Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Sa/7/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200294 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8018200294.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobcu U. X., bytom S. č. XXX/ XX, Q. D., právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom Račianska č. 66, Bratislava, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Ul. 29 augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.marca 2018 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.marca 2018 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.decembra 2017 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 04.10.2017 požiadal Sociálnu poisťovňu, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“), o priznanie starobného dôchodku od 12.01.2011. O predmetnej žiadosti rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.12.2017, ktorým podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 04.10.2017. 2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.03.2018 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.12.2017 potvrdil. II. 3. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie odôvodnil citovaním ustanovení § 218 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, citoval výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, poukázal na odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, v ktorom žalobca uviedol, že rozhodnutie je nezákonne a diskriminačné, pretože pri rovnakých skutkovo a právnych veciach rozhoduje Sociálna poisťovňa odlišne, poukázal na rozpor s článkom 33 Dohovoru č. 128, ako aj ustálenú súdnu prax a na nárok na starobný dôchodok žiadal započítať aj dobu služobného pomeru colníka. 4. Žalovaný konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, spisovú dokumentáciu v celom rozsahu a dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny a jeho rozhodnutie je potrebné potvrdiť. 5. Uviedol, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 04.10.2017 požiadal o starobný dôchodok od 12.01.2011. 6. Citoval ustanovenie § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že k 12.01.2011 získal žalobca 2727 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo v súlade s § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení predstavuje 7 rokov a 172 dní. Žalobca nebol dôchodkovo poistený 15 rokov, a teda nesplnil jednu z podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok. 7. Citoval ustanovenie § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a argumentoval, že žalobcovi bol podľa oznámenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, útvaru sociálneho zabezpečenia, č.XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 09.05.2014 v súlade so zákonom č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov od 01.01.2000 priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 01. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Podľa predmetného oznámenia bola žalobcovi na nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01.03.1974 do 31.12.1999 a doba základnej vojenskej služby od 01.10.1969 do 30.09.1971, teda celkovo 27 rokov a 306 dní. Z tohto oznámenia zároveň vyplýva, že doba služobného pomeru nebola zaradená v rezortných zoznamoch I. ani v II. pracovných kategórii, t.j. bola zaradená do III. pracovnej kategórie. 8. Argumentoval, že vzhľadom na to, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a tento mu bol priznaný, doba služobného pomeru v colnej správe a doba výkonu základnej vojenskej služby sa v súlade s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a teda na nárok na starobný dôchodok nebola hodnotená. 9. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nároky poistenca vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórii funkcii sa musia podľa ustanovení § 274 zákona o sociálnom poistení zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Zamestnanie - funkcia colník, ktorú žalobca vykonával podľa oznámenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 09.05.2014, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Žalobca teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcii. 10. Uviedol, že žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, preto nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 11. Citoval ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení a dôvodil, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sociálna poisťovňa v konaní o dôchodkovej dávke u poistencov, ktorí vykonávali zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej do I. alebo II. kategórii funkcii a nebol im priznaný, resp. nevznikol im nárok na starobný dôchodok, resp. nie je vyplácaná dávka priznaná v osobitnom systéme vo výške starobného dôchodku, postupuje podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. 12. K námietke žalobcu ohľadom diskriminácie oproti iným poistencom v osobitných systémoch sociálneho zabezpečenia uviedol, že nie je dôvodná, pretože Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určuje aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. V prípade žalobcu uvedený postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. V prípade žalobcu bol zvolený rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcii. 13. K rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazuje žalobca, žalovaný uviedol, že právny názor uvedený v predmetných rozsudkoch nebol doposiaľ zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. V odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobca nezískal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, a preto mu nárok na starobný dôchodok od 12.01.2011 nevznikol. O nároku žalobcu na starobný dôchodok bolo rozhodnuté v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. III. 14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a tvrdil, že týmito rozhodnutiami ako aj ich postupom bolo porušené jeho právo tým, že bola zamietnutá jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, aj keď splnil obidve zákonné podmienky. 