Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Sa/40/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200740 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200740.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobkyne X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX L. právne zastúpenej JUDr. Petrom Homolom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa Bratislava, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. septembra 2017 číslo XXX XXX XXXX 0 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) vydala dňa 31. mája 2017 pod č. XXX XXX XXXX 0 rozhodnutie, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 11. mája 2017. Toto rozhodnutie prvostupňový správny orgán právne odôvodnil s poukazom na aplikáciu ustanovenia § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ďalej uviedol, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 11. mája 2017 nie je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa prvostupňového správneho orgánu posúdenie zdravotného stavu žalobkyne ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 11. mája 2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že nie ste invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. 2. Na základe odvolania žalobkyne rozhodoval v predmetnej veci žalovaný - generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorý vydal rozhodnutie pod č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. septembra 2017. Napádaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia. 3. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že na základe podaného odvolania zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave zo dňa 13.09.2017. 4. Žalovaný generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 31. mája 2017 a priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. septembra 2017 potvrdil. II. Argumenty žalobkyne v podanej žalobe 5. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadala zrušiť. Súčasne si uplatnila náhradu trov konania. 6. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané na podklade odborného posudku o invalidite zo dňa 11. mája 2017. V predmetnom odbornom posudku o invalidite, súčasťou ktorého je „posudok“ posudkového lekára sa nikde nenachádza logické zdôvodnenie zdravotného stavu žalobkyne. Predmetný odborný posudok o invalidite cituje len niektoré časti lekárskych správ ošetrujúcich lekárov. Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení platí, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Predmetný odborný posudok o invalidite posudkového lekára však dostatočne nezodpovedal na otázku o rozsahu invalidity žalobkyne. Tento posudok by bolo možné považovať za odborný, presvedčivý a dostatočný len vtedy, ak by nevzbudzoval pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne, a ak by obsahoval úplné logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, ako aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí. Vzhľadom na uvedené máme za to, že prvostupňový správny orgán rozhodol o invalidnom dôchodku žalobkyne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. 7. Podľa žalobkyne vyššie uvedené nedostatky neboli odstránené ani v odvolacom konaní. Je potrebné poznamenať, že žalovaný síce doručil žalobkyni rozhodnutie o odvolaní, avšak žalobkyni nebol doručený odborný posudok o invalidite, ktorý žalovaný vyhotovoval v rámci odvolacieho konania. Z uvedeného dôvodu tento komplexný posudok nebolo možné preskúmať. Ďalej si žalobkyňa dovolila poznamenať, že rozhodujúce zdravotné postihnutie je zaradené v kapitole V, položke 4, konkrétne ide o „Neurotické, stresové a somatomorfné poruchy“. V danom prípade je kapitola V, položka 4 rozdelená na dve formy a to: a) stredne ťažké formy s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozsahu 15 % - 20 %, b) ťažké formy, pri ktorých je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti stanovená v rozsahu 60 % až 70 %. V predmetnom odbornom posudku o invalidite prvostupňového rozhodnutia je síce uvedené, že žalobkyňa je zaradená do kapitoly V, položky 4, písm. a) ako stredne ťažké formy s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 20 % (pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí) avšak z predmetného odborného posudku o invalidite sa už nedozvieme z akého dôvodu bola určená stredne ťažká forma a nie ťažká forma s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozsahu 60 % - 70 %. Je potrebné poznamenať, že posudková činnosť je zverená posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorí posudzujú zdravotný stav poistenca najmä zo zdravotnej dokumentácie, ktorá je im predložená. Vzhľadom na predmetný odborný posudok o invalidite si dovoľujeme poznamenať, že posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 nemôže pozostávať len z podradenia zdravotného postihnutia, ktoré je podľa posudkového lekára rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pod niektoré zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5), aleje treba brať zreteľ aj na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods. 6). Pokles sa pritom posudzuje (§ 71 ods. 4) na základe lekárskych správ a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a liečby, komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. 