Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9CoP/17/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201989 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716201989.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej vo veci navrhovateľa: O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O., K. č. XXX proti: 1/ O. V. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O. č. XXX, 2/ K. M., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, Q. 33XX, X., obaja právne zastúpení: JUDr. Jana Murárová, advokátka so sídlom Poprad, Ul. 1. mája 220/19, o zapretie otcovstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 9C/58/2016 - 39 zo dňa 21.03.2017 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Priznáva účastníkom, proti ktorým bol návrh podaný, voči navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 3.3.2016 domáhal zapretia otcovstva voči odporcovi 1/. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ a odporkyňa 2/ boli manželia, preto v zmysle právnej domnienky otcovstva svedčiacej manželovi matky je navrhovateľ otcom odporcu 1/, narodeného dňa XX.XX.XXXX, zapísaným v jeho rodnom liste. Navrhovateľ uviedol sám pri výsluchu a následne na otázku právnej zástupkyne odporcov, že o skutočnostiach, ktoré spochybnili, že by mal byť otcom O. sa dozvedel 5-6 rokov pred podaním návrhu. Touto skutočnosťou mala byť informácia od syna L. - brata odporcu 1/, že navrhovateľ nie je otcom odporcu 1/, ktorú mal povedať aj samotnému odporcovi 1/. Ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine upravuje možnosť manžela matky zaprieť otcovstvo v subjektívnej lehote 3 rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke. Nakoľko samotný navrhovateľ potvrdil, že sa o týchto skutočnostiach dozvedel 5-6 rokov pred podaním návrhu, súd návrh zamietol ako podaný po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 53 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“). 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ dôvodiac, že došlo k zlému pochopeniu časového údaja o tom, kedy mu bolo povedané, že nie otcom O. V.. Túto informáciu počul asi pred šiestimi rokmi prvýkrát od staršieho syna L., ktorý to oznámil najprv O. V. a potom aj navrhovateľovi. Bol však pod vplyvom alkoholu preto tomu navrhovateľ nevenoval žiadnu pozornosť. Všetko sa zmenilo, keď O. odišiel v roku 2014 za matkou do Nemecka. O. V. povedal navrhovateľovi, že už má iného otca. L. začal navrhovateľa častejšie telefonicky kontaktovať a viackrát mu povedal, že O. V. nie je jeho syn. Na to navrhovateľ požiadal o vykonanie krvnej skúšky. Navrhovateľ považuje lehotu troch rokov za zachovanú. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Účastníci, proti ktorým návrh smeruje sa k odvolaniu vyjadrili prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť. Súd prvej inštancie nemal dôvod nariaďovať vo veci znalecké dokazovanie a v odvolaní absentuje dôvod na podanie odvolania. V podanom odvolaní sa žalobca snaží reparovať uplynutie lehoty na podanie žaloby. Skutočnosť, že pochybnosť o biologickom otcovstve získal pred šiestimi rokmi potvrdzuje navrhovateľ aj v odvolaní. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 62 a nasl. CMP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 10.08.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. 5. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom. 6. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého text bol uvedený ako Oznámenie Federálneho Ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. je medzinárodnou zmluvou, ktorá podľa článku 154c ods.1 Ústavy Slovenskej republiky je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Článok 8 Dohovoru upravuje právo každého na rešpektovaní svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Zároveň ustanovuje negatívnu povinnosť štátu zasahovať do výkonu tohto práva okrem vymedzených prípadov. Z toho vyplýva aj pozitívny záväzok vytvoriť podmienky na ochranu práv súkromného a rodinného života. Rodičovstvo ako také, teda či biologické alebo právne určené na základe domnienky otcovstva patrí do sféry súkromného a rodinného života. Tak rodič, ako aj dieťa majú rovnaké právo na vlastnú identitu, ktorej súčasťou je aj zistenie, či právny status vytvorený na základe domnienky otcovstva zodpovedá aj biologickému stavu. Teda v konaní o zapretie otcovstva stoja oproti sebe tak záujmy rodiča, ktorý tvrdí, že nie je otcom dieťaťa, ako aj právo dieťaťa na udržaní vytvorených rodinných väzieb a iba na základe testu proporcionality možno ustáliť, ktorý záujem prevažuje. Takýto test proporcionality uplatňuje aj Európsky súd pre ľudské práva v konaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti so zapretím otcovstva po uplynutí zákonom stanovenej lehote na začatie takéhoto konania. Európsky súd pre ľudské práva inak postupuje v prípade, ak sa preukáže, že sťažovateľ nevyužil právne prostriedky zapretia otcovstva v zákonom stanovenej lehote zo subjektívnych dôvodov a inak v prípade, že sťažovateľ v zákonnej lehote nevedel o skutočnostiach, na základe ktorých by mohol úspešne zaprieť otcovstvo. Zavedenie prekluzívnej lehoty pre zahájenie konania o určenie otcovstva je možné ospravedlniť snahou o zaistenie právnej istoty v rodinných vzťahoch a ochrane záujmov dieťaťa (Rasmussen proti Dánsku rozsudok zo dňa 28.11.1984 Kňákal proti Českej republike). 7. Ako uviedol sám navrhovateľ na pojednávaní dňa 21.3.2017 (č.l. 34 - 35 súdneho spisu), o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo sa dozvedel 5 - 6 rokov pred podaním návrhu. Skutočnosť, že tomu spočiatku neveril a nevenoval pozornosť je irelevantná. Rozhodujúce je, že sa o týchto skutočnostiach dozvedel, podľa jeho vyjadrení, v roku 2010-2011. Od roku 2010-2011 mal teda navrhovateľ k dispozícií účinný prostriedok nápravy právneho stavu vzniknutého na základe vyvrátiteľnej zákonnej domnienky. Napriek tomu toto právo v zákonom určenej prekluzívnej lehoty neuplatnil, keď návrh na zapretie otcovstva podal až dňa 3.3.2016. Preto má odvolací súd za to, že nemohlo dôjsť k porušeniu práva navrhovateľa, ktoré vyplýva z článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v teste proporcionality prevážil záujem dieťaťa na udržaní vytvorených rodinných väzieb nad záujmom otca na zosúladení právnej situácie s biologickou realitou. 8. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, čo sa týka aj rozhodnutia o trovách konania, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 53 a § 57 CMP, nakoľko v odvolacom konaní úspešní účastníci, proti ktorým návrh smeroval, si náhradu trov konania uplatnili vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 1.6.2017. 10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.