Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5CoP/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715210872 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715210872.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu vo veci účastníkov manželky T. B., rod. N., nar. X.X.XXXX, bytom F., I. M. XXX/XX, občan Slovenskej republiky, práv. zast. JUDr. Tibor Bašista, advokát, Poprad, Štefánikova 8, a druhého manžela G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. F. X., U. XXX/XX, občan Slovenskej republiky, práv. zast. JUDr. Miroslava Tencerová, advokátka, Bratislava, Hurbanovo nám. 5, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. M. B., nar. XX.XX.XXXX, zast. opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Poprad, o odvolaní otca (druhého manžela) proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15P/235/2015-85 zo dňa 14.09.2016 takto r o z h o d o l : Po t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu mal. M. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 300,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania G. B. a T. B., rod. N., uzavreté dňa XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P. vo zväzku 25, ročník 2008, na strane 130, pod poradovým číslom 54 rozviedol. Na čas po rozvode zveril mal. M. B. do osobnej starostlivosti matky T. B., ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca mal. dieťaťa G. B. zaviazal prispievať na výživu mal. M. sumou 300,- Eur počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Vyslovil, že otec mal. dieťaťa G. B. je oprávnený stýkať sa s mal. M. každú poslednú nedeľu v mesiaci v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Napokon vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust.§ 23 ods.1, § 24 ods.1,3, § 25 ods.1, § 62 ods.1, § 75 ods.1 Zákona o rodine a ust. § 100 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p). 3. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v súčasnosti príjem otca činí okolo 2.400 švajčiarskych frankov a pracovné povolenie má až do r.2019. Je teda zrejmé, že oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu v konaní 14P/87/2014 sa zmenili pomery na jeho strane, zvýšil sa jeho príjem a zvýšila sa aj jeho životná úroveň. Navyše aj u maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov, keďže maloletá od 01.09.2015 navštevuje ZŠ a matka mala na dieťa zvýšené výdaje. Ďalšie zvýšené výdaje, ktoré súd zobral do úvahy, sú so zdravotným stavom mal. dieťaťa, kde matka navštevuje pravidelne odborné ambulancie, dopláca na lieky, dieťa je často hospitalizované a dopláca sa aj na pobyt v nemocnici. Z týchto dôvodov súd určil výživné vo výške 300,- Eur mesačne na mal. M., nakoľko v súčasnosti je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať takýmto spôsobom na dieťa. Navyše zo strany matky nie sú možnosti navýšiť si príjem ďalším zamestnaním, nakoľko maloletá navštevuje prvý stupeň ZŠ a dieťaťu je potrebné sa venovať. Pokiaľ sa týka styku otca s mal. dieťaťom, súd má za to, že vzhľadom ku konfliktom na strane oboch rodičov je potrebné upraviť styk otca s maloletou. Keďže maloletá nemá s ním vybudovaný vzťah, je potrebné, aby tento vzťah bol budovaný postupne a aby sa na tomto podieľali obidvaja rodičia tak, aby aj matka pripravila dieťa riadne na styk s otcom, ktorý by sa zatiaľ konal za prítomnosti matky. V prípade, že takýto styk bude fungovať, je vždy možnosť v budúcnosti rozšírenia tohto styku a to aj bez prítomnosti matky. 4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust.§ 52 C.m.p. 5. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie druhý manžel, teda otec maloletého dieťaťa a to iba čo do tretieho výroku o určenie výšky výživného. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie v napadnutej časti. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust.§ 365 ods.1 písm.f/ Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.) a ust.