Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5To/39/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010374 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715010374.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.01.2017 v Prešove takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného K.. Y. K. proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/105/2015 zo dňa 16.05.2016. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/105/2015 zo dňa 16.05.2016 bol obžalovaný K.. Y. K. uznaný vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že - dňa 24.02.2015 v čase okolo 17:55 hod. v M. N. pred budovou U. E. H. A. U. - S., M. N. XXX, U. M. (ďalej len VZD) poškodil zaparkované osobné motorové vozidlo zn. U. T. farby modrá tmavá metalíza, ev. č. T.-XXX Z., rok výroby 2004, VIN: O. tak, že ho kľúčom poškriabal a vytvoril na ňom jednu ryhu o dĺžke 3,4 m vedúcu od zadného blatníka cez zadné a predné dvere a končiac na prednom blatníku všetko vodičovej strane, čím poškodenému K.. Y. F. A. T. spôsobil škodu poškodením vo výške 645,- Eur, za čo mu bol podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 2, 3, § 57 ods. 1 a § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l/ Tr. zákona uložený peňažný trest vo výmere 300,- Eur, pričom podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona mu pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodený K.. Y.. F. bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku, ktorý bol vyhlásený v prítomnosti prokurátora a oznámený jeho doručením obžalovanému dňa 19.08.2016 a jeho obhajcovi dňa 16.08.2016, podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu dňa 19.08.2016. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania po citácii ustanovení § 2 ods. 10, 12, 19 Tr. poriadku, § 168 ods. 1 a § 320 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaný vyslovil, že poškodenému spôsobil škodu vo výške 240,- Eur, ktorú mu aj uhradil a súčasne sa mu ospravedlnil. Nakoľko spôsobená škoda nepresiahla výšku 266,- Eur, jeho konanie v žiadnom prípade nenapĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci. Skutok, za ktorý bol odsúdený, nie je trestným činom. Okresný súd bez návrhu procesných strán nariadil znalecké dokazovanie, tento postup súdu považuje za svojvoľný a v rozpore s kontradiktórnosťou. Znalcom vyčíslená škoda nezodpovedá skutočnosti a okrem toho znalec oceňoval vec, ktorú nikdy nevidel. Skutočnou škodou je škoda 240,- Eur, nakoľko to boli náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu. Na verejnom zasadnutí doplnil dôvody odvolania aj v tom smere, že okresný súd formálne pristupoval k posúdeniu jeho konania a nezaoberal sa závažnosťou činu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku vec postúpil príslušnému orgánu na prejednanie ako priestupok. Okresný prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu vyslovil, že rozsudok okresného súdu považuje za zákonný a správny a trest, ktorý bol obvinenému uložený, spĺňa všetky zásady platné pre ukladanie trestov, ako aj funkcie, teda aj individuálnu a generálnu prevenciu. Výška škody bola ustálená na základe znaleckého posudku vzhľadom na obhajobu obžalovaného. Súd mal pochybnosti o výške spôsobenej škody, preto správne pribral do konania znalca z príslušného odboru. Obžalovaný nepredložil dôkaz spochybňujúci správnosť vypracovaného znaleckého posudku, kde práve znalec disponuje dostatočnými odbornými znalosťami na poskytovanie relevantných záverov. Vzhľadom na uvedené považuje podané odvolanie za nedôvodné a preto navrhol, aby krajský súd odvolanie podľa § 319 Tr. poriadku zamietol. Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a zistil, že odvolanie nie je dôvodné. V prvom rade odvolací súd preskúmaval správnosť postupu konajúceho súdu, či tento netrpí takými podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Zistil pritom, že obžalovaný mal možnosť sa vyjadriť ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu, čo v konaní pred súdom nevyužil a preto bola jeho výpoveď z prípravného konania prečítaná, mal možnosť vyjadriť sa tiež k znaleckému posudku a pokiaľ ide o vyjadrenie k vykonaným dôkazom, túto možnosť obžalovaný čiastočne neuplatnil, pretože sa hlavného pojednávania dňa 16.05.2016 nezúčastnil. Počas konania však bol zastúpený obhajcom, preto svoje práva mohol uplatňovať aj prostredníctvom neho. Na tomto mieste považuje odvolací súd ešte za potrebné uviesť, že hlavné pojednávanie dňa 16.05.2016 sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného a jeho obhajcu, keďže na to boli splnené podmienky v zmysle § 252 ods. 2 Tr. poriadku. Obžalovaný totiž prevzal obžalobu dňa 27.10.2015, možnosť vyjadriť sa ku skutku využil dňa 07.12.2015 v konaní pred súdom, na hlavné pojednávanie bol riadne a včas predvolaný a o termíne hlavného pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, bol upovedomený aj jeho obhajca. Ostatne, obžalovaný v tomto smere postup konajúceho súdu ani nevytýkal. Konajúci súd vykonal dôkazy v súlade s pravidlami procesného predpisu, preto o výsledky vykonaného dokazovania mohol opierať svoje skutkové zistenia. Z obsahu vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný K.. K. kritického dňa v M. N. na parkovisku pred budovou U.-S. poškriabal tam zaparkované motorové vozidlo U. T. evidenčného čísla T. XXX Z. a vytvoril na ňom ryhu o dĺžke 3,4 m a to od zadného blatníka prechádzajúc dopredu a končiac na prednom blatníku, ktorú skutočnosť obžalovaný ani nepopieral. Na svoju obranu uviedol iba to, že bol nahnevaný, lebo mal ťažký deň, je diabetikom a nazlostilo ho aj to, že nemal kde zaparkovať, a preto poškodil motorové vozidlo, avšak poškodenému sa ospravedlnil a opravu motorového vozidla mu uhradil. Niet sporu teda o tom, že obžalovaný bol tou osobou, ktorá spôsobila poškodenie laku na motorovom vozidle U. T. evidenčného čísla T. XXX Z. zaparkovaného na parkovisku dňa 24.05.2015. Sporným podľa obžalovaného v uvedenej veci je nielen výška škody, ale aj jej preukázanie znaleckým dokazovaním. Je faktom, že v uvedenej veci boli nezávislé od seba predložené z dvoch autoservisov, z toho jeden z nich autorizovaným pre servis vozidiel VW a Audi, vyjadrenia k oprave objektívne zisteného poškodenia na motorovom vozidle a to vo výške 1.200,- Eur, pričom poškodený predložil faktúru za opravu motorového vozidla na sumu 240,- Eur, ktorú v hotovosti obžalovaný uhradil v autoservise, kde opravili poškodený lak na motorovom vozidle. Konajúci súd vzhľadom na diametrálne odlišné vyčíslenie škody pri vynaložení nákladov na opravu motorového vozidla autorizovaným autoservisom a vynaložených nákladov podľa predloženej faktúry pribral do konania znalca, ktorý posúdil reálne náklady na opravu laku poškodeného motorového vozidla. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že hodnota poškodenia vozidla je 645,- Eur a táto suma je potrebná na opravu poškodenia vozidla s tým, že náklady na opravárenské práce potrebné na opravu poškodenia vozidla boli vyčíslené na sumu 214,75 Eur a náklady na lakovanie znalec vyčíslil na sumu 429,96 Eur. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že pribratie znalca do konania konajúcim súdom z dôvodov ním uvádzaných v tomto rozhodnutí bol správny a zákonu zodpovedajúci, pretože bolo potrebné objasniť výšku spôsobenej škody, ktorá v posudzovanej veci mala podstatný vplyv na právne posúdenie konania obžalovaného. Ak obžalovaný namieta tento postup konajúceho súdu z dôvodu porušenia zásady kontradiktórnosti, tak odvolací súd túto námietku nepovažuje za opodstatnenú. Zásada kontradiktórnosti je predovšetkým založená v umožnení procesným stranám predkladať dôkazy, navrhovať ich