Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21Co/262/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213610 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715213610.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu F. N., nar. XX.X.XXXX, bytom F., N. XXX/XX, zast. PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s. r. o., Kmeťova 24, Košice, IČO: 36860930, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47233516, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 13C/250/2015-67 zo dňa 08.06.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje sa rozsudok. II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Obsah napadnutého rozhodnutia 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 12.01.2015 pod č. XXXXXXXXXX je neplatná, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 413,77 eur, a to k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dni odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a súdny poplatok v sume 99,50 eur na účet prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica do 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Citoval ust. § 37, § 39 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 3. Vychádzal zo zisteného, že strany sporu uzavreli dňa 12.01.2015 Zmluvu o revolvingovom úvere na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy uzavreli strany sporu dohodu o zrážkach zo mzdy pod č. 8500098552. Na základe žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 02.10.2015, v ktorej žalovaný uvádza celkový dlh žalobcu vo výške 2.954,19 eur, zamestnávateľ žalobcu vykonával zrážky zo mzdy žalobcu od októbra roku 2015. V danom prípade mal súd prvej inštancie daný naliehavý právny záujem na určení platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, keďže zamestnávateľ žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy vykonával zrážky zo mzdy žalobcu až do nariadenia predbežného opatrenia. Prijal záver, že na základe tejto dohody dochádza k priamemu zásahu do majetkovej sféry žalobcu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako právny úkon nie je dostatočne určitý, pretože neobsahuje všetky podstatné náležitosti dohody, resp. niektoré podstatné náležitosti (výška zabezpečovanej pohľadávky) nie sú v dohode upravené jednoznačne a teda v zmysle § 37, ods. 1, Obč. zákonníka, je neplatný. V dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej stranami sporu nie sú vôbec uvedené údaje o platiteľovi mzdy, teda nie je z nej zrejmé, ktorý subjekt má vykonávať prípadné zrážky zo mzdy. Podľa názoru súdu prvej inštancie je dohoda o zrážkach v rozpore aj z § 5a ods. 1, písm. a) Zák. č. 250/2007 Z. z. Je typickým formulárovým návrhom, kde dlžník nemá možnosť meniť obsah dohodnutých podmietok. Aj keď formálne dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje poučenia, na ktoré poukazoval žalovaný, reálne uzavretie tejto dohody bolo podmienkou zmluvy o poskytnutí úveru a teda ide o zabezpečenie záväzku, ktoré je v rozpore s ust. § 5a, ods. 1, cit. zákona a teda je daný aj dôvod neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 Obč. zákonníka. 4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal náhradu trov konania v sume 413,77 eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 eur vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol s poukazom na § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2, písm. za), zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, oslobodený od platenia súdneho poplatku a v konaní bol žalobca v celom rozsahu úspešný. Obsah odvolania 5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktoré ho odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že súd sa nevyrovnal s jeho vyjadrením k žalobe a tak došlo k porušeniu právu na spravodlivý proces ako aj práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Považoval ustanovenie o možnosti zvýšenia zrážky zo mzdy za samostatné ustanovenie a dohoda o zrážkach zo mzdy môže bez takého ustanovenia ostať v platnosti. Jeho vylúčením z dohody sa totiž neodstráni časť ktorá upravuje výšku zrážky ako takú. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR z 01.04.2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/67/2008. Súd prvej inštancie tak rozhodol v rozpore s § 41 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ ďalej napadal záver súdu prvej inštancie o neurčitom vymedzení pohľadávky. Nemal za zrejme v čom súdom vymedzená neurčitosť má spočívať a ani to, či súd vôbec použil § 35 Občianskeho zákonníka. Určenie zabezpečenej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselne, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. Právny vzťah vzniku pohľadávky je základný spôsob identifikácie pohľadávky. Dohoda o zrážkach zo mzdy pri označení pohľadávky teda vymedzuje aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne (uver, revolving). Súd prvej inštancie tak dospel k predčasnému záveru o neurčitosti vymedzenia zabezpečovacej pohľadávky a súčasne v rozsudku ani nevymedzil v čom neurčitosť spočíva. Súd pochybil keď nevychádzal z § 551 Občianskeho zákonníka, ktoré jednoznačne určuje v akom prípade môže dôjsť k zvýšeniu zrážky zo mzdy. Zároveň je z ust. Občianskeho zákonníka zrejme, že táto výška nikdy neprekročí zákonom povolenú hranicu. V závere svojho odvolania ešte odvolateľ tvrdil, že § 5a ods. 1 zák. 250/2007 Z.z. neurčuje akým spôsobom má byť poučenie vykonané. Žalobcovi bolo poslaných viacero dokladov po predchádzajúcom telefonáte, ktorých obsah mal žalobca objektívne možnosť preštudovať a vyjadriť s nimi súhlas. Z tvrdení žalobcu nevyplýva žiadna skutočnosť, na základe ktorej by nemohol odmietnuť podpísať dohodu o zrážkach. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a žalobu zamietol, alternatívne vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Hodnotenie odvolacieho súdu 6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie a na potvrdenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa (§ 387 ods.2 C.s.p.). 8. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 12.01.2015 uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500098552 za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (ďalej len „Dohoda“) a zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500098552 uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 12.01.2015 ďalej len „Zmluva“). 9. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie predovšetkým na vyhodnotení Dohody za neurčitú a tým neplatnú podľa § 37 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Dohoda neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená („spoločnosť bude mať - má voči dlžníčke pohľadávku, ktorá vznikne“), opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky (všetky revolvingy, príslušenstvo, prípadné zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne ďalšie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov) je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. V čase uzatvárania Dohody musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. 10. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v Dohode týkajúce sa výšky splátok (rozsahu v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy). Podľa Dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. 11. Odvolací súd zároveň dodáva, že zákonnou podmienkou platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka ani inej právnej normy nie je uvedenie zamestnávateľa dlžníka v dohode. Uvedené by sťažovalo pozíciu veriteľa, keď pri každej zmene zamestnávateľa dlžníka by bolo potrebné uzatvárať novú dohodu o zrážkach zo mzdy, resp. minimálne dodatok k pôvodnej dohode o zrážkach zo mzdy. Rovnako právna úprava nebráni uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia pohľadávky splatnej až v budúcnosti. 12. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. 13. Dohoda o zrážkach zo mzdy je formulár, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného veriteľa. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu (Schule Slovakia s.r.o.) o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo povinnosť plniť. Žalovanému sporná dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka za poplatok za poskytnutie úveru, u ktorého nie je známe žiadne také plnenie pre spotrebiteľa, ktoré by bolo pre neho potrebným. Evidentne ide o poplatok, ktorý je v prevažnej miere v záujme dodávateľa (porov. rozsudok BGH z 13. mája 2014 - XI ZR 405/12). 14. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. 15. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). 16. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. 17. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ 18. Dojednanie zrážok zo mzdy len na základe údajov zainteresovaného obchodníka je osobitne závažné. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 12 rakúskeho zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zakotvuje zákaz postúpenia mzdy spotrebiteľa podnikateľovi za účelom uspokojenia či zabezpečenia (nesplatnej) pohľadávky podnikateľa. 19. Požiadavku informovanosti dlžníka v súvislosti so zabezpečením pohľadávky zrážkami zo mzdy zákonodarca výslovne vyjadril v zákone č. 102/2014 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2014/102/> Z. z. novelizujúcom zákon č. 250/2007 Z. z., konkrétne v jeho ust. § 5a, keď s účinnosťou od 01.05.2014 priamou normatívnou úpravou nepripustil zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, s výnimkou prípadu jej uzavretia vo forme osobitnej listiny, ak spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Aj z dôvodovej správy k tejto zmene vyplýva, že zákonodarcu k tejto zmene viedlo zistenie, že všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžadujúca schválenie súdom, kde stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho, vytvára výraznú nerovnováhu medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, z ktorého dôvodu je potrebné túto nerovnováhu korigovať. 20. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, pričom žalobca ako spotrebiteľ je v tejto dohode poučený o dôsledkoch uzavretej dohody i o možnosti odmietnuť jej uzavretie. Uvedený postup žalovaného, t.j. pri uzatváraní formulárovej zmluvy o úvere predloženie i návrhu formulárovej dohody o zrážkach zo mzdy formou osobitnej listiny, súčasťou ktorej je i potrebné poučenie, korešponduje t ustanoveniu § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V uvedenom ustanovení sa zo zabezpečenia záväzkov spotrebiteľa podmienečne vylúčila popri zmenke a šeku (písm. b) i dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Vylúčenie tohto zabezpečovacieho inštitútu neplatí v prípade, ak dohoda o zrážkach zo mzdy nie je súčasťou samotnej zmluvy o úvere alebo všeobecných obchodných podmienok, ale nachádza sa s príslušným poučením na osobitnej listine. Odvolací súd plne berie do úvahy základnú zásadu súkromného práva pacta sunt servanda, v zmysle ktorej i spotrebiteľ je povinný plniť svoje povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda úver podľa dohodnutých podmienok riadne splácať. Na druhej strane však nemožno opomenúť nerovné postavenie spotrebiteľa a dodávateľa, a to nielen pri uzatvorení samotnej zmluvy o úvere (nezriedka obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky), ale i pri uzatváraní súvisiacich zmlúv, medzi ktoré treba zaradiť i písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Spotrebiteľ pri čerpaní úveru je podľa názoru odvolacieho súdu napriek deklarovanému poučeniu poučený len formálne. Predovšetkým nemožnosťou spotrebiteľa dosiahnuť zmenu návrhu formulárovej zmluvy, neznalosť skutočnej výšky záväzku pre prípad omeškania s úhradou splátok a pod., nasvedčujú záveru, že žalobca nebol skutočne poučený o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a mal len iluzórnu možnosť uzavretie takejto dohody odmietnuť. Súd prvej inštancie vyhodnotil obsah dohody o zrážkach zo mzdy, keďže vychádzal z výsluchu žalobcu na pojednávaní, ktorý poprel, aby mu bol inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy vysvetlený a bola mu daná možnosť úver získať aj bez jej podpisu. 21. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne neodôvodnil je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne, úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu. Vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B). Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil riadne. V rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi, preto ho považuje za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom. 22. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p.. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci. 23. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. 24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. 25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).