Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Cob/69/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715209686 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715209686.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: B.. N. Š., U.. X.X.XXXX, R. G. XXX/XXX, E., zastúpeného Mgr. Martinou Slosiarikovou, advokátkou so sídlom Jelšová 2A, Banská Bystrica, proti žalovanému: FLEXOGRAFIK s.r.o. „v reštrukturalizácii", so sídlom Osloboditeľov 654/25, Batizovce, IČO: 31732887, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, v konaní o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/35/2015-142 zo dňa 15.6.2016, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o trovách konania. Priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1) Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným uznesením konanie voči žalovanému zastavil (§ 96 O.s.p. účinného do 30.6.2016). Súčasne rozhodol, že žalobcovi sa vracia krátený súdny poplatok vo výške 92,80 eur cestou prevádzkovateľa systému E. D., K..E.., v lehote 30 dní od doručenia tohto právoplatného uznesenia. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 672,89 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. 2) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, len proti výroku o trovách konania, podal včas žalobca odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti (III. výrok) zmenil tak, že neprizná náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania, alternatívne tak, že prizná náhradu trov konania žalobcovi. Zastáva názor, že v danom súdnom konaní zastavenie konania zavinil žalovaný. Poukázal na to, že žalobca sa návrhom domáhal zrušenia svojej účasti spoločníka v spoločnosti žalovaného z dôvodu, že ostatní spoločníci svojím správaním znemožňujú žalobcovi podieľať sa na podnikaní žalovaného. Ďalej poukázal na to, že veriteľ žalovaného JUDr. Ján Mišura, advokát, ktorý i v súčasnosti v tomto konaní zastupuje žalovaného, podal návrh na povolenie reštrukturalizácie dlžníka FLEXOGRAFIK s.r.o. a uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 2R/2/2015, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 16.11.2015, bola reštrukturalizácia povolená. Vzhľadom k tomu, že bola povolená reštrukturalizácia dlžníka - žalovaného, akákoľvek možnosť prípadného uspokojenia žalobcu spočívajúca vo vyplatení vyrovnacieho podielu ním nepripadá do úvahy a to s poukazom na majetkovú kondíciu žalovaného a jeho právny stav. V prípade zrušenia účasti žalobcu v spoločnosti súdom by v dôsledku spomínanej reštrukturalizácie stratil nielen majetkovú účasť v spoločnosti, ale nezískal by za ňu ani primerané plnenie, o čom však v čase podávania žaloby nevedel. V čase podania žaloby žalobca o zámere žalovaného ohľadom reštrukturalizácie nemal vedomosť a ani objektívne ju mať nemohol, keďže ho žalovaný a ani konatelia žalovaného o svojom zámere neinformovali, t.j. nemožno ustáliť, že by si žalobca mohol byť v čase podávania žaloby vedomý zmeny právneho stavu žalovaného. Tvrdí, že zastavenie konania zavinil žalovaný a preto má žalobca právo na náhradu trov konania tak, ako boli vyčíslené v písomnom návrhu na zastavenie konania. V ďalšej časti dôvodov odvolania vytýka súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodovaní neskúmal, či neboli splnené podmienky podľa § 150 O.s.p., v súčasnosti § 257 CSP, hoc na to žalobca v písomnom späťvzatí poukazoval. Následkom tejto aplikácie by však malo byť úplné nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému. Opätovne poukázal na to, že za dôvod osobitného zreteľa možno považovať aj úmyselnú neinformovanosť o stave žalovaného, o ktorom žalovaný vedel už pred podaním žaloby žalobcu na súd. V prípade, že by žalobca mal vedomosť o súhlase žalovaného s podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie, k podaniu návrhu na súd by nepristúpil. Má za to, že je potrebné prihliadnuť i na charakter tohto súdneho konania a na pohnútku, ktorá ho viedla k podaniu žaloby, a to šikanózne správanie žalovaného a znemožnenie vykonávania práva ako spoločníka. Zároveň poukázal i na nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti priznanej výšky náhrady trov konania, a to v časti náhrady za stratu času a náhrady cestovného a s tým spojenú DPH. V tejto súvislosti poukázal na to, že právny zástupca sa v rovnaký deň 15.6.2016 zúčastnil aj iného pojednávania na OS Poprad sp. zn. 17CpR/12/2015, a teda nie je spravodlivé, aby mu bola priznaná náhrada za stratu času ako aj náhrada cestovného, keď tieto by musel vynaložiť i bez toho, ak by sa pojednávanie v tejto veci nekonalo. Na dôvažok, k späťvzatiu žaloby vo veci samej nedošlo na pojednávaní a bolo právnemu zástupcovi žalovaného ako aj súdu doručené 14.6.2016, t. zn., že nebolo nevyhnutné, aby sa pojednávanie vo veci konalo. Súd o zastavení konania mohol rozhodnúť aj bez pojednávania. 3) Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu zo dňa 18.8.2016 uviedol, že on nikdy s návrhom žalobcu nesúhlasil, jeho dôvodnosť popieral a od počiatku sa domnieval, že žalobca nemôže byť úspešný. Na podporu svojich tvrdení uviedol aj dôkazy, pričom súd prvej inštancie nemal možnosť zaoberať sa meritom veci, nakoľko žalobca zobral návrh späť pred prvým pojednávaním, pričom žalovaný zastaveniu konania ani nemohol, v dôsledku tejto skutočnosti, zabrániť. Tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosť o tom, že bola povolená reštrukturalizácia, je vo vzťahu k predmetu odvolania právne irelevantné. Subjektívna vedomosť či nevedomosť o skutočnostiach týkajúcich sa ekonomickej kondície žalovaného, ktoré uvádza vo svojom odvolaní, a ani motivácia žalobcu vo vzťahu k späťvzatiu žaloby, nie je k predmetu odvolania a k jeho procesnej vine na zastavení konania, právne relevantná. Vo vzťahu k spochybňovaniu výšky náhrady trov konania v časti náhrady za stratu času a náhrady cestovného a s tým spojenej DPH uviedol, že v danom prípade bola výška požadovanej náhrady vyčíslená správne. Žalobcovi aj z pojednávania dňa 15.6.2016 v tejto veci bolo zrejmé, že žalovaný si mieni uplatňovať tieto náhrady v tomto konaní a nie v inom konaní (zvukový záznam z pojednávania) a citovaná vyhláška mu iný postup nepredpisuje. Z pohľadu žalovaného je celkom nenáležité tvrdenie žalobcu, že nebolo nevyhnutné, aby sa pojednávanie v tejto veci dňa 15.6.2016 uskutočnilo. Žalovanému a ani žalobcovi nebolo oznámené zrušenie pojednávania v tejto veci a preto neúčasť by bola bez závažných dôvodov neospravedlnenou účasťou. Žalovaný zastáva názor, že rozhodnutie prvoinštančného súdu spĺňa s ohľadom na stupeň skutkovej a právnej zložitosti veci všetky podmienky kladené na odôvodnenie rozhodnutia - presvedčivosť a odôvodnenosť v potrebnom rozsahu tak z hľadiska skutkových zistení, ako aj z hľadiska právneho posúdenia. Pritom v konaní neboli zo strany žalobcu produkované žiadne relevantné dôkazy vo vzťahu k napadanému výroku, ktoré by jeho vecnú správnosť spochybňovali. S ohľadom na tieto skutočnosti zastáva názor, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zaviazal žalobcu na náhradu trov konania, keďže tento procesne zavinil zastavenie konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorá podľa vyčíslenia žalovaného predstavuje sumu 49,02 eur. 4) Prvoinštančný súd vydal napadnuté uznesenie dňa 15.6.2016, žalobca podal odvolanie na súde prvej inštancie dňa 29.7.2016. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 5) Podľa § 470 ods. 2, veta prvá, CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto odvolací súd pri preskúmaval napadnuté rozhodnutie podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinného ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, t.j. ku dňu 15.6.2016 (v ďalšom texte už len „O.s.p.“). 6) Odvolací súd tak postupom podľa § 212 ods. 1 preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7) Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd len dopĺňa: 8) Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. 9) Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 10) Vyššie citované ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142 O.s.p. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Účastník, ktorý zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť trovy druhého účastníka. 