Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 8Co/213/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213681 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715213681.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne Z. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom S., N. XXXX/XX, právne zastúpená S., SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C 460/2015-45 zo dňa 15. júna 2016, takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2013 uzavretá medzi Z. Z., bytom N. XXXX/XX, XXX XX S., nar.XX.X.XXXX a spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, SR, IČO: 35 792 752, zapísaná v OR Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. XXXXX/B j e n e p l a t n á . Z a v ä z u j e odporcu uhradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 487,15 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok za konanie vo výške 99,50 eur na účet tunajšieho súdu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 3, § 37 odsek 1, § 39, § 52, § 54, § 551 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 5a odsek 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“). 3. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu, na zabezpečenie pohľadávok žalovaného zo zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy, uzavreli dňa 15.11.2013 samostatnú dohodu o zrážkach zo mzdy (ďalej len „Dohoda“). Vopred predtlačené znenie Dohody bolo predložené žalobkyni na podpis ten istý deň, ako požiadala o poskytnutie úveru. V čase podpisu Dohody zo strany žalobkyne nemohli byť ani suma úveru, ani výška zrážky zo mzdy známe. Preto tieto sumy ani nemohli byť uvedené v Dohode dňa 13.11.2013. Výkon práva žalovaného na zrážky zo mzdy z takto uzavretej Dohody súd prvej inštancie považoval za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a preto je Dohoda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Ďalší dôvod neplatnosti Dohody videl v neurčitosti tohto právneho úkonu. Dohoda okrem označenia veriteľa a dlžníka musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. V danom prípade však z obsahu Dohody nie je zrejmé, na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky žalovaného majú byť zrážky zo mzdy vykonávané. Podľa Dohody v prípade, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Takéto ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie žalovaného ako veriteľa a navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku. Podotkol, že v danom prípade má žalobkyňa postavenie spotrebiteľa, teda ako slabšej strany zmluvného vzťahu. Skutočnosť, že ide o nejasne a neurčito koncipované vymedzenie pohľadávky žalovaného, ktorá má byť zabezpečená Dohodou, potvrdzuje tiež to, že už 6 mesiacov po uzavretí Dohody žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy na sumu 3.390,70 eur ku dňu 16.05.2014, hoci žalobkyni bol poskytnutý úver len vo výške 1.500,- eur. Pokiaľ teda žalovaný dňa 16.05.2014 zamestnávateľovi žalobkyne oznámil dlh vo výške 3.390,70 eur, už táto skutočnosť sama o sebe potvrdzuje, že nie je možné z Dohody jednoznačne určiť, aká výška dlhu má byť celkovo zrazená. 4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol tak, že žalobu zamietne alebo alternatívne vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd sa pri stotožnení so žalobou žiadnym spôsobom nevyporiadal s vyjadrením žalovaného. Súdom uvádzané dôvody týkajúce sa neurčitosti vymedzenia zabezpečovanej pohľadávky, či ustanovenia o možnosti zvýšenia zrážky zo mzdy sa celej dohody netýkajú a teda nemôžu spôsobovať neplatnosť dohody ako celku. Napadol záver súdu o neurčitom vymedzení pohľadávky. 5. K odvolaniu podala vyjadrenie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedla, že aj z odvolania žalovaného vyplýva, že Dohoda neobsahuje vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky, ale len právny dôvod jej vzniku. Pre platné uzatvorenie Dohody sa vyžaduje presné označenie pohľadávky, ktorá má byť Dohodou zabezpečená. Túto obsahovú náležitosť nie je možné nahradiť vymedzením iba právneho dôvodu, nakoľko z tohto nevyplýva do akej sumy budú dlžníkovi vykonávané zrážky zo mzdy. Žalobkyňa nemala možnosť participovať na dojednávaní znenia Dohody, nakoľko žalovaný jej ju predložil na predpripravenom formulári iba na podpis bez možnosti zmeny jej znenia. Uviedla, že nebola poučená o dôsledkoch jej uzavretia a nemala ani možnosť odmietnuť jej uzavretie. 6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné: 9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami sporu bola dňa 15.11.2013 uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (žalovaného) zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 15.11.2013. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalovaný listom zo dňa 16.05.2014 vyzval zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy. 10. Podľa ustanovenia § 4 odsek 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 11. Podľa ustanovenia § 5a odsek 1 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 12. Podľa ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 13. Podľa ustanovenia § 29b Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014, Ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014. 14. Podľa ustanovenia § 551 odsek 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. 15. Podľa ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 16. Na úvod považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. 17. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. (Pozri rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37) 18. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán. (Pozri rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 39) 19. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (Pozri rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41) 20. V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu. (Pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard C-429/05, bod 61) 21. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. (Porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal) 22. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku. 23. V konaní nebolo sporné, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2013 predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v rámci ktorých žalobkyňa vystupuje v postavení spotrebiteľa. 24. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa alebo slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná. 25. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová / POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ 26. Je nepochybným, že inštitút o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie, a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom Dohody je súhlas dlžníka, aby si platca z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli mu zamestnávateľom vyplácané. Účinnosť Dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý síce nie je účastníkom tejto Dohody, je však podľa zákona povinný na základe Dohody vykonávať od tej doby zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať, aby zrážky nepredstavovali viac, než pripúšťa zákon, a pri prípadnom poklese mzdy dlžníka ich v zodpovedajúcom rozsahu znížil. (Pozri rozsudok NS zo dňa 19.12.2007, sp. zn. 25Cdo/140/2006) 27. Je teda nepochybné, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom, pri realizácii ktorého sa však nesmie opomenúť ochrana spotrebiteľa v prípade, ak mala zabezpečiť pohľadávku plynúcu z úveru, ktorú žalobkyňa podpísala a uzavrela ako spotrebiteľ. Správne preto súd prvej inštancie poskytol žalobkyni ako spotrebiteľovi prislúchajúcu ochranu, najmä za situácie, keď vyhodnotil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2013 a bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a ako neurčitý právny úkon. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo správne konštatované, že Dohoda neobsahuje údaje, na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky žalovaného majú byť zrážky zo mzdy vykonávané. Nepostačuje iba uvedenie, že Dohoda je tvorená úverom, vrátane všetkých revolvingov poskytnutých žalobkyni, príslušenstva úveru, nákladmi, ktoré vyplynú, vzniknú na základe a v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami. Správne bola preto vyhodnotená za neurčitú, a teda v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Nebolo jasne a určite koncipované vymedzenie pohľadávky žalovaného, ktorá má byť zabezpečená touto Dohodou. Je preukázané, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpísaná v rovnaký deň ako samotná Dohoda o úvere, pritom je nepochybné, že v deň uzavretia Dohody o úvere ešte nebolo možné konkretizovať pohľadávku, ktorú má táto Dohoda o zrážkach zabezpečovať. Rovnako v konaní nebolo preukázané, pritom dôkazná povinnosť bola na žalovanom, aby spotrebiteľ bol v zmysle § 5a odsek 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, poučený o dôsledkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy a mal možnosť ju odmietnuť, kedy v zmysle cit. právneho predpisu je takéto zabezpečenie uspokojenia pohľadávky neprípustné. 28. Odvolací súd ešte uvádza, že ustanovenie § 5a odsek 1 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo doplnené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, keď k ustanoveniu § 5a odsek 1 písm. a/ prechodné ustanovenie nie je, a preto je potrebné ho aplikovať aj v danej veci. Jedným zo základných princípov právneho štátu je aj princíp právnej istoty, ktorý v sebe zahŕňa okrem iného aj zákaz spätnej časovej pôsobnosti zákonov, teda zákaz retroaktivity. No novela zákona č. 102/2014 Z.z. účinná od 01.05.2014 v § 29b ustanovila, že § 5a odsek 1 písm. b/ a odsek 2 až 4 je treba aplikovať aj na právne vzťahy vzniknuté pred 01.05.2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky vzniknuté pred 01.05.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30.04.2014. Novelou bol teda doplnený Občiansky zákonník, čl. 2 zákonom č. 102/2014 Z.z., § 52 odsek 2 bol doplnený o vetu „na všetky právne úkony, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva“. Teda tak k § 5a odsek 1 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa, tak aj v prípade § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka chýbajú prechodné ustanovenia k týmto úpravám. Najvyšší súd SR však zaujal zásadné stanovisko k spätnej účinnosti rozhodujúc o mimoriadnom dovolaní, a to v rozsudku sp. zn. 3M Cdo 14/2014 z 21.05.2015. Podľa neho ustanovenie § 52 odsek 2 tretia veta Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Toto ustanovenie, ako aj ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia. Znamená to, že od účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Platí preto aj v prípade ustanovenia § 5a odsek 1 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa, že od jeho účinnosti, t.j. od 01.05.2014 sa tento vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Správne preto podľa názoru odvolacieho súdu bolo, ak súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel aj o ustanovenie § 5a odsek 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa. 29. Dôvodná nie je ani odvolacia námietka týkajúca sa možnosti odstrániť neurčitosť vymedzenej pohľadávky podľa § 35 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nepreukázal, aby vôľou žalobkyne bolo okrem uzavretia Zmluvy o úvere aj uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy. Rovnako nie je dôvodná ani námietka týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dostatočne sformuloval svoje myšlienkové pochody, správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. 30. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. 31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p.. 32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).