Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Sa/47/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200767 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200767.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobcu E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. 5, XXX XX P., právne zastúpeného Mgr. Františkom Chocholom, advokátom, Advokátska kancelária, Kalinčiakova 10, Vranov Nad Topľou proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností pracovisko Košice, Zádielska 2, 043 32 Košice o preskúmanie zákonnosti a rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2017/10037 zo dňa 13. októbra 2017 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napádaného rozhodnutia 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.11.2017 doručenou súdu dňa 20. novembra 2017 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.10.2017, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa príslušný na konanie podľa ustanovenia § 4 ods. 6 písm. c) a § 6 ods. 1 písm. a) zákona NR SR číslo 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 51 písm. b) zákona NR SR č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“), preskúmal podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, na základe odvolania žalobcu rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) č. VTl/OPPnKaPČ/SOC/2017/34201-3 zo dňa 13.06.2017 , ktorým žalobcovi nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, a podľa § 38 ods. l písm. b) bod 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu rozhodol tak, že zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa č. VTl/OPPnKaPČ/SOC/2017/34201-3 zo dňa 13.06.2017 a napadnuté rozhodnutie potvrdil. 2. Prvostupňový správny orgán citovaným rozhodnutím zo dňa 13.06.2017 rozhodol podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o peňažných príspevkoch tak, že nevyhovel žiadosti žalobcu, ktorú podal dňa 05.04.2017 a nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. 3. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 13.06.2017 uviedol podľa vydaného komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou č. VTl/ OPPnKaPČ/SOC/2017/34355 zo dňa 01.06.2017, ktorý je podkladom a prílohou tohto rozhodnutia, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V ďalšom prvostupňový správny orgán odkázal na citovaný komplexný posudok. Z vyššie citovaného komplexného posudku vyplýva, že žalobcovi vyplývajú z jeho ťažkého zdravotného postihnutia tieto sociálne dôsledky: V oblasti mobility a orientácie: - v dôsledku poškodenia telesných funkcií žalobca je schopný samostatne sa premiestňovať, je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy a zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, pretože nemá stavy a postihnutia, ktoré by tomu zabraňovali (neide o ťažkú poruchu sfínkterov). Je správne orientovaný, nemá narušenú orientačnú schopnosť. Nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Kompenzácie sa preto nenavrhujú. - žalobca v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nespĺňa podmienku na poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu (peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytnúť iba do dovŕšenia 65 roku veku). Po dovŕšení 65. roku veku možno tento príspevok poskytovať, len ak bol fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytovaný pred dovŕšením 65 rokov veku. Nie je odkázaný na: osobnú asistenciu. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa nenavrhuje. V oblasti komunikácie: - žalobca v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia žalobca nemá narušenú schopnosť komunikácie, má umožnený styk so spoločenským prostredím a sprístupnené informácie. Nemá sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia. Kompenzácie sa nenavrhujú. V oblasti zvýšených výdavkov: - žalobca vzhľadom k tomu, že nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nevznikajú mu v tejto súvislosti zvýšené výdavky na nakúp pohonných hmôt slúžiacich na prevádzku osobného motorového vozidla pre individuálne potreby nie je odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla sa nenavrhuje - v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia žalobca nespĺňa podmienky pre priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie podľa prílohy číslo 5 skupiny I.-II.-III. zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Nemá ochorenie tráviaceho traktu ani metabolické poruchy, v dôsledku ktorého by dochádzalo k zvýšeným výdavkom na diétne stravovanie nie je odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie. Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie sa nenavrhuje. - v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia žalobca nie je odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, nakoľko nemá závažne ochorenie kože stavy s chronickou sekréciou z fistúl a stómii s potrebou častého ošetrovania a ostatne postihnutia týkajúce sa inkontinencie uvedené v prílohe číslo 6 skupiny I. II. III. zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou - v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia žalobca nie je odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne obuvi a bytového zariadenia, nakoľko nemá chronický stav ani nepoužíva technický náročnú pomôcku, uvedenú v prílohe číslo 7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je odkázaný na: kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia sa nenavrhuje V oblasti sebaobsluhy: - žalobca v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia žalobca nemá obmedzenú schopnosť zabezpečiť si úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť a realizovať základné sociálne aktivity. Nie je odkázaný na pomoc inej osoby, stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby dosahuje I. Nie je odkázaný na: opatrovanie. Peňažný príspevok na opatrovanie sa nenavrhuje - žalobca v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nespĺňa podmienku na poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu (peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytnúť iba do dovŕšenia 65 roku veku). Po dovŕšení 65. roku veku možno tento príspevok poskytovať, len ak bol fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytovaný pred dovŕšením 65 rokov veku nie je odkázaný na osobnú asistenciu. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa nenavrhuje. Žalobca nie je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný na sprievodcu. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkový lekár odvolacieho orgánu neurčil. 4. Proti uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací správny orgán - žalovaný vyššie citovaným rozhodnutím zo dňa 13.10.2017. 5. V odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací správny orgán - žalovaný uviedol: Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na základe žiadosti podanej dňa 05.04.2017. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol komplexný posudok úradu č. VT1/OPPnKaPČ/SOC/2017/34355 č.z. 2017/132155 zo dňa 01.06.2017, podľa ktorého sa žalobca v zmysle § 15 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku stanovenia 50 % miery funkčnej poruchy podľa časti X.C.9.a) prílohy číslo 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Žalobca v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia nie je odkázaný na sprievodcu, termín opätovného posúdenia posudkový lekár úradu nestanovil, kontrola nie je potrebná. Podľa komplexného posudku (v nadväznosti na lekársky posudok) žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z uvedeného dôvodu sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v komplexnom posudku v oblasti mobility a orientácie a v oblasti zvýšených výdavkov úrad nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. 6. Žalovaný po preskúmaní predloženej zdravotnej dokumentácie posudkovým lekárom a jeho vyjadrení v lekárskom posudku č. UPS/US6/SS VODPPKPC2/SOC/2017/10078 zo dňa 29.09.2017 vydal dňa 02.10.2017 komplexný posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2017/10078, podľa ktorého bola miera funkčnej poruchy žalobcu stanovená na 50 % pre najzávažnejšie zdravotné postihnutie - slabosť zvierača ritného otvoru - s občasným únikom stolice, podľa časti X.C.9.a) prílohy číslo 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, t.j. zhodne s hodnotením úradu, v dôsledku čoho sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobca sa lieči aj pre ďalšie ochorenia (stavy po vykonanej endoprotéze kolenného kĺbu, po reoperácii + 10 % - jednostranne, poruchy chrbtice - stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice, poruchy krvného tlaku - arteriálnu hypertenziu - 2. stupňa - strednú formu, obmedzenie pohyblivosti oboch ramenných kĺbov - ľahkého stupňa), avšak pri týchto ochoreniach už miera funkčnej poruchy nedosahuje najmenej 50 %. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkový lekár ústredia nestanovil, kontrola nie je potrebná. Žalobca v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia nie je odkázaný na sprievodcu. Zhodnotené boli všetky lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii úradu. 7. Podľa žalovaného dňa 08.08.2017 v rámci sociálnej posudkovej činnosti bolo zistené, že žalobca je ženatý, býva v rodinnom dome, v spoločnej domácnosti so svojou manželkou. Venuje sa záujmom primeraným svojmu veku. Žalobca uviedol, že je schopný pohybu len na krátke vzdialenosti, pričom pri chôdzi používa kompenzačnú pomôcku - francúzsku barlu. Problém mu spôsobuje predovšetkým prekonávanie dlhších vzdialenosti a terénnych nerovností. Nevydrží dlhšie stáť, ani sedieť, musí často striedať polohu tela. Sťažuje sa na nepretržité bolesti chrbtice, bolesti všetkých kĺbov, slabosť v rukách i nohách, ako aj bolesti hlavy. Bolesti sú zvýrazňujúce po väčšej námahe a pri zmenách počasia. V noci zle spáva pre lámavú bolesť v celom tele. Pohybové obmedzenia u žalobcu sú sprevádzané celkovou slabosťou, dýchavičnosťou a zníženou fyzickou výkonnosťou. Problémy má aj s občasným únikom stolice, používa hygienické vložky. Pri rozhovore verbálny kontakt so žalobcom bol nadviazaný, na kladené otázky odpovedal adekvátne a primerane k svojmu veku. Nemá narušenú orientačnú schopnosť, je správne orientovaný. Žalobca uviedol, že všetky aktivity prispôsobuje svojmu aktuálnemu zdravotnému stavu. Osobné motorové vozidlo využíva prevažne na rodinné návštevy, do kostola na bohoslužby, osobné nákupy, ako aj na vybavovanie osobných záležitostí na inštitúciách a úradoch. Taktiež sa prepravuje na potrebné lekárske vyšetrenia. V súčasnosti preprava žalobcu je zabezpečená na osobnom motorovom vozidle v rámci rodiny. 