Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3To/21/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010416 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715010416.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.3.2017, v trestnej veci obžalovaného M. D. a spol. pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného M. D. a I. E. proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T 32/2015 zo dňa 12.4.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/,f/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. 1/ obžalovaný M. D., nar. X.XX.XXXX v G., trvale bytom K. XXXX/XX, G., t.č. vo väzbe v ÚVV G. 2/ obžalovaný I. E., nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom K. XXXX/XX, G., s ú v i n n í , ž e 1/ obžalovaný M. D. 1./ v presne nezistenom dni mesiaca máj XXXX v G. v mieste trvalého bydliska, požiadal I. T. o poskytnutie finančnej pôžičky vo výške 10.000 eur s tým, že tieto peniaze potrebuje ako investíciu do bližšie nešpecifikovaného obchodu, kde tieto prisľúbil vrátiť do jedného mesiaca od ich poskytnutia, po dvoch týždňoch od tejto dohody došlo k reálnemu odovzdaniu uvedenej sumy, následne asi po mesiaci vrátil časť poskytnutej sumy vo výške 900 eur, avšak požadoval od I. T. ďalšiu pôžičku vo výške 5.000 eur, ktorú mu tento neposkytol, pričom finančné prostriedky preberal s vedomím, že tieto v dohodnutom termíne nebude schopný vrátiť, vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči jeho iným veriteľom, čím I. T. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 9.100 eur, 2./ v presne nezistenom dni mesiaca jún 2012 prišiel do prevádzky čalúnnictva v G., na ul. Y. za E. E., ktorého požiadal o poskytnutie finančnej pôžičky vo výške 11.000 eur, na vyplatenie dane z príjmu za bližšie nešpecifikované štátne dlhopisy, následne dňa XX.X.XXXX prevzal pri V. banke v G. od E. E. finančné prostriedky v sume 11.000 eur s tým, že poskytnuté finančné prostriedky vráti do jedného mesiaca, pričom finančné prostriedky preberal s vedomím, že tieto v dohodnutom termíne nebude schopný vrátiť, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči jeho iným veriteľom, čím E. E. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 11.000 eur, 3./ presne nezisteného dňa v mesiaci august XXXX oslovil v G. W.. I. Q. s tým, že potrebuje požičať nejaké peniaze na splatenie nejakých dlhov, následne od neho prevzal v presne nezistených obdobiach roku XXXX a XXXX na rôznych miestach v meste G., v rôznych čiastkach finančné prostriedky v celkovej výške 50.000 eur okrem iného s tým, že má vo vlastníctve akcie spoločnosti TIPOS, a.s. a poskytnuté finančné prostriedky nebude problém vrátiť, pri každej jednej čiastočnej pôžičke mu sľuboval, že poskytnuté finančné prostriedky uhradí do dvoch týždňov, pričom finančné prostriedky preberal s vedomím, že tieto v dohodnutom termíne nebude schopný vrátiť, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči jeho iným veriteľom, čím I. Q. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 50.000 eur, 4./ v presne nezistenom dni mesiaca júl XXXX sa telefonicky skontaktoval s E. V. s tým, že má nejaký obchod, ktorý bližšie nekonkretizoval, kde ho požiadal o poskytnutie finančnej pôžičky, následne si od E. V. požičal finančné prostriedky v sume 5.000 eur, ktoré mu prisľúbil vrátiť do jedného mesiaca, avšak tieto doposiaľ nevrátil, následne si požičal od E. V. ďalšie finančné prostriedky vo výškach 5.000 eur, 10.000 eur, ktoré mu prisľúbil vrátiť do septembra XXXX, avšak tieto nevrátil a požičal si od neho ešte sumu X.XXX eur a poslednú sumu dňa X.X.XXXX vo výške X.XXX eur, kde tieto poskytnuté finančné prostriedky prisľúbil vrátiť o niekoľko dní, avšak tieto doposiaľ nevrátil, pričom finančné prostriedky preberal s vedomím, že tieto v dohodnutých termínoch nebude schopný vrátiť, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči jeho iným veriteľom, čím E. V. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 25.000 eur, 5./ potom, ako sa dňa XX.X.XXXX telefonicky skontaktoval s W.. C. V. za účelom poskytnutia pôžičky, sa s týmto stretol v penzióne S. v D. B., kde po vzájomnej ústnej dohode mu tento poskytol finančnú hotovosť v sume 5.000 eur na bližšie neuvedený účel, ktorú mu prisľúbil vrátiť dňa XX.X.XXXX, avšak túto v dohodnutej lehote nevrátil a ani doposiaľ, pričom finančné prostriedky preberal s vedomím, že tieto v dohodnutom termíne nebude schopný vrátiť, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči jeho iným veriteľom, čím W.. C. V. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 5.000 eur, 6./ dňa XX.X.XXXX prišiel do masážneho salónu v T. za B. G., ktorá tam pracovala ako masérka a požiadal ju o poskytnutie finančnej pôžičky vo výške 1.000 eur na bližšie nešpecifikovaný účel, ktorú sa zaviazal vrátiť do X.X.XXXX aj s úrokom 200 eur navyše, následne túto prevzal pri E. banke v T., pôžičku v dohodnutom termíne nevrátil, po naliehaní zo strany poškodenej vrátil dňa XX.XX.XXXX iba jej časť vo výške 700 eur, pričom finančné prostriedky preberal s vedomím, že tieto v dohodnutom termíne nebude schopný vrátiť, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči jeho iným veriteľom, čím B. G. uviedol do omylu a spôsobil jej škodu vo výške 300 eur, X./ v presne nezistenej dobe v mesiaci august XXXX v penzióne C. č. XXXX v chatovej oblasti B. v obci P. E., okres G. zapožičal od C. Y., z dôvodu, že ich súrne potrebuje, finančnú hotovosť vo výške 500 eur s tým, že mu tieto vráti najneskôr do dvoch dní, čo nedodržal a sumu, ani po naliehaní zo strany poškodeného, doposiaľ nevrátil, pričom finančné prostriedky preberal s vedomím, že tieto v dohodnutom termíne nebude schopný vrátiť, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči jeho iným veriteľom, čím takto C. Y. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 500 eur, 8./ uviedol do omylu C. M. tým, že mu pri viacerých stretnutiach v okrese T. a jeden krát v okrese G. prisľúbil, že keď mu požičia finančnú hotovosť, tak mu následne vráti vyššiu bližšie nešpecifikovanú sumu, kedy tiež uviedol, že požičať peniaze potrebuje z dôvodu, že ich potrebuje vložiť na svoj účet, aby z ďalšieho účtu mohol vybrať peniaze - dividendy, k čomu sa preukazoval dokladom - výpisom z účtu, vysvetlil to tak, že vlastní podiel v nejakej lotériovej spoločnosti, kde v období od XX.X.XXXX do mája XXXX od neho postupne vylákal pod zámienkou potreby finančných prostriedkov na vybavovanie svojich dividend finančnú hotovosť v celkovej výške 4.180 eur aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že tieto financie v dohodnutých termínoch, a to pôžičku vo výške 3.000 eur dňa XX.X.XXXX a ostatné dielčie pôžičky v celkovej výške 1.180 eur v období od októbra XXXX do mája XXXX, nebude schopný vrátiť, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči jeho iným veriteľom, čím týmto konaním spôsobil C. M. celkovú škodu vo výške 4.180 eur, X./ v mesiaci august XXXX v O. uviedol do omylu W.. M. N. z G. tým spôsobom, že v dňoch X.X.XXXX a XX.X.XXXX po tom, čo sa s ním telefonicky skontaktoval, vylákal od neho pôžičku v celkovej výške 7.000 eur, ktoré finančné prostriedky mu boli poškodeným odovzdané v uvedené dni v pobočke D. sG.e v O., pričom predstieral nepravdivú okolnosť, že mu ich vráti do XX.X.XXXX, napriek tomu, že v čase pôžičky vedel, že vzhľadom na svoju zlú finančnú situáciu a ďalšie nevysporiadané záväzky voči ostatným veriteľom, požičané peniaze nebude môcť vrátiť vôbec, čím poškodenému W.. M. N. spôsobil priamu škodu vo výške 7.000 eur, 10./ v presne nezistený deň mesiaca september XXXX prevzal na presne nezistenom mieste od I. J. sumu 15.000,- Sk (497,91 eur), ktorú mal odovzdať manželom E. J. a R. J., avšak tieto finančné prostriedky si ponechal ako pôžičku, potom na základe ústnych dohôd, ktoré s nimi uzatváral osobne alebo telefonicky na rôznych miestach v meste G., si od nich požičiaval ďalšie finančné čiastky, v presne nezistených dňoch mesiaca november XXXX čiastku 3.500 eur, mesiaca február XXXX čiastku 8.000 eur, február XXXX čiastku 72.550 eur, dňa 12.6.2012 celkom čiastku 6.000 eur, dňa X.X.XXXX čiastku 700 eur, dňa XX.X.XXXX čiastku 6.000 eur, dňa XX.X.XXXX čiastku 1.000 eur, ako aj ďalšiu finančnú čiastku v sume 1.750 eur v presne nezistený deň mesiaca apríl XXXX, pri poskytnutí