§ 62 ods.1 C.m.p. Otec namietal, že súd prvej inštancie nijakým spôsobom nezisťoval otázku možnosti a schopnosti matky pracovať len na dohodu o pracovnej činnosti, tak ako to uvádza v konaní s tým, že v súčasnosti pracuje len na dohodu o pracovnej činnosti a počas prázdnin ani túto prácu nemohla vykonávať z dôvodu, že maloletú nemala kde nechávať. Toto tvrdenie je však v rozpore s tvrdením matky maloletej a s tým, že s výchovou a výživou maloletej jej pomáha rodina. Súd prvej inštancie v rozsudku odôvodnil nemožnosť matky navýšiť si príjem ďalším zamestnaním tým, že maloletá navštevuje prvý stupeň základnej školy a dieťaťu je potrebné sa venovať. Toto zdôvodnenie však v rozpore s vykonaným dokazovaním, z ktorého vyplynulo, že maloletá navštevuje aj školský klub v základnej škole, za čo matka maloletej, tak ako uviedla vo svojej výpovedi platí sumu vo výške 4,- Eur mesačne, čo je však v rozpore s predloženým zoznamom výdavkov na maloleté dieťa, v ktorom je uvedený mesačný výdavok na družinu vo výške 12,- Eur mesačne. Na základe týchto skutočností má matka možnosť pracovať aj na plný úväzok v čase od 07,00 hod. do 16,00 hod., keď maloletá navštevuje školu a školský klub. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zobral za preukázané mesačné výdavky maloletej predložené matkou súdu dňa 15.07.2016 bez toho, aby v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie. Matka predložila zmluvu o nájme zo dňa 02.07.2012, ktorá však bola uzatvorená na dobu určitú do 30.06.2014. Novú zmluvu nepredložila. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zobral do úvahy aj zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom dieťaťa, kde matka navštevuje pravidelne odborné ambulancie, dopláca na lieky, dieťa je často hospitalizované a dopláca sa aj na pobyt v nemocnici. Tieto skutočnosti sú však v rozpore s vyjadrením matky na poslednom pojednávaní, ktorá uviedla, že iné zdravotné problémy na strane maloletej nie sú okrem tých, ktoré už predložili na predchádzajúcom pojednávaní v súvislosti s epilepsiou a liečbou štítnej žľazy. Matka žiadnym spôsobom v konaní nepreukázala vážny zdravotný stav maloletej, ktorý by vyžadoval jej celodennú opateru. Napriek tomu, že otec dieťaťa v konaní sp.zn. 14P/87/2014 predložil súdu potvrdenie preukazujúce zdravotný stav maloletej, ktorý je primeraný jej veku, súd pri určení výšky výživného túto skutočnosť nebral do úvahy. Hospitalizácie maloletej boli len za účelom zistenia zdravotného stavu v súvislosti s epilepsiou a to len v roku 2014 a 2015. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného 300,- Eur vzal do úvahy príjem otca vo výške 2.400,- švajčiarskych frankov a pracovné povolenie platné do roku 2019. Nezobral však do úvahy, že príjem vo výške 2.400,- švajčiarskych frankov, t.j. 2.200,- Eur mesačne otec len v období od 20.12.2015 do 30.06.2016, t.j. po obdobie 6 mesiacov v roku a to z dôvodu, že ide o sezónnu prácu vykonávanú v tomto období. Keď tento príjem sa rozdelí na obdobie celého roka, tak mesačný príjem otca činí sumu 1.200,- Eur mesačne. Zároveň súd prvej inštancie nezobral do úvahy, že v tomto období predstavovali náklady za ubytovanie a poistenie sumu vo výške 1.000,- švajčiarskych frankov, t.j. 920,- Eur mesačne. Zároveň neskúmal aké sú ďalšie výdavky otca na živobytie tak pri výkone práce v zahraničí, ako aj pri pobyte na Slovensku, ktoré pozostávajú z výdavkov na dopravu, telefón, stravu, na ubytovanie, hygienické potreby, spolu cca 160,- Eur, výdavky na splácanie pôžičky vo výške 115,- Eur a táto pôžička bola poskytnutá pred opustením spoločnej domácnosti a bola použitá na kúpu bytu a zariadenia bytu, v ktorom žije matka s maloletou dcérou a výživné na druhé dieťa vo výške 70,- Eur, ktoré je už plnoleté, študuje a na ktoré prispieva otec po dohode s matkou aj nad rámec stanoveného výživného. Otec nepopiera povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa tak ako platil doteraz, je ochotný platiť aj zvýšené výdavky spojené s prípadnou hospitalizáciou maloletej, avšak bez toho, aby bol o tejto skutočnosti informovaný zo strany matky a bez preukázania týchto výdavkov nemá akým spôsobom na tieto prípadné výdavky