8. Z lekárskeho posudku žalovaného vyplýva, že ťažkosti žalobcu aj napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu podľa priloženej lekárskej dokumentácie neodôvodňujú odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalobca nespĺňa kritériá pre individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. 9. Podľa § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa, ťažkej poruchy sfinkterov, alebo cystickej fibrózy s pľúcnymi a gastrointestinálnymi prejavmi. 10. Keďže žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia v komplexnom posudku v oblasti mobility a orientácie a v oblasti zvýšených výdavkov žalovaný nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. 11. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov. 12. Podľa žalovaného posudzovanie na jednotlivé druhy odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, patrí výlučne do kompetencie posudkového lekára. Napriek tomu, že žalobca v odvolaní poukazoval na znevýhodnenia, ktoré ho obmedzujú pri cestovaní prostriedkami verejnej dopravy, posudkový lekár ústredia z doložených odborných lekárskych nálezov a v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu uvedené nekonštatuje. Posudkový lekár ústredia sa vo vypracovanom lekárskom posudku zaoberal všetkými ochoreniami a diagnózami, na ktoré sa žalobca lieči, a tieto zhodnotil v zmysle prílohy číslo 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. V závere lekárskeho posudku uviedol, že v danom prípade ide o žalobcu s postihnutím tráviaceho ústrojenstva podmieňujúcim určenú mieru funkčnej poruchy 50 %. Postihnutia pohybového aparátu (stavy po operáciách chrbtice, ramenného kĺbu a kolenného kĺbu) podmieňujú funkčné poruchy ľahkého až stredne ťažkého stupňa, so zníženou pohybovou schopnosťou ľahkého stupňa. Ostatné dokumentované stavy a postihnutia nepodmieňujúce funkčné poruchy nie sú v diagnosticko-funkčnom hodnotení uvedené. V dôsledku poškodenia telesných funkcií žalobca je schopný samostatne sa premiestňovať. Posudkový lekár posúdenie zdravotného stavu vykonal bez prítomnosti žalobcu. 13. Z lekárskeho posudku žalovaného vyplynulo, že u žalobcu na základe doložených odborných lekárskych nálezov nebol zistený taký funkčný deficit v oblasti mobility, ani žiadna iná situácia, ktorá by znemožňovala alebo obmedzovala jeho mobilitu do takej miery, aby bol odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Dokumentované postihnutia žalobcu umožňujú využívať prostriedky verejnej hromadnej dopravy osôb a prostriedky železničnej dopravy v zmysle nástupu, výstupu, cestovania, premiestnenia sa na zastávku verejnej hromadnej dopravy s pomocou sprievodcu, a zvláda aj inú situáciu v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy. Nemá stavy a postihnutia, ktoré by tomu zabraňovali (u žalobcu nejde o ťažkú poruchu skinferov). 14. Nakoľko podľa komplexného posudku žalovaného, ktorý je podkladom tohto rozhodnutia, žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a z toho dôvodu mu nevznikajú zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, žalovaný v rámci odvolacieho konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 15. Komplexný posudok žalovaného zo dňa 02.10.2017 sa doručil žalobcovi v súlade s § 55 ods. 13 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. II. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 16. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania vyššie citovaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. V podanej žalobe poukázal na doterajší priebeh administratívneho konania a jeho výsledok vo forme prvostupňového a žalobou napádaného odvolacieho rozhodnutia žalovaného. Ďalej citoval súvisiace relevantné ustanovenia zákona o peňažných príspevkoch a ustanovenia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ako svoju žalobnú námietku žalobca uviedol, že je v dôchodcovskom veku, má zdravotné problémy s pohybovým aparátom (stavy po operáciách chrbtice, ramenného kĺbu a kolenného kĺbu) a následkom jednej z operácií má poškodené nervy, čo spôsobilo, že trpí slabosťou zvierača ritného otvoru s občasným únikom stolice. Navyše pri chôdzi musí používať kompenzačnú pomôcku - francúzsku barlu. Pri všetkej snahe nie je schopný cestovať hromadnou dopravou tak, aby bola zachovaná jeho ľudská dôstojnosť, aby sa mu počas cesty nestávali nehody spojené s jeho zdravotným stavom, ktoré nedokáže ovplyvniť a ktoré ho uvádzajú do veľmi nepríjemných rozpakov a cíti sa zahanbený. Nepriznaním príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového vozidla mu bolo značne obmedzené žiť svoj život plnohodnotne a aj naďalej preto musí nadmerne zaťažovať svoje deti. Žalobca má za to, že postupom a rozhodnutím žalovaného boli porušené jeho práva, ktoré mu garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť dňa 25. júna 2010, zverejnením v Zbierke zákonov č. 317/2010. Za tohto stavu považuje tlak na to, aby sa prepravoval prostriedkami hromadnej dopravy osôb v rozpore so všetkým, k čomu sa Slovenská republika zaviazala podpísaním Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Uvedené rozhodnutie žalovaného tak žalobca považuje za nezákonné, nereflektujúce vyššie uvedené závery a vzhľadom na vyššie uvedené podal túto žalobu s tým, že po vykonanom dokazovaní žiadal vydať rozsudok, ktorým by súd zrušil napádané rozhodnutie a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil trovy konania a trovy právneho zastúpenia. III. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 17. K žalobe sa písomne vyjadril aj žalovaný správny orgán v liste zo dňa 13.12.2017, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na to, že napádané rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a je skutkovo správne. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že napadnutým rozhodnutím nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na základe žiadosti podanej dňa 05.04.2017. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol komplexný posudok úradu č. VTl/OPPnKaPČ/SOC/2017/34355 č.z. 2017/132155 zo dňa 01.06.2017, podľa ktorého sa žalobca v zmysle § 15 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku stanovenia 50 % miery funkčnej poruchy podľa časti X.C.9.a) prílohy číslo 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Žalobca v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia nie je odkázaný na sprievodcu, termín opätovného posúdenia posudkový lekár úradu nestanovil, kontrola nie je potrebná. Podľa komplexného posudku (v nadväznosti na lekársky posudok) žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z uvedeného dôvodu sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v komplexnom posudku v oblasti mobility a orientácie a v oblasti zvýšených výdavkov úrad nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. 18. Žalovaný na základe podaného odvolania preskúmal spisovú dokumentáciu úradu a posúdilo odkázanosť posudzovaného na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. 19. Keďže k vydaniu komplexného posudku v odvolacom konaní vždy predchádza posúdenie zdravotného stavu, preto dňa 29.09.2017 posudkový lekár ústredia vydal podľa § 11 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/ SOC/2017/10078, ktorý je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti. 20. Posudkový lekár pri určení miery funkčnej poruchy vychádzal z časti X.C., bodu 9., písm. a.) prílohy číslo 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu - slabosť zvierača ritného otvoru - s občasným únikom stolice. Ďalej posudkový lekár v lekárskom posudku uviedol, že žalobca sa lieči aj pre viaceré ochorenia (stavy po vykonanej endoprotéze kolenného kĺbu /po reoperácii + 10 %/ - jednostranne, poruchy chrbtice - stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice, poruchy krvného tlaku - arteriálnu hypertenziu - 2. stupňa - strednú formu, obmedzenie pohyblivosti oboch ramenných kĺbov - ľahkého stupňa), avšak pri týchto ochoreniach už miera funkčnej poruchy nedosahuje najmenej 50 %. Ostatné dokumentované stavy a postihnutia nepodmieňujúce funkčné poruchy nie sú v diagnostické - funkčnom hodnotení uvedené. Posudkový lekár posúdenie zdravotného stavu vykonal bez prítomnosti posudzovanej osoby. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádzal z diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených odborných lekárskych nálezov. Pri posudzovaní boli zohľadnené všetky odborné lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii, vedenej na prvostupňovom správnom orgáne. Posudkový lekár pri určení miery funkčnej poruchy sa stotožnil s názorom posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkový lekár odvolacieho orgánu neurčil. 21. Posudkový lekár žalovaného v lekárskom posudku zhodnotil odkázanosť posudzovanej na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a uviedol nasledovné: Žalobca v dôsledku poškodenia telesných funkcií je schopný samostatne sa premiestňovať (postihnutia pohybového aparátu - stavy po operáciách chrbtice, ramenného kĺbu a kolenného kĺbu podmieňujú funkčné poruchy ľahkého až stredne ťažkého stupňa, so zníženou pohybovou schopnosťou ľahkého stupňa). Je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy, a zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, pretože nemá stavy a postihnutia, ktoré by tomu zabraňovali (nejde o ťažkú poruchu sfinkterov). V zmysle ustanovenia § 14 ods. 6 písmena a), b), c) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 22. V rámci sociálnej posudkovej činnosti vykonanej dňa 08.08.2017 bolo zistené, že žalobca je ženatý, žije na vidieku v obci Kučín č. 5, v rodinnom dome, v spoločnej domácnosti so svojou manželkou. Venuje sa záujmom primeraným svojmu veku. Pri výkone sociálnej posudkovej činnosti žalobca uviedol, že je schopný pohybu len na krátke vzdialenosti, pričom pri chôdzi používa kompenzačnú pomôcku - francúzsku barlu. Problém mu spôsobuje predovšetkým prekonávanie dlhších vzdialenosti a terénnych nerovností. Nevydrží dlhšie stať, ani sedieť, musí často striedať polohu tela. Sťažuje sa na nepretržité bolesti chrbtice, bolesti všetkých kĺbov, slabosť v rukách i nohách, ako aj bolesti hlavy. Bolesti sú zvýrazňujúce po väčšej námahe a pri zmenách počasia. V noci zle spáva pre lámavú bolesť v celom tele. Pohybové obmedzenia u posudzovaného sú sprevádzane celkovou slabosťou, dýchavičnosťou a zníženou fyzickou výkonnosťou. Problémy má aj s občasným únikom stolice, používa hygienické vložky. Pri rozhovore verbálny kontakt so žalobcom bol nadviazaný, na kladené otázky odpovedal adekvátne a primerane k svojmu veku. Nemá narušenú orientačnú schopnosť, je správne orientovaný. 