8. Podľa žalobkyne predmetný odborný posudok o invalidite prvostupňového rozhodnutia nezodpovedá skutočnému zdravotnému stavu účastníčky konania a nevychádza ani z podkladov - lekárskych nálezov, doručených žalovanému, čím došlo k závažnému pochybeniu pri jeho vypracovaní a k svojvoľným záverom o zdravotnom stave žalobkyne. Odborný posudok o invalidite prvostupňového rozhodnutia, ktorý bol vypracovaný posudkovým lekárom, možno považovať za nelogický a nepresvedčivý pre objasnenie záveru o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ktorý je podkladom pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V tejto súvislosti si žalobkyňa dovolila dať do pozornosti ustanovenie § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení: „Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.“. Takýto postup však v danom prípade nebol uplatnení. V prípade, ak by posudkový lekár postupoval v danom prípade minimálne na takej odbornej úrovni, ktorá sa v takýchto prípadoch predpokladá, nebol by mohol vo svojom odbornom posudku o invalidite uviesť, že žalobkyňa je akýmkoľvek spôsobom schopná zárobkovej činnosti. 9. Žalobkyňa má za to, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne nie je 30 % tak, ako to uviedol posudkový lekár vo vypracovanom odbornom posudku o invalidite prvostupňového rozhodnutia ale je podstatne vyššia, a to minimálne 70 %. Ďalej žalobkyňa nesúhlasila s posúdením jej zdravotného stavu žalovaným Podľa nej žalovaný mal v rámci odvolacieho konania opätovne vykonať dokazovanie za účelom opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, mal vykonať aj iné dôkazy potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci so znaleckým dokazovaním. Zároveň má žalobkyňa za to, že posúdenie zdravotného stavu sa malo vykonať aj za prítomnosti špecialistu z odboru psychiatria, pričom žalobkyňa mala byť podrobená komplexnému vyšetreniu. Táto potreba vyplýva aj zo samotného napadnutého rozhodnutia, avšak žalovaný sa len uchýlil ku konštatovaniu, že „subjektívne uvádzané ťažkosti nie sú dokumentované“. 10. Zároveň uviedla, že v dôsledku jej zdravotného stavu nie je schopná pracovať. V prípade, ak sa aj zamestná, v pracovnom pomere zotrvá len minimálny čas. V poslednom prípade žalobkyňa zotrvala v pracovnom pomere dva týždne. Zároveň má žalobkyňa za to, že napadnuté rozhodnutie nedáva odpoveď na to, prečo ako rozhodujúce zdravotné ochorenie bolo určené „zmiešaná porucha osobnosti“ a nie práve naopak, niektorá z iných diagnóz, ktorými žalobkyňa trpí, a ktoré aj v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení majú vyššiu percentuálnu sadzbu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 11. Možno sa preto podľa žalobkyne dôvodne domnievať, že posudkový lekár nevyhodnotil zdravotný stav žalobkyne komplexne, v dôsledku čoho je uvedený posudok o invalidite nesprávny a neúplný. III. Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe 12. K podanej žalobe sa žalovaná vyjadrila písomne podaním zo dňa 4. decembra 2017, v ktorom zopakovala dôvody uvedené v napádanom rozhodnutí. Citovala právne predpisy, podľa ktorých rozhodla a poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 13. Podľa žalovanej na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dňa 11. júla 2017 a 13. septembra 2017. 14. Podľa žalovanej v posudkovej spisovej dokumentácii žalobkyne sa nachádzajú podrobné lekárske nálezy z ambulantného psychiatrického liečenia z roku 2014 a z roku 2016 od MUDr. Vránovej, ktoré mala žalobkyňa v starostlivosti od roku 2006 do roku 2017. Žalobkyňa sa od roku 2001 liečila ambulantne v Novom Meste nad Váhom, v Prešove, potom u inej psychiatričky v Bratislave. Od júla 2017 sa žalobkyňa psychiatricky lieči v Prešove. Prvú psychiatrickú hospitalizáciu absolvovala od 7. februára do 28. februára 2017 na psychiatrickom oddelení v Košiciach, kde nebola zaznamenaná žiadna závažná depresia, ani poruchy myslenia, bola potvrdená nadpriemerná úroveň rozumových schopností. Diagnosticky bol zdravotný stav žalobkyne uzavretý ako zmiešané obsesívne myšlienky a konanie, panická úzkostná porucha a porucha boli uvedené iba ako anamnestické údaje. Začiatkom augusta 2017 nový psychiater v Prešove odporučil žalobkyni hospitalizáciu na psychoterapeutickom oddelení v Pezinku, ktorú žalovaná preferovala pre svoju liečbu. Hospitalizácia trvala 5 týždňov, bola ukončená na žiadosť žalobkyne, pri prepustení bola žalobkyňa bez psychotických a samovražedných príznakov. Diagnosticky bol zdravotný stav žalobkyne uzavretý ako zmiešaná porucha