Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Co/43/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112205379 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8112205379.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča v sporovej veci žalobkyne: O.. I. C., T. P., T. X, zastúpenej JUDr. Petrom Rakom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 13, proti žalovaným: X/ D. P., T. P., Z. XX, X/ E. P., T. P., Z. XX, oboch zastúpených AK - Tarabčák, s.r.o., so sídlom v Prešove, Hlavná 13, IČO: 36 859 109, o zaplatenie 1.803,78 eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8C/35/2012-308 z 15.2.2017, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1.803,78 eur s prísl., a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobkyni voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Určil, že znalec O.. Q. R., H.. má nárok na náhradu trov konania za znalecké úkony voči žalovaným v rozsahu 100%. 2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaní 1/ a 2/ nerešpektovali právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Obecného úradu v Z., sp.zn. J. J. XX/XXXX/XXX W. XX.X.XXXX, ktorým im bola uložená povinnosť na vlastné náklady v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, vykonať na stavbe - Oplotenie pri rodinnom dome súp. č. XX v Obci Z. na pozemku parc. č. XXX, k.ú. Z. zabezpečovacie práce, a to zabezpečiť oporným múrom oplotenie zo strany pozemku tak, aby sa predišlo zrúteniu oplotenia pri dodržaní ďalších tam uvedených podmienok. Žalovaní skopávaním pozemku spôsobili zosuv pôdy a narušili stabilitu oplotenia žalobkyne. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpovede žalobkyne, ale aj svedkov vypočutých v konaní, pričom tieto výpovede sa zhodujú a vyplývajú aj z oboznámených listinných dôkazov. Tým, že žalovaní nerešpektovali rozhodnutia stavebných úradov a nevybudovali oporný múr, ako im bolo uložené, žalobkyňa sama pristúpila k vybudovaniu tohto oporného múru, nakoľko hrozila škoda. V zmysle zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu bolo potrebné vyriešiť otázku, či prijaté opatrenie bolo najlepším variantom. K tomu bol pribratý znalec, ktorý vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že postavenie oporného múru žalobkyňou zodpovedá druhu a intenzite ohrozenia, ktoré bolo ohrozením vyvolaná, pričom vybudovanie oporného múru je systémovým opatrením. Súd z týchto tvrdení znalca vychádzal a mal za to, že vybudovanie oporného múru bolo primeraným spôsobom zakročenia na odvrátenie hroziacej škody. Pokiaľ ide o výšku hroziacej škody súd poukázal na znalecký posudok, kde znalec uviedol, že možný zosun zeminy z pozemku žalobkyne na pozemok žalovaných by mohol ohroziť osoby pohybujúce sa po pozemku žalobkyne aj žalovaných. Nemožno súhlasiť s obranou žalovaných, že žiadne osoby sa v tomto priestore nepohybujú, pretože je tam prázdny priestor a žalovaní tam nemajú žiadnu budovu. To, že v tomto priestore sa nič nenachádza, alebo tam nikto nechodí nemôže zaručiť, že by zosuvom pôdy nedošlo k ohrozeniu zdravia alebo života osôb. Žalovaní nemôžu zabezpečiť, aby nikto sa v tomto priestore nepohyboval. Ohrozenie zdravia hrozilo aj na pozemku žalobkyne. Žalobkyňa v konaní preukázala výšku nákladov vzniknutých v súvislosti so stavbou oporného múru, pričom tieto vyplývajú z faktúry č. XXXXXXX vyhotovenej dodávateľom P.-J., združenie P. U. z 26.11.2007, ako aj z rozpočtu a krycieho listu. Žalobkyňa uvedenú sumu dodávateľovi aj riadne uhradila, ako to vyplýva z výpisu jej účtu zo 16.12.2007. Preto súd žalobe vyhovel. Výrok o úroku z omeškania odôvodnil ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 10a a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase do 31.12.2008. 3. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi sporovými stranami odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 4. Výrok o trovách konania znalca odôvodnil tým, že tieto trovy predstavujú náklady za znalecké úkony v rozsahu 100 % proti žalovaným, ktorí boli v konaní neúspešní. O výške náhrady trov konania za znalecké úkony bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní a navrhli, aby odvolací súd zmenil a žalobu zamietol. 6. Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. 7. Poukázali na to, že napadnutý rozsudok nezodpovedá kritériám uvedeným v § 220 CSP z hľadiska jeho odôvodnenia a súd prvej inštancie neuviedol, aký skutkový stav zistil a obmedzil sa na analýzu vývoja vzťahov medzi sporovými stranami. Odôvodnenie rozsudku neobsahuje žiadny záver, ktorý súd z vykonaných dôkazov urobil. Súd nepovedal, aké dôkazy vykonal a kedy sa tak stalo. 8. Súd prvej inštancie návrh na kontrolné znalecké dokazovanie zamietol a na pojednávaní 4.11.2016 bolo súdu predložené vyjadrenie zo 4.11.2016, a to dodatočné vyjadrenie k znaleckému posudku a vyjadrenie geológa k stabilitným pomerom. Išlo o odborné vyjadrenie spôsobilej osoby - G. H., J..S..Z.., ktorej odborné vyjadrenie je v rozpore so znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctvo, teda nie z odboru geológie. V nadväznosti na toto vyjadrenie bol listom zo 14.11.2016 navrhovaný aj výsluch svedka O.. H., G., avšak tento návrh bol zamietnutý. Znalec O.. R. z odboru pozemné stavby nemal o stabilite pozemku žiadne geologické podklady, čo bolo namietané vo vyjadrení zo 4.11.2016. Znalec z odboru pozemné stavby nie je odborne spôsobilou osobou, ktorá sa môže vyjadrovať k zosuvom pozemku. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení č.k. 11Co/74/2011-129 zo 17.1.2012 vyslovil záväzný právny názor, že škodou nemôže byť to, že žalobkyňa uskutočnila tie práce, ktoré mali vykonať žalovaní na základe rozhodnutia stavebného úradu. Právny názor v napadnutom rozsudku v bode 32 na povinnosť uplatňovať právo v exekúcii je v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení zo 17.1.2012. 9. V zmysle zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu z 28.1.2014 súd nezisťoval výšku hroziacej škody, ktorá žalobkyni hrozila zosuvom pôdy, a či vôbec zosuv hrozil. V konaní po zrušení predchádzajúceho rozsudku však výška škody, ani primeranosť výšky škody nebola preukazovaná. Žalobkyňa vyčísľovala nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložila na postavenie oporného múra. Nevyčísľovala však nárok na náhradu škody. Nárok na náhradu nákladov nie je nárokom na náhradu škody. Výšku škody neurčil ani znalec z dôvodu, že nemá na to oprávnenie. Pri posúdení uplatneného nároku súd rozhodol na základe nesprávneho právneho názoru, že uplatnený nárok predstavuje škodu. V rozsudku pri výške škody súd poukázal na znalecký posudok s tým, že okrem ohrozenia zdravia hrozilo aj pozemku žalobkyne ohrozenie. Ak sa súd uspokojil s poukázaním na ohrozenie pozemku, mal vysvetliť, aká výška škody by hrozila pri zosuve pozemku. Na výšku škody aj na najväčší rozsah škody je však dôkazné bremeno na žalobkyni, ktorá musí túto okolnosť preukázať. Žalobkyňa netvrdila, ani nepreukázala, najväčší rozsah škody, ani výšku škody. Žalobkyňa pri odvracaní škody neutrpela žiadnu škodu. Pri práve na náhradu škody musí byť príčinná súvislosť medzi konaním pri odvracaní hroziacej škody a škodou, ktorú konajúci pri odvracaní utrpel. Žiadna príčinná súvislosť a vznik škody nebol preukázaný. Pri stavaní oporného múra žalobkyňa konala vo svojom záujme, ktorý spočíval v tom, aby zabránila zosuvu navozenej zeminy. 10. Napadnutý rozsudok je v rozpore s § 419 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie obecného úradu, z ktorého súd vychádzal, žalobkyňa v podaní z 25.6.2012 považuje za nulitné a podrobne v bode II. svojho vyjadrenia namieta, že obec rozhodovala na základe predpisu, ktorý sa veci netýkal, vydala rozhodnutie bez právneho základu, pretože bolo vydané podľa § 94 ods. 1 Stavebného zákona, ktorý sa vzťahuje na stavu, nie na pozemok a že rozhodnutie mohla obec vydať iba vo verejnom záujme, pričom vzťah medzi účastníkmi je vzťahom súkromnoprávnym. Vo svojom stanovisku z 20.3.2012 žalobkyňa uviedla, že si žalobou neuplatňuje náhradu škody z dôvodu, že žalovaní nerešpektovali rozhodnutie stavebného úradu, ale z dôvodu, že spôsobili škodu. 