prispievať. Matka odmieta s otcom o zdravotnom stave komunikovať. Otec si musí sám zisťovať zdravotný stav maloletej, keďže matka nedvíha telefón a ani neodpovedá na SMS, v čom pokračuje aj po vydaní napadnutého rozhodnutia. Otec má za to, že výživné vo výške 130,- Eur, ktoré navrhol na poslednom pojednávaní je primerané výživné vzhľadom na všetky okolnosti, ako aj vzhľadom na skutočné potreby dieťaťa v danom veku, v danom prostredí. Pri príjme 1.000,- Eur mesačne krajský súd považoval za primerané výživné sumu 100,- Eur mesačne, avšak pri príjme 2.000,- Eur považoval primerané výživné sumu 300,- Eur mesačne, čo je však trojnásobok oproti pôvodne určenej výške výživného. 6. K odvolaniu otca sa vyjadril Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Je toho názoru, že takto stanovené výživné je v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko na jeho strane došlo k zmene pomerov. Mal. M. začala navštevovať základnú školu od 01.09.2015, čím sa zvýšili náklady. Matka na súdnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.09.2016 uviedla aké má výdavky na školský proces a taktiež výdavky na liečbu maloletej. Otec nad rámec výživného neprispieva ničím. Výdavky, ktoré má matka v súvislosti s výchovou a starostlivosťou majú stúpajúci charakter, či už sa to týka nákladov na ošatenie, obuv, záujmových aktivít dieťaťa, ale vo výraznej miere aj nákladov na stravu a tiež na zabezpečenie primeraných podmienok bývania a súvisiacich činností zabezpečujúcich výchovu, starostlivosť o dieťa a chod domácnosti. Všetky spomenuté fakty zabezpečuje matka zo svojho príjmu a z výživného, ktorým je zaviazaný otec. Vo všeobecnosti sú známe náklady na zabezpečovanie potrieb dieťaťa i na náklady na vzdelávanie, školské aktivity, záujmovú činnosť a trávenie voľného času. Súdom určené výživné reálne odráža náklady súvisiace s výchovou a starostlivosťou o maloleté dieťa. Je toho názoru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že posúdil potreby maloletého dieťaťa a tiež vychádzal z preukázaných príjmových a majetkových možnosti a schopnosti oboch rodičov. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 7. K odvolaniu otca sa vyjadrila aj matka maloletej. Uviedla, že súd prvej inštancie podľa jej názoru sa vyporiadal so všetkými pre rozhodnutie o splnení povinnosti podstatnými skutočnosťami. Stotožňuje sa so spôsobom akým súd zobral do úvahy všetky, pre rozhodnutie o výške výživného podstatné skutočnosti. Napriek tomu vzhľadom na obsah odvolania je nutné vyjadriť sa širšie najmä k mnohým nepravdivým a zavádzajúcim informáciám, ktoré otec ničím nepredložil a sú iba špekuláciou ako sa vyhnúť svojim povinnostiam. Vzhľadom na to, že matka je na celú starostlivosť o dieťa sama, nie je v jej možnostiach nájsť si prácu na plný úväzok, pretože ju zamestnávatelia automaticky odmietajú s poukazom na predpokladané absencie. Čo sa týka nájomnej zmluvy, novú v konaní nepredložila a je zrejmé, že ju má predlženú na dobu určitú až do roku 2018. To, že otec opustil spoločnú domácnosť neznamená, že je nájom nižší. Jeho výška ostala tak ako bolo preukázané 229,64 Eur, nakoľko sa tento vypočítavá na m2 a nie na počet osôb. Tvrdenie otca, že zdravotné problémy spočívajúce v epilepsií a zníženej funkčnosti štítnej žľazy sú primerané veku maloletej je zarážajúce a ťažko na ne reagovať. V konaní uviedla ako je to s návštevami ambulancií, kontrolnými vyšetreniami a hospitalizáciami. Napríklad každé tri mesiace chodí na kontrolné vyšetrenia na neurológiu do Košíc, s čím sú tiež spojené náklady, nehovoriac o hospitalizácií. V minulom roku po dobu od septembra do novembra trávili v nemocnici 25 dní. Je smutné, že otec maloletej má taký prístup a postoj k svojmu dieťaťu. Popiera príjem, obdobie odkedy pracuje v zahraničí. Je vedený v Slovenskej republike ako dobrovoľne nezamestnaný a uvádza, že vo Švajčiarsku pracoval iba 6 mesiacov, pričom je zrejmé, že od roku 2015 tam žije a pracuje. O týchto skutočnostiach v prílohe predložila emailovú komunikáciu s príslušnými orgánmi vo Švajčiarsku - s