Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18CoP/20/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715212287 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715212287.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muranskej a Mgr. Miloša Koleka, vo veci starostlivosti súdu o mal. R. - O., nar. XX.XX.XXXX, K., nar. XX.X.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u pestúnov P. Q., nar. XX.X.XXXX a D. Q., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom P., J. XXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov O. R., nar. XX.X.XXXX, trv. bytom I., X.mája XXX/XX, t.č. bytom P., J. XXXX/XX a J. R., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom X. R., R. XXX/XX, o návrhu otca o úpravu styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 15P/268/2015-104 zo dňa 24.03.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách štátu. Dáva podnet na začatie konania súdu prvej inštancie podľa ust. § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine. Zrušuje rozsudok bo výroku o trovách štátu a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) návrh otca na úpravu styku zamietol, priznal Slovenskej republike nárok na náhradu trov za znalecké dokazovanie vo výške 100 % a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie aplikoval ust. § 25 a § 43 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a ust. § 100 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. 3. Uviedol, že podaným návrhom sa otec domáhal zmeny úpravy styku s maloletými deťmi. Maloleté deti pochádzajú zo vzťahu rodičov J. R. a O. R.. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 15P/150/2004-85 zo dňa 11.11.2004 bola u maloletých detí nariadená ústavná starostlivosť a deti boli umiestnené v Detskom domove v Y.. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 21P/7/2006-51 zo dňa 23.01.2006 boli maloleté deti zverené do pestúnskej starostlivosti D. a P. Q.. Uznesením Okresného súdu Poprad sp.zn. 14P/299/2009-200 zo dňa 26.1.2010 bolo zastavené konanie o zrušení pestúnskej starostlivosti, ktorý návrh bol podaný zo strany otca. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v súčasnosti všetky tri maloleté deti odmietajú stretnutie s otcom a stretávať s ním sa nechcú. Deti sú vo veku, kedy už jednoznačne vedia deklarovať svoj názor, tento jasne vyjadriť a tomuto názoru sa musí prikladať náležitá pozornosť. Toto zároveň vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku, kde aj znalec v súčasnosti konštatoval, že na základe vykonaného znaleckého dokazovania nedoporučuje styk maloletých detí s otcom v zmysle podaného návrhu. Otec nepreukázal, že o deti má skutočný záujem, ktorý by bol v prospech maloletých detí. Aj zo znaleckého dokazovania vyplýva, že sa jedná skôr o nejakú subjektívnu snahu otca, avšak nie o to, aby riadne naplnil všetky potreby svojich maloletých detí a aby styk s ním bol na ich prospech. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie návrh otca na úpravu styku zamietol. 4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec. Považoval rozsudok súdu prvej inštancie za osočovanie jeho osoby, aby sa nemohol stretávať so synmi. Uviedol, že je dobrý človek, veľký a láskavý dobrák, ktorý rád pomáha a chce pomáhať aj synom. Poukázal na pestúnov, ktorí robia problémy odkedy dostali deti z detského domova. Predbežným opatrením mali uloženú povinnosť pripraviť deti riadne na styk s otcom, čo niekedy odignorovali, keď mu povedali, že deti akože nechcú isť alebo ani neotvárali dvere. Píšu klamstva, že nemá záujem o Q., pričom on si ho pýtal, ale oni mu ho nikdy nedali, že nie je jeho. Zároveň nikdy nedal návrh na zapretie otcovstva vo vzťahu k mal Q.. Uviedol, že deti mu v júli 2015 v telefonáte povedali, že im chýba otec a chcú chodiť k nemu na prázdniny. Na to sa však spustila lavína nátlaku na maloleté deti, že ak pôjdu o otcovi, tak potom už navždy, a ak nebudú poslúchať, tak pôjdu znovu do polepšovne. Považoval za výmysel pestúnov, že na nich nadáva, naopak to oni nadávajú na neho. Pestúnom vždy vadilo, že i neho sa deti máju fajn. Pestúni vedu cele roky voči nemu nezmyselnú vojnu, pričom maloleté deti používajú ako zbraň proti nemu. Žiadal súd, aby nariadil nejaké stretávanie aspoň v jeden deň v mesiaci, keďže veľmi túži byť so synmi. Je nezmysel, že nejaví dostatočný záujem o deti. Uviedol, že má zviazané ruky, keďže sa môže stretávať s deťmi len po dohode s pestúnmi, pričom mnohokrát prišiel na prázdno a deti mu nedali. Chce sa s nimi stretávať, zaujímať sa viac o ich všedné starosti, čo majú radi, čo by chceli a pomáhať im