11. Vykonávanie dôkazov súdom bolo v rozpore s § 126 O.s.p., pretože pri výsluchoch svedkov, alebo účastníkov, nie je uvedené, o čom boli poučení. Ani vykonávanie dôkazov na pojednávaní 30.1.2017, kedy bol vyhlásený rozsudok, nebolo v súlade s § 204 CSP, pretože listiny, ktorými sa malo vykonať dokazovanie a ktoré sú v zápisnici uvedené, neboli prečítané a nebol oboznámený ich obsah. Napadnutý rozsudok je preto založený na nesprávnych skutkových zisteniach a záveroch súdu, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch. Stav, ktorý na predmetných nehnuteľnostiach existoval v čase pred postavením oporného múra nebol stavom hroziacej škody v zmysle § 419 Občianskeho zákonníka, mohlo ísť maximálne o stav vážneho ohrozenia v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý by žalobkyňu oprávňoval na podanie žaloby na súd. Ak hrozila škoda, na tejto hrozbe má spoluzavinenie žalobkyňa, keď nepoužila právo, ktoré jej zákon umožňoval. Ak žalobkyni hrozila škoda, túto hrozbu vyvolala sama, svojím konaním, a preto si za škodu zodpovedá minimálne čiastočne, podľa § 441 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, komu hrozila škoda, a prečo má žalobkyňa nárok na náhradu, a či boli splnené všetky zákonné podmienky na takýto nárok. Súd posúdil nároky uplatňované v tomto konaní ako bezdôvodné obohatenie a nie ako nárok na náhradu škody. Nie je preto jasné, o aký nárok ide, keď istina je priznaná ako nárok na náhradu škody. Zjavne preto rozhodnutie o úroku z omeškania je založené na nesprávnom právnom názore, že ide o bezdôvodné obohatenie. 12. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 13. Sporové strany vo vzájomných vyjadreniach následne podaných zotrvali na svojich doterajších stanoviskách. 14. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. 15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie. 16. Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. 17. Podľa § 419 Občianskeho zákonníka, kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená. 18. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že rozhodnutím Obecného úradu v Z. sp.zn. J. J. XX/XXXX/XXX z XX.X.XXXX bola žalovaným uložená povinnosť na vlastné náklady v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia vykonať na stavbe oplotenia pri rodinnom dome súp. č. XX v Obci Z. na parc. č. XXX, k.ú. Z. zabezpečovacie práce, v podobe zabezpečenia oporným múrom oplotenia zo strany pozemku parcely č. XXX tak, aby sa predišlo zrúteniu oplotenia. Nakoľko žalovaní toto rozhodnutie nerešpektovali, prikročila žalobkyňa sama k realizácii opatrení, ktoré vyplývajú z tohto rozhodnutia, ale predovšetkým treba konštatovať, že ide o opatrenia, ktoré boli nevyhnutne potrebné na zabezpečenie zosuvu pozemku a aj možného ohrozenia života, alebo zdravia osôb v dôsledku tejto okolnosti. V tomto smere nebolo preukázané, že by žalobkyňa spôsobila uvedený stav v dôsledku svojvoľného alebo neodborného navážania zeminy na svoj pozemok a pokiaľ zeminu navážala, bolo to len v súvislosti s potrebnými opatreniami, ktoré boli na pozemku vykonané. Naopak bolo preukázané, že tento havarijný stav bol spôsobený žalovanými v dôsledku skopávania uvedenej parcely. Výška nákladov, ktoré boli potrebné na odvrátenie tohto nepriaznivého stavu a zabránenie možným škodám bola taktiež preukázaná súdom prvej inštancie z potvrdenia a faktúry dodávateľského subjektu P.-J., W. P. U. z 26.11.2007. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa má nárok v zmysle citovaných zákonných ustanovení na náhradu účelne vynaložených nákladov v zmysle § 417 a § 419 Občianskeho zákonníka, pretože skutočne vykonanými opatreniami, ako aj v nadväznosti na rozhodnutie stavebného úradu odvracala možnú škodu. Tento nárok súd prvej inštancie v zásade správne posúdil, pretože skutočne ide o vynaložené náklady, ktorých výška bola nepochybne preukázaná. Preto, ako bolo vyššie uvedené, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie. 19. Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, súd prvej inštancie sa riadil znaleckým posudkom, o hodnovernosti a odbornosti ktorého nemožno mať pochybnosti, pretože nemožno konštatovať, že by znalec, ktorý vo veci podal znalecký posudok nemal dostatok odborných znalostí stavebného charakteru a v nadväznosti na to aj znalosti týkajúcich sa vlastnosti pozemku, na ktorom bolo potrebné tieto práce odvracajúce škodu vykonať. Nemožno konštatovať, že by bolo potrebné špeciálne geologické oprávnenia a ďalšie znalecké dokazovanie v tomto smere. V zásade znalecké dokazovanie potvrdilo oprávnenosť nárokov uplatňovaných žalobkyňou v tomto konaní, a to najmä v rovine potrebnosti a účelnosti vykonaných prác so zreteľom na havarijný stav. 20. Pokiaľ ide o dokazovanie vykonané na súde prvej inštancie, nemožno mať pochybnosti o jeho procesnej správnosti, pretože nemožno súhlasiť s názorom žalovaných, že obsahom zápisnice o pojednávaní by malo byť uvedenie detailného poučenia, ktoré bolo dané svedkom pri ich výsluchu (v skorších štádiách konania podľa § 126 O.s.p.) a zo zápisnice z 30.1.2017 nevyplýva, že by súd prvej inštancie bol pri oboznámení listinných dôkazov postupoval v rozpore s § 204 CSP. 21. Pokiaľ ide o náležitosti rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 220 ods. 2 CSP, treba konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ako celok z hľadiska jeho obsahu i formálnej logiky spĺňa kritériá uvedené v tomto zákonnom ustanovení. Súd prvej inštancie riadne vysvetlil, ako dokazovanie vo veci vykonal, teda o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a ako vykonané dôkazy vyhodnotil, vrátane odôvodnenia, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Ako vyššie bolo naznačené, právne posúdenie veci v tomto rozsudku je náležite uvedené, s týmto súhlasí aj odvolací súd a skutkový stav vyplýva z celého obsahu rozsudku, avšak najmä z bodu 29, ako aj z bodov 30, 31 a 32 tohto rozsudku. 22. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, aj k týmto súd prvej inštancie zaujal stanovisko v bode 36 svojho rozhodnutia, pričom okolnosť, že vychádzal z posúdenia úrokov z omeškania v zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení nie je právne významná. Rozhodujúce je to, že súd prvej inštancie ustálil jednoznačným spôsobom výšku týchto úrokov na 5 % ročne, odvolal sa na príslušné zákonné ustanovenia (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 a § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) a definoval tiež obdobie, od ktorého je možné úroky z omeškania priznať, so zreteľom ma právoplatnosť časti rozsudku č.k. XC/XX/XXXX-XX z 12.1.2010, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Keďže súd prvej inštancie bol týmto právoplatným rozsudkom (v časti) viazaný, mohol priznať úroky z omeškania len za obdobie od 10.12.2008. V tomto smere sa súd prvej inštancie dopustil chyby v písaní na strane 9, bod 36 rozsudku, kde uvádza, že za prvú výzvu na zaplatenie nárokov uplatňovaných v tomto konaní treba považovať doručenie platobného rozkazu 24.11.2009, hoci je zrejmé, že platobný rozkaz bol žalovaným doručený 24.11.2008. Ide teda o chybu v písaní, ktorá taktiež neovplyvňuje správnosť rozhodnutia o úrokoch z omeškania, pretože tieto boli priznané až od 10.12.2008, čo je vlastne pre žalovaných priaznivejšie. 23. Túto chybu v písaní opraví súd prvej inštancie postupom podľa § 224 CSP. 24. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe v uvedenom rozsahu vyhovel a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku, aj o trovách konania, vrátane trov znaleckého dokazovania, odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody nachádzajúce sa v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). 25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovaným, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).