Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20Co/391/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714212847 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714212847.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobkyne: Y.. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., P. W. XXX/XX, zastúpenej: Spoločnosť ochrany spotrebiteľa (S.O.S.) so sídlom v Poprade, Nábrežie Jána Pavla II. 439/16, IČO: 42 088 453, právne zastúpeného: Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egída 95, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., IČO: 47 233 516 so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, v konaní o určenie neplatnosti zmlúv, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/264/2014 - 88 zo dňa 26.08.2015 takto r o z h o d o l : I. O d m i e t a sa odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. II. P o t v r d z u j e sa rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. III. Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 120,30 Eur na účet advokátky Mgr. Lucie Lorenčíkovej so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 95, lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) prvým výrokom určil, že zmluva o úvere č. 8300044520 zo dňa 13.12.2011 je v časti ročnej úrokovej sadzby úveru 70,01 % a ročnej úrokovej sadzby revolvingu 76,20 % neplatná, druhým výrokom určil, že zmluva č. 8300044517 zo dňa 13.12.2011 je v časti ročnej úrokovej sadzby úveru 70,02 % a ročnej úrokovej sadzby revolvingu 76,21 % neplatná, tretím výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.293,67 eur a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 199,36 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, štvrtým výrokom žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a piatym výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 336,50 Eur. 2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že ustanovenia zmlúv o výške ročnej úrokovej sadzby úveru a ročnej úrokovej sadzby revolvingu sú v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a značne prevyšujú úrokové miery úverov poskytovaných bankami. Ide o absolútnu neplatnosť časti právnych úkonov, ktorá nespôsobuje neplatnosť celých právnych úkonov. Preto v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Pokiaľ titulom neplatnej časti právneho úkonu žalobkyňa plnila žalovanému viac ako bola poskytnutá istina úverov, vzniklo žalovanému na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie spolu vo výške 2.293,67 Eur, ktoré je jej povinný vrátiť. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní okrem iného uviedol, že súd o neplatnosti zmlúv v časti úrokov rozhodol v rozpore so zákonom (§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka), a aj predčasne, nakoľko zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní nevyplýva údaj o obvyklej odplate uplatňovanej na finančnom trhu za požičanie peňazí spotrebiteľovi. Namietal tiež nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne. Poukázal na existenciu skorších právoplatných rozhodcovských rozsudkov. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alternatívne zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. 4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa navrhujúc napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 285,76 Eur. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti je potrebné odmietnuť, a vo zvyšku odvolanie nie je dôvodné. 6. Odvolanie žalovaného proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolací súd odmietol podľa ust. § 386 písm. b) CSP. Žalovaný vo vzťahu k tomuto výroku nebol oprávnený na podanie odvolania, keďže tento výrok je v jeho prospech. 7. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a len pre zdôraznenie správnosti dopĺňa. 8. Odvolací súd nijako nepopiera, že by zmluva o revolvingoovm úvere nebola absolútnym obchodom a ani dôvodnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. 9. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody. 10. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na úverové zmluvy v spotrebiteľských vzťahoch. Odvolací súd sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na zmluvné typy upravené v Obchodnom zákonníku. 11. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 12. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. 13. Ak žalovaný namieta použitie údajov z bánk pri posudzovaní primeranosti výšky odplaty s tým, že banky netvoria finančný trh, ale len jeho časť, tak odvolací súd dáva do pozornosti údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok roku 2011 (zverejnené na internetovej stránke Ministerstva financií SR), podľa ktorých pri úveroch do 1 500,00 Eur vrátane s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov je výška RPMN 45,23 %. Subjektmi zaradenými do spracovania týchto súhrnných údajov sú banky ako aj nebankové spoločnosti, dokonca aj priamo žalovaný. Ročná percentuálna miera nákladov zohľadňuje výšku úrokovej sadzby ako aj ďalšie náklady spojené s úverom. Preto ak bola v čase poskytnutia úverov výška RPMN 45,23 % pri úveroch poskytovaných bankami aj nebankovými spoločnosťami, tak možno konštatovať, že výška ročnej úrokovej sadzby úveru 70,01 % (pri RPMN 69,69 %) a ročná úroková sadzba revolvingu 76,20 % (pri RPMN 60,49 %) v zmluve č. 8300044520 a výška ročnej úrokovej sadzby úveru 70,02 % (pri RPMN 69,69 %) a ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 % (pri RPMN 60,50 %) v zmluve č. 8300044517 sú v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka pretože prevyšujú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. 14. Odvolací súd považuje za rozporné nielen so zákonom, ale aj s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu značne prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ostatnými nebankovými spoločnosťami. Žalobcom požadované úroky z úveru ročne viac ako 70 % spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov týchto úverových zmlúv. 15. Sadzba úrokov prevyšujúca 70% je úplne drastická a nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1. 4. 1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom. Odvolacie námietky žalobcu preto nie sú dôvodné, a vzhľadom na neplatnosť zmluvy v časti ročnej úrokovej sadzby je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. 16. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o existenciu prekážky res iudicatae. 17. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 MCdo 9/2012). Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. 18. Podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodcovská zmluva zo dňa 07.12.2011 a rozhodcovská zmluva zo dňa 07.12.2011 absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť pôsobí od začiatku a súd je povinný prihliadať na ňu ex offo. Ak sú spomínané rozhodcovské zmluvy absolútne neplatné, a to od počiatku, nemohli platne založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd teda nemal právomoc na rozhodnutie veci v rozhodcovskom konaní, preto ním vydané rozhodcovské rozsudky nemohli založiť prekážku už rozhodnutej veci. 19. K namietanému nedostatku naliehavého právneho záujmu odvolací súd konštatuje, že spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, prípade neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm, c/ O.s.p., umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty; ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).“ 20. Odvolací súd konštatuje, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, keď žalobe súd v podstatnej časti vyhovel a zamietnutá bola len v nepatrnej časti. Preto bola žalobkyni správne priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na to, že žalobca je ako spotrebiteľ od súdneho poplatku oslobodený, je žalovaný povinný podľa výsledku konania zaplatiť súdny poplatok.. 21. Súd prvej inštancie rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). 22. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a tomu zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho konania postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Súd priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 120,30 Eur, a to za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 02.12.2015 vo výške 111,91 Eur (za spojené veci podľa § 13 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. 91,29 Eur + 20,62 Eur) a režijný paušál vo výške 8,39 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd nepriznal žalobkyni náhradu za úkon prevzatie a príprava zastúpenia, nakoľko Mgr. Lucia Lorenčíková pred tým, ako jej bola udelená plná moc ako advokátke, v konaní vystupovala ako advokátsky koncipient Mgr. Róberta Lišku a teda s vecou bola riadne oboznámená. Odvolací súd nijako nepopiera právo strany sporu zmeniť advokáta, avšak ak sa tak stane bez závažného dôvodu, odvolací súd nevidí dôvod, prečo by to malo byť na ťarchu druhej strany sporu. 23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).