vo všetkom, čo bude v jeho silách. Poukázal na to, že má práva ako biologický rodič, ale klamstva, intrigy, prekrúcanie faktov a skutočnosti brania jeho styku s deťmi. Má za to, že súd mal zabezpečiť dialóg deti s otcom na stretnutí, kde by sa odsledovalo všetko a videla a počula sa pravda. Znalecký posudok bol jednoznačne zbytočný. To akej povahy sú pestúni, to malo byť zistené na začiatku a taktiež, či deti neboli ovplyvňované a či hovoria pravdu. Žiadal odvolací súd, aby prihliadol na fakt, že ako otec sa zaujíma dlhé roky o deti, nikdy nemal záporný zápis na socialke, keď mal synov na prázdninách. Nikdy im nevynadal alebo ich nezbil. Naopak záporne veci robievali pestúni, ako napr., že deti bili, pričom to bolo nahráte na video, ale všetko sa to zmietlo pod koberec. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie úplne alebo čiastočne zamietol a dovolil otcovi sa stretávať s deťmi aspoň jeden deň v mesiaci. Zároveň žiadal o zamietnutie zbytočného znaleckého posudku - teda náhradu trov. 5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a nasledujúce CSP, § 62 a § 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 6. 10. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniam sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 7. Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa. 8. Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. 9. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 10. Podľa § 25 ods. 1 až 4 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 11. Podľa § 43 ZoR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 12. Je potrebné zdôrazniť, že záujem dieťaťa je dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako i z dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom mal. dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha (viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83). Prisúdil sa zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. 13. Podľa § 38 ods. 1 a 2 C.m.p. ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. 14. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie a toto aj náležite vyhodnotil. Otec v odvolaní neuviedol žiadne nové dôvody a skutočnosti, ani žiadne relevantné námietky, ktoré by zakladali zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 15. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ je otcom mal. O., mal. K. a mal. Q. R.. U maloletých deti boli najprv rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 15P/150/2004-85 zo dňa 11.11.2004 nariadená ústavná starostlivosť a deti boli umiestnené v Detskom domove v Y.. Neskôr boli maloleté deti rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/7/2006-51 zo dňa 23.01.2006 zverené D. a P. Q. do pestúnskej starostlivosti. 16. Otec maloletých navrhoval styk s maloletými deťmi každý parný týždeň v roku od soboty 9.00 hod do nedele do 18.00 hod, počas Vianočných, Veľkonočných sviatkov, školských prázdnin, ako aj prvé týždne mesiacoch júl a august. Návrh odôvodnil tým, že v rámci súdneho konania o zrušenie pestúnskej starostlivosti v roku 2010 bol vo vzťahu k styku s maloletými deťmi odkázaný súdom na dohodu s pestúnmi, avšak k dohode nedošlo a on má problémy sa stretávať s deťmi z dôvodu, že pestúni mu brania v styku a manipulujú s deťmi v jeho neprospech. Z výpovede pestúnov maloletých deti vyplýva, že s návrhom otca nesúhlasia a poukazujú na jeho hanlivé správanie voči ním ako aj manipulatívne správanie voči maloletým deťom. Kolízny opatrovník v správe o šetrení pomerov z rodinného prostredia z 02.02.2016 konštatoval, že zo strany pestúnov je maloletým deťom venovaná náležitá pozornosť a deti majú vytvorené vhodné podmienky pre ich zdravý rast a vývoj. Poukázal na vyjadrenia pestúnov, podľa ktorých nie je s otcom maloletých deti možná rozumná komunikácia, keďže ich stále osočuje a svojím správaním narúša celu výchovu maloletých deti. Pestúni sú si vedomí, že ich otec má právo stretávať sa s deťmi, avšak sú prístupní na stretnutie otca s maloletými deťmi len za podmienok, ktoré by boli presne vymedzené a bol rešpektovaný názor deti. V rámci šetrenia bol absolvovaný pohovor s maloletými deťmi bez prítomnosti pestúnov, z ktorého vyplýva neochota mal. O. a mal. Q. stretávať sa s otcom. Mal. K. bol prístupný na stretnutie s otcom. 