11) Je nesporné, že sporové konanie v tejto právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby voči žalovanému (§ 96 ods. 1 O.s.p.). Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Ak žalobca vezme žalobu späť a nejedná sa o prípad podľa § 146 ods. 2, vety druhej, O.s.p., z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania (viď R 49/1993). 12) Len výnimočne nemusí súd účastníkovi konania priznať náhradu trov konania, aj keď mu patrí právo na ich náhradu. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Vždy však musí ísť o celkom výnimočný prípad. 13) Po prejednaní veci dospel odvolací súd k záveru, že na strane žalobcu nie sú také dôvody hodné osobitného zreteľa a okolnosti prípadu nie sú natoľko výnimočné, aby súdu umožňovali postupovať podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.. Skutočnosť, že žalobca v čase podania žalobca nevedel o zmenách právneho stavu žalovaného a nemal vedomosť ohľadom reštrukturalizácie, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, aký má na mysli vyššie citované ustanovenie § 150 O.s.p.. Takýmto dôvodom nie je ani podľa žalobcu tvrdené šikanózne správanie žalovaného, pretože v tomto smere, v dôsledku späťvzatia žaloby, neboli produkované žiadne dôkazy potvrdzujúce uvedenú skutočnosť. Nakoniec, reštrukturalizácia na právnickú osobu sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, ktorý spĺňa podmienky „verejnej listiny“. 14) V danom prípade je rozhodujúce, že žalobca vzal svoju žalobu voči žalovanému späť, pričom sa tak nestalo v dôsledku správania žalovaného. Preto z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania voči tomuto žalovanému a je preto povinný nahradiť mu účelne vynaložené trovy konania (§ 146 ods. 2, veta prvá, O.s.p.). Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie súdu v tejto časti správne a v súlade so zákonom. 15) Nie je dôvodná ani odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o náhrade trov konania v časti priznanej náhrady za stratu času a cestovného a s tým spojenú DPH, pretože zástupca žalovaného sa v uvedený deň zúčastnil aj iného pojednávania na Okresnom súde D. a nie je spravodlivé, aby mu bola priznaná táto náhrada aj v tomto konaní. Odvolací súd zo zvukového záznamu zistil, že právny zástupca na dotaz samosudkyne, či si bude uplatňovať tieto náhrady v tomto konaní alebo v pracovnoprávnom konaní, výslovne uviedol, že tieto náhrady si bude uplatňovať len v tomto konaní, keďže toto konanie sa zastavuje. Ak za danej situácie prvoinštančný súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného náhradu za stratu času a náhradu cestovného a s tým spojenú DPH za cestu na pojednávanie dňa 15.6.2016, je jeho rozhodnutie v tejto súvislosti správne. 16) Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu, že nie je spravodlivé, aby sa žalovanému priznala náhrada trov konania, súvisiacich s cestou na pojednávanie vytýčené na deň 15.6.2016, pretože dňa 14.6.2016 bolo právnemu zástupcovi žalovaného aj súdu doručené späťvzatie žaloby. K tomuto odvolací súd uvádza, že pokiaľ bolo súdom prvej inštancie vytýčené pojednávanie na deň 15.6.2016 a žalovaný bol naň predvolaný, bolo povinnosťou právneho zástupcu dostaviť sa na toto pojednávanie. Ak sa teda právny zástupca žalovaného riadil predvolaním súdu a dostavil sa dňa 15.6.2016 na prvoinštančný súd, nemožno považovať priznanie náhrady trov konania súvisiacich s touto cestou za nespravodlivé. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca dňa 14.6.2016 zaslal súdu aj žalovanej strane späťvzatie žaloby, pretože pojednávanie vytýčené na deň 15.6.2016 nebolo odročené. Z uvedených dôvodov má aj odvolací súd za to, že žalovanému patrí náhrada hotových výdavkov (cestovného), ako aj straty času súvisiacich s cestou na pojednávanie vytýčené na deň 15.6.2016, ako účelne vynaložených trov konania. 17) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). 18) O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol už podľa § 396 v spojení s § 262 ods. 2 CSP. V odvolacom konaní žalobca nemal úspech, preto odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému, a to v rozsahu 100 %. 19) Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).