každej sumy im prisľúbil, že každú jednu poskytnutú finančnú čiastku aj už s predtým poskytnutou finančnou čiastkou vráti zajtra, alebo čím skôr, pričom aj napriek viacnásobným telefonickým výzvam R. J., poskytnuté finančné prostriedky doposiaľ nevrátil, pričom tieto prebral od manželov J. s vedomím, že tieto nebude môcť v ním stanovenej lehote vrátiť, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu, ako aj neskôr vzhľadom na nevysporiadané záväzky voči jeho iným veriteľom, čím takto od manželov E.u a R.j vylákal sumu celkom vo výške 99.297,10 eur a takto sa ku ich škode obohatil, obžalovaný M. D. a obžalovaný I. E. 11./ v presne nezistenej dobe v roku XXXX spoločne oslovili v G. W.. C. X., ktorému predstierali investovanie do bližšie nešpecifikovaného obchodu, ako aj vyplatenie peňazí z bližšie nešpecifikovaných štátnych dlhopisov a pod zámienkou tejto investície s výnosmi následne od neho v období do XX.XX.XXXX vylákali v rôznych čiastkach finančné prostriedky v celkovej výške 300.000 eur, ktoré prisľúbili vrátiť väčšinou v termíne do jedného mesiaca, pričom finančné prostriedky preberali s vedomím, že tieto v dohodnutom termíne nebudú schopní vrátiť, a to vzhľadom na ich zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči iným veriteľom, čím W.. C. X. uviedli do omylu a spôsobili mu škodu vo výške 300.000 eur, 12./ dňa X.X.XXXX na presne nezistenom mieste v G., pod zámienkou investovania do bližšie nešpecifikovaného obchodu s výnosmi, spoločne vylákali od G. G. finančnú hotovosť vo výške 50.000 eur, ktorú sa zaviazali vrátiť do 10.5.2013 a následne dňa XX.X.XXX3 pod zámienkou potreby ďalšej investície do toho istého nešpecifikovaného obchodu vylákali od G. G. ďalšiu finančnú hotovosť vo výške 150.000 eur, ktorú sa zaviazali vrátiť do XX.X.XXXX, tieto však doposiaľ nevrátili, pričom vzhľadom na ich zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči iným veriteľom a bez reálnej perspektívy zvýšenia vlastného majetku, finančné prostriedky preberali s vedomím, že tieto v dohodnutom termíne nebudú schopní vrátiť, čím takto G. G. uviedli do omylu a spôsobili mu celkovú škodu vo výške 200.000 eur, čím celkovo tak svojim konaním obžalovaný M. D. spôsobil škodu vo výške 711.377,10 eur a obžalovaný I. E. škodu vo výške 500.000 eur, t e d a obž. M. v bode 1/-12/ -pokračovacím, sčasti spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, obž. I. E. v bode 11/, 12/ -pokračovacím spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, čím spáchali obž. M. v bode 1/-12/ -pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,4 písm. a/ Tr. zák. sčasti v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., obž. I. v bode 11/,12/ -pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,4 písm. a/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., Za to im súd u k l a dá 1/ obž. M. D. Podľa § 221 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 2,3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 /desiatich/ rokov a 6 /šiestich/ mesiacov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. ho z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. 2/ obž. I. E. Podľa § 221 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 /desiatich/ rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. ho z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. obžalovaného M. D., nar. XX.XX.XXXX v G., o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry G. sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že -potom, ako v presne nezistenej dobe v prvom polroku XXXX v G., opakovane osobne kontaktoval I. J., tento mu poskytol finančné hotovosti v rôznych výškach, na investovanie do bližšie nešpecifikovaného obchodu celkovo v sume 3.000 eur, kde tieto vždy po jednotlivých čiastkových pôžičkách mu prisľúbil vrátiť do jedného týždňa, avšak tieto doposiaľ nevrátil, pričom finančné prostriedky preberal s vedomím, že tieto v dohodnutých termínoch nebude schopný vrátiť, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči jeho iným veriteľom, čím I. J. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 3.000 eur, pretože skutok nie je trestným činom. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému M. D. zároveň ukladá povinnosť zaplatiť poškodeným: - I. T., nar. XX.X.XXXX v D. P., okr. G., trvale bytom M. XXXX/X, G. - E., škodu vo výške 9.100 eur, - E. E., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T. XXX, Y., okres G., škodu vo výške 7.500 eur, - W.. I. Q., nar. X.X.XXXX v D. J., okr. G., trvale bytom L. XXXX/XX, G., škodu vo výške 50.000 eur, - E. V., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom X. XXXX/XX, T. škodu vo výške 25.000 eur, - W.. C. V., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom L. D. XX, E. P. škodu vo výške 5.000 eur, - B. G., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom Y. XXX/XXX, Y., okres T., škodu vo výške 300 eur, - C. M., nar. X.X.XXXX v T., trvale bytom J. XX, okres T., prechodne bytom J. XX, T., škodu vo výške 4.180 eur, - W.. M. N., nar. X.XX.XXXX v N., okr. O., trvale bytom E. XX, G., prechodne bytom N. XX, okres O., škodu vo výške 7.000 eur, - R. J., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom B. XXXX/X, G. - E., a E. J., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom P. T. XX, E. P., okres G., škodu vo výške 99.297,10 eur. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaným M. D. a I. E. zároveň u k l a d á povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne poškodenému W.. C. X., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom T. XXX/XX, J., okres G., prechodne bytom A. XX, G., škodu vo výške 226.000 eur. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného G. G., nar. X.X.XXXX v T., trvale bytom E. XXX, okres T. a dedičov nebohého poškodeného C. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy trvale bytom G. XXX/X, E., okres G., s nárokmi na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodených W.. C., nar. XX.XX.XXXX v V. a E. nar. XX.XX.XXXX v T. so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces. o d ô v o d n e n i e : L. rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaných M. D. a I. E. vinnými z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že obžalovaný M. D. 1./ v presne nezistenom dni mesiaca máj XXXX v G. v mieste trvalého bydliska, požiadal I. T. o poskytnutie finančnej pôžičky vo výške 10.000 eur s tým, že tieto peniaze potrebuje ako investíciu do bližšie nešpecifikovaného obchodu, kde tieto prisľúbil vrátiť do jedného mesiaca od ich poskytnutia, po dvoch týždňoch od tejto dohody došlo k reálnemu odovzdaniu uvedenej sumy, následne asi po mesiaci vrátil časť poskytnutej sumy vo výške 900 eur, avšak požadoval od I. T. ďalšiu pôžičku vo výške 5.000 eur, ktorú mu tento neposkytol, pričom finančné prostriedky preberal s vedomím, že tieto v dohodnutom termíne nebude schopný vrátiť, vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči jeho iným veriteľom, čím I. T. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 9.100 eur, 2./ v presne nezistenom dni mesiaca jún XXXX prišiel do prevádzky čalúnnictva v G., na ul. Y. za E. E., ktorého požiadal o poskytnutie finančnej pôžičky vo výške 11.000 eur, na vyplatenie dane z príjmu za bližšie nešpecifikované štátne dlhopisy, následne dňa XX.X.XXXX prevzal pri V. banke v G. od E. E. finančné prostriedky v sume 11.000 eur s tým, že poskytnuté finančné prostriedky vráti do jedného mesiaca, pričom finančné prostriedky preberal s vedomím, že tieto v dohodnutom termíne nebude schopný vrátiť, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči jeho iným veriteľom, čím E. E. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 11.000 eur, 3./ presne nezisteného dňa v mesiaci august XXXX oslovil v G. W.. I. Q. s tým, že potrebuje požičať nejaké peniaze na splatenie nejakých dlhov, následne od neho prevzal v presne nezistených obdobiach roku XXXX a XXXX na rôznych miestach v meste G., v rôznych čiastkach finančné prostriedky v celkovej výške 50.000 eur okrem iného s tým, že má vo vlastníctve akcie spoločnosti P., a.s. a poskytnuté finančné prostriedky nebude problém vrátiť, pri každej jednej čiastočnej pôžičke mu sľuboval, že poskytnuté finančné prostriedky uhradí do dvoch týždňov, pričom finančné prostriedky preberal s vedomím, že tieto v dohodnutom termíne nebude schopný vrátiť, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči jeho iným veriteľom, čím I. Q. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 50.000 eur, 4./ potom, ako v presne nezistenej dobe v prvom polroku XXXX v G., opakovane osobne kontaktoval I. J., tento mu poskytol finančné hotovosti v rôznych výškach, na investovanie do bližšie nešpecifikovaného obchodu celkovo v sume 3.000 eur, kde tieto vždy po jednotlivých čiastkových pôžičkách mu prisľúbil vrátiť do jedného týždňa, avšak tieto doposiaľ nevrátil, pričom finančné prostriedky preberal s vedomím, že tieto v dohodnutých termínoch nebude schopný vrátiť, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči jeho iným veriteľom, čím I. J. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 3.000 eur, 5./ v presne nezistenom dni mesiaca júl XXXX sa telefonicky skontaktoval s E. V. s tým, že má nejaký obchod, ktorý bližšie nekonkretizoval, kde ho požiadal o poskytnutie finančnej pôžičky, následne si od E. V. požičal finančné prostriedky v sume 5.000 eur, ktoré mu prisľúbil vrátiť do jedného mesiaca, avšak tieto doposiaľ nevrátil, následne si požičal od E. V. ďalšie finančné prostriedky vo výškach 5.000 eur, 10.000 eur, ktoré mu prisľúbil vrátiť do septembra XXXX, avšak tieto nevrátil a požičal si od neho ešte sumu 2.000 eur a poslednú sumu dňa X.X.XXXX vo výške 3.000 eur, kde tieto poskytnuté finančné prostriedky prisľúbil vrátiť o niekoľko dní, avšak tieto doposiaľ nevrátil, pričom finančné prostriedky preberal s vedomím, že tieto v dohodnutých termínoch nebude schopný vrátiť, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči jeho iným veriteľom, čím E. V. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 25.000 eur, 6./ potom, ako sa dňa XX.X.XXXX telefonicky skontaktoval s W.. C. V. za účelom poskytnutia pôžičky, sa s týmto stretol v penzióne S. v D. B., kde po vzájomnej ústnej dohode mu tento poskytol finančnú hotovosť v sume 5.000 eur na bližšie neuvedený účel, ktorú mu prisľúbil vrátiť dňa XX.X.XXXX, avšak túto v dohodnutej lehote nevrátil a ani doposiaľ, pričom finančné prostriedky preberal s vedomím, že tieto v dohodnutom termíne nebude schopný vrátiť, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči jeho iným veriteľom, čím W.. C. V. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 5.000 eur, 7./ dňa XX.X.XXXX prišiel do masážneho salónu v T. za B. G., ktorá tam pracovala ako masérka a požiadal ju o poskytnutie finančnej pôžičky vo výške 1.000 eur na bližšie nešpecifikovaný účel, ktorú sa zaviazal vrátiť do 4.7.2014 aj s úrokom 200 eur navyše, následne túto prevzal pri E. banke v T., pôžičku v dohodnutom termíne nevrátil, po naliehaní zo strany poškodenej vrátil dňa XX.XX.XXXX iba jej časť vo výške 700 eur, pričom finančné prostriedky preberal s vedomím, že tieto v dohodnutom termíne nebude schopný vrátiť, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči jeho iným veriteľom, čím B. G. uviedol do omylu a spôsobil jej škodu vo výške 300 eur, 8./ v presne nezistenej dobe v mesiaci august XXXX v penzióne C. č. XXXX v chatovej oblasti B. v obci P. E., okres G. zapožičal od C. Y., z dôvodu, že ich súrne potrebuje, finančnú hotovosť vo výške 500 eur s tým, že mu tieto vráti najneskôr do dvoch dní, čo nedodržal a sumu, ani po naliehaní zo strany poškodeného, doposiaľ nevrátil, pričom finančné prostriedky preberal s vedomím, že tieto v dohodnutom termíne nebude schopný vrátiť, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči jeho iným veriteľom, čím takto C. Y. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 500 eur, 9./ uviedol do omylu C. M. tým, že mu pri viacerých stretnutiach v okrese T. a jeden krát v okrese G. prisľúbil, že keď mu požičia finančnú hotovosť, tak mu následne vráti vyššiu bližšie nešpecifikovanú sumu, kedy tiež uviedol, že požičať peniaze potrebuje z dôvodu, že ich potrebuje vložiť na svoj účet, aby z ďalšieho účtu mohol vybrať peniaze - dividendy, k čomu sa preukazoval dokladom - výpisom z účtu, vysvetlil to tak, že vlastní podiel v nejakej lotériovej spoločnosti, kde v období od XX.X.XXXX do mája XXXX od neho postupne vylákal pod zámienkou potreby finančných prostriedkov na vybavovanie svojich dividend finančnú hotovosť v celkovej výške 4.180 eur aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že tieto financie v dohodnutých termínoch, a to pôžičku vo výške 3.000 eur dňa XX.X.XXXX a ostatné dielčie pôžičky v celkovej výške 1.180 eur v období od októbra XXXX do mája XXXX, nebude schopný vrátiť, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči jeho iným veriteľom, čím týmto konaním spôsobil C. M. celkovú škodu vo výške 4.180 eur, 10./ v mesiaci august XXXX v O. uviedol do omylu W.. M. N. z G. tým spôsobom, že v dňoch X.X.XXXX a XX.X.XXXX po tom, čo sa s ním telefonicky skontaktoval, vylákal od neho pôžičku v celkovej výške 7.000 eur, ktoré finančné prostriedky mu boli poškodeným odovzdané v uvedené dni v pobočke D. D. v O., pričom predstieral nepravdivú okolnosť, že mu ich vráti do 19.8.2014, napriek tomu, že v čase pôžičky vedel, že vzhľadom na svoju zlú finančnú situáciu a ďalšie nevysporiadané záväzky voči ostatným veriteľom, požičané peniaze nebude môcť vrátiť vôbec, čím poškodenému W.. M. N. spôsobil priamu škodu vo výške 7.000 eur, 11./ v presne nezistený deň mesiaca september XXXX prevzal na presne nezistenom mieste od I. J. sumu 15.000,- Sk (497,91 eur), ktorú mal odovzdať manželom E. J. a R. J., avšak tieto finančné prostriedky si ponechal ako pôžičku, potom na základe ústnych dohôd, ktoré s nimi uzatváral osobne alebo telefonicky na rôznych miestach v meste G., si od nich požičiaval ďalšie finančné čiastky, v presne nezistených dňoch mesiaca november XXXX čiastku 3.500 eur, mesiaca február XXXX čiastku 8.000 eur, február XXXX čiastku 72.550 eur, dňa XX.X.XXXX celkom čiastku 6.000 eur, dňa X.X.XXXX čiastku 700 eur, dňa XX.X.XXXX čiastku 6.000 eur, dňa XX.X.XXXX čiastku 1.000 eur, ako aj ďalšiu finančnú čiastku v sume 1.750 eur v presne nezistený deň mesiaca apríl XXXX, pri poskytnutí každej sumy im prisľúbil, že každú jednu poskytnutú finančnú čiastku aj už s predtým poskytnutou finančnou čiastkou vráti zajtra, alebo čím skôr, pričom aj napriek viacnásobným telefonickým výzvam R. J., poskytnuté finančné prostriedky doposiaľ nevrátil, pričom tieto prebral od manželov J. s vedomím, že tieto nebude môcť v ním stanovenej lehote vrátiť, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu, ako aj neskôr vzhľadom na nevysporiadané záväzky voči jeho iným veriteľom, čím takto od manželov E. J. a R. J. vylákal sumu celkom vo výške 99.297,10 eur a takto sa ku ich škode obohatil, obžalovaný M. D. a obžalovaný I. E. 12./ v presne nezistenej dobe v roku XXXX spoločne oslovili v G. W.. C. X., ktorému predstierali investovanie do bližšie nešpecifikovaného obchodu, ako aj vyplatenie peňazí z bližšie nešpecifikovaných štátnych dlhopisov a pod zámienkou tejto investície s výnosmi následne od neho v období do XX.XX.XXXX vylákali v rôznych čiastkach finančné prostriedky v celkovej výške 300.000 eur, ktoré prisľúbili vrátiť väčšinou v termíne do jedného mesiaca, pričom finančné prostriedky preberali s vedomím, že tieto v dohodnutom termíne nebudú schopní vrátiť, a to vzhľadom na ich zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči iným veriteľom, čím W.. C. X. uviedli do omylu a spôsobili mu škodu vo výške 300.000 eur, 13./ dňa X.X.XXXX na presne nezistenom mieste v G., pod zámienkou investovania do bližšie nešpecifikovaného obchodu s výnosmi, spoločne vylákali od G. G. finančnú hotovosť vo výške 50.000 eur, ktorú sa zaviazali vrátiť do XX.X.XXXX a následne dňa XX.X.XXXX pod zámienkou potreby ďalšej investície do toho istého nešpecifikovaného obchodu vylákali od G. G. ďalšiu finančnú hotovosť vo výške 150.000 eur, ktorú sa zaviazali vrátiť do XX.X.XXXX, tieto však doposiaľ nevrátili, pričom vzhľadom na ich zlú finančnú situáciu a nevysporiadané záväzky voči iným veriteľom a bez reálnej perspektívy zvýšenia vlastného majetku, finančné prostriedky preberali s vedomím, že tieto v dohodnutom termíne nebudú schopní vrátiť, čím takto G. G. uviedli do omylu a spôsobili mu celkovú škodu vo výške 200.000 eur, čím celkovo tak svojim konaním obžalovaný M. D. spôsobil škodu vo výške 714.377,10 eur a obžalovaný I. E. škodu vo výške 500.000 eur. Za to obž. M. D. uložil podľa § 221 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. M.. I. E. podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. pri neexistencii priťažujúcich a poľahčujúcich okolností uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obž. M. D. zároveň uložil povinnosť zaplatiť poškodeným: - I. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, G. - E., škodu vo výške 9.100 eur, - E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, Y., okres G., škodu vo výške 11.000 eur, - W.. I. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, G., škodu vo výške 50.000 eur, - E. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, T., okres T., škodu vo výške 25.000 eur, - W.. C. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. D. XX, E. P., okres G., škodu vo výške 5.000 eur, - B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XXX, Y., okres T., škodu vo výške 300 eur, - C. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. XX, okres T., prechodne bytom J. XX, T., škodu vo výške 4.180 eur, - W.. M. N., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, G., prechodne bytom N. XX, okres O., škodu vo výške 7.000 eur, - R. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, G. - E., a E. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. T. XX, E. P., okres G., škodu vo výške 99.297,X0 eur. G. § 287 ods. 1 Tr. por. obž. M. D. a I. E. uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne poškodenému W.. C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, J., okres G., prechodne bytom A. XX, G., škodu vo výške 300.000 eur. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného G. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, okres T. a dedičov nebohého poškodeného C. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy trvale bytom G. XXX/X, E., okres G., s nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie obaja obžalovaní, a to prostredníctvom svojich obhajcov. V písomných dôvodoch odvolania obž. M. D. namietal, že pre naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa vyžaduje, aby páchateľ vedel o tom, že uvádza iného do omylu, teda aby vedel, že skutočnosti, ktoré uvádza, nie sú v súlade s realitou. Ak je páchateľ sám v omyle - sám má nesprávnu predstavu o uvádzanej skutočnosti - nepôjde o trestný čin podvodu, pretože absentuje úmyselné zavinenie s tým, že páchateľ nevie, že iného klame. K naplneniu subjektívnej stránky nestačí, že páchateľ úmyselne konal, ale je potrebné, aby úmyselne porušil alebo ohrozil záujem chránený Trestným zákonom spôsobom v tomto zákone uvedenom. Pokiaľ sa páchateľovo chcenie alebo uzrozumenie vzťahuje len na niektoré skutočnosti podradené pod znaky uvedené v skutkovej podstate trestného činu, pričom na ostatné sa vzťahuje len nedbanlivosť, nemôže ísť o trestný čin úmyselný. Poukázal na to, že úmyselným zavinením musí byť pokryté aj to, že takýmto konaním chce „spôsobiť na cudzom majetku škodu“ a zároveň chce „seba alebo iného obohatiť“. Teda škoda na cudzom majetku musí byť spôsobená v príčinnej súvislosti s omylom osoby vykonávajúcej majetkovú dispozíciu, pričom uvádzanie nepravdy musí byť pre osobu vykonávajúcu majetkovú dispozíciu dostatočne významné a nestačí len bezvýznamné konanie páchateľa alebo len obyčajné klamanie nespôsobilé vyvolať právne významný omyl na strane osoby vykonávajúcej majetkovú dispozíciu. V tejto súvislosti poukázal na názor ústavného súdu, podľa ktorého je celkom neprípustná prax, keď sa štandardné civilné vzťahy riešia na úkor jedného z účastníkov prostriedkami trestného práva. Súd prvého stupňa pri výklade znakov objektívnej stránky trestného činu podvodu ignoroval, že vzťah medzi obžalovaným a poškodenými má súkromnoprávny základ a že spory vzniknuté zo súkromnoprávnych vzťahov majú primárne riešiť súdy v civilnom konaní. Po vznesení jednotlivých obvinení vždy tvrdil, že sa jedná o občianskoprávny vzťah, všetkým veriteľom vysvetlil dôvod, pre ktorý si peniaze chcel požičať, vysvetlil predmet bankového produktu, pričom všetci veritelia poskytli finančné prostriedky dobrovoľne a požičiavali ich s cieľom získať väčší obnos finančných prostriedkov z úrokov, ako poskytovali peňažné ústavy. Vedeli, že nimi poskytované finančné prostriedky budú použité na bankový produkt a vedeli, že ich nepoužil pre vlastnú potrebu a že požičané peniaze všetkým vráti. Namietal, že vo výpovedi uviedol, že poškodenému E. vrátil 3500 eur, pričom tento rozpor nebol prvostupňovým súdom odstránený. Skutok pod bodom 1./, 2./ a 7./ podanej obžaloby nie je, podľa jeho názoru, trestným činom podvodu ani iným trestným činom, pretože pokiaľ plnil zo zmluvy o pôžičke len čiastočne, svedčí to len o tom, že nebol schopný riadne splniť svoje zmluvné záväzky, nezahŕňa však sám o sebe vnútorný vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu. Súd prvého stupňa nebral do úvahy prekážky, ktoré mu bránili splniť svoj záväzok a ktoré vznikli až v čase po uzatvorení verbálnej alebo písomnej zmluvy o pôžičke. Vo všetkých právnych pozíciách, od dlžníka, obvineného a neskôr obžalovaného nikdy neprejavil svoj úmysel záväzok vôbec nesplniť, práve naopak, vždy tvrdil, že ho splní i keď neskôr, preto nemožno takéto konanie považovať za podvodné. Poukázal tiež na skutočnosti, že pre trestnoprávne posudzovanie podvodných konaní v súvislosti s uzatváraním zmlúv o pôžičke je významné v prvom rade to, že požičané finančné prostriedky prechádzajú do vlastníctva dlžníka a ten ich môže použiť na akýkoľvek účel, a preto len nerešpektovanie veriteľa na konkrétne použitie pôžičky dlžníkom nie je trestným činom a nespôsobuje neplatnosť zmluvy o pôžičke podľa predpisov civilného práva. K bodu 4./ obžaloby uviedol, že I. J. požičal 3000 eur, tento veriteľ uviedol, že si nemyslí, že mu ich nevráti. K bodu 11./ podanej obžaloby uviedol, že jeho sestra spolu so svojím manželom mu požičala finančné prostriedky v celkovej výške 99 297,10 eur, prisľúbil im, že ich vráti čo najskôr, ešte predtým ako podala (R. J.) trestné oznámenie, mu ukázala fotografiu, ktorá ho zachytávala pri kasíne, malo sa jednať o bratislavské kasíno, kde podľa nej míňal požičané peniaze, čo on dôrazne odmietol, nikdy v žiadnom kasíne nebol a fotografia ho mohla zachytiť ako iba prechádza vedľa kasína, nie že do neho aj vstupuje. Jeho sestra mu neverila a oznámila to polícii, ktorej uviedla aj mená viacerých osôb, ktoré mu poskytli pôžičku a od ktorých sa dozvedela, že požičané peniaze im neboli vrátené. Poznamenal, že operatívni pracovníci polície vykonávajúc policajnú právomoc podľa § 17 zákona o policajnom zbore predvolali R. J. uvedené osoby a za pomoci predkladanej fotografie vyvolali pocit strachu z nevrátenia požičaných finančných prostriedkov u veriteľov a takto osoby podávajúce vysvetlenie boli navádzané na výpoveď, ktorá bola predložená vyšetrovateľovi a bola podkladom pre začatie trestného stíhania vo veci. Namietal, že operatívni pracovníci polície v G. vykonávali policajnú právomoc pri služobných zákrokoch s E. E., E. V., W.. I. Q., C. V., I. J. a ďalšími v súvislosti s podnetom podaným R. J. v rozpore so zákonom, podľa jeho názoru, nahovárali osoby podrobené služobnému zákroku na vopred pripravené výpovede, ktoré boli podkladom pre začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia. Mal za to, že fotografia s ním pri kasíne sa nesmie v spise vôbec nachádzať, aby neovplyvňovala príslušné orgány trestného konania. Ďalej uviedol, že obvyklú alebo bežnú mieru opatrnosti je možné definovať tak, že nejde o „uvedenie do omylu“ v zmysle základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ak je možné nepravdivosť tvrdenia na prvý pohľad rozpoznať, prípadne nepravdivosť tvrdenia vôbec nie je spôsobilá vyvolať nesprávnu predstavu subjektu, ktorému je smerovaná. Poukázal na rozdielnosť posúdenia v predmetnej trestnej veci a postupu prokurátora Okresnej prokuratúry v G. sp. zn. 2Pv 860/2011, ktorý zastavil trestné stíhanie vedené proti obvinenému pre prečin podvodu. Tiež v podanom odvolaní poukázal na to, že nie vždy sa podarí docieliť realizáciu podnikateľského zámeru, pričom následok z toho vyplývajúci dopadá potom na majetkovú sféru podnikateľského subjektu. Záver súdu prvého stupňa podľa bodov 1./ až 13./ obžaloby vychádza z jeho rizikového rozhodnutia, ktorý v prípade negatívneho výsledku (podnikateľský zámer sa v časovej realizácii predĺžil) považuje za konanie contra legem so všetkými dôsledkami tohto odvolaním napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že uvedenie do omylu v prípade poškodených je dané len z nedbanlivosti, preto nemôže ísť o spáchanie trestného činu podvodu. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neriešil zložku vedomostnú a vôľovú. Z prípravného konania ani z konania pred súdom nemohlo byť dostatočne preukázané, že bola naplnená subjektívna stránka trestného činu. Uviedol, že požičané finančné prostriedky vždy chcel vrátiť, nikdy sa nechcel obohatiť a požičané finančné prostriedky aj vráti, aj keď s omeškaním, pričom uhradí poškodeným aj úrok z omeškania. V zápisnici o výsluchu dňa XX.XX.XXXX a neskôr XX.X.XXXX okrem iného uviedol, že podpísané zmluvy v tomto obchode v pozícii ich účastníkov majú povinnosť dodržiavať bankové tajomstvo a jeho vyzradenie je sankcionované zmluvnou pokutou, ktorá nie je nízka. Pre tieto dôvody nemohol predložiť listinné dôkazy. Uviedol, že má informácie o vývoji a postupe bankového obchodu, a teda vie, že svojím veriteľom vráti finančné prostriedky do 8.5.2016, ale podľa skutočného stavu a nie podľa vyhláseného rozsudku, ktorý je v niektorých prípadoch nepresný. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obž. JM. konštatovanie súdu prvého stupňa o tom, že vykonané dôkazy svedčia o jeho vine považoval v podanom odvolaní v celom rozsahu za nesprávne. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním, podľa jeho názoru, nepreukázal, že preberal peňažné prostriedky od poškodených s úmyslom a vedomím, že ich poškodeným neuhradí. Zdôraznil, že s poškodenými X. a G. sa pri uzatváraní obchodných vzťahov dohodli, že ide o dlhodobú kapitálovú finančnú investíciu, pričom všetky peňažné prostriedky mali byť poškodeným vrátené so ziskom. Mal za to, že vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa nepreukázal, že v čase uzatvárania obchodných vzťahov s poškodenými a následným prebratím peňažných prostriedkov od poškodených, nemal v úmysle tieto predmetné peňažné prostriedky slúžiace na investovanie na kapitálových trhoch poškodeným nevrátiť. Ide tu o obchodný vzťah s poškodenými, ktorých predmetom boli kapitálové investičné obchody. Mal za to, že nebolo preukázané, aby svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu, a to najmä subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu. Poškodenému X. a G. vráti všetky investované peňažné prostriedky do konca mája 2016. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy okolnosti svedčiace v jeho prospech a taktiež nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, čo je v rozpore s ust. § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. Poukázal tiež na uplatnenie zásady in dubio pro reo. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a oslobodil ho spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je stíhaný ako aj z dôvodu, že nebolo dokázané, že tieto skutky spáchal alternatívne navrhol, aby krajský súd vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd na základe odvolaní obžalovaných ako oprávnených osôb podaných v zákonnej lehote v súlade s ustanovením § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne súd len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k nasledovným záverom. V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Krajský súd však ešte považoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom obž. M. D., svedkov W.. C. X., G. G., prečítaním notárskych zápisníc, zmluvy o pôžičke, dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke, potvrdenia o výške dlhu, úmrtného listu poškodeného Y., osvedčenia o dedičstve sp. zn. 7D XX/XXXX, správy z ÚPSVaR G., správy z daňového úradu, správy z Okresného súdu G., príkazu potvrdeného P. zo dňa 19.9.2014, a preto dokazovanie v tomto smere na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaných doplnil. Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutky, ktoré sa obžalovaným kladú za vinu, sa stali a že tieto obž. D. a obž. E. spáchali a všetky čiastkové útoky žalovaných skutkov s výnimkou čiastkového útoku uvedeného v bode 4./ obžaloby vykazujú obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Záver o vine obžalovaných je možné vyvodiť predovšetkým z výpovedí svedkov poškodených, E. E., W.. I. Q., E. V., W.. C. V., B. G., C. M., W.. M. N., R. J., E. J., W.. C. X., G. G., I. T., neb. C. Y. a svedkov S. V., W.. I. G. a K. J.. Títo svedkovia vypovedali o vzťahu s obž. D. a E. a za akým účelom dochádzalo k požičiavaniu peňazí obžalovaným. Skutočnosť, že si obžalovaní požičiavali peniaze od poškodených (až na výšku požičanej sumy od poškodeného G. G. a W.. C. X.) nepopreli ani samotní obžalovaní. Táto skutočnosť preto nebola spornou. Bolo ďalej nepochybne preukázané, a to tak výpoveďami obžalovaných ako aj svedkov poškodených, že obžalovaní požičané peniaze nielen v prvotne dohodnutej lehote, ale ani v následných dojednaných lehotách, ani do konania verejného zasadnutia na krajskom súde nevrátili. Sporným bolo, či v čase uzavretia zmlúv o pôžičke obžalovaní vedeli, že tieto poškodeným v dohodnutej lehote nevrátia, resp. nevrátia im ich vôbec. V konaní pred prvostupňovým súdom, ale i pred súdom odvolacím obžalovaní vo veci uviedli, že pôžičky nebrali s tým úmyslom, že tieto nevrátia, peniaze od poškodených použili na bankový obchod. V tomto smere sa žiada uviesť, že pôžičky si obž. D. od poškodených bral v časovom období od septembra XXXX do augusta XXXX (čiastkové útoky pod bodom 1./ - 12./). M.. E. bral spolu s obž. D. od poškodených pôžičky v roku XXXX až do XX.XX.XXXX (čiastkové útoky pod bodom 11./ a 12./). Z výpovede svedka poškodeného I. T. vyplýva, že obž. D. bol za ním, chcel si požičať 10.000 eur s tým, že má rozbehnuté obchody a poskytnuté peniaze do mesiaca vráti. Keďže obžalovaný do mesiaca peniaze nevrátil, on mu zavolal, D. mu dal 900 eur, že viac zatiaľ nemá. Dohodli sa aj na 1.000 eurových mesačných splátkach, ale obžalovaný túto dohodu nedodržal. V roku 2013 bol zase za ním obžalovaný požičať ďalších 5.000 eur s tým, že všetky peniaze, aj s predchádzajúcou pôžičkou vráti naraz. Keďže však predtým stretol sestru obž. D., ktorá ho upozornila na zlú finančnú situáciu obžalovaného, upozornila ho, že tento má veľa veriteľov, ktorým nevrátil, preto mu ďalšie peniaze neposkytol. Svedok poškodený E. E. vo výpovedi uviedol, že obž. D. ho v júli XXXX oslovil, či mu môže poskytnúť finančné prostriedky ako pôžičku, keďže mal nejaké dlhopisy, pričom obžalovaný mu povedal, že potrebuje vyplatiť daň z dlhopisov. G. od neho XX.XXX eur, ktoré mu dal. Z tejto sumy mu obž. D. vrátil na požiadanie po čiastkach sumu 3.500 eur. Lehota splatnosti dlhu bola dojednaná lehotou jedného mesiaca. Z výpovede svedka poškodeného Ing. I. plynie, že tento požičal finančné prostriedky obž. D. v rokoch XXXX, XXXX po čiastkach, v súhrne 50.000 eur. Dôvodom pôžičky bolo, že obž. D. potreboval zaplatiť nejaké dane. Viackrát urgoval vrátenie peňazí a obžalovaný vždy uviedol, že budú vrátené. Neskôr svedok zistil, že obžalovaný už nemá žiaden majetok. Taktiež mu obžalovaný spomínal, že ide o nejaký finančný obchod, kde sa dajú zarobiť peniaze a že na tento obchod potrebujú finančné prostriedky. Nevedel bližšie uviesť o čo išlo, pretože malo byť všetko tajné a nesmel mu to prezradiť, lebo by obchod padol. Svedok poškodený E. uviedol, že obž. D. poskytol finančné prostriedky na základe jeho požiadavky vo viacerých čiastkach spolu vo výške 25.000 eur. Peniaze mali byť použité na nejaký obchod. Zároveň si títo dohodli lehotu vrátenia pri prvotnom poskytnutí peňažných prostriedkov mesiac alebo dva, pri poslednom poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 3000 eur bola lehota vrátenia dojednaná na niekoľko dní, pôžička mu nebola doposiaľ vrátená. Svedok poškodený W.. C. V. vypovedal, že obž. D. osobne na základe zmluvy o pôžičke požičal sumu 5.000 eur, ktorá mala byť vrátená do niekoľkých dní. Z výpovede svedkyne Ing. S. V. plynie, že obž. D. prišiel k ním po telefonickom oznámení, kde s manželom spísal zmluvu o pôžičke na sumu 5.000 eur. Obžalovaný ich ubezpečil, že peniaze