ambasádou. Preukázané náklady na maloletú dcéru sú vo výške 480,- Eur mesačne. V tom nie sú jednorázové poplatky v škole, napríklad na učebnice a podobne. Náklady na cestovné a hospitalizácie tu nie sú zahrnuté. Otec na jednej strane uvádza, že iba jeho náklady na hygienické potreby sú 160,- Eur mesačne, výživné je ochotný platiť vo výške 130,- Eur mesačne. Samo o sebe to hovorí o jeho katastrofálnom prístupe k vlastnému dieťaťu. Matka pracuje ako chyžná za minimálnu mzdu. Okrem toho si platí náklady na cestovné a stravné. Z tejto sumy živí svoje dieťa a seba. Musí platiť nájom a takisto má náklady na bežný život - nájom, stravu a podobne. Nie je pravda, že zobral pôžičku na kúpu a zariadenie matkinho bývania. Sám dobre vie, že ide o nájomný byt. Sám mal námietky vo vzťahu k výške nájmu. Zariadenie si matka obstarala sama. Doklady o pôžičke predložila v konaní na súde prvej inštancie. Zároveň poukázala na ust.§ 75 ods.1 Zákona o rodine. 8. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec maloletej. Uviedol, že v žiadnom prípade nie je pravda, že otec nad rámec výživného neprispieva ničím, pretože maloletá dostáva od otca darčeky na narodeniny, meniny a Vianoce. Otec nemá problém prispievať maloletej aj nad stanovenú výšku výživného, čo však nie je z jeho strany možné, pretože matka nedvíha telefón a ani neodpovedá na SMS správy, v čom pokračuje aj po vydaní napadnutého rozhodnutia. Otec platí výživné aj na druhé dieťa vo výške 70,- Eur a po dohode s matkou prispieva aj nad rámec stanoveného výživného. Rovnako by otec postupoval aj pri platení výživného na maloletú dcéru Kiaru. Pokiaľ ide o zdravotný stav maloletej, tak epilepsia a znížená funkčnosť štítnej žľazy sa nepotvrdili, pričom maloletá bola hospitalizovaná len jedenkrát, takže výdavky súvisiace s pobytom v nemocnici je možné považovať za jednorázové. Skutočnosť o primeranom zdravotnom stave maloletej potvrdzuje aj fakt, že navštevuje školský klub a zároveň skutočnosť, že maloletá nemá neprimerané absencie v školskej dochádzke, čo by matka bola preukázala potvrdení zo školy a zároveň by to bolo uvedené aj v správe o starostlivosti poskytnutej zo strany Základnej školy F. zo dňa 11.02.2016. Svoj príjem otec maloletej dcéry nikdy nepopieral, čoho dôkazom je aj predloženie potvrdenia o príjme na základe výzvy súdu a zároveň aj vyjadrenia ambasády, ktorá potvrdila pobyt a prácu v zahraničí. Na druhej strane však matka maloletej uvádza pri každej príležitosti iné informácie týkajúce sa jej príjmu a pracovnej činnosti. Zatiaľ čo na pojednávaní tvrdila, že nepracuje, čo však nepreukázala žiadnym potvrdením o evidovaní na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, vo vyjadrení k odvolaniu už uviedla, že pracuje ako chyžná za minimálnu mzdu, avšak na druhej strane vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že nie je v jej možnostiach nájsť si prácu na plný úväzok, pretože ju zamestnávatelia automaticky odmietajú. Toto tvrdenie je zavádzajúce, pretože zamestnávateľovi priamo z § 41 Zákonníka práce vyplýva zákaz diskriminácie zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu. Zároveň zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie o rodinných pomeroch. Pokiaľ ide o preukázané náklady na maloletú dcéru vo výške 480,-Eur mesačne, tieto náklady neboli v konaní preukázané žiadnymi dokladmi a otec nevie z čoho pozostávajú. Matka predložila len zoznam, ktorý obsahuje mesačné výdavky na dieťa, výdavky na školu a výdavky na pobyt v nemocnici. K tým sa vyjadril otec už v odvolaní. Otec sa vyjadril aj k vyjadreniu opatrovníka a uviedol, že tvrdenia, ktoré uvádza vo vyjadrení vychádzajú len z vyjadrení matky, s otcom ohľadom maloletej nekomunikoval a jeho vyjadrenia nemajú žiaden podklad vo vykonanom dokazovaní. Preto trval na odvolaní v napadnutej časti. 9. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362 ods. 1 C.s.p.) oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, § 62 a § 65 C.m.p., bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 23.03.2017 a zistil, že odvolanie otca nie je nedôvodné. 