Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17Co/129/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717201489 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8717201489.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Mariany muránskej v spore žalobcov: 1/ Š. E., Y.. XX.X.XXXX, E. V.. C. XXXX/XX, I., 2/ A. E., Y.. XX.X.XXXX, E. V.. C. XXXX/XX, I., obaja zastúpení splnomocneným zástupcom Š. Z., Y.. XX.XX.XXXX, E. I. XX, I., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o zaplatenie 706,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20Csp/27/2017-40 zo dňa 13.03.2017 takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie prvoinštančnému súdu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 53 ods. 6, § 54 ods. 1 a 2, § 488, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1 až 4, § 7a ods. 1 a 2, § 8aaa ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa domáhali od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 706,73 eur s príslušenstvom. Strany sporu uzavreli dňa 20.02.2008 zmluvu o úvere, v zmysle ktorej žalovaný žalobcom poskytol úver v sume 389.000,- Sk (12.912,43 eur), ktorý mali žalobcovia splácať formou 82 pravidelných mesačných splátok po 249,31 eur. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že by žalovanému plnili čokoľvek v zmluve neuvedené. Čo sa týka údajov o RPMN, v čase uzavretia zmluvy síce existovala právna úprava, ktorá stanovila obligatórne časti úverovej zmluvy, plynula však Ministerstvu financií SR lehota na zverejnenie údajov, pričom k vzniku zákonnej povinnosti žalovaného došlo až v lehote 2 mesiacov od zverejnenia RPMN predpísaným spôsobom, teda od 29.6.2008, nakoľko k zverejneniu RPMN na webovom sídle Ministerstva financií SR došlo až k 29.4.2008 (č.l. 39). Je zrejmé, že túto skutočnosť žalovaný nijako ovplyvniť nemohol. V rozhodnutí Súdneho dvora ES sp. zn. C-42/15 (Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová) sa konštatuje, že v zmysle smernice 2008/48/ES postačuje informácia o výške, počte a frekvencii splátok. V tomto smere tak nemožno konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutých úverov ani vznik nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ by aj súd pripustil vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného, k tomuto podľa vyjadrenia žalobcov malo dôjsť k 22.6.2013, kedy bola splatená istina úveru. Žaloba bola vo veci podaná dňa 13.2.2017. Pokiaľ k bezdôvodnému obohateniu došlo dňa 22.6.2013, lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia skončila dňa 22.6.2015, nárok žalobcov je teda premlčaný a nemožno ho priznať. Konanie žalobcov nesie znaky nedovoleného správania sa a šikanózneho výkonu práva. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP. 2. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Namietali nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie. Poukázali na rozsudok OS Vranov nad Topľou č.k. 7C/411/2015 zo dňa 22.02.2017, v zmysle ktorého zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich je úver bezúročný a bez poplatkov a tiež na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/11/2017 zo dňa 28.02.2017. O bezdôvodnom obohatení sa žalobcovia dozvedeli, keď združeniu predložili list spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o. zo dňa 08.08.2016, ktorá im na základe žiadosti predložila aj prehľad splátok. Prehľad splátok žiadali predtým od žalovaného, ale nedostali ho. O skutočnej výške splateného úveru sa tak dozvedeli 08.08.2016. Žalovaný hrubo zanedbal odbornú starostlivosť. Súd môže z úradnej moci posúdiť a vyhlásiť neprijateľné zmluvné podmienky. Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd vo veci rozhodol alebo vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie prvoinštančnému súdu. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nie sú dané žiadne dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy, na strane žalobcov nevzniklo bezdôvodné obohatenie. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú. Slovenský právny poriadok definuje v porovnaní so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere precíznejšie a širšie podmienky, ktoré musí spĺňať zmluva o spotrebiteľskom úvere tak, aby nebola postihnutá sankciou spočívajúcou v tom, že bude úver z nej vyplývajúci posudzovaný a kvalifikovaný ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Takýto výklad nie je v rozpore s komunitárnym právom a príslušnou smernicou a takýto výklad nie je ani arbitrárny, pretože slovenský zákon (zákon č. 258/2001 Z.z.) rozširuje z dôvodov ochrany spotrebiteľa podmienky, stanovené základnou normou komunitárneho práva a poskytuje širšiu mieru ochrany spotrebiteľovi. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených v § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z.. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akými právnymi úvahami sa súd prvej inštancie riadil, keď dospel k záveru, že úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov, z akého dôvodu sa odklonil od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol účinný v čase uzavretia zmluvy o úvere. Pokiaľ ide o plynutie premlčacej doby pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, k tomuto odvolací súd uvádza, že objektívna doba začína plynúť od okamihu, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo, t.j. dňom, kedy došlo k plneniu bez právneho dôvodu. Z rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu súd považoval pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia za rozhodný vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby deň splatenia istiny úveru. Žalobcovia v konaní nespochybňovali nárok žalovaného na zaplatenie istiny, ani súd prvej inštancie nedospel k záveru, že zaplatením istiny došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Z rozhodnutia nemožno zistiť z akých skutkových okolností súd vychádzal a akými právnymi úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že deň splatenia istiny je potrebné považovať v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka za deň, kedy sa žalobcovia mali dozvedieť o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na ich úkor obohatil. Z rozhodnutia nie je zrejmé ani to, či súd rozlišuje medzi objektívnou a subjektívnou premlčacou dobou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv). Tým odňal stranám sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby vo vyššie naznačených intenciách. Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.