vykonanie, oboznámiť sa s dôkazmi predkladanými protistranou a vyjadriť sa k ním, ako aj k ďalším pripomienkam, ktoré sa súdu predkladajú a súčasne zahŕňa aj právo oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným súdom ex offo, na ktorých chce súd založiť svoje rozhodnutie, čo v podstate znamená právo oboznámiť sa a vyjadrovať sa nielen k skutkovým, ale aj právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania. Z pohľadu uvedeného potom namietanú skutočnosť, že súd vykonal dôkaz, ktorý strany nenavrhli, nemožno hodnotiť ako porušenie zásady kontradiktórnosti, pretože takýto postup umožňuje ustanovenie § 2 ods. 11 Tr. poriadku, pričom sa ním sleduje jediný cieľ a to spravodlivé rozhodnutie. Súd v posudzovanom prípade zabezpečil iba jeden dôkaz a to znalecký posudok, preto pokiaľ aj vstúpil aktívne do dokazovania, išlo o ojedinelosť a súčasne aj nevyhnutnosť sledujúc tým legitímny cieľ, keďže procesné strany ostali pasívne. Z už vyššie rozvedeného plynie, že orgány činné v trestnom konaní zaobstarali listinné dôkazy, obsahom ktorých bolo stanovenie ceny na opravu poškodeného motorového vozidla bez bližšej špecifikácie jednotlivých položiek, teda ceny práce a nevyhnutného materiálu na opravu poškodenia laku. Predložená faktúra spoločnosťou T. s.r.o., V., na ktorú poukazuje obžalovaný pri právnom posudzovaní svojho konania, je obdobného charakteru a taktiež neobsahuje špecifikáciu položiek ohľadne výpočtu výslednej sumy opravy a teda sú tu pochybnosti, či predložená faktúra zodpovedá kompletnej oprave laku na motorovom vozidle, ktoré poškodil obžalovaný, najmä za situácie, ak autorizovaný servis vozidiel VW stanovil cenu na opravu 1.200,- Eur. V danom štádiu konania na veci nič nemení ani fakt, že k predloženým sporným listinám neboli vypočuté osoby, ktoré stanovili cenu za opravu motorového vozidla, resp. ktorá vyhotovila faktúru, aby objasnili náklady opravárenských prác, keďže výška poškodenia vozidla bola objasňovaná znaleckým posudkom. Je potrebné si uvedomiť, že objektívna stránka skutkovej podstaty žalovaného prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona sa naplní vtedy, ak je spôsobená malá škoda na majetku iného, ktorá v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zákona prevyšuje sumu 266,- Eur. Ustálenie následku bez rozumných pochybností, čo je v posudzovanom prípade podstatným skutkovým zistením z hľadiska právnej kvalifikácie konania obžalovaného, pri popísanej dôkaznej situácii nebolo reálne. Aj tieto zistenia viedli odvolací súd k záveru, že postup konajúceho súdu nebol svojvoľný, ale zodpovedá zákonu. K porušeniu zásady kontradiktórnosti by mohlo v rámci znaleckého dokazovania dôjsť za situácie, ak by konajúci súd neumožnil obžalovanému sa k nemu vyjadriť. Takáto situácia však nenastala, pretože z obsahu spisu plynie, že znalecký posudok bol predložený znalcom konajúcemu súdu dňa 08.04.2016, ktorý ho zaslal obžalovanému na vyjadrenie a obžalovaný ho prevzal dňa 10.05.2016, pričom na výzvu súdu, aby sa k nemu vyjadril v súdom stanovenej lehote, žiadnym spôsobom tak, ako aj obhajca, nereagoval. Uvedené zistenie deklaruje, že obžalovanému nebola uprená možnosť vyjadriť sa k tomuto dôkazu. S prihliadnutím na vyššie uvedené zistenia potom odvolací súd už len konštatuje, že prezentované vynaložené náklady na opravu karosérie motorového vozidla prostredníctvom predloženej faktúry sú v logickom rozpore s vyčíslením nákladov podľa znaleckého posudku, z ktorého je zrejmé, že len náklady na lakovanie sa pohybujú vo výške cca 430,- Eur bez hodnoty práce, čo nemôže zodpovedať uvádzaným údajom vo faktúre. Vyčíslenie ceny za opravu motorového vozidla spornou faktúrou je tak pochybným, a preto o túto nemožno opierať objasnenie výšky spôsobenej škody. Závery znaleckého posudku sú logické, preskúmateľné, pretože zo znaleckého posudku vyplýva