Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Cob/43/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716209396 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716209396.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: AUPARK a. s., so sídlom Einsteinova 18, Bratislava 851 01, IČO: 47 240 377, právne zastúpený Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava 821 09, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: METALUS, spol. s r.o., so sídlom Hraničná 13, Poprad 058 01, IČO: 36 482 706, právne zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie svätého Egídia č. 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/267/2016-143 zo dňa 21.11.2016, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) nariadil žalovanému - spoločnosti METALUS, spol. s r.o., so sídlom Hraničná 13, 058 01 Poprad, IČO: 36 482 706, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel Sro, vložka č. 13815/P, zložiť do 3 dní od vykonateľnosti tohto uznesenia do úschovy Okresného súdu Poprad sumu 23.613,55 eur. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. 2. Uviedol, že v predmetnej veci z petitu návrhu neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobca sa domáha toho, aby súd nariadil žalovanému, aby zložil peňažnú sumu do úschovy na súde. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 18.7.2014 Zmluvu o nájme nebytových priestorov s označením 221 o výmere 164,49 m2 v obchodnom centre Aupark Shopping Centre Bratislava, pričom žalobca vykonával od 5.1.2015 do 21.10.2015 v obchodnom centre rekonštrukčné práce. Tieto mali byť vykonávané po malých častiach v nočných hodinách tak, aby neobmedzili prevádzku obchodného centra, pričom o tejto skutočnosti bol informovaný aj žalovaný v čase, keď bola uzatváraná nájomná zmluva. Žalobca poskytol žalovanému v 1. roku doby nájmu marketingovú podporu v súvislosti s uverejňovaním reklamy žalovaného na reklamných plochách v obchodnom centre, avšak žalovaný od augusta 2015 prestal uhrádzať faktúry žalobcu. Následne došlo k započítaniu zábezpeky sumy zloženej žalovaným po uzavretí nájomnej zmluvy a následne k odstúpeniu od nájomnej zmluvy. Žalovaný neakceptoval odstúpenie od nájomnej zmluvy, nevypratal nebytové priestory, pokračoval v ich užívaní. Okresný súd Bratislava III na návrh žalovaného vydal predbežné opatrenie 23.3.2016, ktoré bolo v prevažnej miere potvrdené Krajským súdom v Bratislave. Ku dňu podania tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je toto predbežné opatrenie právnym titulom na užívanie priestorov zo strany žalovaného. Následne dňa 13.4.2016 bola podaná žalovaným na OS Bratislava III žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia žalobcu od Zmluvy o nájme nebytových priestorov a konanie sa vedie pod č. k. 25Cb/189/2016. Podľa prehľadov, ktoré žalobca uviedol v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia ohľadom majetkovej situácie žalovaného, je zrejmé, že podnikanie a jeho majetok sa uberá záporným smerom a žalovaný nedokázal vytvoriť zisk. Od augusta 2015 prestal žalovaný uhrádzať nájomné, a je tomu tak až doposiaľ. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný neplatí nájomné ani len vo výške nájomného, na ktorú žiadal znížiť nájomné zo súčasnej výšky, čím porušuje zmluvu uzatvorenú medzi zmluvnými stranami. Žalovaný neplatil nájom podľa nájomnej zmluvy a dlh žalovaného na nájomnom je reálny, stále narastá, či už z titulu nájmu, alebo bezdôvodného obohatenia. 3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zo súdnej praxe je zrejmé, že medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný už viac, ako rok, bezodplatne v priestoroch žalobcu ako prenajímateľa podniká a jeho správanie nenasvedčuje, že by tomu nebolo tak aj do budúcna, keď sa spolieha na nariadené predbežné opatrenie vydané v marci 2016 a možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že kým rozhodnutie súdu vo veci samej nadobudne právoplatnosť, žalovaný nemusí mať žiadny, alebo len minimálny majetok, ktorý by slúžil na úhradu dlhu na nájomnom a žalobcova pohľadávka voči nemu, v nie malej výške, ostane nevymožiteľnou. Taktiež