Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Co/36/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715206884 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715206884.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu O. K., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, prechodne bytom S. K. XX/C, I., proti žalovanému X. B., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, Z., o návrhu žalobcu o vykonanie znaleckého dokazovania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 1.12.2015 č. k. 17C/260/2015-53 jednohlasne takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 87, § 88, § 93 a § 96 Zákona o rodine. Dospel k záveru, že žalobe nemožno nevyhovieť. Z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že zaprieť otcovstvo na návrh určeného otca dieťaťa nemožno v prípade, ak otcovstvo k dieťaťu určil súd. V konaní bolo preukázané, že otcovstvo žalobcu k žalovanému bolo určené právoplatným rozhodnutím súdu. Na základe toho súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania strán rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho návrhu bolo vyhovené, a síce, aby súd zaviazal tak žalobcu ako aj žalovaného podrobiť sa novému znaleckému dokazovaniu vo veci otcovstva. Žalobca nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Uvádza, že žalovaný pred súdom súhlasil so žalobou. Žalobca je ochotný znášať náklady v súvislosti so znaleckým dokazovaním. Má za to, že po viac ako 20 rokov od rozhodnutia súdu vo veci určenia otcovstva sú tu nové právne skutočnosti. Na strane jednej sa matka žalovaného vyjadrila pred svedkami, že aj keď on nemusí byť biologickým otcom žalovaného, podľa rozsudku je zaviazaný k povinnostiam, čo koliduje s jadrom veci jeho sporného otcovstva k žalovanému. Žalovaný je dnes dospelý, má spôsobilosť na právne úkony a nenamietal žalobu pred súdom. Zrejme si niektoré okolnosti uvedomuje. Je mu zrejmé, že súdy vo veci určenia otcovstva v minulosti rozhodli, avšak v novom vnímaní sa na základe vyjadrení matky žalovaného, jeho poznatkov, fyzických charakteristík žalovaného ukazujú skutočnosti, ktoré sú dôkazom, že nie je biologickým otcom žalovaného. Majetkové práva jeho dedičov nesúladom v potomstve voči žalovanému sú v škode. Preto trvá na podanej žalobe, ktorej navrhuje vyhovieť. 4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového priadku, ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky na potvrdenie ani zmenu preskúmavaného rozsudku, ktorý je nepreskúmateľný pre absenciu dostatočných dôvodov, keď zároveň súd prvej inštancie sa nevyporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie o veci. 6. Ako je zrejmé z obsahu spisu, rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni zo dňa 21.9.1993 č. k. 4C/200/90-81 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.5.1995 č. k. 14Co/143/94-130 bolo určené, že žalobca je otcom žalovaného a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.5.1996. Konajúce súdy v tom čase pri rozhodovaní o veci vychádzali okrem iného aj z výsledkov vykonaných krvných skúšok. Podľa záverov krvnej skúšky vykonanej znalcom A.. G., žalobca z prirodzeného otcovstva k vtedy maloletému žalovanému vylúčený nebol, stupeň pravdepodobnosti jeho otcovstva bol stanovený na 99,5% a závery tejto krvnej skúšky boli potvrdené ďalším znaleckým posudkom A.. A., ktorý krvnú skúšku vykonal aj vyšetrením znakov HLA systému. 7. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že možno v zásade súhlasiť so súdom prvej inštancie v tom, že zapretie otcovstva na základe žaloby toho, komu svedčí domnienka otcovstva je podľa platnej právnej úpravy rodinného práva SR možným len v prípade tzv. prvej domnienky otcovstva (podľa ktorej sa za otca považuje manžel matky § 85 ods. 1, 2 Zákona o rodine), resp. v prípade druhej domnienky otcovstva považujúcej za otca osobu, ktorej otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov (§ 90 - § 92 Zákona o rodine). 8. Súd prvej inštancie sa však nezaoberal komplexne obsahom podaného návrhu v nadväznosti na to, čo je jeho cieľom, a teda čo navrhovateľ mieni v tomto konaní dosiahnuť (čoho sa domáha). 