23. Žalobca všetky aktivity prispôsobuje svojmu aktuálnemu zdravotnému stavu. Osobné motorové vozidlo využíva prevažne na rodinné návštevy, do kostola na bohoslužby, osobné nákupy, ako aj na vybavovanie osobných záležitostí na inštitúciách a úradoch. Taktiež sa prepravuje na potrebné lekárske vyšetrenia. V súčasnosti preprava posudzovaného je zabezpečená na osobnom motorovom vozidle v rámci jeho rodiny. 24. Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého súčasťou sú aj navrhnuté formy kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia fyzickej osoby. Po zosúladení lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti odvolací orgán dospel k záveru, že u posudzovaného nebol zistený taký funkčný deficit v oblasti mobility, ani žiadna iná situácia, ktorá by znemožňovala alebo obmedzovala jeho mobilitu do takej miery, aby bol odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Napriek svojmu ťažkému zdravotnému postihnutiu je schopný prepravovať sa prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb, nastupovať, udržať sa v ňom, vystupovať a zvládnuť iné situácie v nich. Žalobca z dôvodu svojho ťažkého zdravotného postihnutia nespĺňa rozhodujúcu, zákonom stanovenú podmienku pre navrhnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorou je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 25. Podľa § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa, ťažkej poruchy sfinkterov, alebo cystickej fibrózy s pľúcnymi a gastrointestinálnymi prejavmi. 26. Závery vyslovené v lekárskom posudku žalovaného zo dňa 29.09.2017 boli následne prenesené do komplexného posudku žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/ 2017/10078 zo dňa 02.10.2017. 27. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam kompenzácia formou peňažného príspevku súvisiaceho so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v komplexnom posudku sa nenavrhuje. 28. K uvedenej žalobe spracoval dňa 12.12.2017 posudkový lekár žalovaného stanovisko, ktoré tvorí prílohu tohto vyjadrenia. 29. Posudkový lekár vo svojom vyjadrení trvá na tom, že po vyhodnotení odborných lekárskych nálezov, žalobca i napriek svojmu nepriaznivému zdravotnému stavu nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný má za to, že lekárska posudková činnosť ústredia bola vykonaná v zmysle platných právnych predpisov. 30. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov. 31. V žalobe uvedenej námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia jeho práv, ktoré garantuje dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím poznamenávame, že v ustanovení § 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa zaručujú práva rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanoveného osobitným predpisom. 32. Žalovaný je vykonávateľom zákona č. 447/2008 Z.z. v platnom znení, ktorého cieľom je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Zákon v ustanovení § 2 ods. 1 cituje, čo je kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia - ide o zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľsa tohto zákona. Preto námietky žalobcu uvádzané v žalobe nemôžu byť akceptované ako opodstatnené, pretože tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Žalovaný v žiadnom prípade neporušil ľudské práva a slobody menovaného a neporušil ani zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu národnostného alebo etnického pôvodu. Možno konštatovať, že zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP nenapĺňa kategóriu nepriamej diskriminácie, pretože neznevýhodňuje žiadnu osobu v porovnaní s inou osobou a vzťahuje sa na všetky fyzické osoby bez rozdielu. 33. Nakoľko podľa komplexného posudku žalovaného, ktorý bol podkladom rozhodnutia, podľa žalovaného žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a z toho dôvodu mu nevznikajú zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, žalovaný v rámci odvolacieho konania rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie úradu č. VTl/OPPnKaPČ/SOC/2017/34201-3 zo dňa 13.06.2017, vo veci nepriznania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, potvrdil. 34. Žalovaný trvá na svojom rozhodnutí č. UPS/US6/S S VODPPKPC1 /SOC/2017/10037 zo dňa 13.10.2017 (právoplatné dňa 19.10.2017), ktoré považuje za správne a vydané v súlade s platným právnymi predpismi. Má za to, že pre rozhodnutie si zadovážilo dostatočné skutkové podklady, na základe ktorých vyslovil správny právny záver, ktorý v žalobou napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil. Preto navrhuje žalobu zamietnuť. 