Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 10Co/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204513 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716204513.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobkyne: M. A., G.. XX.X.XXXX, K. M. XXXX/ XX, XXX XX O. - A. A., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Igor ŠAFRANKO, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 497,60 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17C/121/2016-36 zo dňa 13.9.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu v jeho vyhovujúcej časti. R u š í rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto: „ I. Konanie o zaplatenie sumy 388,90 eur s 5 %-ným p.a. úrokom z omeškania od 15.7.2016 do zaplatenia zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 108,70 eur s 5 %-ným p.a. úrokom z omeškania od 15.7.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo“. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol nasledovné: Žalobou doručenou súdu 18.05.2016 žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 497,60 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania do druhého dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnila tým, že dňa 01.07.2014 uzavrela so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej jej bola schválený revolvingový úver vo výške 420,-- eur dňa 04.07.2014. Žalobkyňa na splácanie predmetnej úverovej zmluvy uhradila sumu 903,60 eur, pričom žalovaný jej vyplatil 406,-- eur. Predmetný právny úkon zmluvu o revolvingovom úvere považuje za absolútne neplatný právny úkon, keďže nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Žalovaný dňa 04.07.2014 zmenil podstatné body návrhu na uzavretie zmluvy, preto išlo o nový návrh, ktorý žalobkyňa písomne nikdy neprijala. Sumu nad rámec 406,-- eur považuje za bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne, keď ide o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu Podaním z 25.05.2016 žalobkyňa zobrala späť žalobu nad sumu 108,70 eur späť. V zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd konanie v tejto časti zastavil. Pojednávania vo veci sa nezúčastnil žalovaný, právna zástupkyňa žalovaného, u ktorých súd mal riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, neúčasť ospravedlnili, žiadali pojednávať v ich neprítomnosti. V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a právnej zástupkyne žalovaného. Právny zástupca žalobkyni na pojednávaní na podanej žalobe s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby trval. Uviedol, že žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi sumou uhradenou žalobkyňou titulom úverového vzťahu 514,70 eur a sumou poskytnutého úveru 406,-- eur. Poukázal na dôvody neplatnosti úverovej zmluvy uvedené v podanej žalobe. V konaní žalobkyňa titulom bezdôvodného obohatenia uplatňuje rozdiel týchto súm 108,70 eur. Žalobkyňa na pojednávaní na podanej žalobe trvala, súhlasila s vyjadrením právneho zástupcu. 3. Následne aplikujúc ustanovenia § 40 ods. 1, § 44 ods. 3, § 451 ods. 1. 2 a § 457 všetko Občianskeho zákonníka, mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním, v súlade s citovanou právnou úpravou za preukázané, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Bolo podľa okresného súdu preukázané, že žalobkyňa dňa 1.7.2014 písomne prejavila súhlas s návrhom na uzavretie zmluvy žalovaného. Následne dňa 4.7.2014 žalovaný zmenil v zmluve posledné náležitosti týkajúce sa mesačnej splátky, ročnej úrokovej sadzby, úrokov za celú dobu čerpania - poplatku za poskytnutie úveru. V zmysle § 64 ods. 3 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktorá obsahuje zmeny, sa považuje za nový návrh. Nový návrh v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobkyňa podľa súdu prvej inštancie písomnou formou neprijala, teda nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy. Žalobkyňa titulom úverového vzťahu plnila žalovanému sumu 514,70 eur, suma nad poskytnutý úver 406,- eur, preto predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne, keď ide o plnenie z právneho úkonu, ktorý platne nevznikol. Žalobkyni bolo možné priznať bezdôvodné obohatenie vo výške 167,75 eur, keď z pripojených listinných dôkazov je preukázané plnenie žalobkyne v tejto výške. Okresný súd v zmysle návrhu žalobkyne priznal právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 108,70 eur. 4. Následne citujúc ustanovenia § 121 ods. 3 a § 517 ods. 1, všetko Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z., súd prvej inštancie priznal žalobkyni uplatnený úrok z omeškania v súlade s citovanou právnou úpravou. Za prvý deň omeškania okresný súd považoval deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému, keď žalobkyňa nepreukázala predchádzajúcu výzvu na plnenie adresovanú žalovanému. 