budú vrátené na druhý alebo tretí deň. Zároveň im povedal, že má nejaké akcie v Tipose, čo má byť vyplatené a keď bude uzavretý jeho kontrakt, hneď dôjde k vyplateniu a dá aj peniaze naviac za túto pôžičku. Malo ísť o sumu 2.000 eur. Peniaze neboli vrátené. Z výpovede svedkyne poškodenej B.. vyplýva, že táto obž. D. poskytla finančné prostriedky v sume 1.000 eur, ktorú jej mal vrátiť do týždňa od jej poskytnutia. Keďže k vráteniu nedošlo, po čase jej navrhol, že jej dá províziu 200 eur. Na jej urgencie ďalej nereagoval. Následne sa ozval s tým, že mu príde nejaký obnos z J. a že jej vráti raz toľko. Potom sa jej zatajoval. Vrátil jej len 700 eur s tým, že do týždňa jej vráti zvyšných 300 eur, avšak tak doposiaľ neurobil. Výpoveď svedka poškodeného C. Y. bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, keďže tento po podaní obžaloby zomrel, pričom z jeho výpovede plynie, že na jar roku XXXX ho telefonicky kontaktoval obž. D., že potrebuje súrne požičať 500 eur, potreboval niečo zaplatiť. Prišiel za ním druhý deň, on mu tú sumu osobne požičal s prísľubom, že na druhý deň mu ju obžalovaný vráti, k čomu nedošlo. Viackrát ho telefonicky žiadal o vrátenie. Vždy mu sľuboval, že príde za hodinu alebo zajtra, k čomu nikdy nedošlo. Potom mu už obžalovaný telefón nedvíhal. Svedok poškodený C. M. vypovedal, že obž. D. na požiadanie požičal 3.000 eur, neskôr požičal ďalšiu sumu, v celkovom súčte išlo o sumu 4.180 eur. Lehota splatnosti pri pôžičke 3.000 eur bola 3 dni, k vráteniu nedošlo, bolo mu povedané, aby počkal. Ako dôvod pôžičky obžalovaný uviedol, že peniaze potrebuje pri podnikaní. Svedok poškodený W.. M. N. vypovedal, že ho telefonicky oslovil obž. D., že potrebuje požičať nejaké finančné prostriedky na nákup nejakého tovaru. Požičal mu sumu 2.500 eur. Obž. D. ho ubezpečil, že mu pôžičku vráti do 2 - 3 dní, k čomu však nedošlo. Následne mu obž. D. povedal, že finančný obchod, pre ktoré peniaze potreboval sa podaril a aby mu ešte požičal sumu 7.000 eur. On mu ale poskytol iba sumu 4.500 eur na benzínovej pumpe. O týždeň žiadal vrátenie peňazí. Mali mu prísť na účet, avšak k vráteniu nedošlo a na viaceré výzvy obžalovaný nereagoval a peniaze nevrátil. Z výpovede svedkyne poškodenej R. J. plynie, že od r. XXXX do r. XXXX poskytla spolu s manželom pre obž. D., ktorý je jej bratom, celkovo sumu 99 297,10 eur. Prostriedky mu ona poskytovala na nejaký nákup, myslela si, že pre firmu, ktorú mal. Keď ho žiadala peniaze vrátiť, ubezpečoval ju, že vráti, len aby vydržala, avšak k úhrade nedošlo. Lehoty na vrátenie boli dvojtýždňové. Uvedené potvrdzuje i výpoveď E. J., ktorá bola na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods. 3 Tr. por. prečítaná. Svedok poškodený W.. C. X. uviedol, že na požiadavku obž. D. požičiaval jednotlivé sumy, ktorý uvádzal, že je účastníkom nejakého obchodu, kde je zaručená krátkodobá návratnosť finančných prostriedkov. Obaja obžalovaní mu uviedli, že potrebujú finančné prostriedky, aby zaplatili daň, aby boli peniaze z obchodu uvoľnené, avšak k žiadnemu vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov nedošlo a všetky peniaze v sume 300.000 eur mu doposiaľ nevrátili. O poskytnutí finančných prostriedkov má notársku zápisnicu, ktorá bola spísaná neskôr, finančný obchod, ktorý majú, musel byť utajený, obžalovaný mu hovoril, že nemôžu o tom nič povedať, pretože obchod by stratil platnosť a mohli by všetci prísť o peniaze, ktoré boli do tohto vložené. Obž. D. vystupoval ako šéf spoločnosti C. v G., pôsobil ako seriózny a solventný človek,neskôr za ním začal chodiť spolu s obž. E., ktorý vystupoval ako ekonóm, ktorý celý obchod zastrešuje. Obžalovaným poskytol peniaze aj napriek tomu, že mu títo nevrátili v lehote splatnosti 1 mesiaca predchádzajúce pôžičky, lebo jednak ho obžalovaní presviedčali, že je to na dobrej ceste, žiadali ďalšie peniaze, aby sa zaplatilo ešte niečo, aby sa mu mohli vrátiť predchádzajúce pôžičky, ku koncu si aj on požičal peniaze a tie potom dal obžalovaným. Peniaze im dal aj z toho dôvodu, že za obž. D. chodili investovať aj G., ale aj iní ľudia, ktorí nevystupujú v tejto trestnej veci, čo ho uistilo, že ide o výhodný obchod. Svedok - poškodený G. G. vypovedal, že obžalovaného D. pozná a spoluobžalovaného E. mu predstavil obž. D. pri požiadavke o poskytnutie pôžičky. Tento poskytol obž. D. peniaze aj v minulosti, dlžobu v minulosti vždy vyrovnal. Obž. D. tvrdil, že peniaze potrebuje pre nejakú obchodnú činnosť, konkrétne ho s ňou neoboznámil. Požičal mu raz 50.000 eur, raz 150.000 eur, teda celkovo 200.000 eur, o čom predložil zmluvy o pôžičke a notárske zápisnice. Termín splatnosti bol dva týždne, tak prvej, ako aj druhej pôžičky, k vráteniu pôžičky doposiaľ nedošlo. Obžalovaný mu povedal, že potrebuje peňažné prostriedky na obchodnofinančný vzťah, malo ísť o zahraničné akcie P.. Obžalovaným poskytol pôžičky z dôvodu, že obž. D. poznal ako solventného, vlastnil dom, drahé autá, firma manželky obžalovaného vlastnila nehnuteľnosti, prevádzkovali kaviareň, predajňu odevov, požičaná suma neprevyšovala hodnotu majetku obžalovaného. Svedok nevedel, že obžalovaný má dlhy, zistil to až neskôr. Pokiaľ obžalovaní spochybňovali výšku pôžičky u poškodeného G., v tomto smere krajský poukazuje na listinné dôkazy, ktorými sú zmluvy o pôžičke z X.X.XXXX a XX.X.XXXX a notárske zápisnice z X.X.XXXX č. NZ XXXXX/XXXX a z XX.X.XXXX č. NZ XXXXX/XXXX, obe spísané na notárskom úrade I.. W. V., z ktorých nepochybne vyplýva vyhlásenie samotných obžalovaných, že títo si od poškodeného G. požičali 50 000 eur a neskôr 150 000 eur, preto odvolací súd nemal dôvod neveriť tvrdeniu poškodeného G. podporeného týmito listinnými dôkazmi. Navyše aj samotný obžalovaný D. v prípravnom konaní dňa 30.4.2015 v prítomnosti obhajcu uviedol, že od pošk. G. si požičali na dvakrát sumu spolu 200.000,- eur. Na verejnom zasadnutí konanom na krajskom súde začali obžalovaní spochybňovať aj výšku sumy, ktorú im požičal poškodený W.. X.. Túto výšku však, okrem výpovede poškodeného W.. X., nesporne preukazujú aj listinné dôkazy, a to zmluva o pôžičke medzi veriteľom C. a dlžníkmi M. D. a I. E., predmetom ktorej bola suma 60.000,- eur, ktorou dlžníci potvrdili prevzatie uvedenej hotovosti do XX.XX.XXXX, ktorá suma mala byť vrátená do XX.XX.XXXX. Z dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke, ktorá bola uzavretá dňa 17.12.2013 plynie, že pošk. X. požičal obom obžalovaným sumu 14.000,- eur, ktorú spolu s predchádzajúcou sumou 60.000,- eur sa zaviazali poškodenému vrátiť do XX.XX.XXXX. Z potvrdenia o výške dlhu zo dňa X.XX.XXXX potom plynie, že obžalovaní dlhovali poškodenému X. k tomu dňu sumu 187.800,- eur, 3.10.2014 dlhovali 200.000,- eur, 16.10.2014 už dlh vzrástol na 220.000,- eur, 22.10.2014 na 230.000,- eur, 28.10.2014 na 240.000,- eur, 7.11.2014 na 260.000,- eur, až napokon 10.12.2014 obaja obžalovaní písomne potvrdili, že poškodenému Ing. X. dlhujú spolu 300.000,- eur. V posudzovanom prípade bolo, ako to krajský súd už uviedol, nesporne, jednak listinnými dôkazmi, a to zmluvami o pôžičke, notárskymi zápisnicami, výpismi z účtu, zoznamom vedených exekučných konaní u obž. D. a obž. E. Okresným súdom G. a jednak výpoveďou obžalovaných, ako aj vyššie uvedených svedkov- poškodených preukázané, že obžalovaní si od poškodených požičiavali nemalé finančné čiastky s relatívne krátkou lehotou splatnosti, od pár dní do mesiaca, dvoch. Krajský súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel na základe uvedených dôkazov k záveru, že v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke obžalovaní nemohli dôvodne predpokladať, že budú schopní splniť svoj záväzok voči všetkým poškodeným a už vôbec nie v tak krátko dohodnutých lehotách. Žiada sa uviesť, že to bol práve obž. D., ktorý poškodených oslovil s návrhom požičania peňazí a uvádzal rozličné dôvody, akými boli vyplatenie dane, štátne dlhopisy, obchody so spoločnosťou P., investovanie do bližšie nešpecifikovaných obchodov, pri ktorých tvrdil, že je viazaný mlčanlivosťou, v prípade porušenia ktorej by prišli o zisky. Krátka lehota splatnosti pôžičiek, ktorú obžalovaní poškodeným navrhli, bola, podľa názoru krajského súdu, tiež jedným z dôvodov, pre ktorý poškodení obžalovaným pôžičky poskytli, pričom ich obžalovaný D. uisťoval, že pôžičku im vráti aj skôr, čo