Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Cob/48/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714212787 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714212787.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba v sporovej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Q. N., Y.. X.X.XXXX, E. G. Š. - G. Š., C. XXX/ XXX, o zaplatenie 4.368,92 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 20Cb/144/2015-59 z 8.9.2015 v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. 20Cb/144/2015-74 z 30.6.2016, takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok v spojení s dopĺňacím uznesením vo výroku o splatnosti pohľadávky tak, že povoľuje žalovanej splatiť dlžnú sumu v splátkach po 70,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok s tým, že prvá splátka sa stane splatnou po doručení tohto rozsudku. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 29,40 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 3.692,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 4.11.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 77,03 eur a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. 2. Vychádzal zo zistenia, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, v zmysle ktorej žalovaná od žalobcu čerpala finančné prostriedky. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto prostriedky riadne nesplácala, k 12.11.2013 vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť a vyčíslil svoj nárok na sumu 4.670,54 eur. Je zrejmé, že zo žalovanou uhradenej sumy 1.207,86 eur si žalobca na istinu započítal len sumu 531,08 eur a zvyšok uhradenej sumy s najväčšou pravdepodobnosťou použil na úhradu príslušenstva. Takýto postup však nie je správny, pokiaľ si žalobca primárne uspokojuje svoje pohľadávky na úhradu príslušenstva bez toho, aby žalovanej umožnil zastaviť úročenie dlhu úhradou istiny. Keďže úver predstavoval sumu 4.900,- eur, z tejto žalovaná uhradila 1.207,86 eur, súd žalovanú zaviazal na úhradu rozdielu vo výške 3.692,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne a vo zvyšku žalobu zamietol. 3. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), v zmysle ktorého zistil, že sporové strany (účastníci konania podľa vtedy platnej právnej úpravy) mali vo veci úspech čiastočný, a to tak, že úspech žalobcu predstavuje 64,70 %, úspech žalovanej 35,30 %, a preto pri zvážení rozdielu - pomeru úspechu a neúspechu sporových strán v konaní, je celkový úspech žalobcu 29,40 %. Súdny poplatok, ktorý predstavuje trovy konania žalobcu, bol zaplatený vo výške 262,- eur a uvedená percentuálna časť z neho predstavuje sumu 77,03 eur, k zaplateniu ktorej zaviazal žalovanú. 4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná, a to len proti výroku o splatnosti pohľadávky. 5. Poukázala na to, že sa dostala do veľmi vážnej a ťažkej životnej situácie, pretože jej bývalý manžel nepracoval a od roku 2012 musí zabezpečovať životnú existenciu pre X-člennú rodinu. V tejto ťažkej životnej situácii jej pomáhali aj cudzí ľudia, lebo inak by sa mohla aj s deťmi stať osobou bez vlastného bývania, teda tzv. bezdomovcom. Žalobcu vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej v tomto konaní požiadala o vyhotovenie splátkového kalendára s tým, že dlžnú sumu vo výške 3.692,14 eur by mohla splácať vo výške 50,- až 70,- eur mesačne, avšak vyššiu sumu si nemôže dovoliť. Je to z dôvodu starostlivosti o maloleté deti, ktoré nemôžu byť bez aspoň základnej výživy. V závislosti od toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o splatnosti pohľadávky zmenil a povolil jej splácanie dlžnej sumy v uvedených splátkach. 6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pretože žalovaná neuviedla žiadne konkrétne právne ani skutkové okolnosti spochybňujúce opodstatnenosť uloženej povinnosti splatiť dlžnú pohľadávku. 7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovanej je dôvodné. 