Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17CoP/5/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715212927 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715212927.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, vo veci starostlivosti súdu o mal. B. I.Ú., C.. XX.X.XXXX X. B.. B.X. I., C.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov matky H.Z. I.K., C.. XX.X.XXXX, S. M., T.. O. XX, zast. Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou, so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 95 a otca B.X. I.X., C.. XX.X.XXXX, S. A. O., I. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Budzíková & JUDr. Dachová, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 41/95 Poprad, IČO: 47257113, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14P/289/2015-127 zo dňa 13.9.2016 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým návrh otca na zníženie výživného bol zamietnutý, a to za obdobie do 31.1.2016. Zrušuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým návrh otca na zníženie výživného bol zamietnutý, a to za obdobie od 1.2.2016 a súvisiaci výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na nové konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Prvoinštančný súd tak rozhodol o obidvoch návrhoch rodičov. Prvý návrh na začatie konania na zníženie výživného podal otec maloletých detí, ktorý žiadal znížiť výživné pôvodne stanovené rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 12P 69/2015 zo dňa 15.5.2015, kde bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu mesačne a to na mal. B. 90 eur a na mal. B. 60 eur. Otec žiadal znížiť výživné z dôvodu, že v dôsledku psychického nátlaku zo strany bývalej manželky bol nútený zmeniť zamestnanie, opakovane bol nútený ukončiť pracovný pomer dohodou a tak sa mu znížili jeho príjmy. V priebehu konania pred prvoinštančným súdom uviedol, že od 1.2.2016 je práceneschopný a poberá nemocenské dávky 220 eur mesačne. Počas prvoinštančného konania matka požiadala o zvýšenie výživného na maloleté deti. Prvoinštančný súd dospel na základe uvedených okolností k zisteniam, podľa ktorých v čase pôvodného rozhodovania o rozvode manželstva príjem otca činil 713 eur mesačne. Matka mala v tom čase príjem 390 eur mesačne. Maloletá B. navštevoval štvrtý ročník základnej školy a mal. B. navštevoval materskú školu. V súčasnej dobe mal. B. navštevuje piaty ročník základnej školy, mal. B. je v materskej škole. Stravné u mal. B. predstavuje 30 eur mesačne. Matka zakupuje dieťaťu všetky potrebné pomôcky a školské potreby, za učebnicu cudzích jazykov zaplatila 18 eur a za učebnicu matematiky 12 eur. Dieťa chce v tomto školskom roku navštevovať tanečný krúžok, kde poplatok by mal byť 7 eur mesačne. Mal. B. má odloženú povinnú školskú dochádzku, navštevuje predškolské zariadenie, pravidelne návštevuje špeciálneho pedagóga, psychologičku a neurologickú ambulanciu. V súvislosti s jeho prípravou na zaškolenie bolo potrebné zabezpečiť dieťaťu pracovné zošity, učebnice, za ktoré matka uhradila 30 eur. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že matka maloletých detí v priebehu roku 2015 ukončila pracovný pomer v Bille dohodou a zaevidovala sa na úrade práce. Pracovala v Tescu brigádnicky v novembri a decembri 2015. Dávka v nezamestnanosti jej bola vyplácaná do júla 2016 vo výške 243 eur mesačne. V súčasnosti nie je poberateľkou žiadnej dávky a ani nepožiadala o dávku v hmotnej núdzi. Podľa prvoinštančného súdu od októbra 2016 by sa matka mala zamestnať ako telefonický operátor. Pracovné podmienky však súdu v čase rozhodovania neboli známe. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že matka maloletých detí ešte v čase od 3.2.2016 do 15.2.2016 začala pracovať v spoločnosti Pepa Tatry, s.r.o., kde odpracovala 8 dní ako chyžná. S jej prístupom a prácou boli spokojní, nemali žiadne pripomienky. V posledný deň však matka do práce nenastúpila, svoju neprítomnosť neospravedlnila, ani nedvíhala telefón, preto s ňou bol ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe. Matka od 1.5.2016 je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Prvoinštančný súd zistil, že matka spolu s maloletými deťmi býva v nájomnom byte, kde nájomný vzťah je uzatvorený na dobu určitú do 31.3.2017, mesačné nájomné predstavuje 420 eur mesačne. Otec maloletých detí bol zamestnaný v spoločnosti Chemosvit Chedos, s.r.o. od 1.9.2012 do 31.1.2016 ako dispečer cestnej dopravy. Pracovný výkon a pracovná iniciatíva zaznamenala u zamestnanca mierny pokles, pracovné zaradenie nezodpovedalo jeho schopnostiam z pohľadu osobnostných dôvodov. Pred ukončením pracovného pomeru jeho rodinný život ovplyvňoval pracovné výkony a nasadenie. Pracovný pomer v tejto spoločnosti bol ukončený dohodou na žiadosť otca maloletých detí bez uvedenia dôvodu. Následne nastúpil pracovať do spoločnosti Trans Gold, s.r.o. od 1.10.2015, kde pracoval do 31.1.2016. Zamestnávateľ mu navrhol dohodu o skončení pracovného pomeru. V tom čase jeho priemerný zárobok predstavoval v spoločnosti Chemosvit Chedos, s.r.o. 1.120 eur v hrubom a v spoločnosti Trans Gold 420 eur. Od 1.2.2016 je práceneschopný a práceneschopnosť trvá doposiaľ. Podľa správy ošetrujúcej lekárky náklady na liečbu predstavujú 30 - 40 eur. Podľa poslednej správy otec má byť operovaný v Nemocnici v Ružomberku, kde sa podrobí operácii chrbtice a predpokladá sa rekonvalescencia aspoň 1 rok. Poberá nemocenské dávky približne 230 eur mesačne. Otec v rámci vyporiadania BSM vyplatil matku sumou 50.000 eur k 31.1.2016, čo vyplýva z dohody o vyporiadaní BSM. Nehnuteľnosť, ktorej sa stal vlastníkom z titulu vyporiadania BSM odpredal veriteľovi za sumu 50.000 eur. Po právnej stránke prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, ďalej podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzal z ust. § 62 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine. Porovnal pomery v čase predchádzajúceho rozhodovania a aktuálny stav a zistil, že nevzhliadol dôvody na zmenu výšky výživného. Mal. B. navštevuje piaty ročník základnej školy, aj keď chodí oproti predchádzajúcemu obdobiu už na druhý stupeň základnej školy, výdavky oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, kedy navštevovala štvrtý ročník, nevzrástli, tieto sú porovnateľné. Mal. B. navštevuje predškolské zariadenie a zvýšené výdavky sú spojené s návštevou neurologickej ambulancie a zakúpením pracovných pomôcok pre dieťa. Matka mal. detí je evidovaná na úrade práce od roku 2015 a podporu v nezamestnanosti poberala do júla 2015 vo výške 243 eur. V súčasnosti nepožiadala o dávku v hmotnej núdzi. Výživné zo strany otca je zasielané v sume 150 eur na obe deti. Prvoinštančný súd predpokladal, že príjem matky sa zvýši od októbra 2016, kedy začne pracovať ako telefonický operátor. Matka v predchádzajúcom období pracovala u rôznych zamestnávateľov (Billa, Tesco, Slovenská pošta, Pepa Tatry, s.r.o.), kde nikdy pracovný pomer nebol ukončený uplynutím lehoty a prvoinštančný súd vyhodnotil správanie sa matky v súvislosti s jej vlastným zamestnávaním ako nepreukázanie snahy a vôle riadne sa zamestnať, čo vyplývalo zo správ zamestnávateľov. Samotná si nezvýšila svoj príjem riadnou pracovnou činnosťou, ktorú mala možnosť vykonávať. Vo vzťahu k otcovi prvoinštančný súd skonštatoval, že došlo k čiastočnému zníženiu príjmu, keďže v čase predchádzajúceho rozhodnutia príjem činil 713 eur a v súčasnosti príjem pozostáva z nemocenských dávok vo výške 230 eur mesačne. Z predložených správ však vyplýva aj to, že otec sa iným spôsobom nepokúšal riešiť svoju situáciu a aj keď osobné dôvody nesporne ovplyvňujú výkon zamestnanca v pracovnom procese, pre účely tohto konania súd nemôže k tomu prihliadať. Vyživovacia povinnosť je prvoradá, má prednosť pred všetkými inými výdavkami a súd v tomto môže prihliadať len na záujem maloletých detí. Taktiež prvoinštančný súd dal za pravdu matke, ktorá namietala, že otec odpredal nehnuteľnosť veriteľovi za 50.000 eur, ktorá suma nezodpovedá trhovej cene nehnuteľnosti. Otec sa sám vzdal možného finančného prospechu, čo by sa následne odzrkadlilo aj na úhrade výživného pre maloleté deti. Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí a to proti výroku, ktorým súd jeho návrh na zníženie výživného zamietol. Žiadal, aby odvolací súd návrhu otca na zníženie výživného v celom rozsahu vyhovel. Otec namietal a tvrdil, že na jeho strane došlo k zmene pomerov, spočívajúcich v tom, že jeho zdravotný stav je oslabený, chrbtica otca je v takom stave zaťaženia, že si vyžaduje 2 operačné zákroky s budúcou možnou hrozbou invalidity. Preto už nie je schopný zarábať tak, ako pôvodne 713 eur, ale jeho príjem predstavuje nemocenské dávky 230 eur mesačne. Z tejto sumy musí uhrádzať 200 eur náklady na bývanie, 150 eur výživné na deti, 220 eur splátku hypotéky, 40 eur náklady na lieky, teda jeho výdavky predstavujú 610 eur. Rozdiel medzi príjmami a výdavky je 380 eur. Od brata otec dostáva na účet mesačne 200 eur na vykrytie jeho výdavkov. Deficit u otca dotuje jeho rodina, brat a rodičia. Otec v odvolaní poukázal na to, že svoj dlh voči bratovi bude musieť raz v budúcnosti zaplatiť. Poukázal aj na to, že ani matka nevyužila všetky svoje možnosti a schopnosti na zvýšenie svojho príjmu. Matka z titulu vyporiadania BSM získala sumu 50.000 eur, za ktorú si mohla zabezpečiť dvojizbový byt a bytové zariadenie mala z titulu vyporiadania BSM. Matka však si byt prenajala za 430 eur mesačne. Otec maloletých detí sa väčšieho príjmu z titulu odpredaja nehnuteľnosti, ktorú získal pri vyporiadaní BSM nezbavil, pretože predmetný rodinný dom, ktorý predal veriteľovi za 50.000 eur je rodinný dom, ktorý nebol dokončený. Chýbala mu fasáda, vonkajšie úpravy a oplotenie. Aj interiér nebol v dokončenom stave. 3. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. 4. Kolízna opatrovníčka s poukazom na záujmy maloletých detí žiadala ponechať výživné v nezmenenej výške. Poukázala na potreby a záujmy maloletých detí s tým, že výdavky na maloleté deti majú stúpajúci charakter. 5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP v spojení s aplikáciou § 2 ods. 1 CMP preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ust. § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým návrh otca na zníženie výživného zamietol, je čiastočne správny a preto ho potvrdil a čiastočne nie je zistený dostatočne skutkový stav a preto nie je možné zatiaľ objektívne posúdiť dôvodnosť zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného. Prvoinštančný súd v danej veci správne aplikoval hmotnoprávne aj procesné predpisy a vo vzťahu k obdobiu do 31.1.2016 správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol. 6. Len pre ozrejmenie je potrebné uviesť, že uvedený deň 31.1.2016 podľa dokladov, ktoré sa nachádzajú v spise, je posledným dňom, kedy otec pracoval v spoločnosti Trans Gold s.r.o., a kedy mal riadny príjem. Za toto obdobie závery prvoinštančného súdu o tom, že otec nespĺňa podmienky na zníženie výživného, sú správne. Z návrhu otca na začatie konania o zníženie výživného vyplýva, že otec žiadal znížiť výživné z pôvodne stanovenej sumy 150 eur na obe maloleté deti počnúc dňom právoplatnosti rozsudku v dôsledku dlhodobého psychického nátlaku zo strany bývalej manželky, pre ktorý nátlak bol nútený zmeniť zamestnanie, zamestnávateľ nebol s ním spokojný, pretože mu neustále klesali výkony a bol neustále a opakovane personálne riešený. Jeho príjem klesol na 349,09 eur v čistom. 7. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine je možné aj napriek zásade nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia, ktorá zásada smeruje k právnej istote, zmeniť rozhodnutie o výživnom z dôvodu, ak dôjde buď na strane oprávnenej, alebo na strane povinnej osoby, k zmene pomerov závažnejšieho charakteru. Tu je potrebné zmenu pomerov dôsledne skúmať a prihliadať na všetky okolnosti, ktoré k zmene pomerov prispeli. Prvoinštančný súd správne vyhodnotil aplikujúc ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine skutočnosť, že otec maloletých detí, hoci mal riadny príjem od svojho predchádzajúceho zamestnávateľa Chemosvit Chedos, s.r.o., kde jeho príjem v hrubom predstavoval 1.120 eur mesačne, zmenil svoje pracovné pôsobenie v dôsledku klesajúcej pracovnej výkonnosti, s ktorou nebol spokojný zamestnávateľ a zamestnal sa v spoločnosti Trans Gold, s.r.o. s príjmom v hrubom 420 eur. Ani u tohto zamestnávateľa nebol zamestnaný dlhší čas a vediac o tom, že jeho osobné problémy majú vplyv na pracovnú výkonnosť a na vykonávanie práce, bez riadnej obozretnosti s poukazom na to, z akých finančných zdrojov bude hradiť výživné a ostatné výdavky, ukončil u tohto zamestnávateľa pracovný pomer. Teda otec maloletých detí vediac o tom, že má