Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6CoP/19/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202128 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716202128.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., dieťa rodičov - otca P. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M., E. XXX, M., Y. republika, právne zastúpený Mgr. Jana Šubrtová, advokátka, U Sokolovny 271, Milovice, Česká republika a matky B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom C.. G. XX, A., právne zastúpená JUDr. Oľgou Liškovou, advokátka, Štefánikova 882/39, Poprad, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15P/64/2016-88 zo dňa 18.01.2017 takto r o z h o d o l : Mení sa rozsudok tak, že: 1. Mení sa rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 14P/265/2011-66 zo dňa 18.10.2012, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na mal. B. tak, že toto výživné zo strany otca P. W. znižuje zo sumy 6000 Kč mesačne na sumu 5500 Kč mesačne počnúc dňom 1.1.2017, ktoré výživné je splatné vždy do 15.teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. 2. Dlžné výživné vo výške 8400 Kč je otec povinný zaplatiť v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 3. V prevyšujúcej časti sa návrh otca zamieta. 4. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie") rozhodol nasledovne: „M e n í sa rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 14P/265/2011-66 zo dňa 18.10.2012, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na mal. B. tak, že toto výživné sa zo strany otca P. W. z n i ž u j e zo sumy 6.000 Kč mesačne na sumu 4.800 Kč mesačne počnúc dňom 1.1.2017, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. V prevyšujúcej časti súd návrh otca z a m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania." 2. V odôvodnení uviedol, že súdu bol doručený návrh otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného na tom skutkovom základe, že v súčasnosti z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane, straty zamestnania a zlého zdravotného stavu nie je v jeho možnostiach hradiť výživné na dieťa v sume 6.000 Kč tak, ako to bolo naposledy stanovené rozsudkom Okresného súdu Poprad pod sp.zn. 14P/265/2011. 3. Porovnávajúc pomery v čase predchádzajúceho konania a v súčasnosti mal súd preukázaných viacero skutočností. V prvom rade sa jedná o výraznú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, a to nástupom na strednú školu, z ktorej by vyplynula dôvodnosť dokonca zvýšenia výživného na maloletú. Výrazne sa zmenil charakter potrieb na strane dieťaťa, zvýšili sa náklady na dieťa v súvislosti s návštevou gymnázia a naďalej sú tu výdavky na mimoškolskú činnosť ako aj na zdravotný stav dieťaťa. Táto zmena pomerov nastala od 1.9.2016, t.j. nástupom dieťaťa na strednú školu. 4. Výrazná zmena však nastala aj na strane otca, ktorý od 1.4.2015 je nezamestnaný a je v evidencii úradu práce. Počas prvých 8 mesiacov nezamestnanosti otec poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 7.605 Kč. Od 1.12.2015 je jeho príjmom len príspevok na bývanie, ktorý za rok 2016 predstavuje 2.044 Kč mesačne. Dávka v hmotnej núdzi otcovi dieťaťa priznaná nebola a to z dôvodu, že tento disponuje úsporami v stavebnom sporení vo výške 175.000 Kč. Výraznou zmenou na strane otca je však hlavne jeho zdravotný stav, ktorý v súčasnosti otcovi neumožňuje vykonávať riadne zamestnanie, čím by si mohol následne navýšiť príjem. Súd pri znížení výživného bral do úvahy zdravotný stav menovaného a jeho súčasnú finančnú situáciu, pričom bolo preukázané, že sa jedná o výraznú zmenu pomerov, ktorá už trvá po dobu jedného roka, to znamená, že je dlhodobá, nejedná sa len o prechodnú situáciu v súvislosti so znížením zárobku alebo príjmu na strane povinného. Avšak na druhej strane je tiež pravdou, že otec môže čiastočne použiť finančné prostriedky, ktoré sú vložené na jeho stavebnom sporení. Zároveň je potrebné, aby otec aj využil všetky možnosti zo strany štátu, na ktoré má nárok v súvislosti s rôznymi príspevkami, nemocenským. Preto súd neznížil výživné na minimálnu výšku, ktorá by rozhodne nezodpovedala potrebám mal. dieťaťa, ale berúc do úvahy nástup dieťaťa na strednú školu a všetky poplatky týkajúce sa školy a mimoškolskej činnosti, súd toto výživné znížil na sumu 4.800 Kč, čo v prepočte predstavuje cca 177 eur. Preto súd rozhodol o znížení výživného na sumu 4.800 Kč od 1.1.2017, keďže do úvahy bral aj skutočnosť, že otec si už uhradil výživné na dieťa a to za pomoci pôžičky, ktorú si zobral. Zároveň súd poukazuje aj na ust. § 78 ods. 2 Zákona o rodine a na zásadu nenávratnosti spotrebovaného výživného, čo sa týka maloletých detí. Keďže na strane otca nie sú splnené podmienky na zníženie výživného ani za predchádzajúce obdobie, na ktoré otec žiadal výživné znížiť a ani na minimálnu výšku počnúc dňom 1.12.2015, súd v tejto prevyšujúcej časti návrh otca zamietol a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 6. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletej. S rozhodnutím o znížení výživného nesúhlasí, nakoľko je v neprospech maloletej. Súd neskúmal, prečo sa otec maloletej vzdal výhodnejšieho zamestnania, prečo ukončil pracovný pomer. Jeho zdravotný stav zrejme nie je taký vážny, aby mu nedovoľoval pracovať. Nie je zrejmé, prečo by si otec požičiaval sumu 60 000 Kč od brata za účelom úhrady výživného, ak má na účte stavebného sporenia sumu 175 000 Kč. U maloletej nastala zmena pomerov, keďže začala navštevovať strednú školu mimo miesta jej bydliska. Matka maloletej nemá možnosť zvýšiť svoj príjem. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok vo výroku o znížení výživného zrušil, návrh otca na zníženie výživného zamietol alebo vec vrátil na ďalšie konanie. 7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na strane maloletej nastala výrazná zmena pomerov - nástup na strednú školu. Otec si svojou nedbalosťou spôsobil, že nebol riadne vypísaný ako práceneschopný a nemohol požiadať o nemocenské dávky, doposiaľ si nevybavuje ani invalidný dôchodok. Konečné rozhodnutie opatrovník ponecháva na úvahu odvolaciemu súdu. 8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu považuje za vecne správne. Otec má dlhodobo kožné problémy, a to od roku 2011. Doposiaľ mu nebola stanovená konečná diagnóza. Nie je schopný sústavne pracovať. Doba viazanosti stavebného sporenia končí v roku 2018. Matka bezdôvodne poskytuje bezodplatne svoj pražský byt tretej osobe. Súdu doposiaľ nepredložila dôkaz o snahe zlepšiť svoju finančnú situáciu. Jej zdravotný stav jej nebráni pracovať na skrátený úväzok. Aktuálne sa otcovi podarilo zamestnať ako údržbár. Do pracovného pomeru nastúpil dňa 01.02.2017 avšak odo dňa 28.02.2017 je práceneschopný. Po mesiaci výkonu práce došlo k recidíve hojaceho sa kožného problému. Deň ukončenia práceneschopnosti nemožno predvídať. Vo februári dosiahol čistý mesačný príjem vo výške 16800 Kč. 9. Matka v podaní zo dňa 16.05.2017 uviedla, že otec mohol získať zamestnanie už pred podaním návrhu. U otca došlo k bezdôvodnej zmene zamestnávateľa a tým aj k zníženiu jeho príjmu, čo vyústilo do straty zamestnania. Ak by matka mohla so svojím handicapom pracovať, túto možnosť by dávno využila. Pomery otca sa zmenili k lepšiemu. 10. Otec vo vyjadrení zo dňa 03.12.2017 uviedol, že do marca 2015 pracoval v turnusovom režime, vrátane sviatkov, nočných zmien a nadčasov. K ukončeniu predošlého pracovného pomeru (správca administratívnej budovy) došlo dohodou zo zdravotných dôvodov. Od roku 2010 pokračujúca symptomatická liečba nie je stále úspešná. Na návrh ošetrujúcej lekárky si otec vybavuje invalidný dôchodok. V súčasnosti poberá nemocenské, a to od apríla 2017, aktuálne vo výške 12 840 Kč. Výživné vo výške 6000 Kč dosahuje polovicu príjmu otca a aj čiastka 4800 Kč sa pohybuje skôr nad hranicou primeranosti. 11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a §§ 380, 381, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v spojení s § 2 ods. 1 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. 12. Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 z.z. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 13. Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má zo zákona právo na výživu; ide o jeho zákonný nárok, explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor vlastných minimálnych potrieb, zabezpečiť dieťaťu výživu. Dieťaťu je zákonom priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. 14. Ust. § 62 Zákona o rodine vrátane čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd garantuje právo rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantuje právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Toto právo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej aj nemateriálnej povahy na tom, aby sa dieťa mohlo riadne rozvíjať. 15. Ako vyplynulo z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, k poslednej úprave výšky výživného zo strany otca na maloletú na sumu 6000 Kč došlo v čase, kedy bola maloletá žiačkou 6. triedy základnej školy, príjem otca činil 24 450 Kč a príjem matky 9271 Kč, a to rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 14P/265/2011-66 zo dňa 18.10.2012 v spojení s rozsudkom krajského súdu Prešov č.k. 6CoP/27/2013 zo dňa 10.12.2013. V roku 2014 otec podal návrh na zníženie výživného v dôsledku poklesu jeho príjmu na sumu 17 187 Kč, predmetný návrh bol však rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 14P/57/2014-38 zo dňa 27.11.