i postup vyčíslenia nielen hodnoty poškodenia motorového vozidla, ale súčasne aj náklady na jeho opravu, ktoré sú účelne vynaloženými na uvedenie veci do pôvodného stavu, teda do takého, aby vozidlo nestratilo na svojej pôvodnej hodnote. Tento spôsob vyčíslenia škody zodpovedá zákonnému ustanoveniu § 126 ods. 1 Tr. zákona. Za daných zistení potom odvolací súd považuje právnu kvalifikáciu skutku podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona za zákonu zodpovedajúcu, pretože obžalovaný svojím konaním naplnil objektívnu stránku prečinu poškodzovania cudzej veci, keď poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, t. j. škodu vyššiu ako 266,- Eur, pričom konal v priamom úmysle, zavinenie ktoré vyplynulo z výpovede obžalovaného. Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje posudzovanie závažnosti činu spáchaného obžalovaným v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Už len výška škody, ktorá bola spôsobená a ktorá presahuje dvojnásobok hranice malej škody, poukazuje na to, že následok nie je nepatrným. Pri hodnotení závažnosti nemožno opomenúť ani okolnosti, za akých bol čin spáchaný. Obžalovaný poškodil cudzie motorové vozidlo iba z dôvodu, že nemohol zaparkovať svoje motorové vozidlo, čo poukazuje na jeho nezdržanlivé a nekorektné správanie sa pod vplyvom negatívnych emócií vyvolaných nepodstatnou okolnosťou, pritom obžalovaný konal v priamom úmysle bez zrozumiteľnej pohnútky. Aj keď obžalovaný škodu nahradil a poškodenému sa ospravedlnil, toto zistenie nemá zásadný vplyv na posúdenie jeho konania, má však vplyv pri rozhodovaní o uložení sankcie. So zreteľom na tieto úvahy odvolací súd uzavrel, že závažnosť činu je vyššia ako nepatrná. Aj výrok o treste považuje odvolací súd za primeraný a zodpovedajúci všetkým zákonným kritériám pre ukladanie trestu. Konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku rozviedol všetky podstatné skutočnosti, na ktoré prihliadal pri ukladaní trestu, pričom správne uzavrel, ak obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a svoje konanie oľutoval, čo zodpovedá § 36 písm. l/ Tr. zákona, a priťažujúce okolnosti nezistil. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný pred spáchaním prečinu nebol súdne trestaný a ide o protiprávne konanie, ktorého závažnosť je nižšia, preto uložený samostatný peňažný trest vo výmere 300,- Eur je trestom primeraným, ktorý zohľadňuje individualizáciu trestu a súčasne postačuje na nápravu obžalovaného. Zákonne postupoval konajúci súd aj pri obligatórnom ustanovení náhradného trestu odňatia slobody pre prípad, že by výkon uloženého trestu mohol byť obžalovaným úmyselne zmarený, pretože z § 57 ods. 3 Tr. zákona vyplýva povinnosť súdu uložiť v každom prípade náhradný trest. V závere odvolací súd ešte uvádza, že zistil pochybenie konajúceho súdu pri ukladaní trestu, ak tento nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. k/ Tr. zákona. Z výpovede poškodeného totiž plynie, že obžalovaný mu opravu motorového vozidla uhradil, v dôsledku čoho možno konštatovať, že zo strany obžalovaného išlo dobrovoľné konanie smerujúce k náhrade škody. Skutočnosť, že konajúci súd nepriznal obžalovanému túto poľahčujúcu okolnosť, nemala výrazný vplyv pri rozhodovaní o treste a teda zásadným spôsobom neovplyvnila jeho postavenie, preto odvolací súd uzavrel, že nie je nevyhnutné túto chybu vo výroku o treste napravovať, aj keď ide o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. poriadku. S poukázaním na vyššie uvedené zistenia a z nich plynúce úvahy odvolací súd odvolanie obžalovaného posúdil ako nedôvodné. Vzhľadom k tomu, že neboli zistené žiadne iné skutočnosti pre zmenu napadnutého rozsudku v prospech obžalovaného, jeho odvolanie bolo postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuté jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.