Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/20/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213683 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715213683.1 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: B.K. B.Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom, Š. XXXX/XX, XXX XX M., právne zastúpená: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 7C/504/2015-45 zo dňa 11.04.2016 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2013 uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 285,07 eura. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 37 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 4, § 53 ods. 1, 4, 5, § 4 ods. 1, § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.) a uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere dňa 13.11.2013 č. zmluvy XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 70,01 % a čiastku revolvingu vo výške 628,73 eura s ročnou úrokovou sadzbou 80,98 %. Poskytnuté plnenie mala žalobkyňa splácať v mesačných splátkach vo výške 77,05 eura. Spolu so zmluvou o úvere bola uzatvorená aj dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2013, ktorú súd prvej inštancie posúdil, že je v rozpore s ust. § 53 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľka bola nútená dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, a tým sa podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich výkonu, a to aj napriek tomu, že v úverovej zmluve bola výška úrokov dohodnutá tak, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky, čo má za následok v tejto časti úver bezúročný. Zdôraznil, že už v čase vzniku právneho vzťahu bola žalobkyňa nútená túto dohodu uzatvoriť a takéto zmluvné dojednanie považoval za hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu vyslovil absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a to dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 13.11.2013. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania vo výške 285,07 eura, ktorú sumu špecifikoval, k zaplateniu ktorej zaviazal žalovaného. 2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Podľa názoru žalovaného v konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorým by bolo preukázané nútenie uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorý by mal za následok neplatnosť právneho úkonu. Platná právna úprava účinná v roku 2013, t.j. v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy neurčila žiadny zákaz spočívajúci v tom, aby veriteľ nemohol požadovať zabezpečenie svojich nárokov zo zmluvného vzťahu so spotrebiteľom formou dohody o zrážkach zo mzdy, alebo iným zabezpečovacím prostriedkom. Namietal, že súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie tým, že žalobkyňa ako spotrebiteľka v dôsledku uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy nemá možnosť zastaviť ich vykonávanie. V tejto súvislosti poukázal na novely vykonávané k dohode o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k zákonu č. 250/2007 Z.z., na základe ktorej bolo doplnené ust. § 5 a ods. 1 písm. a) a novelou zákona č. 129/2010 Z.z., na základe ktorej bolo doplnené ust. § 9 ods. 13, pričom zákonodarca neupravoval práva spotrebiteľa na zastavenie zrážok. Podotkol, že napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne dokázané skutočnosti potvrdzujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou, lebo to vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou v § 551 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov celého konania. 3. Právny zástupca žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie. Uplatnenú argumentáciu žalovaného v odvolacom konaní nepovažoval za dôvodnú. Opätovne zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným zabezpečovacím prostriedkov iba v tom prípade, že je uzavretá v súlade so zákonom a obsahuje predpísané náležitosti. V danom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatné náležitosti, na základe čoho ide o neurčitý právny úkon. Navyše nebola spotrebiteľkou individuálne dojednaná. Spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť jej znenie, ani ju odmietnuť, čo vyplýva z výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 11.04.2016. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že by žalobkyňa bola poučená o možnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Zdôraznil, že o právnych dôsledkoch tohto právneho úkonu nebola poučená, ani o možnosti odmietnuť jej uzavretie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax súdov týkajúcu sa postupu žalovaného, z ktorého vyplýva, že dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti odmietnuť túto dohodu podpísať, čo potvrdila žalobkyňa v konaní. Zároveň poukázal na celé znenie dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré je súčasťou predtlačeného formulára, ktorej obsah žalobkyňa ovplyvniť nemohla. Tvrdenie žalovaného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku považoval za nedôvodné. Uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia stručne, jasne objasnil skutkový stav veci, právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje na záver o tom, že z toho aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces. Odôvodnenie obsahuje všetky náležitosti požadované zákonom. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Právna zástupkyňa žalovaného v odvolacej replike opätovne poukázala na vyjadrenia vo veci samej, ako aj v podanom odvolaní, na ktorých zotrvala. Zdôraznila, že o tom, že žalovaný poskytuje úver spolu s uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa vedela z vykonaného prejavu nebolo možné zistiť, že by s uvedeným nesúhlasila, alebo mala výhrady a podobne. Prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. k úhrade splátok úveru. Napriek postaveniu spotrebiteľky zdôraznila, že ani spotrebiteľa nezbavuje povinnosť konať s primeranou a očakávateľnou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti. Právny zástupca žalobkyne v odvolacej duplike opätovne poukázal na svoje tvrdenia uvádzané vo vyjadrení vo veci samej, ako aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov s tým, že uviedol, že pre platné uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy sa vyžaduje presné označenie pohľadávky, ktorá má byť dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečená. Túto obsahovú náležitosť nie je možné nahradiť vymedzením iba právneho dôvodu, nakoľko z toho nevyplýva do akej sumy budú dlžníkovi vykonávané zrážky zo mzdy. Zdôraznil, že žalovaný žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že by bolo žalobkyni umožnené upraviť alebo zmeniť obsah predloženej dohody o zrážkach zo mzdy s tým, že jeho tvrdenie, že individuálny súhlas spotrebiteľa je daný podpisom dohody o zrážkach zo mzdy je nesprávne. 4. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 17.10.2017 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. 6. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uplatnenými odvolacími námietkami, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie. Uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení, vrátane nesprávneho právneho posúdenia preto nepovažoval za dôvodné. 7. K odvolaniu žalovaného uvádza, že súd prvej inštancie posudzoval právny vzťah ako vzťah vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 13.11.2013, č. XXXXXXXXXX. Súčasťou uzatvorenej tejto zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2013. Z obsahu spisu je nesporné, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola vypracovaná žalovaným ako dodávateľom a poskytovateľom spotrebiteľských úverov, jedná sa o predtlačený text, a teda formulárový typ zmluvy (č.l. 9 až 10). Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva konkrétna výška pohľadávky, i napriek tomu, že z obsahu dohody vyplýva, že žalobkyňa jej podpisom dala súhlas s vykonávaním zrážok zo mzdy a iných príjmov zamestnávateľom v prospech žalovaného. Takéto dojednanie nemožno považovať za určité, jasné a zrozumiteľné, spĺňajúce požiadavku náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorou má byť pohľadávka zabezpečená. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán s prihliadnutím aj na ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Realizáciou dohody o zrážkach zo mzdy bez súdnej kontroly zmluvných neprijateľných podmienok dochádza k porušeniu práva vlastniť majetok. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa (vykonávanie zrážok prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore so zákonom, podľa ktorého bola dojednaná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, z ktorých vyplýva, že: „čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 až 14 Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku čl. 4 uvedenej smernice, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ 8. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd uvádza, že ju nepovažoval za opodstatnenú. Z obsahu spisu nevyplýva žiadna vada konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu nevyhnutného pre posúdenie namietanej platnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Právne vec správne posúdil s tým, že vychádzal pri preukázaní naliehavého právneho záujmu z postavenia žalobkyne ako spotrebiteľky, t.j. slabšej zmluvnej strany, pri ktorej ochrane sa naliehavý právny záujem predpokladá, je daný zo zákona. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobkyne v odvolacom konaní, ktorej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške priznanej náhrady rozhodne súd prvej inštancie (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.