Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 25Co/43/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213466 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715213466.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v spore žalobcu: Ľ. K., V.. X.X.XXXX, P. XXX XX Y., O. XXXX/X, zastúpeného PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 10C/491/2015-69 zo dňa 13.2.2017, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom a podpísaná žalobcom dňa 22.10.2013 a žalovaným dňa 30.10.2013, je neplatná. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 2. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu podpísali Zmluvu o revolvingovom úvere dňa 22.10.2013 a 30.10.2013 o poskytnutí spotrebiteľského úveru 1 500,- eur a čiastky revolvingu 628,73 eur s dojednaným splácaním a súčasne uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie jeho splatenia. Žalovaný ako veriteľ predložil dňa 13.1.2014 zamestnávateľovi žalobcu T. T. T..I..N.. Y. žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu po 77,05 eur mesačne na účet žalobcu na zaplatenie celkového dlhu žalobcu 3 621,75 eur, pričom až na základe oznámenia žalovaného, môže zamestnávateľ žalobcu ukončiť vykonávanie zrážok zo mzdy v prospech žalovaného a to pod hrozbou, že platiteľ mzdy bude zodpovedať žalovanému ako veriteľovi za škodu spôsobenú porušením povinnosti vykonávať zrážky až do oznámenia žalovaného o ich ukončení. Žalobca v konaní preukázal a skutkovo a právne argumentoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatná a to pre porušenie zákonných ustanovení viacerých zákonov vrátane predpisov o ochrane spotrebiteľa, pričom nemôže inak docieliť nevykonávanie zrážok zo mzdy než súdnym rozhodnutím. Navyše súd mal preukázané, že úver zabezpečený žalovanou dohodou o zrážkach zo mzdy bol žalobcom splatený a žalobca podal voči žalovanému žalobu o vrátenie naviac zaplatenej sumy úveru titulom bezdôvodného obohatenia v konaní tohto súdu sp. zn. 10C/71/2016. V uvedenom konaní súd jeho žalobe vyhovel rozsudkom z 25.4.2016 a vec je teraz v odvolacom konaní. Žalovaný sa vo svojich vyjadreniach k predmetu konania nestotožnil so žalobou, dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky podľa § 551 Obč. zák. a na jej uplatnenie sa súdne rozhodnutie nevyžaduje. Takúto dohodu únijné právo ani neupravuje a ani nezakazuje. Preto nemôže byť dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou podmienkou. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je opodstatnená a dôvodná. Preto žalobe žalobcu vyhovel a určil absolútnu neplatnosť žalovanej dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi stranami. Súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu, poukázal na početnú ustálenú judikatúru súdov SR pri riešení obdobných prípadov. Súd dal za pravdu žalobcovi, že žalovaná dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s ust. § 5a zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože nebola individuálne dojednaná, ale ide o typovú formulárovú dohodu vopred pripravenú žalovaným a podpísanie ktorej bolo podmienkou k uzavretiu zmluvy o úvere, obe toho istého čísla a z tých istých dátumov podpísania a to žalovaným dňa 30.10.2013 a žalobcom dňa 22.10.2013 a čo má za následok jej neplatnosť. Keďže žalobca má postavenie spotrebiteľa, ide o neprijateľné podmienky na jeho strane podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a spôsobujúce ich neplatnosť a zároveň sa jedná o značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami žalobcu ako spotrebiteľa a to v jeho neprospech oproti žalovanému v zmysle § 39a Obč. zák. a čo je ďalším dôvodom pre neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a to s účinkami ex tunc, t. j. od začiatku. Vyslovením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súdom sa žalobcovi poskytne súdna ochrana a zamedzí sa úžerníckemu správaniu žalovaného a tomu, aby sa bez právneho dôvodu vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu jeho zamestnávateľom. Na základe uvedeného súd žalobe žalobcu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V danom prípade súd vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pretože bol plne úspešný. 3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhuje rozsudok zrušiť a žalobu zamietnuť, alebo vrátiť vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Uvádza, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá dňa 30.10.2013, a preto je potrebné vychádzať zo skutkového a právneho stavu platného v čase jej uzavretia. Uvedené znamená, okrem iného, že napríklad právna úprava platná a účinná neskôr nie je aplikovateľná na uvedený právny vzťah, pokiaľ tak zákon výslovne neurčuje. Právne predpisy sa vykladajú tak, aby boli zachované základné princípy a požiadavky vyplývajúce z Ústavy SR. Jedným z nich je aj princíp materiálneho právneho štátu, ktorý určuje zákaz spätného pôsobenia právnej normy, t. j. princíp zákazu retroaktivity. Ústavne konformná interpretácia (zásada zákazu retroaktivity) z každej normy robí normu pôsobiacu iba do budúcnosti. Pokiaľ zákonodarca chce, aby norma pôsobila aj na vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, musí tak učiniť dostatočne jasným spôsobom, ideálne zavedením nového režimu a mechanizmu uplatnenia týchto práv. Toto upresňuje čl. 9 ods. 4 Legislatívnych pravidiel vlády, podľa ktorého vplyv navrhovaného zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom treba do návrhu zákona zaradiť do časti označenej nadpisom „Prechodné ustanovenia“. To isté platí, ak časť ustanovení má časovo obmedzenú platnosť. Preto pokiaľ pre ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. chýba takáto úprava časovej pôsobnosti, má žalovaný za to, že dané ustanovenie sa použije iba na právne vzťahy, ktoré vznikli najskôr 1.5.2014. Právne vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014 sa preto majú a budú naďalej posudzovať podľa dovtedy platných predpisov. Neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy sa posúdila na základe nesprávnej právnej normy, nakoľko použitie § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. je v tejto právnej veci neprípustné a vylúčené. Žalovaný má za to, že nepreskúmateľným je záver súdu, podľa ktorého dohoda o zrážkach zo mzdy bola podmienkou pre uzavretie úverovej zmluvy a táto skutočnosť spôsobuje jej neplatnosť. V rozsudku súd neuvádza žiadnu dokázanú skutočnosť, podľa ktorej by uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo protiprávne, porušovalo zákon a následne ani žiadnu právnu normu, na základe ktorej rozhodol. 4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Stotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie a argumentáciu žalovaného považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a navrhuje rozsudok v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny a uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 92,21 eur. 5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie k odvolacím námietkam žalovaného uvádza: 7. Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života. 8. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. 9. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Aj pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). 10. Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 11. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu. 12. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve zo zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. 13. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. 14. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 28.5.2015 vydaným vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora skonštatoval, že aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ak by Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú obe tieto ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť. Z tohto rozhodnutia teda nepochybne vyplýva potreba aplikácie ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa i na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. 15. Podľa ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky, alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho, alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 16. Ani toto ustanovenie zdôrazňujúce nevyhnutnosť poučenia spotrebiteľa o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nemá prechodné ustanovenia a preto je priamo aplikovateľné na skôr založený právny vzťah. 17. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania neboli zo strany odvolateľa podané žiadne námietky, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod správnosť tohto výroku preskúmavať. 18. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil. 19. Zároveň úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 , § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie. 20. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).