10. Pokiaľ ide o napadnutý výrok rozsudku, ktorým súd zaviazal prispievať otca na mal. M. sumou 300,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám matky, odvolací súd uvádza, že súdom prvej inštancie bol v dostatočnom rozsahu zistený skutočný stav veci a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o výživnom po rozvode manželstva, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 11. Podľa ust. § 100 C.mp. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 12. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 13. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že matka s maloletou býva v 2-izbovom nájomnom byte vo F., za ktorý hradí 230,- Eur mesačne. Maloletá má vytvorené všetky podmienky pre svoj riadny a zdravý vývoj. Navštevuje 2.ročník základnej školy. Zároveň navštevuje ZÚŠ - výtvarný odbor, kde školné predstavuje 22,- Eur mesačne. Navštevuje endokrinologickú ambulanciu, alergologickú ambulanciu a bola hospitalizovaná. Matka má zvýšené výdavky na hradenie pobytu počas hospitalizácie. Na lieky dopláca 15,- Eur až 17,- Eur mesačne. Matka bola zamestnaná na dohodu o vykonaní práce v Hoteli Satel, kde jej príjem predstavoval 108,- Eur mesačne. V odvolacom konaní uviedla, že pracuje za minimálnu mzdu (minimálna mzda pre rok 2017 predstavuje 435,- Eur mesačne, za rok 2016 predstavovala 405,- Eur mesačne). Otec maloletej býva a pracuje v Meste Sörenberg, pracovné povolenie má do roku 2019. Príjem otca činil 2.400,- švajčiarskych frankov, čo predstavuje 2.200,- Eur. Otec predložil doklad na pojednávaní dňa 14.09.2016 s tým, že išlo o čistý príjem, lebo hrubý príjem mesačne činil 3.200,- švajčiarskych frankov. Od júla 2016 tvrdil, že bol doma, pracuje brigádne, len príležitostne v oblasti stavbárskych prác a dostáva 100,- až 200,- Eur mesačne, zároveň uviedol, že nemá o tom žiaden doklad. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že otec na pojednávaní dňa 20.01.2016, teda už v čase, keď mal byť zamestnaný vo Švajčiarsku tvrdil, že vykonáva prácu brigádnickým spôsobom pre rôznych známych, prácu si hľadal aj v zahraničí, keďže má v zahraničí brata, avšak prácu sa mu nepodarilo nájsť. Priemerne mesačne mal mať z týchto brigád 250,- Eur. Prácu vykonáva ako čašník alebo vo firmách jeho známych vypomáha pri stavebných prácach (č.l. 29 spisu). Vzhľadom na uvedené účelové tvrdenie otca na pojednávaní dňa 20.01.2016, keď už otec maloletej vedel koľko skutočne zarába, lebo do decembra 2015 pracoval za brutto mesačný príjem vo výške 3.200,- švajčiarskych frankov, ako vypovedal na pojednávaní dňa 14.09.2016 (č.l. 83, druhá strana spisu), považuje odvolací súd jeho tvrdenia o rozložení príjmu na 6 mesiacov v odvolaní i vo vyjadrení k odvolaniu za účelové v snahe dosiahnuť výživné pre maloletú podľa svojich predstáv. I napriek tomu, že aj na strane matky sa javí, že jej príjem už nedosahuje sumu 108,- Eur mesačne, ale sumu minimálneho výživného, tak ako to demonštroval odvolací súd vyššie. Účelom výživného je však uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich, teda bežných potrieb maloletého dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných jeho všestrannému vývoju. Platí tu zásada súladu úmernosti životnej úrovni dieťaťa, životnej úrovni jeho rodičov, teda tak otca, ako aj matky. Výživné musí zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené, určuje sa na dlhšiu dobu, teda po rozvode manželstva až do doby kým sa nezmenia pomery. Pokiaľ k zmene skutočne dôjde, ide o dôvod na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ otec má nadštandardné príjmy a na strane maloletej existujú odôvodnené potreby z dôvodu jej zdravotného stavu, pričom nezáleží na tom, či diagnózy, ktoré boli prezentované boli alebo neboli v konečnom dôsledku potvrdené, je výživné stanovené súdom primerané. 15. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu mal. M. B., O.. XX.XX.XXXX sumou 300,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§ 52 C.m.p., teda že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.