osobnosti, čo znamená že psychiatrické ťažkosti žalobkyne vyplývajú z jej nevyrovnanej, abnormne štruktuovanej poruchy. Subjektívne uvádzané ťažkosti žalobkyne (bolesti hlavy, aj migrény, problémy s pamäťou a koncentráciou, potreba kontrolovania pri bežných činnostiach, nutkavé myšlienky a konania a pod.) nie sú dokumentované v objektívnych odborných nálezoch, kde sa naopak vyskytujú údaje o dobrom kognitívnom výkone (bez poruchy pamäti a sústredenia), prejavy cholerickej (výbušnej povahy). V kontexte dlhoročnej anamnézy neurotických aj psychosomatických ťažkostí, liečených striedavo rôznymi medicínskymi odborníkmi (psychiatrami, imunoalergológmi, pľúcnymi lekármi) a striedavo pomocou individuálnych „alternatívnych“ metód a nezávažných záverov z hospitalizácii na psychiatrických oddeleniach v Košiciach aj v Pezinku, posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej ústredie skonštatoval, že žalobkyňa nespĺňa posudkové kritéria pre uznanie invalidity. Na základe správy z hospitalizácie na Psychosomatickej klinike v Pezinku posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie zmiešanú poruchu osobnosti stredne ťažkého stupňa, pre ktorú zvolil dolnú hranicu percentuálneho rozpätia od 20 % do 30 %, ktorú určil z dôvodu dobrej kognitívnej úrovne, ktorá žalovanej umožňuje prejavy poruchy racionálne korigovať. Za ostatné diagnostikované ochorenia posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je 30 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie určil duševné poruchy a poruchy správania, poruchy osobnosti a poruchy správania, stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu podlá kapitoly V, položky 5, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších prepisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %.. Za ostatné zdravotné postihnutia (obsesívno-kompulzívna porucha, úzkostná porucha s panickými záchvatmi, astma - záduch, bližšie neurčená, alergická nádcha, alergický zápal spojiviek - conjuntivitis, histamínová intolerancia) patrí žalobkyni zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. Ô zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. 15. Podľa žalovanej v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredia so sídlom v Bratislave vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 30 %, a preto žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 16. Podľa žalovanej pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. 17. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. 18. Podľa žalovanej žalobkyňa v odvolacom konaní nepreukázala žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. 19. Postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté nároku na invalidný dôchodok žalobkyne. 20. Žalovaná sa pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 z 18. septembra 2017 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 z 31. mája 2017, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 z 18. septembra 2017. Žalovaná má zato, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. 21. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznala a žiadala, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 22. Správny súd po preskúmaní obsahu žaloby zistil, že sa jedná o vec, ktorá patrí do právomocí správneho súdnictva, jedná sa o žalobu v sociálnych veciach, ďalej že je daná vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v Prešove na jej rozhodnutie, žalobkyňa je aktívne procesne legitimovaná, rovnako žalovaný je pasívne procesné legitimovaný v predmetnej veci, správne žalobkyňa označila predmet preskúmania v správnom súdnictve - napadané rozhodnutie odvolacieho orgánu a taktiež, že žalobu podala včas v zákonnej dvojmesačnej lehote, súčasne konajúci súd nezistil dôvod na odmietnutie žaloby, alebo na zastavenie konania. 23. Po preskúmaní obsahu žaloby, vyjadrení procesných strán a z obsahu administratívneho spisu dospel súd k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom: 24. Po preskúmaní žalobou napádaného rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že napadané rozhodnutie je zákonné a odôvodnené a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol a to z týchto dôvodov: 25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 27. Podľa §177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 28. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 29. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 30. Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej časti tretej hlavy Správneho súdneho poriadku, ktorá je definovaná v § 199 ods. 1 S.s.p. pre účely tohto zákona okrem iného aj ako rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 31. Podľa § 199 ods. 2 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 32. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4 cit. zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka č. 5 písm. A - poruchy osobnosti a poruchy správania stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre rozhodujúce zdravotné postihnutie vyjadriť v percentuálnom rozpätí 20-30 %, pričom žalobkyni bola priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 20 %., čiže na spodnej hranici zákonného rozpätia. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú poruchy osobnosti a poruchy správania stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu. Súčasne, pokiaľ ide o iné zdravotné postihnutia, ktoré odôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery maximálne o 10 %, u žalobkyne boli diagnostikované ako ostatné zdravotné postihnutia (obsesívno-kompulzívna porucha, úzkostná porucha s panickými záchvatmi, astma - záduch, bližšie neurčená, alergická nádcha, alergický zápal spojiviek - conjunctivitis, histamínová intolerancia). 33. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že žalobkyňa požiadala žalovanú o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou spísanou dňa 11. mája 2017. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol posudzovaný jej zdravotný stav posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava toho istého dňa, ktorý v posudku uviedol, že podkladom na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sú psychiatrické vyšetrenie zo dňa 3. novembra, 10. januára 2017, 10. marca 2017, 16. marca 2017, pneumologické vyšetrenie zo dňa 6. februára 2017, imunoalergologické vyšetrenie zo dňa 14. marca 2017 a 20. februára 2017. Posudkový lekár na základe uvedených podkladov zo zdravotnej dokumentácie a vlastného vyšetrenia oznámil žalobkyni, že nebola uznaná invalidnou, súčasne jej uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, pod položku č. 4 písm. A - neurotické, stresové a somatoformné poruchy stredne ťažkej formy. Posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, pričom vysvetlil žalobkyni, že je to horná hranica z daného percentuálneho rozpätia 15-20 %. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkový lekár navýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti o 10 %, pričom maximálne možné navýšenie je o 10 %. Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť preto bola určená vo výške 30 %. Žalobkyňa teda na základe lekárskeho posúdenia nebola uznaná invalidnou, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola nižšia ako 40 %. Posudkový lekár preto oboznámil žalobkyňu s tým, že invalidita jej nevznikla. 34. Po podaní odvolania bol zdravotný stav žalobkyne znova posúdený, a to odborným lekárskym posudkom lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 13. septembra 2017 v rámci odvolacieho konania. Od začiatku augusta 2017 bola žalobkyňa hospitalizovaná v Pinelovej nemocnici v Pezinku, a preto do záverov tohto odborného posudku boli zaradené diagnostické závery z tejto hospitalizácie. Na základe správy z hospitalizácie na Psychosomatickej klinike v Pezinku posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie zmiešanú poruchu osobnosti stredne ťažkého stupňa, ktorú zaradil v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom postení, kapitola V, položka č. 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, pod písmeno a) - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu, ktorú zvolil dolnú hranicu percentuálneho rozpätia od 20 % do 30 %, vo výške 20 %. Túto dolnú hranicu aj odôvodnil tým, že bola zistená dobrá kognitívna úroveň žalobkyne, ktorá jej umožňuje prejavy zistenej poruchy racionálne korigovať. 35. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou žalobkyne a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobkyne prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie žalovanej, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektmi na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektivizovaných zdravotných ťažkostí žalobkyne, ktoré vyplynuli z predložených odborných lekárskych nálezov žalovaná správne označila jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, správne ho v zhode s diagnostickými závermi zaradila pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti správne vyjadrila na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia z dôvodov, ktoré boli vyššie konkretizované. 36. Správne pristúpila žalovaná i k navýšeniu percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne o ďalších, maximálne možných 10 % pre jej pridružené zdravotné ťažkosti, pretože bol zistený taký stupeň závažnosti, ktorý má pri iných zdravotných ťažkostiach tiež posudkový význam, avšak ani jedno z nich, hodnotené samostatne, nedosahuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. 