35. Žalovaný žiadal, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. IV. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného 36. V písomnom vyjadrení zo dňa 2.03.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že ťažkosti žalobcu naďalej pretrvávajú, dokonca sa niektoré zhoršili a v tejto súvislosti dáva do pozornosti súdu najmä lekársku správu gastroenterologickej ambulancie MUDr. Jána Šaffu zo dňa 20.03.2018, kde ako diagnostický záver je okrem iného uvedená fekálna inkontinencia (continance grade scale podľa Woxnera 6 bodov) - postoperačná po operácii chrbtice a taktiež lekársku správu z kontrolného neurochirurgického vyšetrenia z Neurochirurgicekj kliniky UNLP Košice zo dňa 19.02.2018, v ktorej sa na základe diagnóz konštatuje indikácia neurochirurgickej operácie, ktorej predbežný termín bol určený na 03.04.2018. 37. K námietke žalovaného, že nikde v jeho doterajších zdravotných záznamoch sa problémy s únikom stolice neuvádzajú, ak to súd bude považovať za potrebné, žalobca navrhol, aby bol v konaní vypočutý, avšak jednalo sa len o prostý a jednoduchý ostych z jeho strany, a tieto problémy sa snažil nejako ustáť sám pomocou rôznych hygienických pomôcok. 38. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že problém inkontinencie je aj problémom, ktorý vzhľadom na jej stupeň a periodicitu treba posudzovať individuálne, a to aj z hľadiska zachovania ľudskej dôstojnosti postihnutého. Osobitným faktorom z hľadiska zachovania ľudskej dôstojnosti je preprava postihnutej osoby prostriedkami hromadnej dopravy. Každý prípad treba riešiť individuálne, s prihliadnutím na jeho osobité okolnosti. 39. Ďalej žalobca uviedol, že v tomto smere treba chápať problém zachovania ľudskej dôstojnosti ako problém nielen medicínsky, ale etický. Osoba postihnutá inkontinenciou často trpí pocitmi hanby a menejcennosti. 40. Žalobca uviedol, že je už človek v dôchodcovskom veku, jeho zdravotný stav sa postupne zhoršuje a je vysoko nepravdepodobné, aby sa jeho zdravotný stav zlepšil aj vzhľadom na ďalšiu plánovanú operáciu chrbtice. 41. Z vyššie uvedených dôvodov preto žalobca považuje svoju žalobu za dôvodnú a tejto navrhuje na trovy žalovaného vyhovieť. V. Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu 42. Podľa žalovaného žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrením zo dňa 22.03.2018 v replike reagoval na vyjadrenie žalovaného zo dňa 13.12.2017 a vyjadrenie posudkového lekára žalovaného MUDr. Eniko Sedlákovej zo dňa 12.12.2017. 43. Právny zástupca žalobcu predložil Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“), ako doplňujúce dokazovanie lekársku správu z I. Chirurgickej kliniky - endoskopia MUDr. Kička zo dňa 29.01.2018, lekársku správu z Neurochirurgickej kliniky MUDr. Kaťucha a MUDr. Leška zo dňa 19.02.2018, lekársku správu z gastroenterologickej ambulancie MUDr. Šaffa zo dňa 20.03.2018, lekársku správu z Kliniky onkológie - ordinácia pre kolorek. chirurgiu MUDr. Korčeka zo dňa 16.03.2018, lekarského nálezu z Kliniky rádiológie MUDr. Muchovej zo dňa 19.02.2018 a lekársku správu MUDr. Vlčkovej zo dňa 13.02.2018, ktoré však podľa §135 ods.1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „SSP“) nemôžu byť v tomto konaní hodnotené ako dôkaz (môžu byť len podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu v novom administratívnom konaní), keďže podľa § 135 ods.1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 44. Podľa žalovaného skutkový stav, t.j. zdravotný stav žalobcu bol pre rozhodovaciu činnosť ustálený v čase rozhodovania žalovaného. 45. Podľa žalovaného žalobca mal možnosť navrhovať dôkazy tak pred prvostupňovým správnym orgánom, ako aj v celom odvolacom konaní, mohol písomne požiadať o posúdenie svojho zdravotného stavu žalobcu (aj predtým prvostupňový správny orgán). Posudkový lekár žalovaného vychádzal z aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré boli úplné, postačujúceho rozsahu a kvality, nemal ani pochybnosti o správnosti diagnostických záverov vyplývajúcich z predložených lekárskych nálezov. 46. Žalovaný v predmetnej veci ďalej dodáva, že lekársky posudok žalovaného spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, nie je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov, vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je preto dostačujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 47. Žalovaný v zmysle §32 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov presne a úplne zistil skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, t,j. podania a návrhy žalobcu - listiny, ako lekárske správy a nálezy, sociálnu posudkovú dokumentáciu a lekárske posudky. 48. Vzhľadom k tomu, že žalobca nespĺňa rozhodujúcu, zákonom stanovenú podmienku pre navrhnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorou je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, posudkový lekár žalovaného uzavrel, že nebolo možné vyhovieť predmetnej žiadosti. 