Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Co/86/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207828 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815207828.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/ XX, XXX XX K., o zaplatenie sumy 102,44 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 3C/294/2015-16 zo dňa 16.12.2015, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje sa rozsudok v jeho napadnutej časti. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie ohľadom zaplatenia sumy 9,90 eur s prísl. a žalobu žalobcu, čo do zvyšku zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 42, § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 52, § 53, § 54, § 517, § 524 Občianskeho zákonníka. 3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „ST“) ako poskytovateľ a žalovaný ako účastník, uzavreli Zmluvu o pripojení, dňa 15.11.2011 a Dodatok k Zmluve o pripojení, ktorej predmetom bola aktivácia programu Služieb Relax 60 + (120), po dobu viazanosti na 24 mesiacov, pričom aktivačný poplatok bol dohodnutý podľa dodatku vo výške 3,32 eur. Poukázal na to, že žalobca si v konaní uplatnil pohľadávku vo výške 102,44 eur. Nakoľko však zo strany žalovanej pred podaním návrhu na začatie konania ako aj priebehu súdneho konania došlo k čiastočným úhradám pohľadávky, súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobcom uplatnená pohľadávka mala byť správne vo výške 75,04 eur a nie 102,44 eur ako chybne uviedol žalobca. Súd prvej inštancie tiež ustálil, že žalovaná uplatňovanú pohľadávku žalobcu čiastočne uhradila, a to vo výške 86,80 eur a nie 59,40 eur ako chybne uviedol žalobca. Nakoľko žalovaná, aj v priebehu konania, celkovo uhradila žalobcovi 126,40 eur a nárok žalobcu bol opodstatnený v nižšej časti, nakoľko zvyšnú sumu tvorili poplatky, ktoré súd zamietol, súd prvej inštancie návrh žalobcu, čo do zvyšku zamietol a konanie v časti sumy 9,90 eur s prísl. zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu. Vyúčtované poplatky za prerušenie služby vo výške 33 eur bez DPH, t. j. 39,60 eur s DPH súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal z dôvodu, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovanej hradiť žalobcovi vyúčtované poplatky a ani nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal, či skutočne došlo k prerušeniu, či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd prvej inštancie mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto súd prvej inštancie žalobu v tejto časti považoval za nedôvodnú a žalobu v tejto časti zamietol. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyčíslil sumu, ktorú zaplatila žalovaná, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie súdu, nakoľko žalobca voči žalovanej stále eviduje pohľadávku vo výške 23,24 eur s prísl. a trovami konania. 5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila. 6. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). 7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza. 9. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby v časti sumy 39,60 Eur s DPH. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovanej hradiť žalobcovi vyúčtované poplatky a ani nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal, či skutočne došlo k prerušeniu, či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd prvej inštancie mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. 10. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 11. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia. 12. Podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 14. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 16. Je nepochybné, že medzi stranami sporu bola uzavretá podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluva o pripojení v zmysle dodatku s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky. Uvedená Zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. 17. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. 18. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 OZ. Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 19. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými, a teda aj neplatnými. 20. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej účelnosť, pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. 21. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v oblasti ochrany spotrebiteľa Európska únia prijala viaceré smernice, ktoré smerujú k ochrane spotrebiteľa, pričom prevažnú časť smerníc Slovenská republika preniesla do svojej legislatívy už pred vstupom do Európskej únie. 22. Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy bola zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú jednak pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb tak ako to bolo v preskúmavanej veci. 23. Odvolací súd konštatuje, že aj súd prvej inštancie sa dôsledne riadil prislúchajúcou právnou úpravou, ktorú správne aplikoval na daný stav, keď po nepochybnom zistení skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. 24. Odvolateľ ďalej namieta, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď konštatoval, že žalovaná uhradila žalovanú pohľadávku spolu vo výške 126,40 eur, nakoľko žalovaná doposiaľ uhradila len sumu 99,- eur, a teda žalobca voči žalovanej stále eviduje pohľadávku vo výške 23,24 eur s prísl. a trovami konania. 25. Vo vzťahu k vyššie uvedenej odvolacej námietke žalobcu odvolací súd uvádza, že má za preukázané, že výška uplatňovanej pohľadávky žalobcu predstavovala sumu 161,84 eur (103,10 eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX a 58,74 eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX).. 26. Žalovaná si svoj záväzok splnila čiastočnou úhradou vo výške 86,80 eur (a nie 59,40 eur ako mylne uvádza žalobca), a to splátkou vo výške 9,90 eur zo dňa 24.09.2014, splátkou vo výške 9,90 eur zo dňa 27.10.2014, splátkou vo výške 9,90 eur zo dňa 21.11.2014, splátkou vo výške 9,90 eur zo dňa 18.12.2014, splátkou vo výške 9,90 eur zo dňa 21.01.2015 a splátkou vo výške 37,30 eur zo dňa 20.03.2015. Špecifikácia čiastočných úhrad žalovanej pochádza z návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 22.04.2015, ktorý podal samotný žalobca! (viď č. l. 1 pripojeného spisu so sp. zn. 3C/173/2015). 27. Nakoľko má odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie preukázané, že žalovaná žalobcovi uhradila 86,80 eur, žalovaná suma mala byť vyčíslená vo výške 75,04 eur (a nie 102,44 eur ako mylne uvádza žalobca). 28. Dňa 26.05.2015 bolo súdu prvej inštancie doručené čiastočné späťvzatie žaloby v časti zaplatenej sumy 29,70 eur (viď č. l. 33 pripojeného spisu so sp. zn. 3C/173/2015). 29. Dňa 15.12.2015 bolo súdu prvej inštancie doručené čiastočné späťvzatie žaloby v časti zaplatenej sumy 9,90 eur (viď č. l. 85 sp. zn. 3C/294/2015). 30. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie správne ustálil výšku uhradenej sumy žalobkyňou, t. j. 126,40 eur (86,80 eur + 29,70 eur + 9,90 eur). 31. Odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie, podrobil prieskumu uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za prerušenie služby v sume 33,- eur bez DPH, t. j. 39,60 eur s DPH, ktorý zamietol z dôvodov vyššie uvedených. Citovaný poplatok bol vyúčtovaný vo faktúre č. XXXXXXXXXX ako „iné poplatky a služby“. 32. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu bol opodstatnený len v časti pohľadávky vo výške 122,24 eur, nakoľko zvyšnú sumu tvoril práve vyššie uvedený poplatok, ktorý súd prvej inštancie zamietol (161,84 eur - 39,60 eur = 122,24 eur, eventuálne 103,10 eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX + 19,14 eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX, t. j. vyúčtovaných 62,24 eur - 39,60 eur za „iný poplatok a služby“ = 122,24 eur). 33. Nakoľko nárok žalobcu bol opodstatnený len v časti pohľadávky vo výške 122,24 eur a žalovaná uhradila 126,40 eur, teda viac ako mala, odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne. 34. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci. 35. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP. 36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnej žalovanej trovy nevznikli, a preto jej ich náhrada priznaná nebola. 37. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).