9. Už v pôvodnom návrhu navrhovateľ uvádzal, že v tomto konaní žiada, aby bolo nariadené dokazovanie biologickej skúšky jeho otcovstva k odporcovi, keďže naďalej má za to, že nemôže byť otcom odporcu. Po výzve súdu prvej inštancie navrhovateľ uviedol (č. l. 6), že navrhuje, aby súd nariadil účastníkom podrobiť sa biologickej skúške otcovstva s tým, že pokiaľ nebude preukázaný vzťah biologický otec - syn, je potrebné zrušiť jeho otcovstvo vo vzťahu k odporcovi. Rovnako na pojednávaní konanom dňa 1.12.2015 navrhovateľ žiadal, aby súd nariadil vykonať znalecké dokazovanie analýzou DNA pre účely zistenia, či je biologickým otcom odporcu a v odvolacom konaní potvrdil, že je ochotný znášať finančné náklady na zabezpečenie tohto dôkazu. 10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. Podľa § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016, právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a/ sú tu skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 13. Podľa § 230 ods. 1, 2 písm. b/ citovaného zákona, návrh na obnovu konania treba podať v lehote 3 mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje sa dozvedel o dôvode obnovy alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Po 3 rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. a/ alebo b/, ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť (§ 403, § 404 písm. b/ C.s.p.). 14. Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 335/2012 Z. z. v znení platnom do 30.6.2016 sa stanovilo nové znenie formulované v ods. 2 písm. b/ vtedajšieho § 230, ktoré umožňuje po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti rozsudku podať návrh na obnovu konania aj z dôvodu definovaného v spomínanom § 228 ods. 1 písm. a/ alebo b/, ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť. Podľa dôvodovej správy bolo zavedenie tejto možnosti dôsledkom rozhodnutia ESĽP vo veci Paulik vs. Slovenská republika z 10.10.2006. V tejto veci sťažovateľ podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd namietal, že mu štát neposkytol právne prostriedky na zapretie otcovstva (v roku 1970 určené súdom na základe krvnej skúšky), napriek tomu, že analýza DNA vykonaná neskôr v roku 2004 vylúčila jeho otcovstvo. Ďalej namietal, že podľa čl. 13 a 14 Dohovoru v spojení s čl. 8 Dohovoru, nemal k dispozícii prostriedok nápravy, ktorým by mohol napadnúť súdom určené otcovstvo na základe nových biologických dôkazov, pričom matky a otcovia, ktorých otcovstvo je prezumované na základe Zákona o rodine (podľa prvej a druhej domnienky) majú právo na zapretie otcovstva. V prípade určenia otcovstva súdom nemohol sťažovateľ využiť žiaden z dostupných právnych prostriedkov. Sťažovateľ sa na porušenie čl. 8 Dohovoru sťažoval aj na Ústavnom súde SR a svoju sťažnosť podľa čl. 127 ústavy adresoval voči orgánom prokuratúry a voči Národnej rade SR. Tvrdil, že došlo k rozporu medzi právnym stavom založeným na základe rozsudku z roku 1970 a skutočným stavom, ktorý odzrkadľoval výsledok DNA analýzy z roku 2004 a že podľa O.s.p. a Zákona o rodine nemal k dispozícii žiadne právne prostriedky, ktorými by mohol byť odstránený vzniknutý nesúlad. Výbor ministrov Rady Európy odporučil Slovenskej republike „uskutočniť opatrenia zamedzujúce opakovanému vzniku situácie, ktorá predstavovala porušenie Dohovoru“ a zároveň požadoval „predloženie informácie o legislatívnych zámeroch, ktoré sa rozhodla v tejto súvislosti Slovenská republika realizovať.“ 15. Ako už bolo spomínané, navrhovateľ od počiatku žiada, aby súd v súvislosti s ním namietaným otcovstvom určeným súdom uložil účastníkom, aby sa podrobili znaleckému dokazovaniu analýzou DNA, ktorý dôkaz v pôvodnom konaní vykonaný nemohol byť vzhľadom na v tom čase používané vedecké metódy zisťovania otcovstva, odporca nerozporoval takýto návrh, iba trval na tom, aby dokazovanie bolo realizované na finančné náklady navrhovateľa. 16. Súd prvej inštancie neskúmal, či tento návrh podľa obsahu a sledovaného cieľa nemôže byť návrhom na zabezpečenie dôkazu (§ 78 a nasl. O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016, § 345 ods. 1, 2 C.s.p.), ktorý (podľa výsledku navrhovaného dôkazu) možno použiť pre účely prípadného využitia spomínaného mimoriadneho opravného prostriedku. 17. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vrátil mu vec na ďalšie konanie tak, ako to určuje § 391 ods. 1 C.s.p. s tým, že v novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).