17. Súd prvej inštancie správne nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia osobnostnej štruktúry otca a pestúnov, vzťah maloletých deti k otcovi a k pestúnom a či a akou formou sa odporúča upraviť styk maloletých deti s otcom. V konaní bolo potrebné odborné posúdiť skutočností, ktoré slúžia ako skutkový základ pre rozhodnutie vo veci samej. Súd v takom prípade musí ustanoviť znalca, aj keby sudca mal odborné znalosti, ktoré by mu dovoľovali odborne posúdiť predmet konania. Zo záverov znaleckého posudku č. 14/2016 vyhotoveného Y.. R. T., Y.. súdnym znalcom z odboru Psychológia, Klinická psychológia detí vyplýva, že vzťah maloletých deti k ich otcovi je nevyhranený až negatívny a naopak ich vzťah k pestúnom je mierne pozitívny až pozitívny. Znalec pripustil, že pestúni negatívne hodnotia výchovné vplyvy otca v prítomnosti maloletých deti, čo sa môže podieľať na negatívnom postoji, avšak predpokladá u maloletých deti prevažne zachovaný nadhľad na správanie otca. V celkovom závere znalec na otázku či a akou formou sa odporúča upraviť styk maloletých deti s otcom znalec odpovedal, že neodporúča stretávanie deti s otcom, V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v starostlivosti otca maloleté deti (najmä O. a K.) vnímajú úplnú absenciu pravidiel, čo považujú za najväčší nedostatok a zároveň účelovú snahu ich otca vytvárať nespokojnosť u deti s ich pestúnskym prostredím. Zo závermi znaleckého posudku sa stotožnil i kolízny opatrovník, keď na pojednávaní dňa 28.02.2017 konštatoval, že deti jasne deklarovali svoj názor v danej veci, pričom boli splnené základné požiadavky Dohovoru o právach dieťaťa v súvislosti s tým, že každé dieťa má právo vyjadriť k veci, ktorá sa ho týka. Podľa jeho názoru v danej veci došlo k objektívnemu psychologickému posúdeniu jednak pestúnov, ako aj maloletých deti. 18. Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že maloleté deti sú schopné formulovať svoj názor na to, s kým sa chcú stretávať a ich názor nie je možné ignorovať. Z vyššie uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že mal. O. na otázku znalca, ako by charakterizoval vzťah k otcovi odpovedal, že žiadny a chce mať od neho pokoj. Ďalej na otázku znalca, ako často by sa chcel stýkať s otcom uviedol, že ho nechce ani vidieť ani matku, pred rokom ešte chcel, ale cela rodina mu príde zvláštna. Mal. K. na otázku znalca, ako by sa chcel stretávať s biologickým otcom odpovedal, že furt mu klamal, že príde a neprišiel. Nechce sa už ním vôbec stretávať. Mal. Q. na otázku znalca, či mu bolo dobre u pána R., či by sa chcel s ním stretávať a kde by bol najradšej uviedol, že nie, že má dojem že ho nechce. Dodal, že by chcel byť u pestúnov. V tom istom duchu sa maloleté deti vyjadrili na informatívnom výsluchu dňa 10.03.2017, keď zhodne konštatovali, že sa s otcom nechcú stretávať. Na základe uvedeného je zrejme, že maloleté deti sa skutočne v priebehu konania jasne a zrozumiteľne vyjadrili, že sa nechcú stretávať s otcom. 19. Odvolací súd nespochybňuje právo otca na styk so svojím deťmi ani právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k biologickej rodine, v tomto prípade k otcovi, avšak výkon rodičovských práv nemôže byť v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, ktorý považoval odvolací súd v tomto prípade za prevažujúci nad záujmom otca, to i vzhľadom že maloleté deti majú u pestúnov vytvorené vhodné podmienky na zdravý fyzický a psychický vývoj. Obzvlášť za situácie, keď maloleté deti z vlastnej skúsenosti vnímajú otca negatívne ako osobu, u ktorej absentujú pravidla a ktorá sa účelovo snaží vytvárať nespokojnosť s ich pestúnskym prostredím. 20. Na strane druhej biologický otec v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie, ale aj v rámci odvolacieho konania, demonštruje záujem o styk s maloletými deťmi. Preto sa odvolací súd domnieva, že Zákon o rodine poskytuje priestor na odbornú intervenciu v prípade problémov vo vzťahoch medzi rodičmi a deťmi. Z týchto dôvodov podáva podnet súdu prvej inštancie na začatie konania podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ktorého cieľom bude využiť možnosť spolupráce so špecializovaným pracoviskom a účastníkmi konania pre dosiahnutie obnovy kontaktov medzi otcom a maloletými deťmi (samozrejme pri rešpektovaní princípu vzájomnej úcty medzi oboma pestúnmi a maloletými deťmi). 21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. 22. Zrušil odvolací súd výrok o trovách štátu a vrátil tento nárok na ďalšie konanie, keďže nie je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý z účastníkov konania bude na náhradu trov štátu zaviazaný. Táto povinnosť musí byť z výroku súdu prvej inštancie jasné a rovnako aj z jeho odôvodnenia. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust.§ 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. 52 CMP, teda že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).