povinnosti okrem iného prispievať na výživu maloletých detí sumou, na ktorú bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 14P 69/2015 zo dňa 15.5.2015, sa vystavil riziku, že stanovené výživné nebude môcť uhrádzať z odmeny za vlastnú prácu. Preto prvoinštančný súd správne postupoval, keď v tejto časti návrh otca na zníženie výživného zamietol. Tu nie je možné návrhu vyhovieť za žiadnych okolností, pretože príčinou nesolventnosti otca, resp. nedostatku finančných prostriedkov získaných vlastnou prácou v tomto období, bolo správanie sa otca na trhu práce, ktoré nebolo natoľko obozretné, aby si prácu, resp. príjem z takejto práce udržal a urobil všetko pre to, aby s jeho výkonnosťou bol zamestnávateľ spokojný. Preto v tejto časti prvoinštančné rozhodnutie podľa § 387 CSP potvrdil. 8. V priebehu prvoinštančného konania však otec maloletých detí pri informatívnom výsluchu dňa 18.3.2016 (čl. 27 súdneho spisu) rozšíril a oznámil ďalšie dôvody, pre ktoré tvrdil, že nastali a pre ktoré je potrebné podľa jeho názoru znížiť výživné. Takýmito dôvodmi je okolnosť, že od 1.2.2016 je práceneschopný a poberá nemocenské dávky 220 eur mesačne. Tejto okolnosti sa prvoinštančný súd dostatočným spôsobom nevenoval a nevyhodnotil ju z pohľadu, či má alebo nemá táto zmena závažnejší charakter. Prvoinštančný súd sa nezaoberal tým, či táto zmena dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia súdu o určení výživného. Pritom zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Podľa správy všeobecného lekára otca maloletých detí na čl. 45 súdneho spisu vyplýva, že v máji 2016 práceneschopnosť otca sa nedá špecifikovať, pretože na jeho liečbu dohliadajú odborní lekári a naviac, konštatovanie prvoinštančného súdu o tom, že otec je práceneschopný a poberá nemocenské dávky 230 eur mesačne, v čase rozhodovania prvoinštančného súdu (september 2016) nie je ničím preukázané. Dokonca aj výška tejto dávky nie je jednoznačne ustálená. Ďalej z obsahu prvoinštančného súdu vyplýva, že otec maloletých detí z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stal vlastníkom nehnuteľnosti a to rodinného domu, vrátane pozemkov. Dňa 20.5.2016, teda v čase, keď už bol práceneschopný a keď jeho príjem mal predstavovať len nemocenské dávky, uzatvoril s W. O. kúpnu zmluvu na predaj tohto rodinného domu a pozemkov. Tvrdil v priebehu konania, že išlo o sumu 50.000 eur, ktorá suma mala predstavovať úhradu dlhov, pretože uvedená osoba mala byť jeho veriteľom. Uvedené okolnosti v priebehu konania preukázané neboli, ani neboli zistené iné okolnosti svedčiace o tom, akú kúpnu cenu mal otec dohodnutú, akú finančnú čiastku získal, o aké dlhy v súvislosti s veriteľstvom W. O. išlo, aký charakter mali tieto dlhy a či úhrada týchto dlhov bola natoľko prednostná, že ich bolo potrebné uhradiť skôr, ako riadne uhrádzať výživné na mal. deti. Preto odvolací súd vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav neexistenciu žiadnych dôkazov v spisovom materiáli v tejto časti, za obdobie od 1.2.2016 do budúcna, rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP. 9. Úlohou prvoinštančného súdu bude zaoberať sa okolnosťami, či práceneschopnosť otca aj naďalej trvá, resp. či bol uznaný invalidným a v akom rozsahu, aká výška nemocenských dávok od 1.2.2016 mu bola vyplatená, ďalej bude namieste oboznámiť sa s kúpnou zmluvou evidovanou pod A.-XXXX/ XXXX zo dňa 20.5.2016, zisťovať rozdiel, ktorý na jeho osobné potreby mu uhrádzajú (okrem sociálnych dávok a brata) jeho rodičia. V tejto súvislosti dáva odvolací súd prvoinštančnému súdu do pozornosti, že pokiaľ prvoinštančný súd zistí, že finančné možnosti a schopnosti otca maloletých detí sú natoľko nízke, že nie je možné riadne uhrádzať výživné podľa potrieb maloletých detí, nič nebráni mu začať konať z úradnej povinnosti o určenie vyživovacej povinnosti podľa § 68 a nasl. Zákona o rodine, kde túto vyživovaciu povinnosť namiesto otca si budú plniť starí rodičia. Ďalej prvoinštančný súd vyhodnotí kúpnu cenu, za ktorú otec predal nehnuteľnosť a jej reálnosť na trhu s nehnuteľnosťami a zistí, aké dlhy týmto odpredajom u kupujúcej uhradil. V konečnom rozhodnutí prvoinštančný súd rozhodne aj o trovách konania. 6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.