8. So zreteľom na obsah odvolania žalovanej v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky napadnutého rozsudku (v spojení s dopĺňacím uznesením) súdu prvej inštancie o splatnosti pohľadávky, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto ostatné výroky napadnutého rozsudku týkajúce sa výšky dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania a zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti, ktoré odvolaním žalovanej napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP). 9. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (§ 160 ods. 1 O.s.p.). 10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie neskúmal v čase svojho rozhodovania (teda za platnosti a účinnosti O.s.p.) možnosť určenia dlhšej lehoty na plnenie pre žalovanú alebo určenie, že dlh má žalovaná splniť v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti by súd prvej inštancie určil. 11. Z obsahu odvolania a z obsahu predmetného spisu však skutočne vyplýva, že žalovaná je v nepriaznivej životnej situácii. Stará sa o X-člennú rodinu. Jej bývalý manžel istý čas nepracoval a tieto okolnosti spôsobili v konečnom dôsledku aj to, že prestala splácať pohľadávku, ktorá je predmetom konania. Za týchto okolností je odvolací súd toho názoru, že už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo možné rozhodnúť o povolení splátok v prospech žalovanej, ktorá je v nepriaznivej sociálnej situácii. 12. Aj súčasná právna úprava (§ 232 ods. 2, 3 CSP) umožňuje poskytnutie istých úľav žalovanému v súvislosti s lehotou na plnenie, ktorá je podľa uvedeného § 232 ods. 2, 3 CSP 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Zákon (CSP) však umožňuje v ust. § 232 ods. 3 v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, čo je situácia obdobná ako v podmienkach platnosti a účinnosti O.s.p. (v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.). Dlhšia lehota totiž v sebe vlastne obsahuje aj možnosť splácania dlžnej sumy v splátkach, pretože poskytnutie takejto úľavy (či istej výhody) pre povinnú osobu je aj predĺžením lehoty splatnosti v zmysle § 232 ods. 3 CSP. 13. Zhodnotiac sociálnu situáciu žalovanej a berúc do úvahy okolnosť, že ani eventuálna exekúcia by pri danej výške priznanej sumy v prospech žalobcu (3.692,14 eur s prísl.) nepriniesla iný výsledok ako splácanie dlžnej sumy v primeraných splátkach, odvolací súd v zmysle § 232 ods. 3 CSP uložil žalovanej, aby dlžnú sumu splatila v splátkach po 70,- eur mesačne až do úplného vyrovnania s tým, že prvá splátka sa stane splatnou po doručení tohto rozsudku a tieto splátky bude žalovaná povinná vykonávať vždy do 20-teho dňa v mesiaci. Odvolací súd zároveň určil podmienku splácania tohto dlhu v splátkach v tom zmysle, že ak by sa žalovaná dostala do omeškania so splatením čo len jednej povolenej splátky, stal by sa splatný opätovne celý dlh - taký je zmysel formulácie „pod následkom straty výhody splátok“. Odvolací súd je toho názoru, že takéto riešenie splatnosti pohľadávky bude v súlade s rozumným usporiadaním vzťahov medzi sporovými stranami v tomto ohľade a so zreteľom na charakter žalobcu a jeho postavenie nedôjde k poškodeniu jeho záujmov. 14. Preto postupom podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o splatnosti pohľadávky a v zmysle určenia dlhšej lehoty na plnenie pre žalovanú určil aj možnosť splácania dlžnej sumy v splátkach tak, ako je to uvedené vyššie. 15. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP, podľa ktorého odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov celého konania (t.j. vrátane trov konania vzniknutých na súde prvej inštancie) so zreteľom na to, že došlo k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, aj keď len vo výroku o splatnosti pohľadávky. So zreteľom na to, že odvolací súd rozhodoval v prejednávanej veci už za účinnosti nového procesného predpisu (CSP), rozhodol len o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho), pričom o výške týchto trov rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalobca si v tomto konaní uplatňoval celkovú sumu 5.706,73 eur a priznaných mu bolo 3.692,14 eur, čo predstavuje 64,7 %, v ktorom bol vo veci úspešný. Pomer úspechu a neúspechu je takto 64,7% - 35,3 % = 29,4% a v tomto rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov celého konania. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).