sa možno stotožniť s tvrdením žalobcu, že spravodlivosť súdneho konania spočíva aj v tom, že účastník, ktorému bolo súdnym rozhodnutím právo priznané, sa tohto svojho práva vie aj reálne domôcť. Ak súd nezaviaže žalovaného neodkladným opatrením na zloženie peňažnej sumy do úschovy, môže dôjsť k tomu, že žalobca, ktorému súdne rozhodnutie právo na úhradu dlžnej sumy prizná, resp. z tohto rozhodnutia mu bude takýto nárok vyplývať, sa svojho práva vo vykonávacom konaní nedomôže práve z dôvodu nemajetnosti dlžníka. Súd má za preukázané z tvrdení žalobcu, ktoré podporil listinnými dôkazmi, že exekúcia vo veci úhrady dlžného nájomného v budúcnosti je ohrozená, alebo dokonca vôbec nebude možná. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že dlh žalovaného voči žalobcovi existuje v plnej výške a je daná pravdepodobnosť, že vo veci samej bude mať žalobca úspech a za situácie, keď žalovaný nedisponuje žiadnym majetkom a výsledky jeho podnikania sú v mínusových číslach, je dôvodné a spravodlivé nariadiť požadované neodkladné opatrenie. Pokiaľ ide o výšku sumy, ktorú je žalovaný povinný zložiť do úschovy Okresného súdu Poprad, táto predstavuje neuhradené nájomné za obdobie od 1.12.2015 do 29.2.2016 určeného na základe 100 % výšky nájomného podľa nájomnej zmluvy, ktorú bližšie špecifikoval. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jeho dôvodnosť osvedčil, preto vyhovel návrhu a nariadil neodkladné opatrenie v požadovanom znení. 4. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 324 ods. 2, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. b) a § 326 ods. 1 a § 326 ods. 2 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č.160/2015 Z. z., platný a účinný od 1.7.2016, ďalej len „CSP“). 5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom s odkazom na § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže v konaní bol žalobca úspešný, súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 6. Proti nariadenému neodkladnému opatreniu podal odvolanie žalovaný, a to včas. Okrem iného uviedol, že neodkladné opatrenie možno vydať len v súvislosti s konaním vo veci samej, a to pred začatím konania vo veci samej, počas konania vo veci samej a po skončení konania vo veci samej. Z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ani z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, o ktorý procesný prípad v danej veci ide. Konanie pred Okresným súdom Bratislava III. totiž ani podľa samotného žalobcu, nemá byť konaním vo veci samej vo vzťahu k neodkladnému opatreniu, pretože žalobca sa nedomáha vydania neodkladného opatrenia z dôvodu dočasnej úpravy pomerov, ale výlučne z dôvodu ohrozenia výkonu exekúcie. Nakoľko žalobca je v konaní pred Okresným súdom Bratislava III. žalovaným, exekučný titul v jeho prospech z tohto súdneho konania vzísť nemôže, ani v prípade jeho úspechu v spore. V danom prípade nemôže ísť ani o návrh na vydanie neodkladného opatrenia po právoplatnom skončení konania vo veci samej, pretože predpokladom vydania takéhoto neodkladného opatrenia je existencia právoplatného exekučného titulu, ktorý žalobca nemá, a ani netvrdí, že by ním disponoval. Preto podľa názoru žalovaného je zrejmé, že návrh je potrebné posúdiť ako návrh na vydanie neodkladného opatrenia vydaný pred začatím konania vo veci samej. Prvoradou povinnosťou súdu je však zistiť, či existuje, existoval alebo bude existovať konanie vo veci samej, resp. či existuje meritórny nárok. Poukázal, že nárok žalobcu voči žalovanému má byť nárokom na odplatu za užívanie obchodného priestoru žalobcu žalovaným počas účinnosti neodkladného opatrenia vydaného OS Bratislava III. Sporná je však ako jeho hmotnoprávna kvalifikácia, tak aj jeho výška, pričom nemôže ísť o nárok na zaplatenie nájomného, nakoľko sám žalobca tvrdí, že nájomný vzťah zanikol pred vydaním neodkladného opatrenia, a súčasne nemôže ísť ani o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za faktické užívanie priestorov, nakoľko užívanie má právny dôvod a je ním právoplatné rozhodnutie súdu. Podľa názoru žalovaného, môže ísť jedine o osobitný nárok uvedený v ustanovení § 340 ods. 