v jeho prípade nebolo reálne, obžalovaný tým predstieral okolnosti, ktoré neboli v súlade so skutočným stavom veci. Poškodení nemali o bonite obžalovaných pravdivú vedomosť, domnievali sa, že sa nemajú čoho obávať, lebo obž. D. poznali ako dôveryhodného, majetného, pritom poškodení obž. D.a poznali dlho, či už ako bývalého kolegu v práci, podnikateľa, resp. poškodenou boli aj sestra a švagor obžalovaného a títo mali vedomosti o tom, kde býva, na akých vozidlách jazdí, obžalovaný pôsobil v spoločnosti C. v G., za ktorú vystupoval ako riaditeľ. Krajský súd neuveril obrane obžalovaného D. ani obžalovaného E., tieto považoval za nevierohodné, ktoré obžalovaní urobili v snahe vyviniť sa, pokiaľ títo vypovedali, že oni sumy prevzaté od poškodených ďalej investovali a nezodpovedajú za to, že finanční makléri z J. im nevyplatili sumy z finančných obchodov. V prvom rade poškodení nepotvrdili, aby im obž. D., ako to on tvrdil, vysvetlil, na aký obchod majú byť peniaze poskytnuté, obžalovaný im uvádzal, že ide o tajný obchod, ktorého vyzradenie by znamenalo zmluvnú pokutu, finančnú stratu. Pri tak veľkých sumách, ktoré si obžalovaní od poškodených požičali, nepredložili títo žiadne doklady o tom, kde či komu peniaze odovzdali, malo pritom ísť o hotovostné transakcie, len raz mali byť peniaze v menšej sume (2.000,- eur) vložené na účet, ktorý však obžalovaný D. nevedel bližšie špecifikovať. Obž. D. navyše v podstatných bodoch v priebehu trestného konania vypovedal odlišne, keď v prípravnom konaní v prítomnosti obhajcu (dňa 12.12.2014) uviedol, že nemôže predložiť doklady, lebo má povinnosť dodržať bankové tajomstvo, môže ich predložiť až keď budú finančné prostriedky pripísané na jeho účet, teda keď bude bankový obchod zrealizovaný, vtedy sa už na neho nebude vzťahovať zmluvná pokuta. V čase tohto výsluchu sa už mali, podľa jeho výpovede, na jeho účet pripisovať prostriedky z tohto obchodu. Na hlavnom pojednávaní na okresnom súde (28.1.2016) už obžalovaný D. tvrdil, že viackrát sa so spoluobžalovaným (E.) stretávali s finančnými maklérmi v J., ktorým oni odovzdali peniaze do finančného obchodu, ale on vôbec nevie mená tých maklérov, ani pre akú spoločnosť pracovali a vôbec nevedel, ako mali títo makléri finančné prostriedky zhodnotiť, napriek tomu mal dôveru, že tieto peniaze budú zhodnotené a obchod bude realizovaný. Na verejnom zasadnutí pred krajským súdom však už obžalovaný D. vypovedal, že on síce cestoval do J., ale samotných rokovaní s maklérmi sa zúčastňoval len obž. E.. M.. E. v prípravnom konaní nevypovedal, pred súdom už uvádzal, na rozdiel od obž. D., že on s obž. D. obidvaja v J. s ich obchodným partnerom uzavreli zmluvy o poskytovaní finančných prostriedkov na zvýšenie kapitálu, že všetko je na zmluve, ktorú nemôžu zverejniť, lebo by prišli vo vzťahu k obchodným partnerom o viac ako polovicu peňazí. Obž. D. pritom poškodených uisťoval, že jeho podnikanie je výnosné, všetci ho pritom poznali ako majetného človeka, podnikateľa. Obžalovaní si požičiavali od poškodených stále ďalšie prostriedky, aj keď tie predchádzajúce v dojednanej lehote nevrátili. Existenciu obchodov o výnosoch, v ktorých mali obžalovaní peňažné prostriedky investovať spochybňujú samotné výpovede obžalovaných, ktorí uviedli rozličné percento výnosu z nich. Obž. D. vypovedal o očakávanom výnose najmenej 8-10%, obž. E. spomínal výnos od 15% do 30%. Výpovediam obžalovaných o tom, že peniaze investovali, len nemôžu prezradiť komu, vzhľadom na uvedené, považoval krajský súd za nevierohodné, urobené v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. K namietanej objektívnej stránke trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák. krajský súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, pričom táto predpokladá existenciu páchateľa, ktorý uvedie niekoho do omylu, príčinnej súvislosti medzi omylom určitej osoby (resp. jej neznalosti všetkých podstatných skutočností) a ňou vykonanou majetkovou dispozíciou a ďalej príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a obohatením sa páchateľa alebo inej osoby na strane druhej. Na podvode môžu byť zainteresované štyri osoby: páchateľ, osoba konajúca v omyle, osoba poškodená a osoba obohatená. Platí, že omyl sa môže týkať skutočností minulých, prítomných aj budúcich, a musí byť nevedomý, nenásilný (skrytý) prostriedok, ktorým páchateľ vplýva na vôľu rozhodovania sa osoby vykonávajúcej majetkovú dispozíciu, o ktorom táto osoba nemá vedomosť, t.j. osoba vykonávajúca majetkovú dispozíciu nekoná pod fyzickým alebo psychickým nátlakom. Pri trestnom čine podvodu je podstatným, aby išlo o nezhodu predstavy s reálne existujúcou skutočnosťou (udalosťou), ktorú je možné objektívne overiť. „Uvedením do omylu“ sa potom rozumie aktívne konanie páchateľa, ktorý koná tak, aby vyvolal v inej osobe určitú subjektívnu predstavu (stav), ktorá sa však nezhoduje s objektívnou realitou. Dispozíciou majetkovej povahy, ktorú vykonáva osoba konajúca v omyle, sa rozumie určité majetkové plnenie, ktorým dochádza k škode na strane poškodenej osoby a zároveň k obohateniu na strane páchateľa alebo inej osoby. Spravidla pôjde o odovzdanie (prenechanie, prevod) určitej veci (vecí, peňazí) z majetku poškodeného do dispozície páchateľa alebo inej osoby. Aby mohlo ísť o naplnenie všetkých znakov trestného činu podvodu, je preto nevyhnutým, aby škoda na cudzom majetku a obohatenie iného mali základ (príčinnú súvislosť) práve v „podvodnom konaní“ páchateľa (t. j. konaním, ktorým páchateľ iného uvádza do omylu, alebo využíva omyl iného). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obaja obžalovaní už v čase, keď zmluvný záväzok uzatvárali, vedeli, že tento nesplnia v dohodnutej dobe, keďže nemali žiaden rozumný dôvod sa domnievať, že neznáme osoby neznámym spôsobom zhodnotia ich investície. Sami obžalovaní v tomto čase mali finančné problémy, boli voči nim vedené exekučné konania, od poškodených žiadali ďalšie pôžičky, pričom predchádzajúce dlhy nemali uhradené, konali tak po dlhší čas, pritom podľa nich investovali stále väčšie sumy, aj keď predchádzajúce obchody neboli v dohodnutých termínoch vôbec zrealizované. Pokiaľ obaja obžalovaní namietajú, že medzi nimi a poškodenými existuje záväzkovoprávny vzťah, na ktoré sa normy trestného práva nemajú vzťahovať, pričom sa obž. D. odvolával na rozhodnutie NS ČR, či uznesenie prokurátora, k tomu odvolací súd poznamenáva, že jednak je právna úprava ČR a SR odlišná, keďže zásadu „ultima ratio“ je v zmysle ust. § 10 ods. 2 Tr. zák. (SR) možné uplatniť len pri vedení trestného stíhania pre prečin, kým v ČR je možné túto zásadu, teda zásadu subsidiarity trestnoprávnej represie, uplatniť aj pri zločinoch, či zvlášť závažných zločinoch. Obžalovaní do verejného zasadnutia krajského súdu neuviedli, o aké obchody malo ísť a naďalej trvali na skutočnosti, že sú povinní zachovávať mlčanlivosť. Ako už krajský súd uviedol, obžalovaní nepredložili žiaden doklad o investovaní, obž. D. tvrdil, že vlastne ani nevie komu peniaze odovzdali a pre akú spoločnosť tieto osoby pracovali, ani ako tie peniaze zhodnotia, ale napriek uplynulému času, ktorý takmer päťdesiatnásobne prekročil dohodnutú lehotu splatnosti požičaných peňazí, stále tvrdia, že obchod sa každú chvíľu zrealizuje. O záväzkovoprávny vzťah by v danom prípade išlo, pokiaľ by sa preukázalo, že skutočne obžalovaní peniaze investovali. Toto však v konaní preukázané nebolo, nebol o tom predložený ani jeden dôkaz, navyše samotní obžalovaní o tomto vypovedali nedôveryhodne a rozporne. Po subjektívnej stránke konali obaja obžalovaní minimálne v nepriamom úmysle, keďže vedeli, že svojím konaním môžu porušiť záujem chránený Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobia, boli s tým uzrozumení. V danom prípade krajský súd ďalej konštatuje, že v zmysle zásady vigilantibus iura (právo pomáha ostražitým) by možnosť využiť trestnoprávny prostriedok nemala byť natoľko jednoduchá a obvyklá, aby pre oprávnené subjekty bolo najvýhodnejšie úplne rezignovať na aktívnu ochranu ich práv a záujmov (napr. tolerovaním porušovania zmluvných záväzkov). Preto pri posudzovaní trestnoprávnej zodpovednosti krajský súd skúmal, či sa zmluvné strany správali štandardne, kde je treba uviesť, že poškodení poznali obž. D. niekoľko rokov ako riaditeľa C. v G., solventného