Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 16Co/8/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715201882 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715201882.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu Fond na podporu vzdelávania, so sídlom Panenská 29, 811 03 Bratislava, IČO: 47 245 531, právne zastúpený AENEA Legal, s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovaným 1./ T.., 2./ T.., o zaplatenie 1.403,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 10C 109/2015-60 zo dňa 09. septembra 2016, takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o splatnosti dlhu a vo výroku o trovách konania voči žalovanej v 2./ rade a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1 403,54 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.2.2015 do zaplatenia a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhým žalovaným. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 488, § 517, § 657, § 658 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). 3. Vychádzal zo zistenia, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v 1./ rade ako študentovi študentskú pôžičku vo výške 1.327,76 Eur a to písomnou zmluvou zo dňa 04.12.2008. Žalovaný v 1./ rade v zmluve vystupuje ako dlžník a žalovaná v 2./ rade ako ručiteľ. Na základe vykonaného dokazovania prvoinštančný súd vyhovel žalobe v časti zaplatenia žalovanej sumy 1.403,54 Eur a to spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne odo dňa podania žaloby až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, t.j. pokiaľ si žalobca uplatňuje naďalej aj dojednaný úrok z pôžičky podľa zmluvy a úrok z omeškania od skoršej doby než bola prisúdená ako aj uplatnené poistné. Žalobca riadne nepreukázal vznik omeškania žalovaných so zaplatením pôžičky a po zosplatnení pôžičky mu nepatrí dojednaný úrok z pôžičky, ale len úrok z omeškania a napokon poistenie pôžičky sa týkalo veriteľa a nie dlžníka. 4. Proti rozsudku v časti splatnosti podala včas odvolanie žalovaná v 2./ rade. Uviedla, že je dlhodobo nezamestnaná a posledné mesiace je práceneschopná. Preto navrhla dlh splatiť žalobcovi sumou 100 Eur mesačne k 25 v mesiaci do tej doby, kým nebude dlh voči žalobcovi splatený alebo kým sa nezmení jej finančná situácia. Súhlasí so všetkým, čo je v rozsudku uvedené, ale momentálna finančná situácia jej nedovoľuje vyhovieť tomuto rozsudku. Nemá možnosť splatiť tento dlh jednorazovo. 5. Proti rozsudku v časti zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na článok II. odsek 8, III. odsek 4 a 7, článok V. odsek 1, článok VI. odsek 5 a 6 zmluvy o pôžičke. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1./ rade porušil povinnosť uzatvoriť dohodu o splátkach, pristúpil žalobca k zaslaniu výzvy na vrátenie podpísanej dohody o splátkach pôžičky, na ktorú žalovaní nereagovali. Na základe výzvy nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a z toho dôvodu nedošlo k zániku, resp. k neplatnosti zmluvy. Žalobca úročil nezaplatenú časť pôžičky zmluvným úrokom 4 % ročne aj po zosplatnení celého dlhu, nakoľko zmluvný zákonný úrok plynie až do splatenia celého dlhu. V zmysle zmluvy o pôžičke bol žalovaný v 1./ rade skupinovo poistený pre prípad smrti alebo trvalých následkov spôsobených úrazom. Žalovaný v 1./ rade bol oboznámený so svojim záväzkom platiť aj poistné. 6. Po lehote na podanie odvolania podala vyjadrenie žalovaná v 2./ rade nazvané ako „odvolanie proti rozsudku 10C/109/2015-60“. Plne si uvedomuje a súhlasí s rozhodnutím zaplatiť žalobcovi sumu, ktorú požaduje. Ale nakoľko je 7 rokov nezamestnaná a momentálne poberá iba sociálnu podporu, nemá iný príjem a nevlastní majetky, ktoré by mohla speňažiť, žiada o možnosť splatiť tento dlh v splátkach. 7. K odvolaniu žalovanej v 1./ rade podal vyjadrenie žalobca. Súhlasil s možnosťou splácania dlžnej sumy v pravidelných mesačných splátkach počnúc právoplatnosťou rozsudku vo veci samej. 8. Dňa 04.01.2017 bolo na súd prvej inštancie doručené podanie žalovanej v 2./ rade označené ako „žiadosť o odpustenie súdnych trov“. Uviedla, že vzhľadom na to, že ku dnešnému dňu je jej príjem 62 Eur mesačne, čo je sociálny príspevok, by chcela súd požiadať o odpustenie súdnych trov. 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolanie žalovanej v 2./ rade opodstatnené je. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 04.12.2008 došlo medzi žalovaným v 1./ rade a právnym predchodcom žalobcu k uzavretiu zmluvy č. XXXX/XXXX o pôžičke zo študentského pôžičkového fondu v akademickom roku XXXX/XXXX. Na základe tejto zmluvy bola žalovanému v 1./ rade poskytnutá pôžička vo výške 40.000 Sk (1.327,76 Eur). Úroková sadzba počas splácania pôžičky bola dohodnutá vo výške 3 %. 11. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Hlavnou činnosťou právneho predchodcu žalobcu bolo totiž poskytovanie pôžičiek, za ktoré mu patrila odmena (úroková sadzba vo výške 3 %). Žalovaný v 1./ rade pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie žalobcovi priznal celý uplatnený nárok, t.j. istinu a poplatkami a náhradami a so zmluvným úrokom. Žalobcovi nepriznal len poplatky a úrok, ktorý mal vzniknúť po zosplatnení pôžičky. Odvolací súd sa stotožňuje sú súdom prvej inštancie v tom smere, že po zosplatnení celého dlhu žalobcovi už nevzniká nárok na ďalšie poplatky a náhrady (resp. nárok na úrok). Žalobca žiadny spôsobom nepreukázal skutočné plnenie (službu) z jeho strany, za ktorú by mu mal žalovaný v 1./ rade uhradiť poplatky po zosplatnení dlhu. 13. K poplatkom a skutočnému plneniu súd vyjadril názor v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 34/2014 zo dňa 15.1.2015 v bodoch 34-38 cit.: „39. Žalovaný v odvolaní obhajuje jednotlivé poplatky a spochybňuje teóriu skutočného plnenia pre spotrebiteľa, ktorú spomína prvostupňový súd. Odvolací súd nepovažuje za potrebné zaoberať sa neprijateľnosťou jednotlivých poplatkov, u ktorých odvolací súd uznáva odvolateľovi, že sú gramaticky čitateľné, a preto ani zaoberať sa teóriou tzv. skutočného plnenia. Odvolací súd odvolateľovi pripomína predovšetkým rozsudok SD C-143/13 vo veci Matei B. proti SC Volksbank România SA cit.: „Totiž, stále s výhradou overenia týmto súdom, niektoré okolnosti v spise zrejme naznačujú, že predmet sporu vo veci samej sa netýka primeranosti medzi výškou tohto poplatku a akýmkoľvek plnením poskytnutým veriteľom, keďže sa tvrdí, že neposkytuje nijaké skutočné plnenie, ktoré by mohlo predstavovať protihodnotu tohto poplatku, takže otázka primeranosti tohto poplatku nemôže vzniknúť (pozri analogicky rozsudok Kásler a Káslerné Rábai, EU:C:2014:282, bod 58). Naopak, okolnosti v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nasvedčujú tomu, že spor vo veci samej sa zameriava na otázku dôvodov, ktoré dotknuté podmienky odôvodňujú a osobitne na otázku, či tieto podmienky musia byť, čo sa týka skutočnosti, že spotrebiteľovi ukladajú povinnosť zaplatenia vysokého poplatku, ktorý má zabezpečiť splatenie úveru, zatiaľ čo sa tvrdí, že toto riziko je už zabezpečené hypotékou a že banka výmenou za tento poplatok neposkytuje spotrebiteľovi skutočnú službu výhradne v jeho záujme, považované za nekalé v zmysle článku 3 smernice 93/13.“a tiež rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7U 17/06: ,,Poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo- knižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. Sporiteľni bol súdom uložený zákaz používať zmluvné podmienky a prijímať plnenia z poplatkov za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov spotrebiteľa a upomienky. Vrchný krajinský súd s poukazom na Občiansky zákonník rozhodol, že neprimerané znevýhodnenie spotrebiteľa je dané nielen vtedy, ak je zmluvná podmienka nejasná a nezrozumiteľná, ale aj v prípade, ak je zmluvná podmienka nezlučiteľná s podstatnými princípmi (ratio legis) právnej úpravy, od ktorej sa odchyľuje alebo ak podstatné práva a povinnosti vychádzajúce z povahy zmluvy obmedzuje tak, že je ohrozené dosiahnutie účelu spotrebiteľskej zmluvy. Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy. Aplikáciou najneprijateľnejšieho výkladu posudzovanej zmluvnej podmienky súd dospel k záveru, že poplatok za vydanie náhradnej platobnej karty (15 eur) je neprijateľný, keďže zmluvná podmienka je nejasná a nevylučuje vyrubenie poplatku spotrebiteľovi aj vtedy, keď dôvody vyrubenia nastanú na strane sporiteľne. Poplatok za vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme je v rozpore s ratio legis právnej úpravy, keďže spotrebiteľ by mal znášať iba skutočné náklady za kvitanciu a nie aj poplatok za jej vystavenie. Na poplatok za vystavenie kvitancie, navyše v paušálne odstupňovanej výške (1 ‰ z hodnoty zapísaného práva) s minimálnou a maximálnou výškou, nemá sporiteľňa nárok, keďže poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za úver. Súd k uvedenému poplatku poznamenal, že poplatok za výkony spojené s vystavením kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme sleduje v prevažnej miere overenie predpokladov pre jej vydanie, ktorých preverenie nie je v záujme spotrebiteľa, ale práve naopak sporiteľne. Poplatok tak nemá ani rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Pri aplikácii najneprijateľnejšieho výkladu nemôže v teste prijateľnosti zmluvných podmienok obstáť ani poplatok za skúmanie a preverovanie pomerov spotrebiteľa (10 eur), keďže tento pokrýva aktivity sporiteľne napríklad pri preverovaní pohybov na účte v súvislosti so vznesenými požiadavkami spotrebiteľa na vrátenie neoprávnene zrazených poplatkov a ani podľa zákona za takéto úkony sporiteľni odplata nepatrí. Súd posúdil ako neprijateľné aj poplatky za upomienku zasielanú spotrebiteľovi (13 eur), na ktoré niet zákonného nároku, a ktoré sporiteľni nemôžu patriť v prípade, keď si táto uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Vrchný krajinský súd sa vysporiadal aj s preukázaním hrozby uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok, ktorej nedostatok vytýkala sporiteľňa. Súd judikoval, že ani sporiteľňou, po predchádzajúcej výzve spolku na ochranu spotrebiteľa, e-mailom avizovaná zmena sporných zmluvných podmienok, nič nemení na pretrvávaní hrozby opakovaného použitia neprijateľných zmluvných klauzúl. Hrozba opakovaného použitia neprijateľných zmluvných klauzúl nemôže byť spochybnená ani z dôvodu, že sporiteľňa je verejnoprávnou úverovou inštitúciou.“ 14. Splácanie pôžičky v splátkach vyvoláva na strane veriteľa (žalobcu) stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá k dispozícii istinu, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky pôžičky v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie dlhu, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení dlhu poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením pohľadávky. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. (Pozri tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014) 15. K otázke poistného odvolací súd uvádza, že úprava poistenia sa nachádzala v článku VI. zmluvy o študentskej pôžičke. Daná úprava je obsiahnutá na predtlačenej zmluve, obsah ktorej dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Žalovaný v 1./ rade nemal možnosť rozhodnúť sa, či využije danú službu alebo nie. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, žeby si žalovaný v 1./ rade túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal. Z daného zmluvné ustanovenia ani nie je zrejmé, aká služba má byť dlžníkovi poskytnutá. Žalobca nepreukázal platný vznik, obsahové náležitosti, ani trvanie poistnej zmluvy. Žalobca sa navyše domáhal platby poistného aj po splatnosti dlhu z pôžičiek do zaplatenia. 16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcu voči výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v zamietavej časti potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.). 17. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky. Súd musí určiť výšku každej dávky alebo splátky. Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie. 18. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovaným, ktorým platobnú povinnosť určil, umožniť splatenie dlžnej sumy v dlhšom časovom horizonte ako to ustanovuje § 232 odsek 3 C.s.p., resp. priznať výhodu splátok, je najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaných ako aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, dopad oddialenia povinnosti splnenia dlhu žalovaných na pomery žalobcu. 19. Žalovaná v 2./ rade v odvolaní poukázala na skutočnosti, ktoré by mohli odôvodňovať povolenie splácania dlhu v splátkach. Suma, ktorú je žalovaná v 2./ rade povinná na základe právoplatného výroku rozhodnutia plniť je vo výške 1.403,54 Eur, ktorá vzhľadom na pomery uvádzané žalovanou v 2./ rade nie je práve najnižšia. 20. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode odôvodnenia bolo tiež namieste preskúmať výrok rozhodnutia týkajúci sa trov konania vo vzťahu k žalovanej v 2./ rade. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nevyporiadal s prípadnou aplikáciou ustanovenia § 257 C.s.p.. 21. Z toho dôvodu odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. rozsudok vo výroku o splatnosti a v súvisiacom výroku o trovách konania voči žalovanej v 2./ rade zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 odsek 1 C.s.p.). 22. Po vrátení veci bude potrebné zistiť majetkové pomery žalovanej v 2./ rade a vzhľadom na vykonané dokazovanie posúdiť možné povolenie splácania priznanej pohľadávky splátkach ako aj prípadnú aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.. 23. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 odsek 2 C.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 C.s.p.). 24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).