49. Vyššie uvedený záver posudkový lekár žalovaného vyhodnotil pri posudzovaní schopnosti žalobcu na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti v súlade s ustanovením §14 ods. 6 zákona písm. a),b),c) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. 50. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že v zmysle ústavných princípov pod ustálenou rozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu vykonávanú podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. 51. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/59/2009 zo dňa 20.05.2010 bol vyslovený právny názor, že súd nemôže pri svojom rozhodovaní zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu..., lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodovania správneho orgánu. 52. Právne závery uvádzané v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/51/2011 zo dňa 27.06.2012 poukazujú na skutočnosť, že podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 53. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/8/2012 zo dňa 26.09.2012 sa taktiež konštatuje, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým", ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. 54. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný v rámci svojej diskrečnej právomoci vydal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v súlade platnými hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom diskrečná právomoc správneho orgánu predstavuje ponechanie možnosti žalovanému v týchto intenciách formulovať svoje závery autonómne. Skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe žalovaný vychádzal boli zistené správnym procesným postupom, rozhodnutie žalovaného bolo z hľadiska aplikovanej právnej úpravy vecne správne a zákonné a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné, a preto žalovaný navrhol, aby krajský súd predmetnú žalobu podľa §190 v spojení s § 199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú zamietol. VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 55. Po preskúmaní žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas. Žalobca je aktívne legitimovaný na jej podanie. Správne označil žalovaný správny orgán. Jedná sa o žalobu v sociálnych veciach, a preto správny súd žalobu posudzoval neformálne. Je daná právomoc správneho súdnictva na súdny prieskum uvedeného rozhodnutia a taktiež je založená vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v Prešove. 56. Správny súd podanú žalobu preskúmal, rovnako sa oboznámil s predloženým administratívnym spisom a vyjadreniami žalobcu a žalovaného správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z týchto dôvodov: 57. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o peňažných príspevkoch, tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. 58. Podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch, ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. 59. Podľa § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb 60. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o peňažných príspevkoch Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla 61. Vo vzťahu k žalobou napádanému rozhodnutiu správny súd uvádza, že pred vydaním žalobou napádaného rozhodnutia bol posúdený opätovne zdravotný stav žalovaného a bol vydaný komplexný posudok v rámci odvolacieho konania, pričom dňa 29.09.2017 posudkový lekár žalovaného vydal podľa § 11 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu lekársky posudok č. UPS/US6/ SSVODPPKPC2/SOC/2017/10078, ktorý je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti. 62. Posudkový lekár žalovaného pri určení miery funkčnej poruchy vychádzal z časti X.C., bodu 9, písmena a prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, kde je uvedená slabosť zvierača ritného otvoru s občasným únikom stolice. Posudkový lekár v lekárskom posudku uviedol, že posudzovaný sa lieči aj pre viaceré ochorenia, a to (stavy po vykonanej jednostrannej endoprotéze bedrového kĺbu, po reoperácii +10 % - jednostranne, poruchy chrbtice - stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice, poruchy krvného tlaku - arteriálnu hypertenziu 2. stupňa - strednú formu, obmedzenie pohyblivosti oboch ramenných kĺbov ľahkého stupňa), pričom pri týchto ochoreniach už miera funkčnej poruchy nedosahuje najmenej 50 %. Ostatné dokumentované stavy a postihnutia nepodmieňujúce funkčné poruchy nie sú v diagnosticko- funkčnom hodnotení uvedené. Posudkový lekár posúdenie zdravotného stavu vykonal bez prítomnosti žalobcu. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádzal z diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených odborných lekárskych nálezov. Pri posudzovaní boli zohľadnené všetky odborné lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii, vedenej na prvostupňovom správnom orgáne. Posudkový lekár žalovaného pri určení miery funkčnej poruchy sa stotožnil s názorom posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu. 63. Vzhľadom na vykonané komplexné lekárske posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo konštatované tak v posudku správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v odvolacom konaní, že nepatrí žalobcovi nárok na príspevok na individuálnu prepravu osobných motorových vozidiel, pretože zo žiadnej lekárskej správy nevyplýva, že by u žalobcu pri posudzovanom zdravotnom stave sa jednalo o ťažkú poruchu sfinkterov (zvieračov ritného otvoru), ktoré by spôsobovali ťažký únik stolice. Jedná sa len o slabosť zvierača ritného otvoru s občasným únikom stolice. Rovnako ani iné zdravotné postihnutia nepresahovali zdravotný vyznám hlavného posudzovaného zdravotného postihnutia. To boli teda zásadné dôvody, pre ktoré nárok na peňažný príspevok priznaný nebol. 