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 7CoP/4/2015-56 zo dňa 20.05.2015 zamietnutý. 16. Návrhom, na základe ktorého je vedené predmetné konanie sa otec opätovne domáha zníženia výživného na maloletú, tentokrát z dôvodu nezamestnanosti, výrazného poklesu jeho príjmu, ktorý mu neumožňuje uhrádzať výživné v súdom stanovenej výške. V priebehu konania otec zároveň poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav (kožné problémy - hnisajúce rany na tvári), ktorý ho obmedzuje v možnosti zamestnať sa. 17. Nemožno mať pochybnosti o tom, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov tak na strane maloletej ako aj na strane otca. Otec maloletej bol od 01.04.2015 nezamestnaný, prvých osem mesiacov (do 30.11.2015) poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 7.605 Kč, následne v roku 2016 príspevok na bývanie vo výške 2044 Kč. Dávka v hmotnej núdzi mu priznaná nebola z dôvodu, že otec má na účte stavebného sporenia sumu 175 000 Kč. V priebehu odvolacieho konania otec predložil pracovnú zmluvu zo dňa 09.01.2017, uzatvorenú so zamestnávateľom K. Q., s.r.o., R. XXX, M. K., IČ: XXX XX XXX. V zmysle zmluvy bol otec prijatý na pozíciu údržbára s dátumom nástupu do práce 01.02.2017. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Čistý príjem otca za mesiac február 2017 činil 16 788 Kč. Odo dňa 28.02.2017 je otec práceneschopný, od apríla 2017 poberá nemocenskú dávku, ktorej výška aktuálne dosahuje 12 840 Kč. Je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného príjem otca poklesol. 18. Zmena pomerov na strane maloletej spočíva v jej nástupe na štúdium na gymnáziu, s čím sú nepochybne spojené vyššie výdavky oproti minulému stavu, kedy navštevovala základnú školu. Výdavky na maloletú stúpajú s pribúdajúcim vekom aj v súvislosti so stravou, ošatením a pod.. 19. Príjem matky tvorený jej invalidným dôchodkom v porovnaní s predošlým stavom stúpol iba minimálne (na sumu 9647 Kč), pričom matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú. 20. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na zmenu pomerov účastníkov - otca a maloletej je daný dôvod na zníženie výživného, nie však v rozsahu určenom súdom prvej inštancie. Otec bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nezamestnaný a poberal príspevok na bývanie vo výške 2044 Kč, zároveň má vytvorenú finančnú rezervu na účte stavebného sporenia vo výške 175 000 Kč. Rodič by mal mať na zreteli, že jeho základnou povinnosťou je starostlivosť o svoje dieťa, plnenie si vyživovacej povinnosti. Výživné na dieťa má prednosť pred inými výdavkami povinnej osoby. Otec by mal preto vynakladať maximálne úsilie, aby dieťaťu dokázal poskytovať výživu v potrebnom rozsahu, zodpovedajúcom jeho odôvodneným potrebám. Otec až v štádiu odvolacieho konania prikročil k vybavovaniu dávok, ktoré mu prináležia v súvislosti s jeho zhoršeným zdravotným stavom (nemocenské, invalidný dôchodok). Zohľadňujúc pokles príjmu otca a jeho zhoršený zdravotný stav, ktorý mu momentálne neumožňuje výkon práce, existenciu finančných prostriedkov na účte stavebného sporenia na strane jednej a zvýšenie výdavkov na odôvodnené potreby maloletej na strane druhej, odvolací súd konštatuje, že nebol daný dôvod na zníženie výživného na maloletú pod sumu 5500 Kč. 21. Výška výživného (5500 Kč mesačne) nie je s ohľadom na vek maloletej, štúdium na strednej škole mimo miesta jej bydliska nadmerná ani neprimeraná a korešponduje so súčasným charakterom doby. Zároveň zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca. 22. Súd prvej inštancie správne znížil výživné počnúc 1.1.2017, keďže do úvahy bral aj skutočnosť, že otec si už uhradil výživné na dieťa, a to za pomoci pôžičky, ktorú si zobral (§ 78 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine). Na strane otca nie sú splnené podmienky na zníženie výživného ani za predchádzajúce obdobie, na ktoré otec žiadal výživné znížiť a ani na minimálnu výšku počnúc dňom 1.12.2015. 23. Keďže rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením, nie až právoplatnosťou (§ 44 CMP), otec bol v zmysle rozsudku súdu prvej inštancie do času rozhodnutia odvolacieho súdu povinný uhrádzať výživné vo výške 4800 Kč mesačne. Odvolací súd dospel k záveru, že zníženie výživného bolo dôvodné na sumu 5500 Kč, nie 4800 Kč, preto bolo potrebné vyčísliť dlžné výživné za čas od rozhodnutia súdu prvej inštancie do rozhodnutia odvolacieho súdu (700 Kč x 12 mesiacov = 8400 Kč). Určenie sumy dlžného výživného vychádza len zo všeobecného matematického výpočtu s tým, že eventuálne už vykonané úhrady zo strany povinnej osoby sa zohľadnia pri prípadnom nútenom výkone predmetného rozhodnutia. 24. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 25. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).