37. Na základe takto úplne a správne zisteného aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí žalobkyne dospela žalovaná k správnemu skutkovému zisteniu, že jej invalidita nevznikla, pretože jej pracovná schopnosť nepoklesla o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného správne vyvodila, že jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože ten je podmienený vznikom invalidity poistenca, ktorá u žalobkyne zistená nebola. Správne preto napadnutým rozhodnutím jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla. 38. K jednotlivým žalobným námietkam správny súd uvádza nasledovné: 39. Pokiaľ žalobkyňa poukázala v rámci žalobných námietok na nesprávny odborný posudok o invalidite posudkového lekára, ktorý nezodpovedal na otázku o rozsahu invalidity žalobkyne, k tomuto správny súd uvádza, že z dostupnej zdravotnej dokumentácie, ktorá je súčasťou obsahu administratívneho spisu nevyplýva žiadna taká pochybnosť, ktorá by spochybnila správne zaradenie zdravotného postihnutia žalobkyne v rámci kategorizácie v Prílohe číslo 4 zákona o sociálnom poistení. Správne bola porucha osobnosti klasifikovaná ako stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu v kapitole V, pod bodom 5 písmeno a). K tomu, aby bolo možné zaradiť ochorenie žalobkyne pod písmeno b) bodu 5, muselo by sa jednať o ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu a dezintegráciou, kde je percentuálna miera poklesu schopnosti vyjadrená v rozpätí 50-80 %. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na nesprávnu kvalifikáciu pod bodom 4 - neurotické stresové a som to forme poruchy, pod písmenom a) - stredne ťažké formy a žiadala o zaradenie do pod písmeno b) - ťažké formy, napríklad ťažké obsedantné neurózy s percentuálnym rozpätím 60-70 %, k tomuto správny súd uvádza, že v rámci odvolacieho konania posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie bola táto klasifikácia zmenená, teda žalobkyňa v rámci odvolacieho konania nebola zaradená pod bod 4 kapitoly V, ale pod bod 5 kapitoly V, pričom posudkový lekára odvolacieho orgánu túto zmenu klasifikácie rozhodujúceho zdravotného postihnutia náležite zdôvodnil, a to aktuálnymi diagnostickými závermi z poslednej hospitalizácie žalobkyne na psychiatrickom oddelených Pinelovej nemocnice v Pezinku. Rovnako dostatočne odôvodnil posudkový lekár odvolacieho orgánu zaradenie žalobkyne v rámci percentuálneho rozpätia pre stredne ťažké narušenie osobnosti v rozsahu 20-30 % len na spodnej hranici percentuálneho rozpätia vo výške 20 % s tým, že kognitívne schopnosti žalobkyne jej umožňujú korekciu zistenej poruchy. 40. Pokiaľ žalobkyňa namietala v žalobe svoje subjektívne ťažkosti, k tomuto správy súd uvádza, že tieto jej subjektívne ťažkosti však neboli objektivizované predložený predloženými lekárskymi správami, z ktorých správny orgán je povinný vychádzať. 41. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nebol opätovne posúdený jej zdravotný stav v rámci odvolacieho konania a neboli vykonané dostatočné dôkazy, k tomuto správny súd uvádza, že v rámci odvolacieho konania vychádzal posudkový lekár z aktuálnej diagnostických záverov, ktoré vyplynuli z 5-týždňovej hospitalizácie žalobkyne na lôžkovom psychiatrickom oddelení Pinelovej nemocnice v Pezinku a posúdenie jej zdravotného stavu sa v rámci odvolacieho konania vykonalo špecialistom z odboru psychiatria MUDr. Vierou Satinskou, posudkovým lekárom so špecializáciou v odbore psychiatria. 42. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že jej nebol doručený lekársky posudok odvolacieho orgánu, k tomuto správne súd uvádza, že takáto povinnosť zo zákona o sociálnom poistení ani ostatných právnych predpisov správnemu orgánu nevyplýva. Súčasne je však potrebné povedať, že uvedené lekárske posudzovanie sa udialo na ústnom pojednávaní dňa 13. septembra 2017, ktorého sa zúčastnila osobne žalobkyňa, pričom posúdenie zdravotného ústavu jej bolo oznámené, o čom je spísaná, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. 43. Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, správny súd nemal dôvod pochybovať. Správny súd má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a presvedčivým spôsobom reagovali aj na iné zdravotné postihnutia, ktoré boli podložené lekárskymi správami. Žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali a nepredložila v súdnom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený, preto nebol dôvod spochybniť závery lekárskych vyšetrení, ani dôvod na ďalšie posudzovanie zdravotného stavu. 44. Po doplnení odborných vyšetrení, pokiaľ nimi bude preukázaný iný stav zdravotných ťažkostí než ten, ktorý bol zistený v tomto konaní, sa môže žalobkyňa domáhať priznania invalidného dôchodku novou žiadosťou. 45. Prvostupňový správny orgán a žalovaná teda rozhodli vecne správne a v súlade so zákonom, ak žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zamietli. 46. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobkyne podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol. 47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 S.s.p. Žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobkyni, aby nahradila žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).