človeka, pričom mnohí z poškodených mali v minulosti s obž. D. skúsenosť, že peniaze im vždy vrátil, pričom pôžičky v ich prostredí považovali za bežné na preklenutie krátkeho nepriaznivého obdobia, nemali objektívny dôvod predpokladať, že obž. D. im požičané peniaze nevráti. G. to využil obž. D., aby od poškodených vylákal peniaze. Poškodení nevedeli o dlhoch obž. D., a preto nemali dôvod sa domnievať, že obž. D. a v prípade bodov 11./ a 12./ obžaloby aj obž. E. poskytnutú pôžičku v dohodnutej lehote nevrátia, obžalovaní ich navyše uisťovali, že pôžičku vrátia, čím ich utvrdzovali v presvedčení, že sú schopní svoje dlhy riadne vyrovnať, poškodeným sľúbili výhodné zúročenie, pričom u človeka, ktorého poznali ako dôveryhodného, majetného a úspešného, stratili poškodení ostražitosť. Svojím konaním sa teda obaja obžalovaní obohatili na škodu cudzieho majetku tým, že uviedli iného do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, čo je podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. suma dosahujúca 133.000,- eur. Pri čiastkových útokoch uvedených v rozsudku Okresného súdu Poprad pod bodmi 1/ - 3/ a 5/ až 13/ sa krajský súd stotožnil so závermi prvostupňového súdu, pokiaľ ide o vinu obžalovaných. Pokiaľ ide o čiastkový útok žalovaného trestného činu uvedený v obžalobnom návrhu pod bodom 4./, krajský súd uvádza, že pokiaľ poškodený I. J. s obž. D. nemali dojednanú lehotu splatnosti, poškodený uviedol, že obžalovanému požičal peniaze dokedy ich bude tento potrebovať, s nárokom na náhradu škody sa do konania nepripojil, nakoľko je presvedčený, že obž. D. mu požičané finančné prostriedky vráti, keď ich bude mať, nemožno mať, podľa krajského súdu, za to, že takéto konanie napĺňa obligatórne znaky trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák. Ako vyplýva z výpovede samotného poškodeného I. J., tento do omylu uvedený nebol, nakoľko ako sám uviedol, lehotu splatnosti nemali dohodnutú, peniaze požičal na časovo neohraničenú dobu. V tejto časti čiastkového útoku preto krajský súd rozhodol tak, že obžalovaného M. D., nar. XX.XX.XXXX v G., oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Poprad sp. zn. 2Pv 841/14/7706-75 zo dňa 5.10.2015 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. Keďže krajský súd zmenil výrok o vine, zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, obžalovaných uznal za vinných z obzvlášť závažného zločinu podvodu pre skutky uvedené v bodoch 1/-3/ a 5/ až 13/ pôvodnej obžaloby prokurátora, pričom upravil v prípade obžalovaného D. výšku celkovej spôsobenej škody tak, že túto znížil o sumu 3.000,- eur, teda o pôžičku pre poškodeného J.. Pokiaľ ide o výrok o treste obžalovaných, tento výrok krajský súd nemohol zmeniť v neprospech obžalovaných, keďže rozsudok je možné zmeniť v neprospech obžalovaného len na podklade odvolania podaného prokurátorom, prokurátor však odvolanie nepodal, krajský súd preto obžalovaným uložil trest v rovnakej výmere ako okresný súd. Okresný súd u obž. D. správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.). V mieste bydliska bol obžalovaný hodnotený všeobecne. Pri ukladaní druhu a výmery trestu okresný súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., a dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a 6 mesiacov, teda mierne nad dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby je dostatočný a primeraný, a to tak na ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu obžalovaného. Trest bol obžalovanému D. ukladaný tesne nad dolnou hranicou trestnej sadzby (pri obzvlášť závažnom zločine podvodu podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. je možné ukladať trest v rozmedzí od 10 do 15 rokov odňatia slobody). Okresný súd mal so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu s iným stupňom stráženia ako maximálnym bude jeho náprava lepšie zaručená, napriek tomu, že ide o páchateľa obzvlášť závažného zločinu, preto postupoval podľa ust. § 48 ods. 4 Tr. zák. a zaradil obž. Szánta na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Pokiaľ ide o výrok o treste u obž. E. okresný súd správne nezistil priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti. Z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne. V odpise registra trestov má jeden záznam z roku 2005, kedy bol pre trestný čin sprenevery odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody, vo výkone ktorého sa osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Zahladenie odsúdenia však nemá vplyv na hodnotenie osoby, keďže sa zahladzuje len trest, nie skutočnosť, že trestný čin bol spáchaný, preto poľahčujúcu okolnosť vedenia riadneho života obž. E., s poukazom na to, že od posledného odsúdenia neuplynula dlhšia doba (krajský súd za takú považuje dobu 10 rokov), nebolo možné priznať. V súlade s vyššie citovaným účelom trestu mal okresný súd za to, že trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, teda trest na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby je dostatočný a primeraný, a to tak na ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu obžalovaného. Z rovnakých dôvodov ako u obž, D. ho okresný súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 4 Tr. por.). Krajský súd teda zopakoval výroky o trestoch obžalovaných tak, ako tieto uložil okresný súd, keďže tresty zmierniť možné nebolo, lebo boli ukladané na samej dolnej hranici trestnej sadzby, sprísniť ich tiež nemohol, keďže odvolanie v neprospech obžalovaných prokurátor nepodal. Krajský súd výrok prvostupňového súdu o náhrade škody, pokiaľ ide o povinnosť zaplatiť škodu poškodeným I. T., W.. I. Q., E. V., W.. C. V., B. G., C. M., W.. M. N., poškodeným R. J. a E. J. nezmenil, keďže dlžnú sumu si jednak títo poškodení riadne a včas uplatnili a ani obž. D.o výšku škody vo vzťahu k týmto poškodeným nenamietal. Okresný súd však pochybil, pokiaľ uložil obžalovanému D. zaplatiť poškodenému E. E. škodu vo výške 11.000,- eur, keďže jednak si tento poškodený v prípravnom konaní uplatnil len 9.000,- eur, keďže tvrdil, že obž. D. mu 2.000,- eur vrátil, na hlavnom pojednávaní to bol práve pošk. E., ktorý uviedol, že obž. D. mu vrátil 3.500,- eur, preto krajský súd napravil chybu okresného súdu a obž. D. uložil zaplatiť pošk. E. len skutočnú dlžnú sumu, teda 7.500,- eur. Krajský súd napravil aj pochybenie okresného súdu, ktorý uložil obžalovaným D. a E. zaplatiť spoločne a nerozdielne poškodenému W.. C. X. sumu 300.000,- eur, aj keď poškodenému jeho nárok na náhradu časti škody vo výške 74.000,- eur plynie z notárskej zápisnice spísanej notárom I.. D. dňa XX.XX.XXXX v G. pod číslom N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, pričom táto notárska zápisnica je exekučným titulom. Z tohto dôvodu, keďže na tú istú sumu nemôžu byť vydané dva exekučné tituly (aj notárska zápisnica, aj rozsudok súdu - § 46 ods. 4 Tr. por.), krajský súd o túto sumu znížil celkovú dlžnú sumu 300.000,- eur a obžalovaným uložil povinnosť zaplatiť poškodenému W.. X. rozdiel vo výške 226.000,- eur. K odvolacím námietkam obžalovaného D., že v spise sa má nachádzať fotografia, ktorá mala zachytávať obž. D. pred kasínom v J., krajský súd uvádza, že takáto fotografia sa v spise nenachádza a neplynie ani zo spisového prehľadu, že by sa v spise nachádzala. Pokiaľ obhajoba namieta, že poškodení boli pri výpovediach zmanipulovaní operatívnymi pracovníkmi po podaní trestného oznámenia sestrou obž. D., R. J., treba uviesť, že poškodení boli opakovane v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom vypočutí v prítomnosti obhajcu obžalovaného, a to po zákonnom poučení, že majú vypovedať pravdu, boli poučení, že krivé obvinenie je trestným činom, navyše obhajoba v zápisniciach o výsluchoch nenamietala, že poškodení boli manipulovaní policajtmi, túto námietku obhajoby považuje preto krajský súd za nedôvodnú. Prvostupňový súd pochybil, keď obžalovaným obligatórne neuložil aj ochranný dohľad podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. Toto pochybenie okresného súdu však práve z dôvodu nepodania odvolania prokurátorom v neprospech obžalovaných nemožno napraviť v odvolacom konaní, lebo tým by došlo k zhoršeniu postavenia obžalovaných, ktoré je v odvolacom konaní možné, len ak podá odvolanie prokurátor. (§ 322 ods. 3 Tr. por.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.