1 CSP, nárok na náhradu škody spôsobenej neodkladným opatrením. Na to však, aby takýto nárok vznikol, je potrebné splnenie dvoch podmienok, a to neúspech žalovaného v konaní pred Okresným súdom Bratislava III. a skutočne existencia škody spočívajúca v preukázateľnom ušlom zisku. Je však zrejmé, že hmotnoprávny nárok žalobcu vo veci samej ku dňu podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ani v súčasnosti ešte neexistuje. Nárok žalobcu na náhradu škody podľa § 340 ods. 1 CSP môže vzniknúť až v budúcnosti, ale súčasne vzniknúť nemusí vôbec, ak bude žalobca v konaní pred Okresným súdom Bratislava III. neúspešný. Ďalej taktiež poukázal, že súd prvej inštancie bol povinný podľa § 336 ods. 1 veta prvá CSP uložiť navrhovateľovi (žalobcovi) povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, súd však takúto povinnosť žalobcovi neuložil. Taktiež súd musel odôvodniť, z akého dôvodu je potrebné trvalé uloženie sumy 23.613,55 eur do súdneho depozitu. Pretože takáto potreba pri neodkladných opatreniach vydaných z dôvodu ohrozenia exekúcie nepripadá do úvahy, trvalá úprava pomerov bude prichádzať do úvahy len v prípadoch neodkladného opatrenia vydaných z dôvodu úpravy pomerov. Taktiež súd prvej inštancie pochybil, ak uviedol, že neodkladné opatrenie zanikne po uplynutí času, na ktorý bolo vydané, pričom však ani takýto čas súd trvania neurčil, hoci ho na takýto postup oprávňuje ustanovenie podľa § 330 ods. 1 CSP. Uviedol, že nárok na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu ohrozenia exekučného konania je dôvodný len vtedy, ak v čase vydania neodkladného opatrenia už existuje právoplatný exekučný titul, alebo v čase vydania neodkladného opatrenia existuje aspoň splatný nárok, čo do dôvodu a výšky. Poukázal aj na nedôvodnosť nároku na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalobca odôvodňuje svoj nárok tým, že žalovaný sa má dopúšťať špekulatívneho konania spolu s inými nemenovanými osobami, a tým, že žalobca nemá dosahovať neuspokojivé obchodné výsledky. Poukázal, že dôvod na vydanie neodkladného opatrenia je daný len vtedy, ak žalobca osvedčí, že žalovaný sa zbavuje majetku úmyselne, aby ohrozil budúci výkon rozhodnutia. V danom prípade nič také žalobca neosvedčil. Je len pochopiteľné, že žalovaný nedosahuje dobré hospodárske výsledky, keď v dôsledku rekonštrukcie prevádzky nebolo možné priestory takmer rok riadne užívať. Poukázal, že nesolventnosť obchodného partnera je jedným z najtypickejších rizík podnikania a osobitne pre žalobcu, ktorý v návrhu sám o sebe tvrdí, že je majiteľom aktív v hodnote niekoľko XXX W. S.. Žiadal preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie, resp. aby zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol, resp. zamietol. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania. 7. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia (ďalej len „neodkladného opatrenia“) nedomáhal nárokov na náhradu škody, ktorá mu vzniká v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia, ale spočíva v nároku za zaplatenie dlžného nájomného za obdobie december 2015, až februára 2016, t. j. nájomného dlžného ešte za obdobie pred odstúpením žalobcu od nájomnej zmluvy. Uviedol, že skutočnosť, že neodkladným opatrením nebol žalovaný zároveň zaviazaný na poskytovanie peňažnej náhrady za užívanie prenajatých priestorov, považuje za nedostatok rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III., ktorým nariadil neodkladné opatrenie a tento nedostatok zneužil žalovaný a pokračoval v užívaní prenajatých priestorov bez úhrady za toto užívanie. Uviedol, že Okresný súd Bratislava III. neodkladným opatrením vytvoril nerovnovážny stav, ktorým sa zasiahlo do ústavného práva v Auparku podnikať a vlastniť majetok. Neodkladným opatrením v predmetnej veci je teda snaha žalobcu zabezpečiť si úhradu svojej splatnej pohľadávky voči žalovanému, ktorá spočíva v dlžných platbách nájomného a preto je zrejmé, že aj žaloba žalobcu vo veci samej bude znieť na zaplatenie dlžnej istiny, ktorej zloženie do súdnej úschovy sa týmto návrhom žiadalo. Nárok žalobcu na úhradu dlžného nájomného je preto