Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Sa/24/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200745 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200745.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobkyne S. P., bytom T. A. Q. č. XXX, právne zastúpenej Mgr. Paulínou Naništovou, advokátkou, so sídlom Sládkovičova č. 8, Prešov, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, generálneho riaditeľa, v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.augusta 2017 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.augusta 2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.apríla 2017 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že dňa 23.02.2017 bola spísaná žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku doručená Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 01.03.2017. Na základe tejto žiadosti bol posudzovaný zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka F., výsledkom ktorého je odborný posudok o invalidite zo dňa 23.02.2017, v ktorom posudkový lekár na základe predložených odborných lekárskych správ vyšetrení ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol I. podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 4, písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil 45 %. Posudok odôvodnil tým, že žalobkyňa je vyučená O., naposledy pracovala ako F. O. v Pizzerii, toho času je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. V priebehu roku 2014 bola E.. MRI vyšetrením C chrbtice bolo potvrdené F.. Dňa 04.03.2016 mala vykonanú F. V objektívnom neurologickom náleze pretrvávajú W. Kontrolné RTG vyšetrenie C chrbtice potvrdilo X. podmieňuje vznik invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, čo je horná hranica daného percentuálneho rozpätia so zohľadnením aj E. Vo výroku posudku konštatoval, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dátum vzniku invalidity určil na deň 23.02.2017. 2. Na základe vyššie citovaného odborného posudku o invalidite Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.04.2017 podľa § 70 ods. 1, § 82, §293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení priznala žalobkyni od 23.02.2017 invalidný dôchodok v sume 107,50 eur mesačne. 3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietala dátum vzniku invalidity určený posudkovým lekárom. Podľa jej názoru dátum vzniku invalidity nastal neskôr a to dňom operácie na Neurochirurgickej klinike Univerzitnej nemocnice D. F. v O. dňa 04.03.2016, kedy bola operovaná na M. a žiadala prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň poukázala na skutočnosť, že v roku 2014 absolvovala E.. II. 4. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“), príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, a to napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.08.2017 tak, že odvolanie žalobkyne podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. 5. Rozhodnutie odôvodnil citovaním ustanovení § 218 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení. Poukázal na výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a podklad, na základe ktorého rozhodol a to odborný posudok o invalidite zo dňa 23.02.2017. Uviedol v podstatných častiach odvolacie námietky žalobkyne a konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu a dospel k záveru, že toto rozhodnutie je správne a je potrebné ho potvrdiť. 6. Citoval ustanovenie § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a argumentoval, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom oddelení posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania a to na základe vyšetrenia účastníka konania z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 7. Citoval ustanovenie § 71 ods. 1 až 9 zákona o sociálnom poistení a ďalej argumentoval, že na základe podaného odvolania zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky F. dňa 01.06.2017, ktorý zotrval na tom, že jej zdravotný stav bol posúdený komplexne a predložil komplexný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v F.. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia posúdil zdravotný stav žalobkyne, výsledkom ktorého je lekárska správa zo dňa 04.07.2017, v ktorom uviedol, že žalobkyňa bola v priebehu roku 2014 operovaná pre E.. F. bolo vykonané MRI vyšetrenie s potvrdením pE.. Dňa 04.03.2016 bola operovaná (F.). V objektívnom neurologickom náleze po operácii pretrvávajú X.. Kontrolné RTG vyšetrenie C chrbtice potvrdilo X.. F. je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a podmieňuje vznik invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, čo je horná hranica daného percentuálneho rozpätia od 35 % do 45 % so zohľadnením aj E., ktorá zlepšila lokálny nález. Dátum vzniku invalidity je stanovený necelý rok od operačného zákroku, kedy sa dalo predpokladať, že daný pooperačný stav je dlhodobo nepriaznivý. Posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky F. považuje za správny, a preto ho nemení. 8. Ďalej konštatoval, že v odvolacom konaní bolo prepúšťacími správami z neurochirurgického oddelenia od 03.03.2016 do 06.03.2016 lekárskymi správami z neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 18.01.2017, MR vyšetrenia C chrbtice zo dňa 03.01.2017, z neurologického vyšetrenia z 08.01.2017 a ortopedického vyšetrenia zo dňa 18.08.2016 preukázané rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne tak, ako je uvádzané v odbornom posudku o invalidite. 9. Uviedol, že účastníčka konania ku dňu vzniku invalidity k 23.02.2017 splnila aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, a preto jej bol v súlade s § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.04.2017 správne priznaný invalidný dôchodok od 23.02.2017 v sume 107,50 eur mesačne. Suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu je 0,5632. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, t.j. ku dňu 23.02.2017, žalobkyňa získala 9699 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dosiahne žalobkyňa dovŕšením 62 rokov a 76 dní, t.j. dňa XX.XX.XXXX. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku získala žalobkyňa 3.430 dní spolu s obdobím dôchodkového poistenia 13.129 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 35,9699 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 23.02.2017 je 11,3505 eur. Suma invalidného dôchodku je 103,50 eur mesačne ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,5632 x 35,9699 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 11,3505 x 45 % = 103,50 eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. g/ zákona o sociálnom poistení zvýšila odo dňa priznania dôchodku o 4,00 eur mesačne na 107,50 eur mesačne. 10. Argumentoval, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorým by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. Z uvedeného dôvodu bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. III. 11. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadala zrušiť v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne ústredie a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu považuje za nezákonné z dôvodu, že skutkový stav nebol riadne a dostatočne zistený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Vytkla žalovanému, že pri rozhodovaní porušil ustanovenia Správneho poriadku. 12. Odborný posudok o invalidite zo dňa 23.02.2017 a odborný lekársky posudok zo dňa 04.07.2017 považuje za nepreskúmateľný pre ich nepresvedčivosť. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal dostatočne s jej odvolacími námietkami vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity a k zvýšeniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 13. Uviedol, že už vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu namietala, že najneskôr dňa 04.03.2016, t.j. dňom operácie na neurochirurgickej klinike vznikol u nej stav podmieňujúci vznik invalidity. S touto námietkou sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal a v odôvodnení rozhodnutia iba doslovne prevzal závery posudkového lekára, ktoré vyplynuli z opätovného posúdenia jej zdravotného stavu, teda posudkoví lekári neposúdili jej zdravotný stav komplexne, nezaoberali sa dlhodobosťou jej nepriaznivého zdravotného stavu. 14. Predložila kópiu lekárskej správy P.. W., neurologická ambulancia zo dňa 09.07.2015, z ktorej vyplýva diagnóza žalobkyne - I., z ktorej je objektívne zistiteľné, že už minimálne v období mesiaca júl 2015 trpela W.. Operačný zákrok pre M., ktorému sa podrobila dňa 04.03.2016, bol dovŕšením jej dlhodobo zlého zdravotného stavu. Tieto skutočnosti posudkoví lekári nezohľadnili pri stanovení dátumu vzniku invalidity a navýšenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 15. Ďalej namietala, že posudkoví lekári sa jej zdravotným stavom nezaoberali komplexne vo vzťahu k určeniu dátumu vzniku invalidity, pretože nezohľadnili dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu - operáciu v roku 2014 pre E., vyšetrenie v neurologickej ambulancii dňa 09.07.2015, resp. operačný zákrok pre M. dňa 04.03.2016. Nebola zohľadnená jej námietka o navýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Pre doplnenie uviedla, že E. podmieňuje podľa kapitoly XV., oddiel G, položka 29.9 prílohy č. 4 zákojna o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až na 30 %. V predmetnej veci namietaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebola navýšená aj napriek tomu, že posudkoví lekári zhodne zohľadnili E.. IV. 16. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 30.11.2017, v ktorom vo vzťahu k námietkam žalobkyne opätovne uviedol skutkový a právny stav uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pochybnosti žalobkyne o tom, že zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V. 17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 21. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 22. Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v § 199 a nasl. ustanovení S.s.p.. Podľa § 199 ods. 1 S.s.p. Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie okrem iného aj rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 23. V predmetnom konaní ide o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodoval podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.04.2017, ktorý priznal žalobkyni nárok na invalidný dôchodok. Z vyššie uvedeného je nesporné, že ide o rozhodovanie o žalobe v sociálnych veciach. 24. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. 25. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 26. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 27. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 28. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 29. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 30. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 31. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 32. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 33. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 34. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 35. Z vyššie citovaného ustanovenia § 70 ods. 1 v spojení s § 71 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že jednou z podmienok pre priznanie nároku na invalidný dôchodok poistencovi je tzv. medicínska podmienka, t.j. zistenie, či pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má poistenec pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu poistenca vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia v rámci lekárskej posudkovej činnosti podľa § 153 zákona o sociálnom poistení. Výsledkom tejto činnosti posudkových lekárov sociálneho poistenia je odborný posudok o invalidite, ktorý tvorí podklad pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nároku poistenca na invalidný dôchodok a zároveň tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia o tomto nároku. 36. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný na základe jej žiadosti o priznanie nároku na invalidný dôchodok posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka F. zo dňa 23.02.2017, v ktorom posudkový lekár konštatoval ako rozhodujúce zdravotné postihnutie I. podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 4, písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil 45 %. Posudok odôvodnil tým, že žalobkyňa je vyučená O., naposledy pracovala ako F. v Pizzerii, toho času je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. V priebehu roku 2014 bola operovaná E.. MRI vyšetrením C chrbtice bolo potvrdené F.. Dňa 04.03.2016 mala vykonanú F.. V objektívnom neurologickom náleze pretrvávajú W.. Kontrolné RTG vyšetrenie C chrbtice potvrdilo správne postavenie J.. F. podmieňuje vznik invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, čo je horná hranica daného percentuálneho rozpätia so zohľadnení aj E. Vo výroku posudku konštatoval, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dátum vzniku invalidity určil na deň 23.02.2017. 37. Na základe odvolania žalobkyne posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v F., a vyhotovil odborný lekársky posudok zo dňa 04.07.2017. V tomto posudku však len opätovne skonštatoval doslovne závery posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky F. teda zistený skutkový stav na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení, bez toho, aby sa dostatočne a presvedčivo na základe zistených skutočností vysporiadal s námietkami žalobkyne vo vzťahu k stanoveniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a to aj k dátumu vzniku invalidity. 38. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, pričom sa berie na zreteľ aj závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je možno zvýšiť najviac o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. V tomto prípade sa zohľadňuje predchádzajúci výkon zárobkovej činnosti, dosiahnuté vzdelanie, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie, ako aj skutočnosť, že pokles schopnosti je dôsledkom zdravotných postihnutí, ktoré podmieňujú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 39. V odbornom lekárskom posudku posudkový lekár žalovanej síce konštatuje, že zohľadnil pri posúdení zdravotného stavu aj E., ktorá zlepšila lokálny nález, avšak nedostatočne odôvodnil, ktoré skutočnosti zohľadnil a aký mali vplyv na určenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň nie je zrejmé, z akých dôvodov nebola zohľadnená možnosť zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Za nedostatočne odôvodnené považuje správny súd aj určenie dátumu vzniku invalidity, kde posudkový lekár iba konštatoval, že tento dátum je stanovený necelý rok od operačného zákroku, kedy sa dalo predpokladať, že daný pooperačný stav je dlhodobo nepriaznivý. 40. Žalovaný teda pochybil, ak sa uspokojil s nedostatočným posudkom posudkového lekára, ktorý neobsahoval vecne odborné zhodnotenie všetkých zdravotných ťažkostí žalobkyne vo vzťahu k ich vplyvu na jej pracovnú schopnosť a to odo dňa podania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku až do súčasnosti. Posudok posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 23.02.2017 a 04.07.2017 nebol dostatočným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, či už z hľadiska dátumu vzniku invalidity a priznanej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti. 41. Správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že pre určenie dátumu vzniku invalidity poistenca je rozhodujúci výlučne stav jeho zdravotných ťažkostí, ktoré v zákonom predpokladom rozsahu znižujú jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a nesúvisí s dátumom, od ktorého poistenec o priznanie invalidného dôchodku požiadal tak, ako to bolo v prípade žalobkyne. To znamená, že dátum vzniku invalidity poistenca môže byť na základe podanej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku určený aj skorším dátumom, než od ktorého poistenec o priznanie invalidného dôchodku požiadal, prípadne aj od neskoršieho dátumu. Dátum vzniku invalidity však musí byť založený na úplne a správne zistenom zdravotnom stave žalobkyne a vplyvu jeho zhoršenia na jej pracovnú schopnosť, čo je úlohou posudkových lekárov vzhľadom na vyžadované odborné medicínske znalosti. Určenie dátumu vzniku invalidity, ktorý bol stanovený žalobkyni v tomto konaní, nebolo možné správnym súdom preskúmať pre nedostatok dôvodov a nedostatok skutkovej a právnej argumentácie žalovanej. 42. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ S.s.p. a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. 43. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude opätovne sa zaoberať žiadosťou žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku, opätovne posudkovým lekárom sociálneho poistenia vyhodnotiť jej zdravotný stav s prihliadnutím na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a dátum vzniku invalidity a následne vydať rozhodnutie, ktoré vyčerpávajúco, skutkovo, logicky a presvedčivo odborne vyhodnotí. 44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.. Žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech, priznal voči žalovanej úplnú náhradu trov konania. Podľa § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.