravy styku mal. U. na samostatné konanie podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správny. 24. Čo sa týka odvolania matky voči výroku o vylúčení úpravy styku mal. U. na samostatné konanie, odvolací súd s poukazom na ust.§ 386 písm.c/ C.s.p. odvolanie v tejto časti odmietol. Odvolací súd vychádzal z toho, že v tejto časti má rozhodnutie súdu prvej inštancie, teda vo výroku III., ktorým úpravu styku ohľadom mal. U. vylúčil na samostatné konanie charakter uznesenia. Z ust.§ 357 C.s.p. nevyplýva, že by proti uzneseniu o vylúčení veci na samostatné konanie bolo odvolanie prípustné. Preto výkladom a contrario treba mať za to, že v každom inom prípade platí, že odvolanie prípustné nie je. 25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§ 52 C.s.p., teda že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.