15. Dôvodil, že celková doba poistenia podľa jeho názoru nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie funkcií, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov (čo je v súlade s rozhodovacou činnosťou súdov). U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórii postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup žalovaného k posúdeniu tejto, z hľadiska uplatneného nároku, rozhodujúcej skutočnosti, je nielen iný, ale aj diskriminujúci. 16. Uviedol, že právne posúdenie veci prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným je v rozpore s § 65 zákona o sociálnom poistení, pretože z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, dosiahol dôchodkový vek XX rokov dňa 12.01.2011 a jeho celková doba poistenia je 35 rokov a 113 dní (7 rokov a 272 dní + 27 rokov a 305 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako uvádza žalovaný 7 rokov a 172 dní. Žalovaný nemá žiadny právny ani vecný argument na záver, že nebol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. Podotkol, že nielen on, ale aj všetci výsluhoví dôchodcovia (bez ohľadu na kategóriu činností) boli aj do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. dôchodkovo poistení tiež v Sociálnej poisťovni (kým nedošlo k zmenám), teda žalobca bol poistencom Sociálnej poisťovne od roku 1957. 17. Citoval čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a argumentoval, že splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. Rovnako nemôže byť sporné to, že právny názor žalovaného je v rozpore s § 274 zákona o sociálnom poistení a ustálenou judikatúrou, ak s poukazom na citované ustanovenie tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii funkcií. V tejto súvislosti poukázal na to, že pri podávaní žiadosti neodvodzoval svoj nárok na dôchodok tým, že dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 zákona o sociálnom poistení, ale žiadosť na dôchodok podal potom, čo dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 citovaného zákona. 18. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7So/138/2011, 10So/59/2014 a argumentoval, že tieto rozsudky vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II. kategórii funkcií, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom ale aj s Ústavou Slovenskej republiky. Z postupu žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax. Poukázal aj na ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré vyvracajú argumentáciu žalovaného, že právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie. 19. Žalobca ďalej argumentoval, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Podľa názoru Ústavného súdu za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. 20. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, v ktorom Najvyšší súd vyslovil svoj právny názor na záväznosť predchádzajúcej judikatúry aj na prípad, ktorý je totožný s touto vecou, čím vyjadril aj to, na čom je založené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 481/2011 zo dňa 10.11.2011, ktorému žalovaný pripisuje iný právny význam. Žalovaný odlišnosť stavia na pracovných kategóriách, pričom okrem poukázania na §274 zákona o sociálnom poistení nepredložil žiadny právny argument, ktorým by zdôvodnil odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Týmto diskriminujúcim spôsobom posudzuje celkovú dobu poistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodkom nezaradeným do I. alebo II. kategórie funkcií. Žalovaný preukázateľne rozhoduje v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. 21. Konštatoval, že v danom prípade nie je sporné, či mu bol priznaný výsluhový dôchodok, ani či dosiahol dôchodkový vek, ale sporná je celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi a s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu je arbitrárne rozhodnutie, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v rozpore s právnymi predpismi, o ktoré žalovaný opiera svoje rozhodnutie, rovnako ako interpretácia právnych predpisov je v nesúlade s obsahom právnej praxe. Žiadal rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vrátiť vec na nové konanie Sociálnej poisťovni, ústredie, teda prvostupňovému správnemu orgánu. IV. 22. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 10.5.2018, v ktorom zotrval na skutkových a právnych dôvodoch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalobca uvádza rovnaké námietky ako v odvolaní podanom proti napadnutému rozhodnutiu, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V. 23. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 24. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 26. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 27. Podľa § 199 ods. 1 a 3 S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne, b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, e) zdravotných poisťovní, f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb. 28. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 29. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.12.2017, ktorým podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 04.10.2017. Z uvedeného je teda zrejmé, že ide o správnu žalobcu v sociálnych veciach podľa §199 a nasl. S.s.p.. 30. Správny súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu v súlade s §114 S.s.p.. Právny zástupca neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil e-mailovou správou zo dňa 04.06.2018 a súhlasil po dohode so žalobcom s pojednávaním veci v jeho neprítomnosti. 31. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. 32. Podľa § 65 ods. 1 zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 33. Podľa § 65 ods. 2 zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Z obsahu žiadosti o priznanie starobného dôchodku zo dňa 04.10.2017 vyplýva, že žalobca žiadal priznať nárok na starobný dôchodok od 12.01.2011, kedy dovŕšil dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona, čo nie je sporné. Je preto nedôvodné, ak sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal otázkou posúdenia a preukázania splnenia podmienky nároku na zníženie dôchodkového veku žalobcu pre priznanie starobného dôchodku, ktoré v podstate ani nežiadal. 35. S prihliadnutím na námietky žalobcu uvedené v opravnom prostriedku bolo potrebné v tomto konaní vyriešiť otázku, či sa žalovaný dostatočne právne kvalifikovane zaoberal posúdením obdobia dôchodkového poistenia žalobcu a to jednak za obdobie zamestnania a štúdia ako aj dobu nezamestnanosti, ktoré patrí do všeobecného systému poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj obdobím výkonu služby colníka, ktoré mu bolo započítané podľa osobitných predpisov a to zákona č. 328/2002 Z.z., ktoré mu bolo zhodnotené pre účely výsluhového dôchodku. 36. Podľa § 60 ods. 2 zákona obdobie dôchodkového poistenia je obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 37. Podľa § 255 ods. 1 a 5 zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004 podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 38. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. 39. Sociálne zabezpečenie príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov upravuje osobitný predpis a to zákon č. 328/2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak. 40. Z obsahu dávkového spisu žalovaného - Potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 09.05.2014 nesporne vyplýva, že žalobca vykonával službu colníka v III. pracovnej kategórii v období od 01.03.1974 do 31.12.1999 a vykonával základnú vojenskú službu od 01.10.1969 do 30.09.1971 a na určenie sumy výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 27 rokov a 306 dní. 41. Žalovaný v danom prípade vyššie uvedené obdobie služobného pomeru colníka žalobcovi pre účely nároku na starobný dôchodok nehodnotil a aplikoval ustanovenia § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení a zhodnotení iba 2727 dní obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, t.j. 7 rokov a 172 dní. 42. Žalovaný v tomto prípade pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok postupoval v rozpore so zákonom ako aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný síce poukázal v odôvodnení rozhodnutia na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, avšak právny názor aplikoval nesprávne. Najvyšší súd sa v rozsudku sp. zn.: 7So/138/2011 zaoberal aj výkladom niektorých pojmov upravených v zákone o sociálnom poistení v spojitosti so zabránením diskriminácie, kde uviedol, že z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku, alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadné náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaný im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Nová právna úprava obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, ako by poistenec bol poistený výlučne len za podmienok uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní, a ako by v ostatnom období nebol poistený vôbec. 43. Najvyšší súd v odôvodnení citovaného rozhodnutia ďalej konštatoval, že absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správne by preto žalovaný mal pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku) následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila pri zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až tak tu vypočítanú dávku môže zachovať všetky upravené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať žalovaného. Poukázal pritom na článok 33 ods. 2 Dohodu o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb.. 44. Vychádzajúc z vyššie citovaného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je teda zrejmé, že vec sa týka všetkých poistencov, ktorí získali dobu poistenia v osobitnom systéme a dobu poistenia vo všeobecnom systéme, nie iba poistencov zaradených do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií (pracovnej kategórie) tak, ako to nesprávne interpretuje žalovaný a prvostupňový správny orgán. Správny súd tak ako aj žalobca poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 10So/59/2014, 1So/59/2012, 10So/18/2015, 9So/187/2014, ktoré riešili skutkovo a právne rovnaké veci, ako je vec v predmetnom konaní. 45. Ako vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaný pri vydávaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok nerešpektoval citovaný judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vec nesprávne právne posúdil, ak žalobcovi dobu výkonu služby colníka ako dobu poistenia v osobitnom systéme pri výpočte sumy starobného dôchodku nezohľadnil. 46. Podľa § 218 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 47. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.. 48. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť odvolanie žalobcu a jeho uplatnený nárok o starobný dôchodok v súlade s doterajšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, posúdiť aj zhodnotenie obdobia dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme a vo veci opätovne rozhodnúť pri rešpektovaní Dohovoru č. 128 čl. 33 ods. 2 a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v súlade s § 167 ods. 1 S.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal nárok na náhradu trov konania. Podľa § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.