reálnym, existujúcim a splatným nárokom žalobcu a dôvodom, pre ktorý sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, a je obava žalobcu, že v čase vydania rozhodnutia vo veci samej už bude žalovaný v takej zlej finančnej situácii, že nebude existovať možnosť Auparku domôcť sa svojho nároku na úhradu dlžného nájomného. Pripustil, že s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bolo omylom priložené plnomocenstve, ktorého účinnosť vypršala a predložil súdu správne plnomocenstvo, jednak plnomocenstvo, ktoré bolo účinné ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a jednak súčasne účinné plnomocenstvo. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. 8. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalovaný, ktorý opätovne zdôraznil, že neodkladné opatrenie nemá zmysel v sebe samom a neodkladné opatrenie je dôvodné len vtedy, ak poskytuje ochranu nároku, ktorého sa je možné domáhať vo veci samej. Poukázal aj na zásadu primeranosti, podľa ktorej zásah do práv účastníka, ktorému neodkladné opatrenie ukladá obmedzenie, nesmie byť výrazne vyššie, ako ochrana, ktorú poskytuje právom druhého účastníka. V súvislosti s tým doplnil, že dôsledkom vydaného neodkladného opatrenia je teda to, že žalovaný je povinný dlhodobo deponovať sumu o veľkosti 1 svojich aktív a žalobca získa záruku vo výške ani nie X,XX %. svojich aktív. Aby žalovaný splnil povinnosť uloženú súdom, jediná možnosť je okamžitý predaj väčšiny textilu na sklade, čo je v krátkej dobe možné len za predpokladu jeho predaja výrazne pod cenu, čo by znamenalo koniec podnikania. Vydanie neodkladného opatrenia by potom viedlo k likvidácii žalovaného ešte pred podaním žaloby vo veci samej, čo je v hrubom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva Civilný súdny poriadok. Poukázal na právny názor Najvyššieho súdu v uznesení zo dňa 28.9.1994 sp. zn. 6Obo 270/94, ktorý výslovne uviedol, že predbežné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom, alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený. 9. K uvedenému sa ďalej vyjadril žalobca, ktorý zopakoval svoje doterajšie vyjadrenia a uviedol, čo sa týka proporcionality namietanej žalovaným, že ak by sa súd takouto argumentáciou riadil, logickou analógiou by ekonomický silnejší obchodný partner nikdy nemal právo na zabezpečenie svojej legitímnej požiadavky prostriedkami, ktoré mu dáva k dispozícii platný právny predpis, a to za situácie, kedy je táto pohľadávka nespochybniteľná. Nie je preto namieste porovnávať ekonomickú silu sporových strán, ale zásah do práva žalovaného s ochranou práv žalobcu. Od augusta 2015 doposiaľ, žalovaný nezaplatil za podnikanie v priestoroch v Auparku vôbec nič, a na základe predbežného opatrenia ako procesnoprávneho titulu, je tak hrubým spôsobom obmedzené vlastnícke právo žalobcu, ako aj právo podnikať bez akejkoľvek zábezpeky nárokov žalobcu voči žalovanému, čo vytvára nerovnovážny stav v neprospech žalobcu. Cieľom neodkladného opatrenia je zabezpečenie osvedčených nárokov žalobcu z dôvodu ohrozenej exekúcie a zloženie peňažnej zábezpeky do úschovy na súde je prostriedok predpokladaný na tento účel v § 325 CSP. Poukázal, že existuje reálna obava, že po dlhom spore sa žalobca ocitne s nevymožiteľnou pohľadávkou vo výške rádovo niekoľko XXX G. eur. Taktiež poukázal, že žalovaný podniká v priestoroch žalobcu zadarmo, len na základe procesného rozhodnutia, ktoré v žiadnom prípade nenahrádza hmotnoprávny vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom, a preto je potrebné žalobcovi ako prenajímateľovi poskytnúť primeranú ochranu na zabezpečenie jeho pohľadávok. Preto nariadenie neodkladného opatrenia považuje za primeraný prostriedok na zabezpečenie nárokov žalobcu, t. j. nezaplateného nájomného a opätovne žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 21.11.2015 č. k. 16Cb/267/2016-143 podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 10. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na doplnenie rozhodnutia, súd prvej inštancie vydal dopĺňacie uznesenie č. 16Cb/267/2016-251 zo dňa 26.4.2017, ktorým doplnil uznesenie, a to tak, že doplnil druhý výrok uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/267/2015-143 zo dňa 21.11.2016 v časti označenie osoby, voči ktorej má žalovaný priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania tak, že tento výrok má správne znieť: „Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania“ a doplnil uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/267/2015-143 zo dňa 21.11.2016 o tretí výrok, ktorý bude znieť: „Ukladá žalobcovi - spoločnosti AUPARK a.s., so sídlom Einsteinova 18, Bratislava, IČO: 47 240 377 v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení tohto neodkladného opatrenia, podať žalobu voči žalovanému - spoločnosti METALUS, spol. s r.o., so sídlom Hraničná 13, 058 01 Poprad, IČO: 36 482 706 o zaplatenie dlžného nájomného 23.613,55 eur s príslušenstvom“. 11. V dôvodoch svojho dopĺňacieho uznesenia uviedol, že doplnil druhý výrok napadaného uznesenia tak, že je zrejmé, vo vzťahu k akej osobe bol žalobcovi priznaný nárok a taktiež doplnil uznesenie o tretí výrok postupom podľa § 336 CSP a uložil žalobcovi podať žalobu vo veci samej v určenej lehote. 12. Po tomto doplnení uznesenia v uvedenom znení súd prvej inštancie predložil vec Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie. 13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie spolu s dopĺňacím uznesením podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 CSP bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení § 380 CSP a násl. dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie správne rozhodol, ak návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel. 14. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 387 ods. 1, 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí a na zdôraznenie správnosti týchto dôvodov považuje za potrebné uviesť nasledovné: 16. Na prejednanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd pojednávanie spravidla nenariaďuje. Rovnako nevykonáva ani výsluch strán a návrh nezasiela na vyjadrenie žalovanému, resp. osobe, proti ktorej návrh smeruje. Všetky rozhodujúce skutočnosti zisťuje súd v návrhu a jeho príloh, bez procesnej účasti protistrany, pričom kladie zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť a argumentačnú dostatočnosť návrhu, za obsah ktorého zodpovedá navrhovateľ (žalobca). 17. Prerokovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (strán sporu), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Takéto neodkladné opatrenie je potom prostriedkom, ktorý zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie vo veci samej mohlo mať vôbec reálny význam. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon preto ani nepredpokladá, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, mal by súd vykonávať dokazovanie. Musí však vychádzať zo skutočností preukázaných, alebo osvedčených žalobcom. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Osvedčenie, na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. 18. V preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že žalobca tieto vyššie uvádzané požiadavky pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil. Taktiež konštatuje, že užívanie nájomných priestorov nemôže byť bezodplatné, a to za stavu, že žalovaný reálne tieto nájomné priestory užíva. Zloženie vyššie uvedenej sumy do úschovy súdu nemôže byť na ujmu žalovaného, ktorého povinnosti vyplývajú z uzavretej zmluvy o nájme a súčasne v prípade úspechu žalobcu v konaní o zaplatenie dlžného nájomného takto zložená suma bude schopná pokryť jeho reálnu pohľadávku, nájomné za určené a časovo vymedzené obdobie, pričom doposiaľ žalovaným je táto pohľadávka neuznaná. 19. Odvolací súd preskúmal aj ďalšie odvolanie námietky uvádzané žalovaným v podanom odvolaní, tieto však nie sú už spôsobilé privodiť zmenu vyššie prijatého záveru, a preto ich bližšie ani neodôvodňoval. 20. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením . 21. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a priznal ich náhradu žalobcovi, proti žalovanému, pretože v odvolacom konaní mal plný úspech žalobca. 22. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).