64. Pokiaľ žalobca predložil v rámci súdneho konania na správnom súde ďalšie nové lekárske posúdenia, k tomuto správny súd uvádza, že pre preskúmavanie administratívneho rozhodnutia súdom je rozhodujúci stav, ktorý tu existoval v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu. Daná procesnoprávna úprava sa v preskúmavanej právnej veci dotýka rozsahu poškodenia zdravia u žalobcu v priebehu administratívneho konania. Uvedený záver vyplýva z platného znenia § 135 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, pričom správny súd poukazuje v tomto smere aj na rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu , a to konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. Zn. 7Sžso/59/2009 zo dňa 20.05.2010, v ktorom najvyšší súd uviedol, že súd nemôže pri svojom rozhodovaní zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodovania správneho orgánu. 65. Ďalej správny súd poukazuje aj na právne závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 7Sžso/51/2011 zo dňa 27.06.2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že podľa zákona o peňažných príspevkoch posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 66. Rovnako zhodne so žalovaným správnym orgánom poukazuje správny súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 10Sžso/8/2012 zo dňa 26.09.2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pri vydaní rozhodnutia, čakať, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či toto rozhodnutie bolo v súlade so zákonnými a inými predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo a je v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutí správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, resp. v opravnom prostriedku, a to z hľadiska, či uvedené procesné pochybenia správneho sú takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v správnom súdnictve však nie je podľa najvyššieho súdu nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. 67. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalovaný v rámci svojej diskrečnej právomoci vydal napadnuté rozhodnutie v súlade s platnými hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom diskrečná právomoc správneho orgánu predstavuje ponechanie možnosti žalovanému, v týchto intenciách formulovať svoje závery autonómne. Skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe v rámci správneho posúdenia žalovaný správnym procesným postupom zistil a aplikoval , takisto rozhodnutie žalovaného bolo z hľadiska aplikovanej právnej úpravy vecne správne, keď zákonným spôsobom aplikoval príslušné hmotnoprávne ustanovenia z hľadiska hodnotenia dôkazov v takom rozsahu, o ktorom správny súd nemal dôvod pochybovať o úplnosti zisteného skutkového stavu, a preto žalobu posúdil ako nedôvodnú. 68. K obsahu žalobných námietok uvedených v žalobe zo dňa 15.11.2017 súd záverom uvádza, že odborným podkladom pre rozhodovaciu činnosť správnych orgánov podľa zákona o peňažných príspevkoch je posudková činnosť posudkových lekárov, ktorí vyhodnocujú zdravotnú dokumentáciu účastníka konania komplexným spôsobom a zároveň po odbornej lekárskej stránke v kontexte nároku uplatneného účastníkom administratívneho konania posudzujú nestranne mieru funkčnej poruchy jeho zdravia, čo následne tvorí východiskový dôkazný základ pre rozhodnutie správneho orgánu o nároku uplatnenom účastníkom konania. 69. V súvislosti s uvedenými závermi posudkovej činnosti vzťahujúcej sa na žalobcom uplatnený nárok v administratívnom konaní súd zároveň konštatuje, že na základe žalobných námietok poukazujúcich na subjektívne ťažkosti žalobcu súvisiace s jeho ochoreniami nemal pochybnosti o správnosti a úplnosti záverov posudkovej činnosti o miere funkčnej poruchy zdravia u žalobcu ako dôkazného základu pre obsah administratívnych rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov. 70. Záver žalovaného správneho orgánu v komplexom posudku o tom, že žalobca z dôvodu svojho ťažkého zdravotného postihnutia nespĺňa nároky na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, teda má svoje dôkazné opodstatnenie v obsahu dokazovania vykonaného správnymi orgánmi oboch stupňov. 71. Prvostupňový správny orgán a žalovaný teda rozhodli vecne správne a v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobkyne podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol. 72. O trovách konania správny súd rozhodol podľa§ 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 S.s.p.. Žalobca v konaní nemala úspech, preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobcovi, aby nahradili žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove(§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).