Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9Co/107/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202742 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716202742.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu: X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., L.-R. XXXX/X, zastúpený Mgr. Lucia Lorenčíková, advokátka, IČO: 50053167, Poprad, Nám. Sv. Egídia 95, proti žalovanému: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., I. XXXX/XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 11C/50/2016 - 43 zo dňa 9.2.2017 takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) návrh žalobcu na zrušenie výživného zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“ alebo „Zákon o rodine“). V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že zo správy podanej S. T. v Y.-V. fakulta zo dňa 11..1.2017 súd mal zistené, že odporca je odo dňa XX.X.XXXX denným študentom bakalárskeho študijného programu Q. na V. fakulte S. T. v Y.-detašované pracovisko V.. V zmysle študijného poriadku V. fakulty S. T. v Y.asť na prednáškach nie je povinná a podľa čl. 5 ods. 5 účasť študentov na cvičeniach, seminároch, exkurziách a odbornej praxi predpísanej daným študijným programom je povinná. Vyučujúci má právo ospravedlniť a stanoviť náhradné plnenie za max. 25 % neúčasť. Z vyjadrenia vyučujúcich pedagógov sa menovaný na 5 predmetoch (cvičeniach) vyučovania nezúčastňoval a na 6 predmete (cvičení) si vyučujúci neviedol evidenciu dochádzky. Rozhodnutie o vylúčení zo štúdia odporcovi nebolo ku dňu pojednávania doručené. S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za preukázané, že podaný návrh nie je dôvodný, nakoľko odporca je ku dňu vyhlásenia rozsudku študentom vysokej školy. O trovách konania súd rozhodol podľa § 49 ods. 1 C.m.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za prísne formálne a ide nad rámec príslušných zákonných ustanovení. Zákon o rodine v žiadnom ustanovení nevyžaduje formálne rozhodnutie o vylúčení zo štúdia oprávnenej osoby. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyživovaciu povinnosť zrušil, resp. napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vysokú školu by rád dokončil, no kvôli neochote žalobcu platiť výživné štúdium zanechal a venoval sa hľadaniu zamestnania. Poukázal na meškanie žalobcu s platením výživného. 4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na dôvodnosti svojho odvolania. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené. 6. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 75 ods. 2 ZoR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný bol v období od X.X.XXXX do XX.X.XXXX študentom W. R.koly v V.. Štúdium ukončil na vlastnú žiadosť, keďže neprospel v 2. ročníku a nebol pripustený k maturitnej skúške. Následne nastúpil na W. odbornú B. vo W., kde štúdiu ukončil dňa XX.X.XXXX maturitnou skúškou. Po ukončení stredoškolského štúdia začal od XX.X.XXXX študovať na S. T. v Y.. Zo správy podanej S. T. vyplýva, že žalovaný sa na piatich predmetoch nezúčastňoval a na šiestom si vyučujúci neviedol evidenciu, pričom vyučujúci má právo ospravedlniť a stanoviť náhradné plnenie za maximálne 25 % - nú neúčasť. 8. Zákon o rodine nestanovuje žiadnu maximálnu vekovú hranicu na platenie výživného. Štandardne vyživovacia povinnosť k dieťaťu zaniká ukončením prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Z uvedeného sa zatiaľ javí, že žalovaný bol síce zapísaný na vysokoškolské štúdium, avšak jeho absencie na cvičeniach naznačujú, že žalovaný sa štúdiu nevenoval, školu nenavštevoval, t.j. jeho príprava na povolanie bola len formálna. 9. Podľa správy S. T. vyučujúci môže ospravedlniť 25 % - nú neúčasť. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia na túto skutočnosť poukázal bez toho, aby zisťoval, či neúčasť žalovaného na povinných cvičeniach presiahla túto hranicu. V tomto smere súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci. 10. Vzhľadom na absencie žalovaného na vyučovacom procese, ktoré potvrdil aj sám žalovaný, sa mal súd prvej inštancie zaoberať ich rozsahom a dôvodmi, kvôli ktorým žalovaný vymeškával, a to v súvislosti s posúdením toho, či v danom prípade zo strany žalovaného nejde len o účelové formálne štúdium, a či by v takomto prípade priznanie výživného nebolo v rozpore s dobrými mravmi. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 12. Úlohou súdu prvej inštancie bude vykonať dokazovanie za účelom zistenia rozsahu absencií žalovaného v škole (s ohľadom na možnosť ospravedlnenia 25 % - neúčasti, zohľadniť aj možnosť ich neospravedlnenia zo strany pedagógov), zistiť dôvody, ktoré žalovaného viedli k absenciám, vyhodnotiť ich z hľadiska toho, či ide o ospravedlniteľné či objektívne dôvody, a na základe týchto zistení posúdiť, či by priznanie výživného nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodní tak, aby zodpovedalo kritériám v ust. § 220 ods. 2 CSP. 13. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 CSP). 14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.