5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom na pomerný úspech strán sporu v konaní. Procesné zavinenie zastavenia konania žalobkyne je vo väčšom rozsahu, ako úspech žalobkyne v konaní, avšak vzhľadom na postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa v konaní, súd na uvedené prihliadol pri rozhodovaní o trovách konania. 6. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel, proti výroku o náhrade trov konania, podal žalovaný včas odvolanie. V podanom odvolaní namietal nesprávny záver súdu o tom, že nedošlo k vzniku zmluvy o revolvingovom úvere medzi sporovými stranami, a teda aj následný záver o tom, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne. K otázke vzniku zmluvy o revolvingovom úvere sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými predpokladmi, ktoré boli relevantné z hľadiska posúdenia danej veci, teda či došlo k vzniku zmluvy ako právneho úkonu (v tomto prípade zmluvy o revolvingovom úvere). Jeho závery sú preto podľa odvolateľa predčasné a skutkové zistenia neúplné a nesprávne. Vo všeobecnosti je podľa žalovaného potrebné vzhľadom na spôsob konštituovania právneho vzťahu veriteľa a dlžníka a špecifickosť formy právneho úkonu zakladajúceho právny vzťah medzi účastníkmi konania potrebné rozlišovať dve základné skupiny ustanovení, ktoré sú uvedené na lícnej a rubovej strany listiny označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru. Jedná sa jednak o skupinu tých ustanovení, ktoré vymedzujú a definujú spôsob a podmienky, za ktorých dochádza k uzavretiu zmluvy, pričom tieto ustanovenia sa vzťahujú výlučne na predmetnú fázu vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, konkrétne odsek 2.1 a 2.2, ako aj ustanovenia obsiahnuté v článku 3, sú ustanovenia, podstatou ktorých je vymedzenie spôsobu a podmienok, za ktorých môže dôjsť a dochádza k uskutočneniu návrhu na uzavretie zmluvy zo strany dlžníka (prostredníctvom žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru), opis spôsobu, akým a podmienok, za ktorých dochádza k uzavretiu zmluvy a podobne. Bez ohľadu na to, akým spôsobom sú tieto ustanovenia inkorporované na rubovej strane listiny, ktorou je žiadosť, resp. zmluva, označuje to ustanovenia podľa žalovaného, predstavuje spôsob a podmienky, za ktorých dochádza k vzniku zmluvného vzťahu. 7. Podľa žalovaného, žiaden z údajov uvedených dlžníkom v bode 5 žiadosti (na lícnej strane žiadosti), nie je sám o sebe návrhom na uzavretie zmluvy bez toho, aby obsah tohto návrhu netvorili aj niektoré ustanovenia zahrnuté na rubovej strane žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Práve z týchto ustanovení podľa žalovaného vyplýva, že obsah návrhu je zo strany žiadateľa o úver predložený s tým, kedy niektoré údaje sa môžu zmeniť do tej miery, kedy táto skutočnosť nie je považovaná za zmenu návrhu. Konsenzus zmluvných strán o obsahu zmluvy vzniká v dôsledku spôsobu, akým dlžník formuluje a vymedzuje obsah svojho záväzku, keď je to podľa žalovaného práve sám dlžník, ktorý prostredníctvom odseku 1.2 a 2.1 žiadosti vyjadruje, že jeho návrh môže byť zmenený po posúdení jeho schopnosti splácať požadovaný úver, avšak výška úrokovej sadzby a RPMN nemôže byť vyššia v prípade požadovaného úveru. 8. V súlade s vyššie uvedeným došlo podľa žalovaného k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy, ktoré prijatie je vyjadrené podpisom zmluvy a vymedzením jej predmetu v bode 6 zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný podaním žiadosti požiadal aj o poskytnutie úveru v nižšej výške a bol takto schválenú výšku úveru aj akceptovať. Zmena údaja o výške splátky, a výške úveru, nie je v danom návrhu, pretože pri podaní žiadosti sa už vychádza z toho, že môže dôjsť k schváleniu úveru v nižšej výške. Žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie úverového limitu do určitej výšky vzhľadom k tomu, že tento limit sa určí podľa vyhodnotení jeho schopností splácať úvery. 9. Vzhľadom k uvedenému sú podľa žalovaného závery súdu prvej inštancie o tom, že nedošlo k uzavretiu, nedôvodnými. Vychádzajúc z uvedeného a v kontexte posudzovania otázky, ako vzniká zmluva medzi jej účastníkmi, sú závery konajúceho súdu neopodstatnené a nesprávne. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá a je plnená (žalovaným v celom rozsahu, žalobkyňou sčasti). 10. Žalovaný rovnako namietal nezákonnosť záverov súdu prvej inštancie ohľadom výroku o nepriznaná práva na náhradu trov konania. Odôvodnenie, podľa ktorého žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobkyňa je spotrebiteľ, je v rozpore so zákonom. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva dôvod, na základe ktorého by spotrebiteľovi nebolo možné uložiť povinnosť k náhrade trov konania, resp. voči spotrebiteľovi nebolo možné túto náhradu priznať. 11. Poukazujúc na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 12. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadrila. 13. Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo v konaní v časti o zaplatenie sumy 388,90 eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 15.7.2016 do zaplatenia zastavené, preto v tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť a nemohol byť preskúmavaný odvolacím súdom. 14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 385 CSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu, ako aj na príslušnom webovom sídle, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne. 15. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. V súdenej veci neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení súd venoval náležitú pozornosť zistením všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, uviedol v odôvodnení rozsudku. 16. V konaní bolo nesporne zistené, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona číslo 129/2010 Z. z.. Ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný ako dodávateľ, konal pri plnení a uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a žalobkyňa ako spotrebiteľ - fyzická osoba, nekonala pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). 17. K odvolacej námietke žalovaného, že rozsudok nie je riadne odôvodnený, odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval na všetky podstatné námietky a tvrdenia žalovaného prednesené v konaní. Rozsudok spĺňa aj kritéria odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Keďže súd prvej inštancie rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 18. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení rozsudku, týkajúce sa právnej relevantnosti spôsobu uzavretia zmluvy a právneho vzťahu, sú správne. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadom záveru, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu spornej zmluvy o revolvingovom úvere dňa 1.7.2014, resp. dňa 4.7.2014, sú správne. Z dokazovania je zrejmé, že strany mienili uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Na kontrakčný proces súd prvej inštancie správne aplikoval kogentné ustanovenia § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorého aplikáciu zákon číslo 258/2001 Z. z. nevylučuje. Občiansky zákonník kogentne ustanovuje, že v rámci procesu uzatvorenia každej zmluvy, akákoľvek zmena oproti návrhu na jej uzavretie, predstavuje nový návrh (§ 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka), ktorý podlieha akceptácii. 19. Predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy preto musí byť prejavom vôle smerujúcim k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý. Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom rozsahu (obsahu) a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadov, keď to určuje zákon alebo dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné posledné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán. 20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 43a, § 43c a § 44 Občianskeho zákonníka a konštatuje, že žalobkyni bol predostrený nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru, a to bez toho, aby žalobkyňou došlo k prijatiu tohto nového úveru. Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok iných, ako boli uvedené žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov článku 6 zmluvy, označeného ako „údaj o schválenom revolvingovom úvere“. Je zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru (1.7.2014), nemala vedomosť o výške RPMN, resp. bola jej známa len „predpokladaná RPMN“, pričom konkrétnu výšku RPMN, vzťahujúcu sa na daný úver, až následne uviedol žalovaný v článku 6 zmluvy, a to dňa 4.7.2014. 21. K odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že je možné proces uzatvárania zmlúv rozdeliť na fázu návrhu a fázu jej akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom revolvingovom úvere v eur“ uvádzal iné údaje, ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala žalobkyňa prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj. Je potrebné uviesť, že v žiadosti bol údaj týkajúci sa poskytnutej čiastky úveru 810,- eur, pričom v zmysle údajov o schválení úveru žalovaným bola táto výška úveru 420,- eur. Rovnako je potrebné uviesť, že v žiadosti bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške 20,89 %, pričom v zmysle údajov o schválení úveru žalovaným RPMN predstavuje výške 20,91 %. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že aj keď výpočet RPMN nemusí byť predmetom dohody, avšak jej výška musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi najneskôr v čase, keď vstupuje do zmluvného vzťahu. V opačnom prípade by s minulo účinku ustanovenie § 4 zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Údaj o RPMN preto nemôže byť zmenený jednostranným úkonom zo strany žalovaného. Žalovanému nič nebránilo, aby svoj nový návrh (už obsahujúci presnú, nielen predpokladanú výšku RPMN) na uzavretie zmluvy predostrel žalobkyni za účelom písomného vyjadrenia k súhlasu žalobkyne s takýmto novým návrhom. 22. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že k uzavretiu zmluvy nedošlo a z toho dôvodu žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenie uviedol. Odvolací súd poukazuje na § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457 Občianskeho zukonníka s tým, že plnenie bez právneho dôvodu malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré je nutné vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Keďže žalobkyňa vrátila žalovanému viac finančných prostriedkov, ako jej bolo žalovaným poskytnutých, čím na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo dôvodné zaviazať žalovaného. 23. Záverom odvolací súd dodáva, že Občiansky zákonník nemá ustanovenie, že na uzavretie zmluvy stačí dohoda strán o jej podstatných náležitostiach, preto na uzavretie dohody sú nevyhnutné dve adresované jednostranné právne úkony, ktoré sú úplné a obsahovo zhodné. Nakoľko zákon vyžaduje písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z.), návrh na jeho uzavretie, ako aj jej prijatie, musia mať písomnú formu. Keď z dokazovania nevyplýva písomné prijatie nového návrhu na uzavretie zmluvy so zmenenou hodnotou RPMN zo strany žalobkyne, keďže v rámci kontrakčného procesu medzi stranami nedošlo k dohode o RPMN, spotrebiteľského úveru, vyvodený záver súdu prvej inštancie, že k uzavretiu spornej zmluvy nedošlo, je správny. Rovnako podľa odvolacieho súdu, neprichádza v úvahu aplikácia ustanovenia § 4 ods. 3 zák. číslo 258/20001 Z. z., pretože toto ustanovenie dopadá len na prípady, kedy zmluva vznikla, ale chýba jej niektorá zákonná náležitosť, a nie na situáciu, kedy k zavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vôbec nedošlo v dôsledku neprijatia návrhu na jej uzavretie. 24. Naopak, možno prisvedčiť odvolaniu žalovaného proti výroku o náhrade trov konania, ako opodstatnenému, keď súd prvej inštancie na jednej strane uviedol, že o tomto nároku rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ale na druhej strane toto ustanovenie neaplikoval a z jeho odôvodnenia sa javí (aj keď to v rozsudku neuviedol), že o náhrade trov konania rozhodol aplikujúc dôvody hodné osobitného zreteľa. Možno prisvedčiť odvolaniu žalovaného, že zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva dôvod, na základe ktorého by spotrebiteľovi nebolo možné uložiť povinnosť k náhrade trov konania, keď naviac správne súd prvej inštancie konštatoval, že k procesnému zavineniu zastavenia konania došlo na strane žalobkyne, a toto je vo väčšom rozsahu ako úspech žalobkyne v konaní s tým, že odvolací súd dodáva, že už pred podaním samotného žalobného návrhu bolo zrejmé, aká suma bola žalovaným žalobkyni poskytnutá a koľko na splatenie tohto revolvingového úveru žalobkyňa žalovanému celkovo uhradila, preto je jednoznačné, že čiastočné zastavenie konania zavinila žalobkyňa. 25. V prejednávanej veci súd prvej inštancie aplikáciu ustanovenia § 257 CSP nijako bližšie nekonkretizoval a nijako nezdôvodnil výnimočnosť okolností, pre ktoré by v danej veci nemal prevažne úspešnému žalovanému priznať náhradu trov konania. Je potrebné poukázať, že judikatúra, pokiaľ sa týka predchádzajúcej právnej úpravy (§ 250 ods. 1 prvej vety O.s.p.) tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania, výnimočne prihliadať. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek, bez zreteľu na základné zásady rozhodovania o trovách konania (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.1.2010 sp. zn. 2MCdo 17/2009). 26. Poukazujúc na vyššie uvedené preto odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie časti výroku o náhrade trov konania s tým, že úlohou súdu prvej inštancie po zrušení a vrátení veci v tejto časti, bude nanovo posúdiť nárok na náhradu trov konania s tým, že na posúdenie uvedeného nároku aplikuje správne zákonné ustanovenie. 27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).